Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 310/2013
PDF · 150.64 KB
No categories available
I. ÚS 310/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013
predbežne prerokoval sťažnosť S. K., K., zastúpenej advokátom JUDr. P. R., K., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er/3188/2009
a takto
rozhodol:
Sťažnosť S. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára
2013 doručená sťažnosť S. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er/3188/2009.
2. Sťažovateľka v sťažnosti namieta „že postupom Okresného súdu... v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn.: 38 Er/3188/2009 vo veci oprávneného P., s. r. o. ... a povinnej
S. K... o vymoženie 1308,47 EUR s príslušenstvom... došlo k porušeniu jeho základného
ľudského práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako je garantované v čl.
48 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb... a k porušeniu základného ľudského práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote, tak ako je ustanovené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru...
K porušeniu uvedených práv došlo nečinnosťou konajúceho súdu, ktorý nebol
schopný za 12 mesiacov rozhodnúť o odklade exekúcie (či už kladne alebo záporne) a viac
ako 11 mesiacov o návrhu na zastavenie exekúcie. Za uvedené obdobie neurobil exekučný
súd ani jeden úkon, napriek tomu, že povinný telefonicky i písomne viac krát žiadal
o prejednanie veci. Z písomných žiadostí uvádzame Žiadosťou povinného o rozhodnutie vo
veci zo dňa 05. 01. 2012 a Sťažnosť adresovanú predsedovi súdu dňa 2. 7. 2012, o ktorej
nebolo do dnešného dňa rozhodnuté...“.
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa S. K... na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a základné ľudské právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu... v konaní
vedenom pod sp. zn. 38 Er/3188/2009 porušené boli.
2. Okresnému súdu... prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 38 Er/3188/20092 konať
bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5000,- Eur...
ktoré je mu Okresný súd... povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Okresný súd... je povinný uhradiť trovy konania vo výške 436,88 Eur na účet
právneho zástupcu A., K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
4. Ústavný súd na okresnom súde zisťoval, či sťažovateľka podala sťažnosť
na prieťahy v prebiehajúcom exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er/3188/2009.
Sťažovateľkou v sťažnosti označenú sťažnosť z 2. júla 2012 (ani inú sťažnosť na prieťahy
adresovanú predsedovi okresného súdu) na okresnom súde však neevidujú. Ústavný súd
preto 28. februára 2013 prostredníctvom jej právneho zástupcu sťažovateľku vyzval, aby
obratom doložila – pod následkom odmietnutia sťažnosti – dôkaz o tom, že predsedovi
okresného súdu podala sťažnosť na prieťahy podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“) v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er/3188/2009, a zároveň aby priložila
aj odpoveď predsedu okresného súdu. Právny zástupca sťažovateľky následne 5. marca
2013 doručil sťažnosť na prieťahy v konaní z 2. júla 2012 adresovanú predsedovi okresného
súdu, z ktorej však nijako nevyplýva, že bola aj doručená/doručovaná v záhlaví označenému
adresátovi.
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré
nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,
ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er/3188/2009 došlo k porušeniu jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
8. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
9. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej
veci predbežne skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V nadväznosti na to
ústavný súd na okresnom súde i u právneho zástupcu zisťoval/žiadal doručiť sťažnosť
sťažovateľky na prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 38 Er/3188/2009
(pozri bod 4). Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu listom zo 4. marca 2013
zaslala ústavnému súdu kópiu listu z 2. júla 2012 označenú „k rúkam predsedovi súdu“,
v ktorej namietala prieťahy v súdnom konaní, avšak doklad o doručení tejto (alebo inej)
sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní predsedovi okresného súdu ústavnému súdu
nedoručila a ani neoznačila dôkaz, ktorý by toto potvrdzoval. Navyše, z oznámenia
okresného súdu (pozri bod 4) vyplýva, že žiadnu sťažnosť sťažovateľky na prieťahy
v označenom exekučnom konaní na okresnom súde neevidujú.
10. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka kvalifikovaným
spôsobom nepreukázala, že podala (doručila predsedovi okresného súdu) sťažnosť
na prieťahy v namietanom konaní pred okresným súdom, hoci ústavný súd ju na predloženie
tohto dokladu vyzval.
11. V prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom,
ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia
právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa § 62 a nasl.
zákona o súdoch.
12. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa
zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
13. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy
aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti“. Napokon, podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak
orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na
použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
14. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
15. Sťažovateľka v posudzovanej veci nesplnila (kvalifikovane nepreukázala)
požiadavku namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov ani
nepreukázala, že ju nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde). V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania
dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých
sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľka konala
v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto
spôsobom... má za následok nesplnenie sťažovateľkinej povinnosti vyčerpať dostupný
prostriedok ochrany svojich práv“ (III. ÚS 44/03).
16. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
17. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa
jednotlivými nárokmi uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.
18. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. mája 2013