Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 85/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca

2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava,

konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD.,

vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. z 20. decembra 2013 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod

sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre zjavnú

neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 31. marca

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a (ďalej len „“), práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. z 20. decembra 2013 (ďalej aj „napadnuté

uznesenia“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcu

v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava V a Okresným súdom Bratislava II

(ďalej len „okresné súdy“), predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom

okresných súdov, ktoré sú súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú

ujmu spôsobili, a preto očakávala, že dôjde k vylúčeniu okresných súdov a spory budú

prikázané inému vecne príslušnému súdu v obvode krajského súdu. Na základe skutočností

uvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresné súdy svojimi uzneseniami zaviazali

sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za vznesené námietky zaujatosti.

Proti uzneseniam okresných súdov podala sťažovateľka odvolania, v ktorých tvrdila, že

námietky zaujatosti nepodala, a preto jej nemohla vzniknúť povinnosť úhrady súdneho

poplatku. Krajský súd potvrdil prvostupňové rozhodnutia ako vecne správne. Sťažovateľka

podala proti týmto uzneseniam krajského súdu dovolania, ktoré však boli dovolacím súdom

odmietnuté.

Sťažovateľka v časti konaní preto požiadala okresné súdy o vrátenie súdneho

poplatku za vznesené námietky zaujatosti. Okresné súdy jej žiadostiam nevyhoveli, pretože

po ich preskúmaní dospeli k záveru o ich neopodstatnenosti. Proti týmto uzneseniam podala

sťažovateľka odvolania, o ktorých rozhodol krajský súd uzneseniami sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. z 20. decembra 2013 tak, že odvolaniami

napadnuté uznesenia okresných súdov potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnostiach krajskému súdu vytýka, že porušil ňou označené práva,

keď:

„a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;

b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;

c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;

d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci

a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva;

e) svojím rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú rozhodovaciu prax

Najvyššieho súdu SR...“

Sťažovateľka tvrdí, že krajský súd napadnuté uznesenia založil na nesprávnom

právnom posúdení návrhov podaných sťažovateľkou ako námietok zaujatosti, hoci tieto

podania neboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v § 15a

v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„OSP“). Napriek uvedenému okresné súdy aj krajský súd prejavy vôle sťažovateľky

obsiahnuté v podaných žalobách vyhodnotili ako námietky zaujatosti. V tejto súvislosti

poukazuje na rozhodnutia iných všeobecných súdov, ktoré v skutkovo a právne zhodných

veciach rozhodli o zrušení uznesenia súdu prvého stupňa.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,

ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa a ,

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými

uzneseniami krajského súdu, napadnuté uznesenia zruší a veci vráti krajskému súdu

na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu

trov konania. Súčasne žiada ústavný súd o vydanie dočasných opatrení, ktorými rozhodne

o odklade vykonateľnosti napadnutých uznesení krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II. 1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

. V zmysle v záujme hospodárnosti

konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu

súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. nemá osobitné

ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným

možno v konaní o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane

.

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,

z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť

v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol

ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto

uznesenia.

II. 2 K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd

napadnutými uzneseniami krajského súdu

II.2.1 K uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 20. decembra 2013

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažnosti týkajúceho sa označeného uznesenia

krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia

sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila

v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a

v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov, ktoré uložili sťažovateľke povinnosť

zaplatiť súdny poplatok za vznesené námietky zaujatosti v sume 66 € podľa položky 17

a Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu k o súdnych

poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj v použitej právnej

argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov

všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovaných

ústavným súdom, pozn.), dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne

známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právny

názor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnej

argumentácie sťažovateľky k napadnutému uzneseniu krajského súdu sa táto nemení, nie je

potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.

Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich

predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. z 3. decembra 2014,

sp. zn. z 29. mája. 2013, sp. zn. z 28. januára 2015, sp. zn.

z 12. septembra 2014, sp. zn. z 25. februára 2015,

z 30. júna 2014 atď.), ktoré skončili odmietnutím rovnakých,

resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd

v posudzovanom prípade nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto

v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho

pristúpil k odmietnutiu tejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2

.

II.2.1 K ostatným uzneseniam krajského súdu

Krajský súd uzneseniami sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. z 20. decembra 2013 potvrdil odvolaniami napadnuté uznesenia

okresných súdov, ktorými nebolo vyhovené jej žiadostiam o vrátenie súdneho poplatku

za vznesené námietky zaujatosti, po tom, ako predtým už prebehli konania (prvostupňové,

odvolacie a aj dovolacie), ktorých predmetom bolo rozhodovanie o uložení povinnosti

zaplatiť súdny poplatok za vznesené námietky zaujatosti.

Sťažovateľka zastáva názor, že krajský súd napadnutými uzneseniami (ktorými

v skutočnosti potvrdil uznesenia okresných súdov o zamietnutí žiadostí sťažovateľky

o vrátenie súdneho poplatku za vznesené námietky zaujatosti, porušil ňou označené práva

a používa argumentáciu vzťahujúcu sa na rozhodnutia krajského súdu, ktorými tento

potvrdil uznesenia prvostupňových súdov, ktorými bola sťažovateľke uložená povinnosť

zaplatiť súdne poplatky za vznesenie námietok zaujatosti. Označené uznesenia aj v tomto

zmysle v sťažnosti opisuje, keď uvádza, že nimi krajský súd „potvrdil uznesenie Okresného

súdu..., ktorým Okresný súd... zviazal sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

za vznesenie námietky zaujatosti“.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že argumentácia uvedená

sťažovateľkou v odôvodnení sťažností (, , )

nekorešponduje s rozhodnutiami, ktorými mali byť v sťažnosti označené práva sťažovateľky

porušené.

Z argumentácie uvedenej v sťažnostiach vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie

svojich v sťažnostiach označených práv uzneseniami krajského súdu, ktorými „potvrdil

uzneseni(a) Okresn(ých) súd(ov)..., ktorým(i) Okresn(é) súd(y)... zviazal(i) sťažovateľa

na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti“, pričom za rozhodnutia,

ktorými malo dôjsť k porušeniu jej v sťažnosti uvedených práv, označuje rozhodnutia

krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam

okresných súdov o zamietnutí jej žiadostí o vrátenie súdneho poplatku za vznesené

námietky zaujatosti.

Keďže neexistuje príčinná súvislosť medzi namietaným porušením sťažovateľkou

označených práv a označenými uzneseniami krajského súdu, ktoré vôbec neboli spôsobilé

porušiť označené práva sťažovateľky, ústavný súd odmietol túto časť sťažností pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2015