Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 181/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti a., s. r. o., B. zastúpenej advokátom

dr. M. K., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. , za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti a., s. r. o., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti a., s. r. o., trovy

konania v sume 331,15 € (slovom tristotridsaťjeden eur a pätnásť centov) na účet jej

právneho zástupcu dr. M. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 27. marca 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti a., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“, v citáciách aj „navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 13. júla 2011 okresnému súdu žalobu

o zaplatenie pohľadávky v sume 48 847,65 € s príslušenstvom s návrhom na vydanie

predbežného opatrenia.

Sťažovateľka uviedla, že v jej právnej veci okresný súd plynulo nekoná a dochádza

v nej k zbytočným prieťahom, pričom ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo

napadnuté konanie právoplatne skončené.

Sťažovateľka v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , zároveň

navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.

Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a úhrady trov

konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. Spr. 3328/2013 (doručeným ústavnému súdu 9. mája 2013), v ktorom

podpredsedníčka okresného súdu okrem iného uviedla:

„Na základe lustrácie v registri sťažností som zistila, že dňa 25. 10. 2012 bola

Okresnému súdu Bratislava I doručená sťažnosť sťažovateľa zo dňa 23. 10. 2012, podaná

na prieťahy v konaní predmetnej veci, ktorá bola dňa 23. 11. 2012 riadne prešetrená

a vybavená pod Spr. 2263/2012 ako dôvodná, nakoľko od februára roku 2012 do dňa

podania sťažnosti nebol vo veci vykonaný žiaden úkon súdu.

V rámci šetrenia bolo zistené, že k zistenej nečinnosti súdu vo veci došlo

z objektívnych dôvodov bez subjektívneho zavinenia zákonnej sudkyne JUDr. I. H., ktorej

bola vec v zmysle rozvrhu práce pridelená na konanie a rozhodnutie dňa 24. 08. 2011.

V danom prípade sa jedná o vec, ktorá bola Okresnému súdu Bratislava I doručená v júli

roku 2011 s tým, že od začatia konania do februára roku 2012 postupoval súd vo veci

priebežne bez prieťahov a vykonal vo veci všetky procesné úkony, vykonanie ktorých je

potrebné v zmysle v rámci prípravy veci na pojednávanie.

Za účelom zabránenia vzniku nových prieťahov v konaní boli zákonná sudkyňa spolu

s jej vyšším súdnym úradníkom požiadaní, aby vo veci konali ďalej s tým, že vec bude

zo strany vedenia súdu priebežne sledovaná až do jej právoplatného skončenia.

Na základe uvedeného zákonná sudkyňa dňa 26. 10. 2012 vytýčila vo veci termín

pojednávania na deň 24. 01. 2014 o 9:00 hod. Nedostatočné personálne obsadenie sudcov

na obchodnom úseku Okresného súdu Bratislava I a s tým súvisiaca nadmerná zaťaženosť

sudcov vzhľadom na vysoký počet vecí v ich súdnych oddeleniach, ako aj potreba vybavovať

jednotlivé veci postupne v poradí v akom boli podané na súd, zákonnej sudkyni nedovolili

skoršie vytýčenie termínu pojednávania na prejednanie veci.

Existenciu prieťahov spôsobených sťažovateľom ako ani prekážky postupu súdu

vo veci v zmysle ust. a nasl. zistená nebola.“

Ako už bolo uvedené, napadnuté konanie začalo 13. júla 2011, keď bola okresnému

súdu doručená žaloba sťažovateľky, ktorou sa domáhala zaplatenia pohľadávky 48 847,65 €

s príslušenstvom.

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj nasledujúci prehľad dosiaľ

vykonaných procesných úkonov v priebehu napadnutého konania:

„- Dňa 19. 07. 2011 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

za návrh vo veci samej.

- Dňa 26. 07. 2011 bol na účet súdu zaplatený súdny poplatok za návrh vo veci

samej.

- Dňa 24. 08. 2011 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

za návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

- Dňa 06. 09. 2011 bol na účet súdu zaplatený súdny poplatok za návrh

na nariadenie predbežného opatrenia.

- Dňa 05. 09. 2011 súd uznesením zamietol návrh na nariadenie predbežného

opatrenia. Predmetné uznesenie bolo doručené PZ (právnemu zástupcovi, pozn.)

navrhovateľa dňa 14. 09. 2012.

- Dňa 19. 12. 2011 súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k.

-48.

- Dňa 12. 01. 2012 bol súdu doručený odpor odporcu.

- Dňa 16. 01. 2012 súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie sa k odporu v lehote

15 dní.

- Dňa 10. 02. 2012 súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za odpor.

- Dňa 20. 02. 2012 bol na účet súdu zložený súdny poplatok za odpor.

- Dňa 26. 10. 2012 súd nariadil vo veci termín pojednávania na 24. 01. 2014

o 9:00 hod.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním (doručeným

ústavnému súdu 17. mája 2013), v ktorom okrem iného uviedla, že všetky podstatné

argumenty už uviedla v sťažnosti z 20. februára 2013, a v zmysle jej petitu žiada, aby

ústavný súd vo veci rozhodol.

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 2. mája 2013, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory

o úhradu pohľadávky (v danom prípade ide o neuhradenú cenu za dielo realizovanú

na základe zmluvy o dielo z 24. januára 2008 uzavretej podľa príslušných ustanovení

) tvoria bežnú časť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Obdobne ústavný súd

hodnotí aj sťažnosťou napadnuté konanie a poukazuje na to, že ani okresný súd vo svojom

vyjadrení k sťažnosti na skutkovú ani právnu zložitosť veci nepoukázal.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto

súdneho konania. Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať

na jej ťarchu v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a zistil, že okresný súd bol od 10. februára 2012 vo veci nečinný a až na základe sťažnosti

sťažovateľky z 23. októbra 2012 adresovanej predsedníčke okresného súdu následne

nariadil 26. októbra 2012 termín pojednávania na 24. január 2014, t. j. o 15 mesiacov.

Uvedený postup okresného súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu pokladať za taký,

ktorý by plynulo smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky, ktorá sa na neho

obrátila s návrhom na rozhodnutie, a preto ho považuje za ústavne neakceptovateľný.

Ústavný súd nemohol akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení okresného súdu,

ako napr. „nedostatočné personálne obsadenie sudcov na obchodnom úseku Okresného

súdu Bratislava I a s tým súvisiaca nadmerná zaťaženosť sudcov vzhľadom na vysoký počet

vecí v ich súdnych oddeleniach“, pričom ústavný súd v uvedenej súvislosti poukazuje

na svoju ustálenú judikatúru (napr. , ), podľa ktorej nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská

republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo

ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené vyhodnotil postup okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. ako konanie so zbytočnými prieťahmi, pričom

poukazuje na to, že aj podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi na jej sťažovateľkou

adresovanú sťažnosť na prieťahy v konaní ju považovala za dôvodnú a uviedla, že

„za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní som zákonného sudcu požiadala,

aby vo veci konal ďalej a pristúpila som k sledovaniu veci“.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Okrem iného poukázala na dĺžku obdobia, ktoré

uplynulo od podania žaloby bez toho, aby vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, čo sťažuje

jej ďalšiu, nielen podnikateľskú aktivitu.

Pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľky na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody (napr. , ,

).

Zároveň však ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v takomto type

konania imanentnú súčasť ochrany práv sťažovateľa tvorí vyslovenie porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , podľa

okolností tiež príkaz porušovateľovi, aby konal bez prieťahov ( ), čím sa

završuje výkon právomoci ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti, a tiež napĺňa účel tejto ochrany – odstránenie právnej neistoty sťažovateľa. Na

druhej strane fakultatívne rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia (čl. 127 ods. 3

) sa až sekundárne spája s porušením práva a dôvodom jeho priznania je výlučne iba

zmiernenie nemajetkovej ujmy sťažovateľa vyplývajúcej z psychickej traumy spôsobenej

bezdôvodnou a dlhšie trvajúcou právnou neistotou, ktorej bol vystavený postupom

porušovateľa, ktorý rozhoduje v jeho veci.

Vychádzajúc z uvedeného a pri zohľadnení dôvodov uvádzaných sťažovateľkou,

ktorá svoju požiadavku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila

„neefektívnym a nesústredeným konaním súdu pri rozhodovaní vo veci samej“, poukazujúc

na dĺžku obdobia, ktoré uplynulo od podania žaloby, a na skutočnosť, že výsledok konania

má pre ňu zásadný význam, ústavný súd považuje samotné rozhodnutie, ktorým vyslovil

porušenie označeného práva sťažovateľky v napadnutom konaní a prikázal okresnému súdu

konať bez zbytočných prieťahov, za dostatočnú ochranu jej základného práva, porušenie

ktorého namieta (m. m. , ). Z uvedených dôvodov ústavný súd

sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom

dr. M. K. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 275,94 €. Keďže advokát dr. M. K. je

platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie

osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 %

podľa vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty v

znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH

a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 331,15 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2013