Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 258/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Bc. M. K., N., zastúpenej advokátom JUDr. A. O., N.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu

v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Bc. M. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra

2012 doručená sťažnosť Bc. M. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Trenčíne

(ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:

„(...) 1. Sťažovateľka Bc. M. K. podala dňa 04. 08. 2010 prostredníctvom svojho

právneho zástupcu voči žalovanému P. P., žalobu o vypratanie nehnuteľností, v k. ú. T.,

vedenej na LV č. 5490, a to bytu č. 24 nachádzajúcom sa na 6. poschodí vo vchode č. 1

v bytovom dome súpisné číslo 2735.

2. Žaloba bola podaná 04. 08. 2010 na Okresnom súde Trenčín pod č. k.

. V tejto právnej veci bol vydaný Rozkaz na plnenie dňa 09. 08. 2010, proti

ktorému bol dňa 23. 08. 2010 podaný zo strany žalovaného odpor. Okresný súd Trenčín

nariadil pojednávanie na deň 24. 11. 2010, kedy súd rozhodol o tom, že žalovaný je povinný

vypratať hore uvedenú nehnuteľnosť.

3. Dňa 13. 01. 2011 bolo na Okresný súd Trenčín podané odvolanie zo strany

žalovaného. Sťažovateľka adresovala dňa 02. 06. 2011 urgenciu na Krajský súd Trenčín,

v ktorej Krajský súd Trenčín požiadala o vykonanie ďalšieho úkonu vo veci. Dňa

30. 09. 2011 zaslala sťažovateľka žiadosť o rozhodnutie o odvolaní odporcu Krajskému

súdu Trenčín, a to z toho dôvodu, že sťažovateľka sa nemôže do svojho bytu dostať, nemôže

ho užívať a ani ho skontrolovať, v akom stave sa byt nachádza. Žiadosť s podobným

obsahom sťažovateľka zaslala na Krajský súd Trenčín dňa 12. 02. 2012, pretože do tohto

dňa nebolo vo veci rozhodnuté.

4. Dňa 20. 03. 2012 Krajský súd Trenčín rozhodol svojím uznesením č. 6Co/38/2011-

60 tak, že rozsudok Okresného súdu Trenčín č. -35 zrušuje a vec vracia

na ďalšie konanie.

5. Následne dňa 13. 06. 2012 Okresný súd Trenčín uznesením č. -67

vylúčil na samostatné konanie návrh žalovaného na určenie neplatnosti dobrovoľnej

dražby, ktorej predmetom bola hore uvedená nehnuteľnosť.

6. Dňa 25. 10. 2011 podala sťažovateľka v právnom postavení žalobkyne žalobu

o vydanie bezdôvodného obohatenia, návrh na vydanie platobného rozkazu, a to z toho

titulu, že žalovaný P. P. užíva byt vo vlastníctve sťažovateľky bez právneho dôvodu, a preto

je povinný uhradiť peňažnú náhradu za takéto bezdôvodného užívanie bytu sťažovateľky.

Sťažovateľka je vlastníčkou hore uvedeného bytu a žalovaný sa odmietol z neho vysťahovať,

sťažovateľka uhrádzala a stále i uhrádza za žalovaného náklady spojené s užívaním bytu.

Žiadala týmto návrhom, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy pozostávajúcej

z nákladov za užívanie bytu, a to vo forme nájmu, ktorú by bol nájomca povinný platiť

podľa nájomnej zmluvy. Dňa 13. 12. 2011 vydal Okresný súd Trenčín Platobný rozkaz

č. -26, ktorým žalovaného P. P. zaviazal na zaplatenie sumy 8 287,99 EUR,

trovy právneho zastúpenia tak, ako sťažovateľka žiadala. Dňa 16. 01. 2012 podal žalovaný

odpor, ku ktorému sa sťažovateľka vyjadrila dňa 13. 02. 2012.

7. Dňa 24. 09. 2012 Okresný súd Trenčín vydal uznesenie č. -45,

ktorým súd prerušil toto konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože bol podaný

návrh o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zo strany P. P. v právnom postavení

žalobcu, ktorej predmetnom bol predaj hore uvedeného bytu, konanie vedené na Okresnom

súde Trenčín č. . (...)

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný P. P. užíva hore uvedený byt

neoprávnene, sťažovateľka ho riadne kúpila a zaplatila zaň riadne kúpnu cenu. Žalovaný do

dnešného dňa neoprávnene užíva byt bez toho, aby platil zaň mesačné náklady spojené

s jeho užívaním a tieto platby uhrádza sťažovateľka bez toho, aby mala možnosť svoj byt

riadne užívať. (...)

Sťažovateľka chce upozorniť na postup Krajského súdu Trenčín, ktorý o odvolaní

P. P. nerozhodol viac ako jeden rok a svoje uznesenie vydal až po tom, ako sťažovateľka

adresovala na Krajský súd Trenčín tri urgencie a žiadosti.

Ja sťažovateľka, som mala záujem o kúpu predmetného bytu z toho dôvodu, aby som

vyriešila bytovú otázku svojej dcéry a zabezpečila jej dôstojné bývanie. Za byt som riadne

zaplatila a domnievala som sa, že sa moja dcéra bude môcť ihneď do neho nasťahovať.

Vlastnícke právo som nadobudla na začiatku roku 2010 a dnes, ku koncu roka 2012 moja

dcéra v tomto byte stále nebýva. Ba dokonca za tento byt musím uhrádzať mesačné úhrady

spojené s jeho užívaním, pretože som jeho vlastníčkou, ale užívať ho nemôžem a odporca

v ňom bezdôvodne zotrváva a neplatí zaň žiadne nájomné, na ktorom by sme sa dohodli.

Konanie Krajského súdu Trenčín považuje za zdĺhavé, neefektívne a nehospodárne.

Mám za to, že predmetná vec nebola natoľko zložitá aby Krajský súd Trenčín nemohol

rozhodnúť o odvolaní v podstatne kratšej lehote. Od podania návrhu na vypratanie

nehnuteľností uplynuli už viac 3 roky a v dohľadnej dobe sa nejaví žiadna možnosť o skoré

ukončenie predmetných konaní.

Od doby, kedy som ja sťažovateľka v súlade so zákonom nadobudla tento byt, som

nemala možnosť ho užívať a konanie odporcu je podľa môjho názoru účelové a zámerne sa

snaží čo najviac predĺžiť tento skutkový stav a oddialiť moju možnosť začať užívať môj byt,

prípadne úplne túto možnosť vylúčiť a moje práva spojené s vlastníctvom bytu úplne zmariť.

V konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia som žiadala ja sťažovateľka, aby mi

odporca zaplatil sumu, ktorú by mi bol povinný zaplatiť ako nájomné počas doby, keby

neoprávnene užíva moje vlastníctvo, a to vo výške 8 287,99 EUR a tiež som žiadala zaplatiť

trovy, či už súdneho konania, alebo trovy právneho zastúpenia, ktoré mi vznikli v spojení

s účinným hájením môjho práva.

Ja sťažovateľka som toho názoru, že moje právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov vo svojej podstate priamo porušuje moje právo na súdnu ochranu.

(...)

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žiadam preto, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky túto moju sťažnosť prijal, vyhovel jej a rozhodol, že Krajský súd Trenčín porušil

moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ďalej žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovení čl. 127

ods. 3 priznal mne ako sťažovateľke primerané finančné

zadosťučinenie. Nakoľko moja právna neistota v uvedenej veci pretrváva už viac ako dva

roky a vzhľadom na povahu predmetných sporov, považujem za takéto primerané finančné

zadosťučinenie sumu vo výške 5.000 EUR, ktorú žiadam priznať. (...)

Po začatí konania navrhujem, aby Ústavný súd po zistení stavu veci vydal

rozhodnutie v ktorom určí, že Krajský súd Trenčín, porušil právo sťažovateľky

na prerokovanie jej veci sp. zn. bez zbytočných prieťahov, ktoré právo je

zaručené v SR.

Sťažovateľke Bc. M. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000

EUR, ktoré jej je Krajský súd Trenčín povinný vyplatiť do 2 mesiacov odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia.

Krajskému súdu Trenčín ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľky na

účet jej právneho zástupcu(...), a to do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa výlučne

postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

1. Podľa ustanovenia jednou z podmienok

prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.

, ). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej

lehoty odpustiť (napr. ).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania

sťažnosti (, ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť dňom, keď sa sťažovateľka „dozvedela“ o zbytočných prieťahoch v napadnutom

konaní, teda o „inom zásahu“ krajského súdu, iba ktorého označila za účastníka tohto

konania. V napadnutom konaní, ako to sama sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla dňa

„20. 03. 2012 Krajský súd Trenčín rozhodol svojím uznesením č. -60 tak, že

rozsudok Okresného súdu Trenčín č. -35 zrušuje a vec vracia na ďalšie

konanie“, sa sťažovateľka o namietaných zbytočných prieťahoch mohla dozvedieť

najneskôr doručením uvedeného rozhodnutia, teda 3. apríla 2012. Pretože predmetná

sťažnosť bola podaná na ústavnom súde v čase (27. decembra 2012), keď už uplynula lehota

ustanovená v , ústavný súd sa už nemohol zaoberať

opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné

sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

2. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Z podania sťažovateľky vyplýva, že napadnuté konanie bolo na krajskom súde

skončené 22. marca 2012. Sťažovateľka sa napriek tomu na ústavný súd obrátila so svojou

sťažnosťou až podaním z 18. decembra 2012, t. j. v čase, keď porušenie označeného

základného práva na súde, ktorý sťažovateľka označila za účastníka konania, už netrvalo

a konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý

ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci

domáhala ochrany svojho základného práva podľa v čase, keď

v označenom konaní pred krajským súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda

bola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej

sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

3. Okrem uvedeného podľa sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona

č. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch a sudcoch“), t. j. v danom prípade podanie sťažnosti na zbytočné prieťahy

v napadnutom konaní predsedovi krajského súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj

po nadobudnutí účinnosti nového , zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka, ktorá je

kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodala (podala iba

žiadosti, ktoré však neadresovala predsedovi krajského súdu) a ani netvrdí, že ju nepodala

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť

ani z obsahu jej sťažnosti ( ), ústavný súd opierajúc sa

o svoju stabilnú judikatúru (napr. , , ) dospel k záveru,

že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa

§ 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov (s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov) neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľky

priznaného jej podľa , a preto podľa v spojení s

bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2013