Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 168/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2013 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť B. B. a mal. F. B., D., právne zastúpených advokátkou

Mgr. A. S., D., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaniach vedených pod

sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo B. B. a mal. F. B., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v a ich právo na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. B. B. a mal. F. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie, a to B. B. v sume

6 000 € (slovom šesťtisíc eur) a mal. F. B. v sume 7 000 € (slovom sedemtisíc eur), ktoré

j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

3. B. B. a mal. F. B. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

652,08 € (slovom šesťstopäťdesiatdva eur a osem centov), ktorú j e Okresný súd Trenčín

p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokátky Mgr. A. S., D., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-15 z 28. februára 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť B. B. (ďalej len „sťažovateľka“) a mal. F. B.

(ďalej aj „mal. sťažovateľka“, hoci ústavnému súdu je známe, že medzičasom dovŕšila

plnoletosť, pozn.; spolu len „sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaniach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«(...) Konanie sp. zn.

Sťažovateľka 2) sa narodila dňa... Sťažovateľka 1) je matkou sťažovateľky 2).

Sťažovateľka 1) sa na predvolanie dostavila dňa 24. 01. 1995 na Okresný súd v Považskej

Bystrici (ďalej len „OS PB“), kde uviedla základné skutočnosti rozhodné pre konanie

vo veci určenia otcovstva k sťažovateľke 2). Bola s ňou spísaná zápisnica, označená č. kon.

-2. Konanie bolo vedené pred OS PB pod sp. zn. a z postupu OS

PB mala sťažovateľka 1) za to, že pod sp. zn. je vedené konanie o určenie

(uznanie) otcovstva k sťažovateľke 2).

Zápisnicu zo dňa 24. 01. 1995, s ohľadom na jej obsah, možno považovať za návrh

vo veci samej, podaný formou spísania zápisnice podľa ust. (účinného ku dňu

24. 01. 1995). A to aj s ohľadom na ďalšiu nečinnosť/nečinnosť OS PB, neskôr

porušovateľa, ktorí by v prípade, ak by v danej veci išlo výlučne o činnosť súdu pred

začatím konania (konanie o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov), v zmysle ust.

§ 73 ods. 3 ustanovili sťažovateľke 2) opatrovníka, aby tento podal návrh na určenie

otcovstva a sťažovateľku 2) ďalej vo veci zastupoval. (...)

V priebehu rokov 1995-1999 OS PB (v rámci konania vo veci samej) rôznymi

spôsobmi zisťoval pobyt sťažovateľkou 1) označeného otca (P. Š.). Dňa 31. 05. 1999 podala

sťažovateľka 1) v rámci konania vo veci samej, na OS PB návrh na vydanie predbežného

opatrenia, v ktorom žiadala OS PB, aby uložil P. Š. povinnosť platiť výživné na

sťažovateľku 2) po 1.000,- Sk mesačne od vydania rozhodnutia. (...)

Dňa 16. 06. 1999 vyzval OS PB prípisom označeným sp. zn. (...) sťažovateľku

1), aby oznámila, na ktorý súd podala návrh na určenie otcovstva. Sťažovateľka 1)

telefonicky(...), ako aj písomne(...) oznámila OS PB, že na OS PB pod sp. zn.

je vedené konanie o určenie otcovstva. (...)

OS PB postúpil prípisom zo dňa 02. 11. 1999(...) z dôvodu miestnej príslušnosti spis

Okresnému súdu Trenčín (ďalej len „porušovateľ“), ktorý spis bol porušovateľovi

doručený dňa 08. 11. 1999. Neoddeliteľnou súčasťou spisu bol aj spis OS PB sp.

zn. o určenie otcovstva. Spis je vedený u porušovateľa pod sp. zn. ,

prípis o postúpení veci porušovateľ označil č. kon. -42.

Porušovateľ predvolal na deň 02. 05. 2000 sťažovateľku 1), kedy s ňou spísal

zápisnicu, označenú č. kon. -43, v ktorej okrem iného uviedol: „Beriem

na vedomie, že súdu sa nepodarilo učiniť výsluch menovaného. Tiež beriem na vedomie, že

sa v mieste bydliska, kde som určovala adresy, nezdržuje. Beriem na vedomie právne

poučenie o tom, že ak chcem podať predbežné opatrenie, musím uviesť presnú adresu“.

Dňa 26. 05. 2000 porušovateľ vydal uznesenie, č. kon. -44, ktorým návrh

na vydanie predbežného opatrenia zamietol s odôvodnením, že „... vo veci určenia

otcovstva má sa viesť konanie na Okresnom súde v Považskej Bystrici... súd zistil, že

označený muž sa v mieste bydliska nezdržiava a jeho pobyt je neznámy... súd vypočul

matku. Vzala na vedomie právne poučenie, že nemožno podať predbežné opatrenie, ak

jeden z účastníkov je neznámy v mieste bydliska...“. Proti uzneseniu, č. kon. -44

sťažovateľka 1) nepodala odvolanie a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 06. 2000. Číslo

listu 44 je poslednou listinou v spise , od 13. 07. 2000, kedy bolo uznesenie, č. kon.

-44 opatrené doložkou právoplatnosti, porušovateľ v konaní nevykonal nijaký

úkon.

Sťažovateľky majú za to, že porušovateľ mal v konaní vo veci (konanie

o určenie otcovstva) po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým zamietol návrh

na nariadenie predbežného opatrenia, riadne pokračovať. Porušovateľ však od 13. 07. 2000

nevykonal nijaký úkon. (...)

Konanie, sp. zn.

Dňa 19. 06. 2001 podala sťažovateľka 1) návrh na začatie konania - návrh

na určenie otcovstva k sťažovateľke 2), ktoré konanie je vedené u porušovateľa pod sp. zn.

. Sťažovateľka 1) nebola kvalifikovane zastúpená a pre zmätočnosť konania

porušovateľa v konaní a jeho nečinnosť v priebehu uplynulých 2 mesiacov, podala

ďalší návrh na začatie konania vo veci samej.

Už od začatia konania () konanie vykazovalo zjavné prieťahy v konaní,

keď porušovateľ nekonal plynulo (aspoň 1 úkon v priebehu 3 mesiacov). Od prvého

pojednávania vo veci (dňa 30. 11. 2001) sa vo veci nevykonal nijaký úkon až do

20. 03. 2007. Dňa 17. 02. 2004 príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny požiadal

porušovateľa o informáciu o stave konanie, na ktorú žiadosť porušovateľ nijako

nereagoval. Dňa 21. 11. 2006 bol spis prerozdelený a pridelený na konanie JUDr. K. Až

dňa 20. 03. 2007 bola podaná žiadosť na Ministerstvo spravedlnosti ČR ohľadne zisťovania

pobytu P. Š.. Prieťahy v konaní, teda zjavná nečinnosť porušovateľa v tejto veci trvala od

30. 11. 2001 do 20. 03. 2007 (teda 5 rokov a 4 mesiace nepretržite).

Od 20. 03. 2007 porušovateľ vo viac-menej pravidelných intervaloch zisťoval

rôznymi spôsobmi pobyt P. Š. Až dňa 15. 01. 2010 (teda takmer 9 rokov od začatia konania)

porušovateľ vydal uznesenie, ktorým sťažovateľke 2) ako maloletému účastníkovi konania

ustanovil za kolízneho opatrovníka príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Na deň

12. 02. 2010 bol vo veci vytýčený druhý termín pojednávania od podania návrhu.

Dňa 08. 04. 2010 bola vo veci konajúca sudkyňa upozornená na prieťahy v konaní

predsedníčkou porušovateľa. Následne bol opätovne zisťovaný pobyt P. Š. a jeho žijúcich

príbuzných a pojednávanie vytýčené na 05. 11. 2010 bolo odročené na neurčito. Po dotaze

na Obvodní soud Praha 6 dňa 30. 12. 2010 boli ďalšie úkony vykonané až po upozornení

predsedníčky porušovateľa na prieťahy v konaní dňa 25. 11. 2011 (teda nečinnosť

porušovateľa v danej veci v uvedenom období od 30. 12. 2010, napriek predchádzajúcemu

upozorneniu predsedníčky porušovateľa, trvala viac ako 11 mesiacov).

Dňa 25. 10. 2011 bola v konaní ustanovená znalkyňa za účelom vykonania DNA

testov, toho času stále prebieha znalecké dokazovanie. Pre poriadok sa poznamenáva, že

v apríli 2012 bolo porušovateľovi oznámené zo strany právnej zástupkyne rodičov P. Š., že

P. Š., ...zomrel. DNA testy sú toho času v rámci znaleckého dokazovania vykonávané

so žijúcimi príbuznými P. Š. - jeho rodičmi.

Napriek tomu, že s ohľadom na neznámy pobyt P. Š. a nutnosť cezhraničnej

spolupráce s dotknutými orgánmi v Českej republike sa musel porušovateľ s týmto procesne

vysporiadať a úkony porušovateľa vyžadovali odbornú aj časovú náročnosť, ani táto

skutočnosť neospravedlňuje porušovateľa za 11 rokov trvajúce prieťahy v súdnom konaní.

(...)

Sťažnosť sťažovateliek smeruje proti postupu porušovateľa v konaniach vedených

pod spisovou značkou a spisovou značkou , v ktorých konaniach

podľa názoru sťažovateliek došlo (a neustále dochádza) k neodôvodneným a neprimeraným

prieťahom, pričom v konaniach nebolo rozhodnuté v primeranej lehote do dňa podania

tejto sťažnosti. (...)

Vo veci vedenej pod sp. zn. , predmetom ktorej je v merite veci

rozhodovanie o návrhu sťažovateľky 1) na určenie otcovstva k sťažovateľke 2), ktoré

konanie bolo vedené v období rokov 1995-1999 pred OS PB, od 08. 11. 1999 pred

porušovateľom, porušovateľ od 26. 05. 2000 (kedy uznesením rozhodol o zamietnutí návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia), resp. od 13. 07. 2000 (kedy uznesenie opatril

doložkou právoplatnosti), nevykonal nijaký procesný úkon. Ako vyplýva z odpovede

predsedníčky porušovateľa na sťažnosť sťažovateľky 1), adresovanú jej pre prieťahy v

konaní sp. zn. , porušovateľ má za to, že „ide o výkon činnosti súdu pred začatím

konania a od momentu podania žaloby o určenie otcovstva nebol dôvod v tomto spise

vykonávať žiadne úkony. Nejde o „sporovú“ vec, ani o konanie vo veci samej. Až podľa

výsledku sporu vedeného pod sp. zn. bude možné ustáliť, či a ako sa bude v

spise pokračovať.“

Na tomto mieste si sťažovateľky dovoľujú poznamenať a zdôrazniť, že konanie

vedené pod sp. zn. nebolo výlučne konaním o nariadení predbežného opatrenia

pred začatím konania (a podľa obsahu úkonov OS PB ani konaním o určenie otcovstva

súhlasným vyhlásením rodičov). Ako vyplýva zo žurnalizácie celého spisového materiálu,

súčasťou spisu sú všetky podania sťažovateľky 1), adresované od roku 1999

OS PB, rovnako ako sú súčasťou spisu všetky úkony OS PB vykonávané za účelom

zisťovania pobytu P. Š(...) Porušovateľ po postúpení veci z OS PB kontinuálne pokračoval

v žurnalizácii spisového materiálu. Z obsahu úkonov OS PB a vo veci urobených podaní

zo strany sťažovateľky 1) jednoznačne vyplývalo, že táto sa obrátila na súd s návrhom

na určenie otcovstva k sťažovateľke 2). Vo veci teda ide o konanie vo veci samej

a po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým porušovateľ zamietol návrh

sťažovateľky 1) na nariadenie predbežného opatrenia, mal porušovateľ plynulo pokračovať

v prejednávaní veci samej.

Ako vyplýva zo všetkých podaní sťažovateľky 1), táto od začiatku konania nebola

kvalifikovane zastúpená nijakým právnym zástupcom a všetky informácie, ktoré o konaní

mala, získavala priamo od pracovníkov OS PB, neskôr porušovateľa a pracovníkov

príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zrejme aj vďaka takýmto

dezinformáciám, zmätočnosti postupu OS PB a predovšetkým porušovateľa a 12 mesiacov

trvajúcej nečinnosti porušovateľa vo veci , napokon sťažovateľka 1) pristúpila dňa

19. 06. 2001 k podaniu návrhu na určenie otcovstva k sťažovateľke 2), ktoré konanie je

u porušovateľa vedené pod sp. zn. .

Nie je v kompetencii sťažovateliek posudzovať vzájomný vzťah konaní

a a ich možnú (zrejmú) totožnosť v merite veci, prípadne hodnotiť správnosť

právneho názoru porušovateľa. Bolo a stále je však zákonnou povinnosťou porušovateľa

vysporiadať sa so všetkými odstrániteľnými i neodstrániteľnými prekážkami ktoréhokoľvek

konania a procesne postupovať tak, aby meritum veci bolo prejednané. Podľa názoru

sťažovateliek je totiž bezprecedentným pochybením porušovateľa, ak dlhodobo (12 rokov),

sú na jednom súde vedené 2 súdne konania s totožným predmetom konania, a to bez toho,

aby sa súd s týmto procesne vysporiadal. Za procesné vysporiadanie sa s takouto prekážkou

konania nemožno považovať 11 ročnú nečinnosť súdu v skôr začatom konaní a vykonávanie

procesných úkonov v konaní neskôr začatom (v ktorom sú zistené taktiež 11 rokov trvajúce

prieťahy v konaní). Obsahom práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov nie je len garancia rozhodnutia v merite veci, ale aj záruka procesného

rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí z dôvodu neodstrániteľnej prekážky konania.

V danom prípade, ak sťažovateľky zjavne neboli kvalifikovane zastúpené, bol práve

porušovateľ pre nich garanciou správnosti a zákonnosti procesov, ktoré oba z dôvodu

zmätočného postupu porušovateľa a vlastného nedostatku právneho vzdelania duplicitne

sťažovateľka 1) svojimi návrhmi iniciovala. Nemôže však byť na ujmu sťažovateľky 1), že sa

na porušovateľa obrátila s návrhom na začatie konania , predmet ktorého

konania bol totožný s predmetom konania . Naopak, bolo povinnosťou

porušovateľa procesne sa vysporiadať s neodstrániteľnou prekážkou konania.

Vo veci vedenej pod sp. zn. v minulosti boli, a v súčasnosti pretrvávajú

prieťahy(...)

Predmetom oboch konaní vedených pred porušovateľom je určenie otcovstva

k sťažovateľke 2). Na posúdenie dôvodnosti nároku sťažovateliek v zásade v obdobných

veciach postačuje výsledok znaleckého dokazovania z odboru genetiky (tzv. DNA testy).

Doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutých konaní pred porušovateľom nemožno

pripísať na vrub faktickej alebo právnej náročnosti prerokovávanej veci, ale žiaľ

nesystematickému postupu samotného porušovateľa, ktorý v zásade už v prvotných štádiách

oboch konaní mal vedomosť o existencii žijúcich príbuzných sťažovateľky 2), ktorí sa mohli

podrobiť znaleckému dokazovaniu a odberu DNA vzoriek bez toho, aby súd zistil presné

bydlisko domnelého otca P. Š. Až v roku 2011 porušovateľ pristúpil k takémuto spôsobu

určenia otcovstva k sťažovateľke 2) napriek tomu, že dovtedy mu v takomto postupe

v zásade nebránila nijaká objektívna prekážka. Z popísaného postupu porušovateľa v oboch

konaniach je zrejmé, že porušovateľ si v priebehu konania neobstarával potrebné dôkazy

hospodárne a sám nekonal plynule. Napokon ani predsedníčka porušovateľa vo svojom

vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky 1), nenamietala zložitosť napadnutej veci vedenej pod

sp. zn. , naopak, sama uznala neprimeranú dĺžku konania a za prieťahy

v konaní sa ospravedlnila. V konaní bol vo veci konajúci sudca 2x

predsedníčkou porušovateľa upozornený na prieťahy v konaní. (...)

Postup porušovateľa, vyplývajúci z obsahu oboch súdnych spisov, v priebehu oboch

konaní (predovšetkým konania , nakoľko v konaní sa fakticky

nekonalo) nasvedčuje tomu, že porušovateľ nadbytočne opakovane a nehospodárne zasielal

žiadosti o poskytnutie súčinnosti tretím osobám v rámci cezhraničnej spolupráce za účelom

opakovaného zisťovania pobytu P. Š., možnosť vykonania znaleckého dokazovania s jeho

žijúcimi príbuznými využil až po 10 rokoch vedenia konania (), v konaní sp. zn.

sa v priebehu 11 rokov opakovane vyskytli aj niekoľko rokov trvajúce obdobia

nečinnosti porušovateľa, v konaní sp. zn. dokonca 12 rokov nepretržite trvajúce

obdobie nečinnosti porušovateľa, ktorý v spise nevykonal nijaký procesný úkon. Uvedená

nečinnosť porušovateľa nie je ničím odôvodnená, pričom ani úkony, ktoré boli vykonané

mimo období nečinnosti (), neboli vždy efektívne. Nemožno pripustiť, aby sa

opakovane počas niekoľkých mesiacov (rokov) nevykonal prakticky žiadny úkon smerujúci

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľky vo veci určenia otcovstva

k sťažovateľke 2), fakticky od narodenia sťažovateľky 2), nachádzajú, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovanom článku (napr. ). Uvedené obdobia

nečinnosti porušovateľa bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné

prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu neospravedlniteľné a

netolerovateľné. K týmto zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci

alebo správania sťažovateliek, ale preukázateľne v dôsledku postupu porušovateľa.

Z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota v konaní pred

všeobecným súdom nebola odstránená ani po uplynutí fakticky viac ako 17 rokov od jeho

začatia (m. m. napr. , ), naviac vo veci, v ktorej ide o takú

zásadnú a statusovú vec, akou je otázka rodičovstva k maloletému dieťaťu, na ktorú matka

dieťaťa (sťažovateľka 1) ani samotné dieťa (sťažovateľka 2), nedostanú zrejme odpoveď

do nadobudnutia plnoletosti dieťaťa. (...)

Podľa názoru sťažovateliek poskytuje porušovateľovi

dostatok možností k tomu, aby pri dôslednom plnení svojich zákonných povinností prejednal

vec v primeranej lehote. Dĺžka a priebeh súdnych konaní, ako je popísaná podrobne v tejto

podanej sťažnosti, je napriek argumentácii predsedníčky porušovateľa neprimeraná

k zložitosti prejednávanej veci, resp. k zložitosti akejkoľvek pred súdom prejednávanej

právnej veci, vo veci dokonca alarmujúca. Naviac, sťažovateľky svojim

konaním nespôsobili nijaké prieťahy v konaní, na každé pojednávanie vo veci, na ktoré bola

sťažovateľka 1) predvolaná, sa osobne zúčastnila, rovnako ako obratom odpovedala

na každú jej doručenú výzvu zo strany porušovateľa.

Vyššie uvedeným postupom porušovateľa(...) boli porušené základné práva a slobody

sťažovateliek. Výlučne Ústavný súd SR je na vnútroštátnej úrovni oprávnený konštatovať

takéto porušenie práv a zásahov do slobôd sťažovateliek, rovnako ako vykonať nápravu

nezákonného stavu a priznať sťažovateľkám primerané finančné zadosťučinenie. (...)

Primerané finančné zadosťučinenie si sťažovateľky vyčíslili vo výške 52.000 €(...)

na každú z nich, teda v priemere vo výške 2.000 €(...) za každý rok každého súdneho

konania vedeného pred porušovateľom. Pri vyčíslení vychádzali sťažovateľky predovšetkým

zo skutočností uvedených v podanej sťažnosti, z dĺžky konaní vedených pred porušovateľom,

počtom i dĺžkou období nečinnosti porušovateľa, predmetu konania (určenie otcovstva

k sťažovateľke 2) a nepriaznivý vplyv dĺžky konania na kvalitu života oboch sťažovateliek.

(...)

Sťažovateľka 1) utrpela ujmu (ktorá neustále v dôsledku prebiehajúcich konaní trvá):

- sťažovateľka 1) bola nútená ako samoživiteľka uspokojovať všetky potreby

sťažovateľky 2), bez pomoci otca sťažovateľky 2), počas takmer 17 rokov na výživu

sťažovateľky 2) nikto neprispieval, sťažovateľka nemala nárok ani na priznanie náhradného

výživného

- sťažovateľka 1) bola nútená v kontakte s tretími osobami uvádzať, že otec

sťažovateľky 2) je neznámy

- od narodenia sťažovateľky 2) tejto musela vysvetľovať, že jej otec je síce známy,

avšak nie je možné jeho meno uvádzať v oficiálnom styku s tretími osobami

- už niekoľko rokov má status matky dieťaťa, ktorého otec je neznámy, napriek tomu,

že od narodenia sťažovateľky 2) neustále podniká právne kroky k tomu, aby porušovateľ

v merite veci rozhodol

- niekoľko rokov prebiehajúcimi súdnymi konaniami bol do značnej miery

ovplyvnený jej osobný, rodinný aj spoločenský život.

Sťažovateľka 2) utrpela ujmu (ktorá neustále v dôsledku prebiehajúcich konaní trvá):

- od narodenia je jej sociálne postavenie ovplyvnené „neznalosťou“ toho, kto je jej

otcom

- porušovateľom doposiaľ nepotvrdené otcovstvo P. Š. má zásadný vplyv na vývin jej

osobnosti, bola v priebehu uplynulých rokov v dôsledku dĺžky súdnych konaní

v rozhodujúcich rokoch jej raného veku traumatizovaná a spoločnosťou neustále

konfrontovaná s tým, že „nemá“ otca

- v predškolskom a školskom kolektíve neustále musela v priebehu niekoľkých rokov

čeliť otázkam, kto je jej otcom

- bola ukrátená v detstve o starostlivosť druhého rodiča

- neprispievaním otca na jej výživu sú materiálne podmienky a životná úroveň

ovplyvnená

- v priebehu konaní v roku 2011 jej otec zomrel a ona nemala možnosť sa s ním

počas jeho života stretnúť

- v dôsledku neskočených konaní nie je doposiaľ považovaná za zákonnú dedičku

po neb. P. Š.

Sťažovateľky na záver opakovane zdôrazňujú, že v danej veci ide skutočne

o niekoľkoročné prieťahy v konaní, u sťažovateľky v 2) rade ide o konanie, ktoré prebieha

od jej narodenia. Vysporiadanie sa s otázku otcovstva je takým zásadným elementom pri

výchove maloletého dieťaťa, že možno skutočne len s ťažkosťou vyčísliť primeranú výšku

finančného nároku, ktorý by obe sťažovateľky za také dlhé obdobie odškodnil a bolo by to

možné považovať za primerané zadosťučinenie. Výpočet jednotlivých situácií

a traumatizujúcich zážitkov, ktoré v uplynulých rokoch obe sťažovateľky v dôsledku

neprimerane dlho trvajúcich súdnych konaní, postretli, nie je ani možné v podanej sťažnosti

uviesť. Všetky by sa však dali zhrnúť pod pojem bezprecedentný neoprávnený zásah

do osobnostných práv sťažovateliek a porušenie ich ľudských práv a základných slobôd.

(...)»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 345/2013

z 28. marca 2013 a právna zástupkyňa sťažovateliek stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 18. apríla 2013.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné

skutočnosti:

„(...) Pokiaľ ide o namietané porušenie práva vo veci sp. zn. je potrebné

uviesť, že sa jedná o pôvodné konanie Okresného súdu Považská Bystrica.

Konanie vedené pôvodne pod spisovou značkou Okresného súdu Považská Bystrica

bolo nesporovým konaním, ktorého zmyslom a účelom bolo dosiahnuť

možnosť určenia otcovstva súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Toto konanie nemuselo

byť návrhové. Začínalo sa ex offo tým, že príslušný obvodný úrad, ktorý vedie matriku, súdu

oznámil, že sa narodilo dieťa bez označenia otca, a že teda nedošlo k určeniu otcovstva

súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou.

V danom prípade sa tak stalo a Okresný súd Považská Bystrica z úradnej povinnosti

v zmysle vtedy platného ( a nasl.) predvolal matku dieťaťa, teda sťažovateľku,

na 24. 01. 1995 z dôvodu, že mu matrika oznámila narodenie dcéry sťažovateľky. Spísal

s ňou zápisnicu, v ktorej sťažovateľka označila za otca P. Š. s tým, že jeho adresu bydliska

nepoznala. Súd teda začal zisťovať jeho pobyt. Zmyslom tohto konania bolo zabezpečiť

stanovisko označeného otca a jeho vyjadrenie, či otcovstvo uznáva alebo nie.

Podľa vtedy platných predpisov išlo o osobitný prípad nesporového konania, ktoré

malo charakter činnosti súdu pred začatím konania podľa druhej časti zákona. Jeho účelom

bolo vyriešenie otcovstva, a teda osobného stavu dieťaťa spôsobom upraveným v § 91 vtedy

platného Zákona o rodine.

V zmysle vtedy platného ustanovenia , ak nedošlo k určeniu

otcovstva súhlasným vyhlásením a matka v primeranom čase nepodala návrh na určenie

otcovstva, bolo povinnosťou predsedu senátu dieťaťu ustanoviť opatrovníka na podanie

takéhoto návrhu.

V predmetnej veci sp. zn. Okresného súdu Považská Bystrica (neskôr

Okresného súdu Trenčín) neboli žiadne prieťahy. Súd si plnil svoju povinnosť,

ktorá spočívala iba v tom, že mal zisťovať, či označený otec uzná otcovstvo súhlasným

vyhlásením a až keby k nemu došlo, bolo jeho povinnosťou ustanoviť dieťaťu opatrovníka

na podanie žaloby o určenie otcovstva. Sťažovateľka však takúto žalobu podala sama dňa

19. 06. 2001, a preto súd vo veci sp. zn. nemal o čom konať. Pokračovať by sa

mohlo v predmetnom konaní iba vtedy, ak by bola žaloba o určenie otcovstva zamietnutá

a sťažovateľka by označila za otca iného muža. Nie je teda pravdou, že súd bol nečinný

a nevykonal žiaden úkon od 13. 07. 2000. Nemal totiž dôvod vo veci konať. Z opatrnosti

poukazujem na to, že nároky sú od podania žaloby o určenie otcovstva premlčané.

Pokiaľ ide o konanie vo veci sp. zn. dávam do pozornosti, že vo veci bol

dňa 18. 12. 2012 vyhlásený rozsudok, ktorým bolo určené otcovstvo k maloletej F. B.

Dôležité je poukázať aj na skutočnosť, že na dĺžke predmetného konania sa podieľala

aj sťažovateľka, ktorá nepoznala adresu bydliska žalovaného - označeného otca a súd teda

musel pobyt žalovaného sústavne zisťovať.

Vzhľadom k tomu, že vo veci už bolo súdom prvého stupňa rozhodnuté, nemôže

obstáť požiadavka sťažovateliek ohľadne prikázania Okresnému súdu Trenčín konať bez

prieťahov.

Keďže sa na prieťahoch podieľala nedostatočným označením bydliska žalovaného aj

sťažovateľka B. B., nepovažujem za primeranú výšku zadosťučinenia, ktorú požaduje.

Pri rozhodovaní o tejto výške navrhujem zohľadniť i to, že ihneď potom, ako sťažovateľka

B. B. poukázala na prieťahy v konaní, došlo k náprave a vo veci sa začalo postupovať

plynulo, vo veci bol vyhlásený rozsudok.

Pokiaľ ide o ústne pojednávanie, súhlasím s tým, aby ústavný súd od tejto formy

upustil, nakoľko na tomto pojednávaní nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateliek v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu zaujala toto stanovisko:

«V právnej veci sťažovateliek 1./ B. B. a 2./ F. B.(...) si Vám touto cestou dovoľujem

oznámiť, že sťažovateľky netrvajú na prejednaní veci na verejnom ústnom pojednávaní(...):

Vo vzťahu ku konaniu vedenému pred porušovateľom pod sp. zn.

sťažovateľky v podanej sťažnosti uviedli, že Okresný súd Považská Bystrica postúpil

prípisom zo dňa 02. 11. 1999 z dôvodu miestnej príslušnosti spis porušovateľovi,

ktorý spis bol porušovateľovi doručený dňa 08. 11. 1999. Neoddeliteľnou súčasťou spisu

bol aj spis OS PB sp. zn. o určenie otcovstva. Porušovateľ predvolal

na deň 02. 05. 2000 sťažovateľku 1./, kedy s ňou spísal zápisnicu, v ktorej okrem iného

uviedol: „Beriem na vedomie, že súdu sa nepodarilo učiniť výsluch menovaného. Tiež

beriem na vedomie, že sa v mieste bydliska, kde som určovala adresy, nezdržuje. Beriem

na vedomie právne poučenie o tom, že ak chcem podať predbežné opatrenie, musím uviesť

presnú adresu.“ Dňa 26. 05. 2000 porušovateľ vydal uznesenie, č. kon. -44, ktorým

návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol s odôvodnením, že ,,... vo veci určenia

otcovstva má sa viesť konanie na Okresnom súde v Považskej Bystrici... súd zistil, že

označený muž sa v mieste bydliska nezdržiava a jeho pobyt je neznámy... súd vypočul

matku. Vzala na vedomie právne poučenie, že nemožno podať predbežné opatrenie, ak

jeden z účastníkov je neznámy v mieste bydliska...“. Proti uzneseniu, č. kon. -44

sťažovateľka 1./ nepodala odvolanie a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 06. 2000.

Číslo listu 44 je poslednou listinou v spise , od 13. 07. 2000, kedy bolo uznesenie,

č. kon. -44 opatrené doložkou právoplatnosti, porušovateľ v konaní nevykonal

nijaký úkon.

K uvedenému porušovateľ vo svojom vyjadrení nezaujal nijaké konkrétne stanovisko,

pričom výlučne uviedol, že

1. ... v uvedenom konaní neboli žiadne prieťahy, keďže povinnosť súdu spočívala iba

v tom, že mal zisťovať, či označený otec uzná otcovstvo súhlasným vyhlásením a až keby

k nemu došlo, bolo jeho povinnosťou ustanoviť dieťaťu opatrovníka na podanie žaloby

o určenie otcovstva. Je na mieste zo strany sťažovateliek nevyhnutné poznamenať najmä to,

že v tomto konaní porušovateľ nevykonal nijaký úkon smerujúci k splneniu jeho povinnosti

(zisťovanie, či označený otec uzná otcovstvo), nijako nedotazoval sťažovateľkou 1./

označeného otca ani nijakým spôsobom nezisťoval jeho pobyt. Naviac uvedené vyjadrenie

porušovateľa je v rozpore s vtedy platným ust. , podľa ktorého je

povinnosťou súdu ustanoviť dieťaťu opatrovníka na podanie návrhu na určenie otcovstva

v prípade, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením a matka v primeranom

čase nepodala takýto návrh. Porušovateľ neurobil NIČ (!), pričom dokonca tvrdí, že

v konaní nedošlo k nijakým prieťahom a svoj postup (resp. absolútnu nečinnosť) nepovažuje

za porušenie práv sťažovateliek, keď porušovateľ tvrdí, že... nie je teda pravdou, že súd bol

nečinný a nevykonal žiaden úkon od 13. 07. 2000. Nemal totiž dôvod vo veci konať...

2. ... sťažovateľka však túto žalobu podala sama dňa 19. 06. 2001, a preto súd vo

veci sp. zn. nemal o čom konať, pričom porušovateľ zrejme zámerne opomenul

uviesť

- aké úkony urobil v období od 13. 07. 2000 do 19. 06. 2001 (resp. že v uvedenom

období takmer 12 mesiacov nevykonal nijaký úkon),

- prečo nesplnil povinnosť ustanoviť dieťaťu opatrovníka na podanie návrhu

na určenie otcovstva pred 19. 06. 2001 a

- ako konanie sp. zn. po 19. 06. 2001 procesne ukončil.

Podľa obsahu spisu je totiž konanie stále prebiehajúcim a ku dnešnému

dňu neskončeným konaním.

3. ... z opatrnosti poukazujem na to, že nároky sú od podania žaloby o určenie

otcovstva premlčané..., pričom sťažovateľkám nie je úplne zrejmé, čo mal týmto porušovateľ

na mysli. Je totiž zrejmé, že konanie je samostatným konaním, ktoré začatím

konania neskončilo. Konanie mohlo skončiť výlučne procesným

rozhodnutím súdu, ktoré však do dnešného dňa vydané nebolo a v sťažovateľkách,

nemajúcich právne vzdelanie ani v konaní doposiaľ právne zastúpenie, duplicita konaní

a postup porušovateľa vzbudili zmätok, právnu neistotu a absolútnu dezorientovanosť

v tom, aké konanie vlastne prebieha, čo je jeho predmetom, ako porušovateľ postupuje

alebo by postupovať mal. Aké premlčanie nárokov sťažovateliek má porušovateľ vo svojom

vyjadrení na mysli, sťažovateľky netušia.

Za zarážajúci považujú sťažovateľky najmä prístup porušovateľa, ktorý bez

akejkoľvek dávky sebareflexie zotrváva na stanovisku, že konanie vedené pred ním pod

sp. zn. bolo štandardným konaním, v ktorom si porušovateľ riadne splnil všetky

svoje zákonom predpokladané povinnosti a nedopustil sa nijakého pochybenia, ktoré by

malo byť na akúkoľvek ťarchu sťažovateliek. Sťažovateľky, ktoré uplynulých 18 rokov viedli

súdne konanie, s jediným predmetom - určenie otcovstva k sťažovateľke 2./, po uplynutí

takého dlhého obdobia očakávajú okrem iného najmä otvorenejší prístup zo strany

porušovateľa a za súčasť zadosťučinenia, ktoré by mohlo zmierniť ich negatívne skúsenosti

s nerešpektovaním ich práva na súdnu ochranu, by považovali samozrejme aj akúkoľvek

formu ospravedlnenia zo strany porušovateľa. Z obsahu jeho písomného vyjadrenia je však

zrejmé, že napriek jednoznačného obsahu- súdneho spisu porušovateľ odmieta

na konanie nahliadať optikou sťažovateliek a priznať vlastné pochybenie, spočívajúce

najmä v absolútnom zanedbaní svojich povinností vysporiadať sa s meritom veci a túto

zákonným spôsobom ukončiť tak, aby prebiehajúce konanie nebolo pretrvávajúcim

zmätočným postupom súdu, zneisťujúcim najmä sťažovateľky.

Vo vzťahu ku konaniu vedenému pred porušovateľom pod sp. zn. si

sťažovateľky dovoľujú reagovať na vyjadrenie porušovateľa, že na dĺžke predmetného

konania sa podieľala aj sťažovateľka, ktorá nepoznala adresu bydliska žalovaného -

označeného otca a súd teda musel pobyt žalovaného sústavne zisťovať... Z obsahu spisu,

ktorý si Ústavný súd SR pripojil, je zrejmá efektívnosť a frekvencia úkonov porušovateľa

za účelom zisťovania pobytu žalovaného, ako i to, že nakoniec porušovateľ pristúpil

k odberu vzoriek DNA priamych pokrvných príbuzných žalovaného (ktorí boli

porušovateľovi známi už predtým a s ktorými mohol znalecké dokazovanie z odboru

genetiky vykonať už skôr, nie až v roku 2012). Najmä je však potrebné poukázať na to, že od

prvého pojednávania (dňa 30. 11. 2001) sa vo veci nevykonal nijaký úkon až do

20. 03. 2007, že zákonitý sudca bol opakovane predsedom porušovateľa upozornený

na prieťahy v konaní a kedy porušovateľ pristúpil k ustanoveniu kolízneho opatrovníka

sťažovateľke 2./ v konaní. (...)

Sťažovateľky trvajú na podanej sťažnosti, ako aj na nárokoch v nej uplatnených

(s výnimkou nároku na prikázanie porušovateľovi konať v konaní sp. zn. bez

prieťahov). Samotné vyjadrenie porušovateľa sťažovateľky iba umocnilo v presvedčení, že

ich sťažnosť je podaná oprávnene a nároky v nej uplatnené (najmä nárok na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia a jeho výška), sú s ohľadom na postup a prístup

porušovateľa, ako aj na meritum prejednávanej veci, primerané.

S poukázaním na vyššie uvedené vecné a právne skutočnosti sťažovateľky navrhujú,

aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nasledovný nález:

1. Základné práva

- B. B.(...)

- F. B.(...)

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR a

právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...)

postupom Okresného súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené

boli.

2. Základné práva

- B. B.(...)

- F. B.(...)

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR a

právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...)

postupom Okresného súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené

boli.

3. Okresnému súdu v Trenčíne prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

4. B. B.(...) a F. B.(...) priznáva finančné zadosťučinenie, každej v sume

52.000 Eur(...), ktoré je Okresný súd v Trenčíne povinný zaplatiť im do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd v Trenčíne je povinný B. B.(...) a F. B.(...) uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 430,62 Eur(...) na účet ich právnej zástupkyne, advokátky Mgr. A. S.(...)

do dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia. (...)».

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov, ktoré boli ústavnému súdu doručené,

ústavný súd zistil tento priebeh a stav konaní vedených na Okresnom súde Trenčín pod

sp. zn. a sp. zn. :

Dňa 8. novembra 1999 bol Okresnému súdu Trenčín „z dôvodu miestnej

príslušnosti“ postúpený spis Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. , ktorého

súčasťou bol aj spis sp. zn. vo veci uznania otcovstva. Pred Okresným súdom

Považská Bystrica bolo „ex offo“ vedené nesporové konanie, ktorého účelom bolo

dosiahnuť možnosť určenia otcovstva súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Vec postúpená

Okresnému súdu Trenčín bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 2. mája 2000 bola na okresnom súde so sťažovateľkou spísaná zápisnica, ktorá

uviedla, že podala „návrh na predb. opatrenie, aby súd zaviazal P. Š. platiť výživné na

mal. F.“. Sťažovateľka brala na vedomie poučenie súdu, že „ak chcem podať predbežné

opatrenie, musím uviesť presnú adresu“.

Dňa 26. mája 2000 okresný súd uznesením sp. zn. návrh sťažovateľky

na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 19. júna 2001 podala sťažovateľka za účasti mal. sťažovateľky na okresnom

súde proti P. Š. z P. (ďalej len „odporca“), žalobný návrh na určenie otcovstva.

Dňa 20. augusta 2001 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 3. septembra 2001 sťažovateľka uhradila súdny poplatok.

Dňa 26. októbra 2001 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. november 2001.

Dňa 30. novembra 2001 bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že súd

prostredníctvom dožiadaného súdu bude zisťovať bydlisko odporcu.

Dňa 20. marca 2007 okresný súd prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Českej

republiky zisťoval pobyt odporcu.

Dňa 14. augusta 2007 okresný súd prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti

Českej republiky opätovne zisťoval pobyt odporcu.

Dňa 3. októbra 2007 Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky oznámilo súdu tú

adresu odporcu, ktorú uviedla aj sťažovateľka na podanom návrhu.

Dňa 2. novembra 2007 okresný súd požiadal Obvodní soud pro Prahu 6 o doručenie

žalobného návrhu s prílohami odporcovi a zároveň požiadal uvedený súd o vykonanie

dôkazu (výsluchu odporcu).

Dňa 24. januára 2008 Obvodní soud pro Prahu 6 oznámil okresnému súdu, že

„adresáta nemožno lokalizovat“.

Dňa 6. marca 2008 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby oznámila, na akej adrese sa

zdržiava odporca.

Dňa 19. marca 2008 sťažovateľka oznámila súdu, že „v súčasnosti nemám žiadnu

informáciu na akej adrese sa zdržiava“ odporca.

Dňa 8. apríla 2008 okresný súd dožiadal Obvodní soud pro Prahu 6 „o zistenie

miesta pobytu príp. pracoviska odporcu“.

Dňa 5. júna 2008 Obvodní soud pro Prahu 6 oznámil okresnému súdu, že

o odporcovi nemožno zistiť požadované údaje, pretože „rozhodnutím Obvodního úřadu pro

Prahu 6 byl jmenovanému zrušen údaj o trvalém pobytu“.

Dňa 19. júna 2008 okresný súd oznámil sťažovateľke, že „sa napriek vynaloženému

úsiliu nepodarilo zistiť pobyt odporcu“, a požiadal ju, aby oznámila, či vzhľadom na tieto

skutočnosti neberie svoj návrh späť.

Dňa 15. augusta 2008 sťažovateľka oznámila súdu, že trvá na svojom návrhu

na určenie otcovstva.

Dňa 26. augusta 2008 okresný súd prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti

Českej republiky a Mestského úradu P. zisťoval pobyt odporcu.

Dňa 25. septembra 2008 Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky zaslalo

okresnému súdu výpis z centrálnej evidencie obyvateľstva a Mestský úrad P. oznámil súdu,

že jeho žiadosť postúpil Ministerstvu vnútra Českej republiky.

Dňa 15. decembra 2008 Ministerstvo vnútra Českej republiky odporučilo okresnému

súdu „postupovat ve smyslu mezinárodní Smlouvy mezi Českou republikou a Slovenskou

republikou o právní pomoci“.

Dňa 22. januára 2009 okresný súd požiadal Obvodní soud pro Prahu 6 o „vykonanie

dôkazov“.

Dňa 17. marca 2009 Obvodní soud pro Prahu 6 doručil okresnému súdu informácie

o výsledku dožiadania.

Dňa 12. mája 2009 okresný súd oslovil listom otca odporcu a požiadal ho

o informácie týkajúce sa pobytu odporcu, zásielka však bola súdu vrátená nedoručená.

Dňa 15. júla 2009 okresný súd oslovil listom sestru odporcu a požiadal ju

o informácie týkajúce sa pobytu odporcu.

Dňa 14. augusta 2009 bývalá manželka odporcu oznámila súdu, že adresa odporcu im

nie je známa.

Dňa 18. augusta 2009 okresný súd oslovil listom rodičov odporcu a opakovane

Obvodní soud pro Prahu 6 a požiadal ich o informácie týkajúce sa pobytu odporcu.

Dňa 31. augusta 2009 rodičia odporcu dali na vedomie okresnému súdu, že:

„Naprosto nemáme žádné spojení na požadované osoby s důvodů rodinných problémů.“

Dňa 17. septembra 2009 Obvodní soud pro Prahu 6 oznámil okresnému súdu, že

proti odporcovi sa na uvedenom súde nevedie trestné konanie.

Dňa 22. októbra 2009 okresný súd uznesením č. k. -71 rozhodol, že

písomnosti určené odporcovi „sa budú doručovať uložením v spise“.

Dňa 19. januára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 12. február 2010.

Dňa 12. februára 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito pre účely vypočutia bývalej manželky odporcu a na účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 25. februára 2010 bola vo veci do zápisnice vypočutá svedkyňa A. P.

Dňa 25. februára 2010 okresný súd požiadal Obvodní soud pro Prahu 6 o „vykonanie

dôkazov“.

Dňa 8. apríla 2010 predsedníčka okresného súdu upozornila sudcu „na povinnosť

konať vo veci plynulo, bez zbytočných prieťahov (

o sudcoch a prísediacich)“.

Dňa 13. apríla 2010 okresný súd požiadal obvodné oddelenie Policajného zboru

„o informácie z databázy SIS“ týkajúce sa odporcu.

Dňa 9. augusta 2010 Obvodní soud pro Prahu 6 doručil okresnému súdu informácie

o výsledku ostatného dožiadania.

Dňa 14. septembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. november 2010.

Dňa 22. septembra 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie zamestnávateľa

sťažovateľky o jej zárobkových pomeroch.

Dňa 5. novembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito „za účelom zváženia možnosti uskutočnenia znaleckého dokazovania a výsluchu

matky odporcu prostredníctvom dožiadaného súdu“.

Dňa 8. novembra 2010 súd požiadal Obvodní soud pro Prahu 10 o „vykonanie

dôkazu“.

Dňa 30. decembra 2010 Obvodní soud pro Prahu 10 doručil okresnému súdu

protokol o prevedení dôkazu dožiadaným súdom.

Dňa 26. mája 2011 podpredseda okresného súdu upozornil sudcu „na povinnosť

konať vo veci plynulo, bez zbytočných prieťahov (

o sudcoch a prísediacich)“.

Dňa 25. októbra 2011 okresný súd uznesením č. k. -133 ustanovil

vo veci znalkyňu z odboru genetiky, odvetvia analýzy DNA. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 11. mája 2012.

Dňa 27. apríla 2012 právna zástupkyňa rodičov odporcu oznámila okresnému súdu

úmrtie odporcu.

Dňa 4. mája 2012 okresný súd oznámil sťažovateľke úmrtie odporcu a zároveň ju

požiadal o oznámenie, či trvá na podanom návrhu.

Dňa 25. mája 2012 sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

oznámila súdu, že trvá na svojom návrhu a na vykonaní znaleckého dokazovania.

Dňa 29. júna 2012 právna zástupkyňa rodičov odporcu vzhľadom na ich pokročilý

vek požiadala o odber biologických vzoriek v P.

Dňa 7. augusta 2012 predsedníčka okresného súdu upozornila sudcu „na povinnosť

konať vo veci plynulo, bez zbytočných prieťahov (

o sudcoch a prísediacich)“.

Dňa 3. septembra 2012 súd požiadal Obvodní soud pro Prahu 10 o vykonanie dôkazu

– odber krvi príbuzným odporcu.

Dňa 7. septembra 2012 okresný súd uznesením č. k. -174 ustanovil

vo veci zomrelému odporcovi opatrovníka.

Dňa 25. septembra 2012 sa uskutočnil „odber vzoriek“ rodičom odporcu v P.

Dňa 9. novembra 2012 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký

posudok.

Dňa 26. novembra 2012 bol znalecký posudok zaslaný na vyjadrenie účastníkom

konania.

Dňa 5. decembra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 19. december 2012.

Dňa 19. decembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd

rozsudkom č. k. -208 žalobnému návrhu sťažovateľky vyhovel.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. dochádza

k porušovaniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že predmet

tohto konania bol vymedzený uznesením č. k. -15 z 28. februára 2013,

pričom vec bola prijatá na ďalšie konanie iba vo vzťahu k Okresnému súdu Trenčín, pretože

sťažovateľky – kvalifikovane právne zastúpené – iba tento súd označili (rovnako na rube,

ako aj v petite ústavnej sťažnosti) za „porušiteľa“ označených základných práv, teda

za účastníka konania. V okolnostiach danej veci pritom Okresný súd Trenčín nemôže

zodpovedať za namietané zbytočné prieťahy v konaní pred Okresným súdom Považská

Bystrica, pokiaľ toto konanie „o uznanie otcovstva“ nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v konaní o určenie otcovstva v prípade, ak otec je zo zahraničia, pričom jeho pobyt je

úradom neznámy, môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci so zdĺhavejšou

prípravou pojednávaní a uskutočňovaním dožiadaní v cudzine. Rovnako aj potreba

znaleckého dokazovania prispieva k zložitosti prerokovania veci. Posudzovanú dĺžku

konania však v danom prípade nebolo možné pripísať iba zložitosti veci, ale, ako to bude

v ďalšom vyhodnotené, správaniu (postupu) okresného súdu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateliek

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom. Skutočnosť, že sťažovateľka nemala informácie o pobyte

odporcu, nemožno pripísať na jej ťarchu, tieto informácie nemali ani príslušné úrady.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane a dlhodobo absolútne nečinný, a to

konkrétne od 30. novembra 2001 do 20. marca 2007 (päť rokov a tri mesiace) a od

30. decembra 2010 do 25. novembra 2011 (jedenásť mesiacov). Uvedená nečinnosť

okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac ako 6 rokov súd

nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľky ako navrhovateľky v predmetnej veci o určenie otcovstva nachádzali, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ).

Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba

považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu

netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd

konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani

správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateliek na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 19. decembra 2012 okresný súd rozsudkom č. k.

-208 vo veci rozhodol, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci

rozhodnutie podľa .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľky požadovali priznať finančné zadosťučinenie „každej v sume 52.000

Eur“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľky. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateliek, ako aj vzhľadom na povahu veci považuje za

primerané sťažovateľke v sume 6 000 € a mal. sťažovateľke v sume 7 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľkám vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za

tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti

z 10. septembra 2012 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 18. apríla 2013).

Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 € a režijný

paušál dvakrát po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 patrí odmena v sume

130,16 € a režijný paušál 7,81 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jednu sťažovateľku

predstavujú sumu 407,55 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože

išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 326,04 €

v prípade jednej sťažovateľky. V prípade dvoch sťažovateliek tvorí náhrada trov právnej

služby advokátkou sumu 652,08 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateliek

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2013