Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 302/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného JUDr.

Emíliou Korčekovou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok, ktorou namieta porušenie

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok

v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. mája 2013, a takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva podľa (ďalej len „“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v pozícii žalovaného

sporovou stranou napadnutého konania o ochranu osobnosti, ktoré začalo podaním žaloby

na okresnom súde 28. mája 2003. Okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 20. novembra 2015 žalobu sťažovateľa zamietol a náhradu trov konania účastníkom

nepriznal. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn.

z 28. novembra 2018 odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Výšku náhrady trov

odvolacieho konania žalovaného okresný súd podľa tvrdení sťažovateľa nevyčíslil

samostatným uznesením.

3. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote a na konanie bez zbytočných prieťahov s poukazom na to, že konanie

celkovo trvá 17 rokov napriek skoršiemu nálezu ústavného súdu, ktorý okrem iného

prikázal okresnému súdu konať v tejto veci bez zbytočných prieťahov. V zmysle judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“) (Čičmanec v. Slovenská republika)

podľa názoru sťažovateľa nemožno konanie v merite oddeľovať od konania o náhrade trov,

o výške ktorých dosiaľ nebolo rozhodnuté samostatným uznesením okresného súdu, napriek

tomu, že ich krajský súd rozsudkom vydaným v odvolacom konaní v plnom rozsahu priznal

protistrane sťažovateľa. Konanie žiada posúdiť z hľadiska jeho celkovej extrémnej dĺžky

ako jeden celok, keďže nie je ukončené.

4. Na základe tejto sťažnostnej argumentácie sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie o nej nálezom takto rozhodol:

„... 3. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa a právo na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod č.k.

porušené boli.

4. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č.k.

konal bez zbytočných prieťahov .

5. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 17.000 Eur, ktoré

je Okresný súd Pezinok povinný mu zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

6. priznáva náhradu trov konania v sume 364,62 Eur, ktorú je

Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť...“

5. Ústavný súd z evidencie vlastnej rozhodovacej činnosti zistil, že sťažovateľ podal

pred podaním tejto ústavnej sťažnosti 192 iných ústavných sťažností.

Ústavný súd nálezom sp. zn. z 29. mája 2013, ktorý nadobudol

právoplatnosť 2. júla 2013, už vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu konať v tejto veci bez

zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 3 000 eur.

6. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.

z 23. júna 2020 ju prijal na ďalšie konanie v časti, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 29. mája 2013

a vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol.

II.

Vyjadrenie odporcu, replika sťažovateľa a priebeh napadnutého konania

7. Zastupujúca predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr 87/20 z 8. júla 2020

ústavnému súdu oznámila, že netrvá na ústnom prejednaní sťažnosti a k priebehu

napadnutého konania v podstatnom uviedla, že okresný súd vykonal rozsiahle a náročné

dokazovanie, popísala priebeh konania a poukázala na príspevok sťažovateľa k predĺženiu

konania, ktorý sa opakovane nedostavil na pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný.

Uviedla tiež, že v rokoch 2004 až 2008 a v období rokov 2015 až 2018 okresný súd nebol

vecne alebo funkčne príslušný na konanie a nemal vplyv na priebeh konania.

8. Sťažovateľ podaním zo 16. júla 2020 zotrval na ústavnej sťažnosti, oznámil svoj

súhlas s upustením od pojednávania a k meritu uviedol, že „porušovateľ nedal odpoveď

na dlhosiahle obdobia jeho nečinnosti, nezáujmu o vec, nekonanie s urýchlením“ a „ku dňu

podania tohto vyjadrenia porušovateľ nerozhodol o trovách odvolacieho konania, hoc bol

k tomu povinný“.

9. Vzhľadom na oznámenia sťažovateľa a predsedníčky okresného súdu, že netrvajú

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) upustil

od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

10. Ústavný súd zo zapožičaného spisového materiálu okresného súdu zistil tento

priebeh napadnutého konania v rozhodnom období po právoplatnosti skoršieho nálezu, t. j.

od 3. júla 2013:

- Z dôvodu ospravedlnenia (kolízia termínov) právneho zástupcu sťažovateľa

a (práceneschopnosť a iné) sťažovateľa bolo odročené pojednávanie nariadené

na 6. september 2013, 29. január 2014, 4. apríl 2014, 13. jún 2014, 17. október 2014

a 22. apríl 2015.

- Okresný súd v časti zastavil konanie uznesením z 9. februára 2015 z dôvodu

čiastočného späťvzatia návrhu.

- Z dôvodu kolízie termínov sťažovateľa okresný súd odročil pojednávanie nariadené

na 11. september 2015.

- Okresný súd vyniesol rozsudok (ktorým zamietol žalobu) na pojednávaní za účasti

sporových strán 20. novembra 2015.

- Sťažovateľ podal odvolanie 9. februára 2016.

- Po vykonaní procesných úkonov bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave

22. júna 2016 na odvolacie konanie.

- Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. z 28. novembra 2018

potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a priznal žalovanému právo

na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Dňa 21. decembra 2018 bol spis

vrátený okresnému súdu.

- Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol

právoplatnosť 22. januára 2019.

- Sťažovateľ podal dovolanie 14. marca 2019.

- Okresný súd výzvou z 23. marca 2019 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku za dovolacie konanie s poučením o následok nezaplatenia v podobe zastavenia

dovolacieho konania.

- Sťažovateľ požiadal 25. apríla 2019 o priznanie oslobodenia od súdneho poplatku

a 14. júla 2019 vydokladoval osobné a majetkové pomery.

- Okresný súd uznesením z 13. augusta 2019 sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od

súdneho poplatku.

- Sťažovateľ podal 20. septembra 2019 sťažnosť proti tomuto uzneseniu.

- Okresný súd uznesením zo 16. októbra 2019 vydaným sudcom sťažnosť zamietol.

- Okresný súd uznesením z 27. januára 2020 dovolacie konanie zastavil pre

nezaplatenie súdneho poplatku.

- Sťažovateľ podal 24. februára 2020 sťažnosť proti uzneseniu o zastavení

dovolacieho konania, o ktorej rozhodol okresný súd uznesením z 26. marca 2020 tak, že

sťažnosť zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. mája 2020.

- Sťažovateľ sa elektronicky 14. mája 2020 informoval na okresnom súde, či bolo

vydané uznesenie o náhrade trov odvolacieho konania žalovaného v zmysle rozsudku

odvolacieho súdu.

- Okresný súd uznesením z 15. mája 2020 priznal náhradu trov odvolacieho konania

žalovaného v sume 0 €, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Toto

uznesenie bolo odoslané do elektronických schránok právnych zástupcov sporových strán

18. mája 2020 o 11:27:31 h s označením „Uznesenie zo dňa 15.5.2020...“ a doručenka

k „4C/861/2008 uznesenie č.l. 485“. Právny zástupca žalovaného ho prevzal 19. mája 2020

a právny zástupca sťažovateľa 3. júna 2020. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. júna

2020 (po uplynutí lehoty na podanie sťažnosti).

- Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť na poštovú prepravu 20. mája 2020.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúra

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Priznanie práva na prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu a sudcu na organizovanie práce tak, aby sa

toto právo objektívne realizovalo ().

15. Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach pripomína, že čl. 6

ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby všetky fázy súdneho konania smerujúceho k urovnaniu sporu

o občianskom práve alebo záväzku skončili v primeranej lehote, a to vrátane fáz

nasledujúcich po rozhodnutí v merite veci (napr. rozsudok ESĽP vo veci Hornsby v. Grécko

z 19. 3. 1997, sťažnosť č. 18357/91).

16. Európsky súd pre ľudské práva však tiež zdôrazňuje, že strany v konaní by mali

preukázať starostlivosť pri uskutočňovaní procesných úkonov, zdržať sa akýchkoľvek

zdržovacích taktík a využiť prostriedky vnútroštátneho práva, ktoré umožňujú skrátenie

príslušného procesu (rozsudok ESĽP vo veci Unión Alimentaria Sanders S.A. v. Španielsko

zo 7. 7. 1989, sťažnosť č. 11681/85).

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou

ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

IV.

Právne posúdenie veci

18. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie vo veciach ochrany osobnosti tvorí bežnú súčasť rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov a ani okolnosti prejednávanej veci neodôvodňujú jej

mimoriadnu skutkovú či právnu náročnosť. Predmet konania je hodnotený ako prioritný.

19. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa . Ústavný súd

zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľ rozhodujúcou mierou prispel

k predĺženiu konania, a to späťvzatím časti žaloby so značným časovým odstupom od jej

podania a zmarením siedmich nariadených pojednávaní svojou neúčasťou. Na jedinom

pojednávaní, ktorého sa sťažovateľ v rozhodnom období zúčastnil, okresný súd meritórne

rozhodol.

20. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

21. Z popísaného priebehu súdneho konania (bod 10 nálezu) vyplýva, že okresný súd

postupoval v konaní plynulo a efektívne, márne vytyčoval pojednávania v krátkych

intervaloch a reagoval na početné procesné úkony sťažovateľa bez zbytočného odkladu.

22. Pokiaľ sťažovateľ osobitne poukazuje na oneskorené vydanie uznesenia

o vyčíslení náhrady trov odvolacieho konania protistrany, ústavný súd považuje za potrebné

komplexne posúdiť okolnosti celého prípadu. Z nich vyplýva, že sťažovateľova právna

istota v merite bola (po čiastočnom zastavení konania pre späťvzatie žaloby 9. februára

2015) nastolená právoplatne 22. januára 2019. Následne okresný súd vykonával úkony

súvisiace s predložením veci na dovolacie konanie, ktoré inicioval sťažovateľ a ktoré bolo

zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku sťažovateľom (právoplatne 5. mája 2020).

Uznesením z 15. mája 2020 okresný súd priznal náhradu trov odvolacieho konania

protistrane v sume 0 €, a to jeden deň po dopyte sťažovateľa.

23. Ústavný súd preskúmal celé konanie v rozhodnom období, rešpektujúc judikatúru

ESĽP, pretože primeranosť lehoty sa musí vzťahovať aj na fázy konania nasledujúce

po meritórnom rozhodnutí. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej však v tomto

prípade neprebiehalo konanie, ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok sporu o občianskom

spore sťažovateľa (dovolacie konanie bolo zastavené pre nezaplatenie poplatku

sťažovateľom, pozn.), a to ani v časti konania o náhrade trov konania, keďže okresný súd už

rozsudkom náhradu trov konania účastníkom nepriznal a odvolací súd v rozsudku priznal

náhradu trov úspešnému žalovanému, ktorému trovy nevznikli. Okresný súd vydal

uznesenie o vyčíslení trov odvolacieho konania po zastavení dovolacieho konania.

Vzhľadom na to, že výška priznanej náhrady trov konania nemá vplyv na zmenu

hmotnoprávneho postavenia sťažovateľa (je povinný zaplatiť 0 eur), nemožno uvažovať

o zásahu do práv sťažovateľa. Zistené oneskorenie s vydaním tohto uznesenia teda nemá

ústavnoprávnu relevanciu ani z hľadiska posudzovania zbytočných prieťahov.

Zároveň sa žiada podotknúť, že podanie sťažnosti namietajúcej neprimeranú dĺžku

konania poznačeného obštrukciami zo strany sťažovateľa, a to v čase, keď mal právny

zástupca sťažovateľa uvedené uznesenie v elektronickej schránke a trvanie konania

odvodzoval výlučne od nevydania tohto rozhodnutia o výške trov, ktoré nijako nezasahuje

do jeho hmotných práv, sa javí ako špekulatívne a zneužívajúce ochranu procesných práv.

Teda konanie, ktoré nepožíva ochranu.

24. Ústavný súd preto konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní

v rozhodnom období možno hodnotiť ako efektívne smerujúci k nastoleniu právnej istoty

sťažovateľa, predĺženie konania bolo spôsobené okolnosťami na strane sťažovateľa a jeho

právna istota bola nastolená v čase pred podaním ústavnej sťažnosti 22. januára 2019.

Uznesenie vyčísľujúce priznané trovy konania protistrany bolo síce vydané s časovým

odstupom po nastolení právnej istoty v merite, avšak tento odstup bol spôsobený konaním

o dovolaní sťažovateľa, a uznesenie samotné nebolo spôsobilé privodiť ujmu na právach

sťažovateľa v ústavne relevantnej intenzite. Z uvedených dôvodov ústavnej sťažnosti

sťažovateľa nevyhovel podľa .

25. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Sťažovateľ nebol

v konaní úspešný a okresnému súdu trovy nevznikli, preto o nich ústavný súd nerozhodoval.

26. Podľa toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu