Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)IV. ÚS 295/2013
PDF · 141.88 KB
No categories available
IV. ÚS 295/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. S., B., zastúpeného advokátkou JUDr. J. F., B., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
1 K 299/1998 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. M. S. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára
2013 doručená sťažnosť Ing. M. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 K 299/1998 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „Podľa údajov C., a. s... (ďalej len
C.) sťažovateľ ešte stále figuruje ako akcionár O. a. s. v konkurze. Z toho sa odvíja jeho
povinnosť platiť akési evidenčné poplatky. C. (inštitúcia, ktorú sťažovateľ nikdy o nič
nežiadal a ktorá vznikla až r. 2003-2004) chce teda od sťažovateľa dokonca čosi inkasovať
za akési vedenie akcií – totálne bezcenných papierov.
Je faktom, že Krajský súd v Bratislave vyhlásil dňa 18. 02. 1999 konkurz na majetok
dlžníka: O., a. s. v konkurze,... T. Správcom konkurznej podstaty je Ing. P. S., B.
V predmetnej kauze (vedenej pred KS v Bratislave – ako porušovateľom – pod č. 1
K 299/1998) ani po štrnástich rokoch!!! právne nonkonformného a neefektívneho
procesovania na úrovni všeobecného súdu neprišlo k vytvoreniu právnej istoty.
Nedoriešenie tangovaného konkurzného konania – jeho nedovedenie do platným právom
predvídaného záveru – evokuje neriešiteľnosť situácie . Situáciu ovplyvniť svojím konaním v
procese je úplne mimo možností sťažovateľa. Sťažovateľ požiadal o efektívny zákrok
predsedu Krajského súdu.
Nemožno preto obísť fakt, že sťažovateľ nevidí žiadnu verifikovateľnú garanciu
odstránenia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti Krajského súdu v Bratislave... Spôsob
vedenia procesu pred KS v Bratislave a neúmerne dlhý celkový čas procesu očividne
ohrozujú elementárne práva sťažovateľa ako účastníka súdneho procesu.“.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti poukazuje na judikatúru ústavného súdu vzťahujúcu sa
na základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, poukazujúc na to, že „protrahovanie procesu a nedohľadný výsledok až extrémne“
škodia jeho postaveniu.
Sťažovateľ napokon uvádza, že „sa dokonca domáhal ochrany jeho práv aj v súlade
s ustanoveniami zákona č. 757/2004 Zb. o súdoch“, avšak „jeho snaha hýbať procesom sa
nestretla s adekvátnou a reálnou súdnou odozvou... neboli prijaté žiadne reálne opatrenia,
zaručujúce konanie bez zbytočných prieťahov“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: 1 K 299/1998 porušil
právo Ing. M. S., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Krajskému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 1 K 299/1998
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov...“
Okrem uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby mu ústavný súd priznal finančné
zadosťučinenie v sume 7 000 €, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý podala zjavne
neoprávnená osoba.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil, že domáhať sa ochrany
základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine
v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06).
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že sťažovateľ musí namietať porušenie svojich
základných práv, a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom, resp. iným orgánom
verejnej moci, čo prichádza do úvahy iba za predpokladu, ak je v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv
(II. ÚS 3/05, III. ÚS 464/2010, III. ÚS 281/2012).
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného
súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu
na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej
sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1
zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom
z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže
ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,
a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv, pričom text
uvedený mimo petitu pokladá len za súčasť odôvodnenia sťažnosti (I. ÚS 316/09,
I. ÚS 98/2011, II. ÚS 103/08, II. ÚS 154/09, III. ÚS 235/05, IV. ÚS 174/2011). Namietanie
porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) obsiahnuté v texte sťažnosti posudzoval preto
ústavný súd iba ako súčasť argumentácie sťažovateľa.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že predmetom tohto konania
o sťažnosti sťažovateľa pred ústavným súdom je iba rozhodovanie o ním namietanom
porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, nie však o namietanom porušení základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu,
ktoré sťažovateľ síce na prvej strane svojej sťažnosti uviedol, avšak v jej petite sa už
vyslovenia ich porušenia nedomáha a ani ich prípadné porušenie vo svojej argumentácii
neodôvodňuje.
Z vyžiadaného spisu krajského súdu sp. zn. 1 K 299/1998 vyplýva, že krajský súd
vyhlásil konkurz na majetok dlžníka uznesením z 18. februára 1999.
Podľa § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005
Z. z.“) konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako
aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.
Podľa § 206a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. konania začaté pred 1. januárom 2012 sa
dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 7 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom v čase
vyhlásenia konkurzu (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) účastníkmi konkurzu sú
veritelia, ktorí uplatňujú nároky (ďalej len „konkurzní veritelia“), a dlžník.
Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom, zastúpený kvalifikovanou právnou
zástupkyňou, v sťažnosti okrem iného uvádza, že „ešte stále figuruje ako akcionár“
obchodnej spoločnosti O. a. s. v konkurze, a taktiež poukazuje na to, že „neúmerne dlhý
celkový čas procesu očividne ohrozujú elementárne práva sťažovateľa ako účastníka
súdneho procesu“. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že účastníkom napadnutého
konania v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní na strane dlžníka je len akciová
spoločnosť v likvidácii (úpadca), a nie jej akcionári.
Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ ako akcionár úpadcu nemá
v napadnutom konaní ani postavenie konkurzného veriteľa v zmysle § 7 zákona o konkurze
a vyrovnaní, a teda nie je jeho účastníkom.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní
odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde),
v dôsledku čoho už rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite
jeho sťažnosti neprichádzalo do úvahy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. mája 2013