Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 57/2016
PDF · 131.46 KB
No categories available
III. ÚS 57/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej k oná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 14 Co/1119/2013 z 30. júna 2014 (Rvp 1621/2015), sp. zn. 14 Co/1064/2013
z 30. júna 2014 (Rvp 1622/2015) a sp. zn. 13 Co/1218/2013 z 30. júla 2014
(Rvp 2148/2015) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 1621/2015, Rvp 1622/2015 a sp. zn. Rvp 2148/2015 s p á j a na spoločné konanie,
ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 57/2016.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli
11. februára 2015 a 17. februára 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 Co/1119/2013 z 30.
júna 2014 (Rvp 1621/2015), sp. zn. 14 Co/1064/2013 z 30. júna 2014 (Rvp 1622/2015)
a sp. zn. 13 Co/1218/2013 z 30. júla 2014 (Rvp 2148/2015; ďalej len „krajský súd“
a „napadnuté uznesenia“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcu
v konaniach vedených Okresným súdom Zvolen (ďalej len „okresný súd“), predmetom
ktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ktorý je súčasne
súdom, ktorý sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu spôsobil, a preto očakávala,
že dôjde k vylúčeniu okresného súdu a spory budú prikázané inému vecne príslušnému súdu
v obvode krajského súdu. Na základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobných
návrhoch okresný súd svojimi uzneseniami špecifikovanými v sťažnostiach (ďalej len
„uznesenia okresného súdu“) zaviazal sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku
za vznesené námietky zaujatosti. Proti uzneseniam okresného súdu podala sťažovateľka
odvolania, v ktorých tvrdila, že námietky zaujatosti nepodala, a preto jej nemohla vzniknúť
povinnosť úhrady súdneho poplatku. Krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdil
prvostupňové rozhodnutia ako vecne správne.
Sťažovateľka v sťažnostiach krajskému súdu vytýka, že porušil ňou označené práva,
keď:
„a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;
b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;
c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;
d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci
a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva;
e) svojím rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR...“
Sťažovateľka opätovne tvrdí, že krajský súd napadnuté uznesenia založil
na nesprávnom právnom posúdení návrhov podaných sťažovateľkou ako námietok
zaujatosti, hoci tieto podania neboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky
zaujatosti upravené v § 15a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Napriek uvedenému okresný súd aj krajský súd
prejavy vôle sťažovateľky obsiahnuté v podaných žalobách vyhodnotili ako námietky
zaujatosti. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia iných všeobecných súdov, ktoré
v skutkovo a právne zhodných veciach rozhodli o zrušení uznesenia súdu prvého stupňa.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,
ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými
uzneseniami krajského súdu, napadnuté uznesenia zruší a veci vráti krajskému súdu
na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu
trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd
navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak
a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 1621/2015, Rvp 1622/2015 a sp. zn. Rvp 2148/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu
právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe
sťažovateľky a krajského súdu rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,
ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu
napadnutými uzneseniami krajského súdu
Ústavný súd konštatuje, že už vo viacerých svojich rozhodnutiach
(napr. sp. zn. I. ÚS 310/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. I. ÚS 744/2014 z 3. decembra 2014,
sp. zn. I. ÚS 44/2015 z 28. januára 2015, sp. zn. II. ÚS 466/2014 z 30. júna 2014,
sp. zn. II. ÚS 128/2015 z 25. februára 2015, sp. zn. III. ÚS 245/2014 z 1. apríla 2014,
sp. zn. III. ÚS 509/2014 zo 6. augusta 2014, sp. zn. III. ÚS 85/2015 zo 17. marca 2015
a iných) podrobne analyzoval dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky,
ktorými napádala porušenie označených práv uzneseniami odvolacích súdov, ktorými boli
potvrdené uznesenia prvostupňových súdov o uložení povinnosti sťažovateľke zaplatiť
súdny poplatok za vznesené námietky zaujatosti v sume 66 € podľa položky 17a Sadzobníka
súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,
z čoho vyplýva, že sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody odmietnutia jej sťažností,
ako aj názor ústavného súdu na danú právnu problematiku, preto v okolnostiach prípadu
nepovažoval za účelné tieto duplicitne citovať, a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej
hospodárnosti konania predložené sťažnosti, ktorými sťažovateľka napáda porušenie
svojich práv napadnutými uzneseniami krajského súdu, odmietol podľa poslednej vety § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené bez ďalšieho odôvodnenia
(bod 2 výroku uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. februára 2016