Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 484/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013

predbežne prerokoval sťažnosť S. K., K., zastúpenej advokátom JUDr. P. R., A., s. r. o., K.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2013

doručená sťažnosť S. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti namieta „že postupom Okresného súdu... v exekučnom

konaní vedenom pod sp. zn.: vo veci oprávneného P., s. r. o... a povinnej

S. K... o vymoženie 1308,47 EUR s príslušenstvom... došlo k porušeniu jeho základného

ľudského práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako je garantované v čl.

48 ods. 2 ústavného .. a k porušeniu základného ľudského práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote, tak ako je ustanovené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

K porušeniu uvedených práv došlo nečinnosťou konajúceho súdu, ktorý nebol

schopný za takmer 20 mesiacov rozhodnúť o odklade exekúcie (či už kladne alebo záporne)

a viac ako 18 mesiacov o návrhu na zastavenie exekúcie. Za uvedené obdobie neurobil

exekučný súd ani jeden úkon, napriek tomu, že povinný telefonicky i písomne viac krát

žiadal o prejednanie veci. Z písomných žiadostí predkladáme Žiadosť povinného

o rozhodnutie vo veci zo dňa 05. 01. 2012 a Sťažnosť adresovanú predsedovi súdu

dňa 2. 7. 2012, o ktorej nebolo do dnešného dňa rozhodnuté...“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa S. K... na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa ... a základné ľudské právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu... v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené boli.

2. Okresnému súdu... prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000,- Eur...

ktoré je mu Okresný súd... povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd... je povinný uhradiť trovy konania vo výške 490,12 Eur na účet

právneho zástupcu A., s. r. o., K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. -11 z 29. mája 2013 odmietol skoršiu

sťažnosť sťažovateľky doručenú ústavnému súdu 31. januára 2013 pre neprípustnosť

z dôvodu, že sťažovateľka napriek výzve ústavného súdu nepreukázala, že pred doručením

sťažnosti ústavnému súdu sa domáhala ochrany svojich označených práv podaním sťažnosti

predsedovi okresného súdu podľa a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Sťažovateľka v skoršej sťažnosti tvrdila, že predsedovi okresného súdu podala sťažnosť

z 2. júla 2012.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že podľa zistení jej právneho zástupcu sťažnosť

na prieťahy v konaní z 2. júla 2012, ktorú podávala formou elektronického podania, nebola

evidovaná v registri sťažností okresného súdu v dôsledku pochybenia súdu.

Ústavný súd preto opätovne preveril, či zo strany sťažovateľky bola doručená

akákoľvek sťažnosť na prieťahy v konaní, a zistil, že žiadna sťažnosť na prieťahy v konaní

v tejto veci nebola súdu doručená. Zároveň zistil, že právny zástupca sťažovateľky doručil

okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v zastúpení inej osoby a v inom konaní.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd predbežne skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním.

V nadväznosti na to ústavný súd preveroval tvrdenia sťažovateľky o podaní sťažnosti

na prieťahy v namietanom konaní predsedovi okresného súdu a na rozdiel od tvrdenia

sťažovateľky zistil, že žiadna takáto sťažnosť z jej strany okresnému súdu doručená nebola.

Doručenie takejto sťažnosti nepreukázala ani sťažovateľka listinami pripojenými

k sťažnosti. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka kvalifikovaným

spôsobom nepreukázala, že podala (doručila predsedovi okresného súdu) sťažnosť

na prieťahy v namietanom konaní pred okresným súdom.

V prípadoch sťažností podľa , v ktorých je namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho

prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa § 62 a nasl. zákona

o súdoch.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona

o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“. Napokon, podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia

„Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme

a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za

vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Sťažovateľka v posudzovanej veci nesplnila (kvalifikovane nepreukázala)

požiadavku namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov ani

nepreukázala, že ju nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľka konala

v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto

spôsobom... má za následok nesplnenie sťažovateľkinej povinnosti vyčerpať dostupný

prostriedok ochrany svojich práv“ ().

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2

ako neprípustnú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že sťažnosť bolo možné odmietnuť aj pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, keďže právny zástupca sťažovateľky

nedoručil ústavnému súdu splnomocnenie na zastupovanie, ako to ukladá § 20 ods. 2

.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa jednotlivými

nárokmi uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013