Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 133/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka v konaní o sťažnosti Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K.,

P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresného súdu Pezinok p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. Ing. J. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Pezinok j e povinný uhradiť Mgr. Ing. J. S. trovy právneho zastúpenia v

sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jeho

právnej zástupkyne JUDr. E. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára

2013 doručená sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátkou JUDr. E. K., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Sťažovateľ titulom postavenia navrhovateľa –

účastníka v konaní č. k. vedenom na Okresnom súde Pezinok od 28. 05.

2003... na ochranu osobnosti poznačenom zjavnými prieťahmi... pociťuje skrivosť,

bezmocnosť a beznádej v tom, že v dôsledku pokračujúceho porušovania jeho práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... nebola vec ku dnešnému dňu prejednaná

porušovateľom v primeranej lehote, konanie je doposiaľ ako celok nespravodlivé, pričom

podpredseda Okresného súdu Pezinok v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa... skonštatoval,

že sťažnosť na prieťahy podaná sťažovateľom dňa 24. 10. 2012 je dôvodná...

Súd doposiaľ od r. 2003 nezabezpečil sťažovateľom navrhované dôkazy od OČTK,

nepredvolal a ani nevypočul v konaní navrhovaných svedkov...

Ku dňu podania ústavnej sťažnosti nebolo právoplatne za viac ako 9 rokov a 7

mesiacov rozhodnuté ani na prvom stupni a to nie vinou sťažovateľa...

Sťažovateľ k prieťahom neprispel (s výnimkou obdobia keď bol sťažovateľ vážne

práceneschopným a ošetrujúci lekár neodporúčal súdu jeho osobnú účasť

na pojednávaniach..., pričom porušovateľ mohol a mal konať s jeho splnomocneným

advokátom... a zabezpečiť tak rozhodnutie súdu v primeranej lehote, pretože sťažovateľ bol

súdom na prvom pojednávaní už vypočutý...

Vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam.

Vec je po právnej a skutkovej stránke jednoduchá...

Vo veci č. k. vedenej na Okresnom súde Pezinok od 28. 05. 2003...

nebola sťažovateľovi poskytnutá súdom rýchla, účinná a efektívna ochrana jeho práv

a nebolo rozhodnuté ani len na prvom stupni, to všetko za viac ako 9 rokov a 7 mesiacov...“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol

týmto nálezom:

„1. Základné práva Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom

pod č. k. (predtým pod č. k. PK na Okresnom súde Pezinok od 28.

05. 2003, následne na OS Bratislava III č. k. PK do 31. 12. 2007) porušené bolo.

2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje konať a rozhodnúť bez zbytočných

prieťahov

3. Mgr. Ing. J. S. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 14.000 €, ktoré je

Okresný súd Pezinok povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia.

4. Mgr. Ing. J. S. priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 €..., ktoré je Okresný

súd Pezinok povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. E. K., do

dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. -13 z 13. marca 2013 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3080/2013 z 26. marca 2013, v ktorom zotrváva na svojom stanovisku

k sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní doručenej okresnému súdu 24. októbra 2012.

V predmetnom stanovisku z 23. novembra 2012 okresný súd vyhodnotil sťažnosť

sťažovateľa ako dôvodnú, za prieťahy v konaní sa mu ospravedlnil, poukázal na to, že tieto

boli spôsobené nadmernou zaťaženosťou súdu, a súčasne poukázal na to, že vo veci sa už

riadne koná a je nariadený termín pojednávania na 5. apríl 2013.

Okresný súd vo vyjadrení z 26. marca 2013 a právna zástupkyňa sťažovateľa

vo vyjadrení z 1. mája 2013 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (aj práva podľa

dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci

prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmet posudzovaného konania, v ktorom sa sťažovateľ domáha ochrany svojich

osobnostných práv, nie je možné hodnotiť po skutkovej ani právnej stránke za taký zložitý,

že by to mohlo odôvodňovať dĺžku súdneho konania v trvaní viac ako 9 rokov bez

meritórneho rozhodnutia vo veci.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v posudzovanom konaní vedenom okresným

súdom zistil, že niekoľko pojednávaní v priebehu celého konania bolo odročovaných

z dôvodov (či už subjektívnych alebo objektívnych) na strane sťažovateľa a uvedená

okolnosť mala objektívne vplyv na celkovú dĺžku posudzovaného konania.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd sa z vyžiadaného spisu okresného súdu oboznámil s doterajším

priebehom konania a zistil, že konanie sa začalo 28. mája 2003 doručením žaloby

sťažovateľa okresnému súdu o ochranu osobnosti, v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu nebolo právoplatne ukončené (pričom okresný súd vo veci ani raz meritórne

nerozhodol) a jeho celková dĺžka dosahovala viac ako 9 rokov.

V roku 2003 okresný súd vo veci nariadil štyri pojednávania, na ktorých bol

prítomný sťažovateľ, avšak pre neprítomnosť odporcu pre závady v doručovaní predvolania

boli pojednávania odročené bez meritórneho prerokovania veci.

V roku 2004 okresný súd vo veci nariadil šesť pojednávaní, z ktorých sa ani jedno

nevykonalo s meritórnym prerokovaním veci, a to z dôvodu opakovaného ospravedlnenia

sťažovateľa pre práceneschopnosť, resp. jeho právneho zástupcu, ktorý navrhol konanie

z uvedeného dôvodu prerušiť a okresný súd konanie na tri mesiace prerušil. Dôvodom

odročenia troch z nariadených pojednávaní bolo aj ospravedlnenie odporcu, resp. právneho

zástupcu.

V roku 2005 nebol vo veci okresným súdom vykonaný žiadny úkon.

V roku 2006 okresný súd vykonal jediný úkon, a to zisťovanie, či odporca nie je vo

výkone väzby.

V roku 2007 okresný súd nariadil dve pojednávania, pričom prvého pojednávania sa

zúčastnil sťažovateľ a jeho právny zástupca a nezúčastnil sa bez ospravedlnenia odporca

a jeho zástupca, za čo mu okresný súd uložil poriadkovú pokutu. Na druhom pojednávaní

vo februári 2007 došlo za prítomnosti všetkých účastníkov k meritórnemu prerokovaniu

veci. Sťažovateľ v priebehu roku 2007 doručil okresnému súdu dve zmeny návrhu,

o ktorých súd v tomto roku aj rozhodol.

V roku 2008 nebol vo veci okresným súdom vykonaný žiadny úkon.

V roku 2009 okresný súd nariadil dve pojednávania, z ktorých prvé bolo bez

meritórneho prerokovania veci odročené pre ospravedlnenú neprítomnosť sťažovateľa

a druhé pre ospravedlnenú neprítomnosť odporcu. Odporca bol v tomto roku vyzvaný

okresným súdom na predloženie dokladov a na výzvu obratom reagoval.

V roku 2010 okresný súd nariadil vo veci tri pojednávania, ktoré boli odročené bez

prerokovania veci z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa pre jeho zdravotné ťažkosti

psychického charakteru. Okresný súd zároveň pristúpil k zisťovaniu charakteru zdravotných

ťažkostí sťažovateľa vo vzťahu k jeho možnej účasti na pojednávaniach.

V roku 2011 bola vec v januári pridelená novému zákonnému sudcovi, okresný súd

vo februári zisťoval zdravotný stav sťažovateľa, vec meritórne prerokoval na pojednávaní

konanom 21. októbra 2011 a prijal mailové podanie sťažovateľa v októbri 2011.

V roku 2012 okresný súd nariadil vo veci jedno pojednávanie na 16. november 2012,

ktoré bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu sťažovateľa z dôvodu

kolízie termínov pojednávaní a nový termín bol nariadený na 5. apríl 2013.

Vzhľadom na celkovú dĺžku posudzovaného konania v trvaní viac ako 9 rokov

a zjavnú nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného súdu hodnotí ústavný súd celé konanie

ako neefektívne bez vyhodnocovania jednotlivých čiastkových úkonov okresného súdu.

Ústavný súd preto uzatvára, že v posudzovanom konaní došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

14 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € sťažovateľovi za primerané finančné

zadosťučinenie podľa . Pri ustálení sumy finančného

zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dĺžku posudzovaného súdneho konania

a jeho priebeh, na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch

v posudzovanom konaní a taktiež prihliadal na mieru, akou sťažovateľ prispel svojím

správaním k celkovej dĺžke posudzovaného konania (či už z objektívnych alebo

subjektívnych dôvodov, ktoré viedli k opakovanej neúčasti jeho alebo jeho právneho

zástupcu na pojednávaniach, resp. boli dôvodom na zrušenie nariadených termínov

pojednávaní).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ bol vo veci úspešný, a preto

bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania krajským súdom. Ústavný súd priznal

sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom pozostávajúce

z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (prevzatie

a príprava zastupovania, sťažnosť). Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2013 1/6

z výpočtového základu, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume

130,16 € a 7,81 € režijný paušál, teda spolu za dva úkony 275,94 €. Vzhľadom na to, že

sťažovateľ požadoval priznať náhradu trov konania v sume 269,58 €, ktorá neprevyšuje už

vyčíslenú odmenu podľa citovanej vyhlášky, ústavný súd sťažovateľovi priznal ním

požadovanú náhradu trov a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný vyplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013