Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 477/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

a ,

zastúpených advokátskou kanceláriou AK JUDr. Gelatka, s. r. o., Námestie SNP 17, Rajec,

v mene ktorej koná advokát JUDr. Bohuslav Gelatka, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a , práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Čadca č. k. -50 z 15. januára 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a ako podanú

zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2020

doručená ústavná sťažnosť ,

a (ďalej len „sťažovatelia“)

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Čadca (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -50 z 15. januára 2020 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia s (ďalej aj „veriteľ“

alebo „povinný“) uzavreli 22. septembra 2010 zmluvu o pôžičke. S cieľom zabezpečenia

záväzku sťažovatelia v ten istý deň s veriteľom uzavreli zmluvu o zabezpečovacom prevode

práv, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve

sťažovateľov, konkrétne išlo o nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. , a to

parcelu registra – zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 445 m² a stavbu

súp. č. postavenú na parc. č. – dom, nachádzajúce sa v obci , katastrálne

územie (ďalej len „nehnuteľnosti“).

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh zároveň vyplýva, že v exekučnej veci

(ďalej len „oprávnený“) proti povinnému (veriteľ sťažovateľov, pozn.)

o vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 20 402 € s príslušenstvom uloženej platobným

rozkazom okresného súdu sp. zn. z 22. mája 2014, ktorý nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť 21. júna 2014, bol 20. mája 2016 okresnému súdu doručený

návrh súdnej exekútorky (ďalej len „súdna exekútorka“)

na schválenie príklepu udeleného vydražiteľke (ďalej len

„vydražiteľka“). Predmetom dražby, v ktorej získala príklep vydražiteľka, boli tie isté

nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva medzi

povinným a sťažovateľmi.

4. Sťažovatelia sa na okresnom súde návrhom zo 16. júna 2016 domáhali vylúčenia

nehnuteľností z exekúcie. Okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn.

zo 17. mája 2017 v prospech sťažovateľov. V konaní o vylúčenie nehnuteľností z exekúcie

sa okresný súd zaoberal prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa platnosti zmluvy

o zabezpečovacom prevode práva, pričom ustálil, že zmluva medzi sťažovateľmi

a povinným o zabezpečovacom prevode práva je absolútne neplatným právnym úkonom.

5. Okresný súd napadnutým uznesením (z 15. januára 2020, pozn.) podľa § 148

ods. 1 o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) schválil príklep udelený

vydražiteľke pri dražbe nehnuteľností vykonanej súdnou exekútorkou 21. marca 2016.

Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že prostredníctvom rozsudku sp. zn. 16 C

203/2016 zo 17. mája 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 11. januára 2018, považoval

za preukázané, že okresný súd vylúčil nehnuteľnosti z exekúcie v prospech oprávneného.

V dôsledku uvedeného okresný súd o návrhu sťažovateľov na odklad exekúcie

nerozhodoval, „nakoľko tým, že menovaní o odklad exekúcie žiadali do právoplatného

rozhodnutia súdu o vylúčení dražených nehnuteľností z exekúcie, dôvod nimi podaného

návrhu na odklad exekúcie odpadol“.

6. Sťažovatelia vo vzťahu k porušeniu práva vlastniť majetok v ústavnej sťažnosti

uviedli: „Keďže zmluva o zabezpečovacom prevode práva nie je platná, nikdy nedošlo

k prevodu vlastníckeho práva na povinného , teda nebol ich vlastníkom ani

v čase konania exekučnej dražby. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu sa však v exekúcii

môžu postihnúť len veci, ktoré patria povinnej osobe. Je teda zrejmé, že v exekučnom

konaní bol postihnutý majetok nepatriaci povinnému, pričom napadnutým

uznesením boli sťažovatelia protiprávne zbavení vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam a

reálne hrozí, že svoj rodinný dom budú povinní vypratať.“

Sťažovatelia, uvedomujúc si, že neboli účastníkmi exekučného konania vedeného

pod sp. zn. , vo vzťahu k porušeniu práva na súdnu ochranu v ústavnej

sťažnosti prezentovali názor, že napadnuté uznesenie nemá zákonný podklad, nie je riadne

odôvodnené a považujú ho za svojvoľné.

Sťažovatelia poukázali aj na to, že uznesením Okresného súdu Žilina

sp. zn. OdK 127/2018 z 19. júna 2018 uverejneným v Obchodnom vestníku 26. júna 2018

bol na majetok povinného vyhlásený konkurz.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich ústavnej

sťažnosti rozhodol nálezom takto: „Základné právo a

vlastniť majetok zaručené a právo pokojne užívať

svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Čadca zo dňa 15.01.2020,

spis. zn. -50 porušené boli.

Základné právo a na súdnu ochranu zaručené

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Čadca zo dňa 15.01.2020, spis. zn. -50 porušené boli.

Uznesenie Okresného súdu Čadca zo dňa 15.01.2020, spis. zn. -50

zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.

Okresný súd Čadca je povinný uhradiť a

trovy právneho zastúpenia...“

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

12. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov o porušení práva vlastniť

majetok, ako aj o porušení práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces tým,

že okresný súd napadnutým uznesením schválil príklep vydražiteľke v exekučnej dražbe

k nehnuteľnostiam, ktoré neboli vo vlastníctve povinného, ale sťažovateľov, ktorí však

neboli účastníkmi exekučného konania.

13. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá

tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej

základné práva a slobody.

14. Z možno vyvodiť, že sťažovateľ musí namietať porušenie

svojich základných práv a zároveň v spojitosti s konkrétnym konaním pred všeobecným

súdom, resp. iným orgánom verejnej moci, čo prichádza do úvahy iba za predpokladu, ak je

v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už účastníkom tohto konania, teda konania,

v ktorom namieta porušenie základných práv (m. m. , ,

, ).

15. Podľa § 37 prvej vety Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017)

účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania,

v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

16. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti sami uviedli, že „... si uvedomujú, že nie sú

účastníkmi exekučného konania č. ...“.

Na podklade uvedenej judikatúry, ustanovení Exekučného poriadku a s ohľadom

na citované vyjadrenie sťažovateľov ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť podľa § 56

ods. 2 písm. e) ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

17. Ústavný súd považuje za dôležité bližšie ozrejmiť aj ďalšie okolnosti vedúce

k rozhodnutiu o odmietnutí prejednávanej ústavnej sťažnosti.

V prvom rade ústavný súd chápe, že sťažovatelia sa ocitli pod vplyvom napadnutého

uznesenia v existenčne zložitej situácii a intenzívne vníma zásah do ich majetkových práv

spôsobený postupom okresného súdu, ktorý sa v plnom rozsahu prejavil v napadnutom

uznesení.

Ústavný súd však dáva sťažovateľom do pozornosti, že mu bola doručená ústavná

sťažnosť (veriteľa sťažovateľov a zároveň povinného v napadnutom exekučnom

konaní). Ústavný súd nálezom č. k. -32 zo 6. októbra 2020 vyslovil porušenie

práv povinného . V uvedenom náleze ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie

a vrátil vec na ďalšie konanie okresnému súdu. Sťažovatelia a povinný sú zastúpení

rovnakým právnym zástupcom a ústavnými sťažnosťami namietajú rovnaké uznesenie

okresného súdu. Úlohou okresného súdu bude v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť

o udelenom príklepe vydražiteľke v zmysle záverov prezentovaných v náleze ústavného súdu

č. k. -32 zo 6. októbra 2020.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu