Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 288/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť V. G., zastúpeného advokátkou

JUDr. Patríciou Kasajovou, Röntgenova 26, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

a postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením Okresnej

prokuratúry Žilina č. k. -26 zo 6. marca 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. G. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra

2012 doručená sťažnosť V. G. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ktorou sa domáha vydania tohto nálezu (zvýraznenia už

v origináli):

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

... postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Základné právo sťažovateľa na obhajobu podľa ... postupom

Generálnej prokuratúry... v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

3. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

... uznesením Okresnej prokuratúry v Žiline sp. zn. -26 zo dňa 06. marca

2012 p o r u š e n é b o l o .

4. Uznesenie Okresnej prokuratúry... sp. zn. -26 zo dňa 06. marca 2012

z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

5. Generálna prokuratúra... j e p o v i n n á uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia...“

2. Z odôvodnenia sťažnosti vyplynulo, že voči sťažovateľovi bolo uznesením

policajta z 26. januára 2012 vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu. Proti tomuto

uzneseniu podal sťažnosť, ktorú prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej len

„okresná prokuratúra“) zamietla uznesením č. k. -26 zo 6. marca 2012.

Sťažovateľ následne adresoval Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) dve podania, ktorými sa v podstate domáhal zrušenia oboch

uvedených uznesení postupom podľa a nasl. . Listom č. k.

-10 z 23. júla 2012 generálna prokuratúra sťažovateľovi oznámila, že

uznesenia nadobudli právoplatnosť 6. marca 2012 a ustanovenie

umožňuje podať podnet na zrušenie do troch mesiacov od právoplatnosti. Keďže sťažovateľ

svoj podnet podal 22. júna 2012, bol podaný oneskorene. Tento list bol sťažovateľovi podľa

jeho vlastných slov doručený 22. augusta 2012.

3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval, pričom ju skúmal z hľadísk uvedených

v . Podľa tohto ustanovenia ústavný súd odmietne

návrh, ktorý bol podaný oneskorene alebo ktorý je neprípustný.

4. Podľa ustanovenia možno sťažnosť podať do

dvoch mesiacov od oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa

pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo

inom zásahu dozvedieť. V prerokúvanej veci nie je podstatné, či bude list generálnej

prokuratúry z 23. júla 2012 kvalifikovaný ako opatrenie alebo ako iný zásah (k tomu porov.

napr. ). Z údajov samotného sťažovateľa je zrejmé, že tento list mu bol

doručený 22. augusta 2012 a v tento deň sa nielen „mohol dozvedieť“, ale sa aj reálne

dozvedel o jeho obsahu a vplyve na jeho právne postavenie. Dvojmesačná lehota

ustanovená v tak uplynula 22. októbra 2012 (pondelok,

porov. v spojení s ).

Sťažnosť podaná ústavnému súdu 5. decembra 2012 je preto celkom zrejme oneskorená, čo

odôvodňuje jej odmietnutie podľa .

5. V časti, v ktorej sťažnosť smeruje proti uzneseniu prokurátorky okresnej

prokuratúry č. k. -26 zo 6. marca 2012, ide o opakovanú sťažnosť, pretože

predchádzajúcu sťažnosť proti tomuto uzneseniu ústavný súd odmietol uznesením č. k.

-15 z 21. júna 2012 ako neprípustnú, a to práve kvôli nepodaniu podnetu

podľa a nasl. . Podľa je

neprípustná sťažnosť, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol; výnimkou je prípad,

ak sa predchádzajúce rozhodnutie týkalo len podmienok konania a pri novom návrhu sú už

podmienky konania splnené. Uznesením č. k. -15 bolo rozhodnuté len

o podmienkach konania (neprípustnosť kvôli nevyčerpaniu dostupných prostriedkov

nápravy) a tu prerokúvaná sťažnosť sťažovateľa by mohla byť prípustná, ak by podmienky

konania o nej už boli splnené. Sťažovateľ však podnet podľa § 363 a nasl. Trestného

poriadku podal oneskorene (pozri bod 2). Tento záver ústavný súd nemôže spochybňovať

práve preto, že sťažnosť, ktorá by ho na prípadné spochybnenie tohto záveru oprávňovala,

teda sťažnosť proti listu generálnej prokuratúry č. k. -10 z 23. júla 2012, podal

sťažovateľ taktiež oneskorene (pozri predošlý odsek). Ústavný súd tak záver generálnej

prokuratúry o včasnosti, resp. oneskorenosti podania podnetu, nemôže podrobiť

meritórnemu prieskumu a musí z neho vychádzať. Oneskorené podanie podnetu podľa

a nasl. má z hľadiska využitia prostriedkov nápravy (

) rovnaký účinok, ako keby taký podnet nebol podaný vôbec. Ako

však už uviedol ústavný súd v uznesení č. k. -15, je využitie tohto podnetu

predpokladom prípustnosti sťažnosti proti uzneseniu prokurátorky okresnej prokuratúry

zo 6. marca 2012. Tým, že sťažovateľ taký podnet efektívne nevyužil, znamená, že ani

v tomto konaní nie je táto podmienka konania splnená. To ale znamená, že výnimka,

za ktorej je možné opätovne prerokovať tú istú sťažnosť, uvedená v § 24 písm. a) in fine

, teda splnenie ostatných podmienok konania, sa v tu prerokúvanej

veci neaplikuje. Opakovaná sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu prokurátorky okresnej

prokuratúry po odmietnutí predošlej sťažnosti uznesením ústavného súdu č. k.

-15 je tak v zmysle ustanovenia

neprípustná, čo odôvodňuje jej odmietnutie.

6. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

k záveru, že ju treba odmietnuť ako celok, čo sa aj vo výroku tohto uznesenia stalo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014