Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 168/2013
PDF · 392.34 KB
No categories available
II. ÚS 168/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2013 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť B. B. a mal. F. B., D., právne zastúpených advokátkou
Mgr. A. S., D., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaniach vedených pod
sp. zn. P 447/99 a sp. zn. 7 C 519/2001 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 519/2001 p o r u š i l
základné právo B. B. a mal. F. B., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. B. B. a mal. F. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie, a to B. B. v sume
6 000 € (slovom šesťtisíc eur) a mal. F. B. v sume 7 000 € (slovom sedemtisíc eur), ktoré
j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
3. B. B. a mal. F. B. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
652,08 € (slovom šesťstopäťdesiatdva eur a osem centov), ktorú j e Okresný súd Trenčín
p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokátky Mgr. A. S., D., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 168/2013-15 z 28. februára 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť B. B. (ďalej len „sťažovateľka“) a mal. F. B.
(ďalej aj „mal. sťažovateľka“, hoci ústavnému súdu je známe, že medzičasom dovŕšila
plnoletosť, pozn.; spolu len „sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaniach
vedených pod sp. zn. P 447/99 a sp. zn. 7 C 519/2001.
Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:
«(...) Konanie sp. zn. P 447/99
Sťažovateľka 2) sa narodila dňa... Sťažovateľka 1) je matkou sťažovateľky 2).
Sťažovateľka 1) sa na predvolanie dostavila dňa 24. 01. 1995 na Okresný súd v Považskej
Bystrici (ďalej len „OS PB“), kde uviedla základné skutočnosti rozhodné pre konanie
vo veci určenia otcovstva k sťažovateľke 2). Bola s ňou spísaná zápisnica, označená č. kon.
13Nc 102/95-2. Konanie bolo vedené pred OS PB pod sp. zn. 13Nc 102/95 a z postupu OS
PB mala sťažovateľka 1) za to, že pod sp. zn. 13Nc 102/95 je vedené konanie o určenie
(uznanie) otcovstva k sťažovateľke 2).
Zápisnicu zo dňa 24. 01. 1995, s ohľadom na jej obsah, možno považovať za návrh
vo veci samej, podaný formou spísania zápisnice podľa ust. § 42 O. s. p. (účinného ku dňu
24. 01. 1995). A to aj s ohľadom na ďalšiu nečinnosť/nečinnosť OS PB, neskôr
porušovateľa, ktorí by v prípade, ak by v danej veci išlo výlučne o činnosť súdu pred
začatím konania (konanie o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov), v zmysle ust.
§ 73 ods. 3 ustanovili sťažovateľke 2) opatrovníka, aby tento podal návrh na určenie
otcovstva a sťažovateľku 2) ďalej vo veci zastupoval. (...)
V priebehu rokov 1995-1999 OS PB (v rámci konania vo veci samej) rôznymi
spôsobmi zisťoval pobyt sťažovateľkou 1) označeného otca (P. Š.). Dňa 31. 05. 1999 podala
sťažovateľka 1) v rámci konania vo veci samej, na OS PB návrh na vydanie predbežného
opatrenia, v ktorom žiadala OS PB, aby uložil P. Š. povinnosť platiť výživné na
sťažovateľku 2) po 1.000,- Sk mesačne od vydania rozhodnutia. (...)
Dňa 16. 06. 1999 vyzval OS PB prípisom označeným sp. zn. P 37/96(...) sťažovateľku
1), aby oznámila, na ktorý súd podala návrh na určenie otcovstva. Sťažovateľka 1)
telefonicky(...), ako aj písomne(...) oznámila OS PB, že na OS PB pod sp. zn. 13Nc 102/95
je vedené konanie o určenie otcovstva. (...)
OS PB postúpil prípisom zo dňa 02. 11. 1999(...) z dôvodu miestnej príslušnosti spis
P 37/96 Okresnému súdu Trenčín (ďalej len „porušovateľ“), ktorý spis bol porušovateľovi
doručený dňa 08. 11. 1999. Neoddeliteľnou súčasťou spisu P 37/96 bol aj spis OS PB sp.
zn. 13Nc 102/95 o určenie otcovstva. Spis je vedený u porušovateľa pod sp. zn. P 447/99,
prípis o postúpení veci porušovateľ označil č. kon. P 447/99-42.
Porušovateľ predvolal na deň 02. 05. 2000 sťažovateľku 1), kedy s ňou spísal
zápisnicu, označenú č. kon. P 447/99-43, v ktorej okrem iného uviedol: „Beriem
na vedomie, že súdu sa nepodarilo učiniť výsluch menovaného. Tiež beriem na vedomie, že
sa v mieste bydliska, kde som určovala adresy, nezdržuje. Beriem na vedomie právne
poučenie o tom, že ak chcem podať predbežné opatrenie, musím uviesť presnú adresu“.
Dňa 26. 05. 2000 porušovateľ vydal uznesenie, č. kon. P 447/99-44, ktorým návrh
na vydanie predbežného opatrenia zamietol s odôvodnením, že „... vo veci určenia
otcovstva má sa viesť konanie na Okresnom súde v Považskej Bystrici... súd zistil, že
označený muž sa v mieste bydliska nezdržiava a jeho pobyt je neznámy... súd vypočul
matku. Vzala na vedomie právne poučenie, že nemožno podať predbežné opatrenie, ak
jeden z účastníkov je neznámy v mieste bydliska...“. Proti uzneseniu, č. kon. P 447/99-44
sťažovateľka 1) nepodala odvolanie a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 06. 2000. Číslo
listu 44 je poslednou listinou v spise P 447/99, od 13. 07. 2000, kedy bolo uznesenie, č. kon.
P 447/99-44 opatrené doložkou právoplatnosti, porušovateľ v konaní nevykonal nijaký
úkon.
Sťažovateľky majú za to, že porušovateľ mal v konaní vo veci P 447/99 (konanie
o určenie otcovstva) po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým zamietol návrh
na nariadenie predbežného opatrenia, riadne pokračovať. Porušovateľ však od 13. 07. 2000
nevykonal nijaký úkon. (...)
Konanie, sp. zn. 7C 519/2001
Dňa 19. 06. 2001 podala sťažovateľka 1) návrh na začatie konania - návrh
na určenie otcovstva k sťažovateľke 2), ktoré konanie je vedené u porušovateľa pod sp. zn.
7C 519/2001. Sťažovateľka 1) nebola kvalifikovane zastúpená a pre zmätočnosť konania
porušovateľa v konaní P 447/99 a jeho nečinnosť v priebehu uplynulých 2 mesiacov, podala
ďalší návrh na začatie konania vo veci samej.
Už od začatia konania (7C 519/2001) konanie vykazovalo zjavné prieťahy v konaní,
keď porušovateľ nekonal plynulo (aspoň 1 úkon v priebehu 3 mesiacov). Od prvého
pojednávania vo veci (dňa 30. 11. 2001) sa vo veci nevykonal nijaký úkon až do
20. 03. 2007. Dňa 17. 02. 2004 príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny požiadal
porušovateľa o informáciu o stave konanie, na ktorú žiadosť porušovateľ nijako
nereagoval. Dňa 21. 11. 2006 bol spis prerozdelený a pridelený na konanie JUDr. K. Až
dňa 20. 03. 2007 bola podaná žiadosť na Ministerstvo spravedlnosti ČR ohľadne zisťovania
pobytu P. Š.. Prieťahy v konaní, teda zjavná nečinnosť porušovateľa v tejto veci trvala od
30. 11. 2001 do 20. 03. 2007 (teda 5 rokov a 4 mesiace nepretržite).
Od 20. 03. 2007 porušovateľ vo viac-menej pravidelných intervaloch zisťoval
rôznymi spôsobmi pobyt P. Š. Až dňa 15. 01. 2010 (teda takmer 9 rokov od začatia konania)
porušovateľ vydal uznesenie, ktorým sťažovateľke 2) ako maloletému účastníkovi konania
ustanovil za kolízneho opatrovníka príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Na deň
12. 02. 2010 bol vo veci vytýčený druhý termín pojednávania od podania návrhu.
Dňa 08. 04. 2010 bola vo veci konajúca sudkyňa upozornená na prieťahy v konaní
predsedníčkou porušovateľa. Následne bol opätovne zisťovaný pobyt P. Š. a jeho žijúcich
príbuzných a pojednávanie vytýčené na 05. 11. 2010 bolo odročené na neurčito. Po dotaze
na Obvodní soud Praha 6 dňa 30. 12. 2010 boli ďalšie úkony vykonané až po upozornení
predsedníčky porušovateľa na prieťahy v konaní dňa 25. 11. 2011 (teda nečinnosť
porušovateľa v danej veci v uvedenom období od 30. 12. 2010, napriek predchádzajúcemu
upozorneniu predsedníčky porušovateľa, trvala viac ako 11 mesiacov).
Dňa 25. 10. 2011 bola v konaní ustanovená znalkyňa za účelom vykonania DNA
testov, toho času stále prebieha znalecké dokazovanie. Pre poriadok sa poznamenáva, že
v apríli 2012 bolo porušovateľovi oznámené zo strany právnej zástupkyne rodičov P. Š., že
P. Š., ...zomrel. DNA testy sú toho času v rámci znaleckého dokazovania vykonávané
so žijúcimi príbuznými P. Š. - jeho rodičmi.
Napriek tomu, že s ohľadom na neznámy pobyt P. Š. a nutnosť cezhraničnej
spolupráce s dotknutými orgánmi v Českej republike sa musel porušovateľ s týmto procesne
vysporiadať a úkony porušovateľa vyžadovali odbornú aj časovú náročnosť, ani táto
skutočnosť neospravedlňuje porušovateľa za 11 rokov trvajúce prieťahy v súdnom konaní.
(...)
Sťažnosť sťažovateliek smeruje proti postupu porušovateľa v konaniach vedených
pod spisovou značkou P 447/99 a spisovou značkou 7C 519/2001, v ktorých konaniach
podľa názoru sťažovateliek došlo (a neustále dochádza) k neodôvodneným a neprimeraným
prieťahom, pričom v konaniach nebolo rozhodnuté v primeranej lehote do dňa podania
tejto sťažnosti. (...)
Vo veci vedenej pod sp. zn. P 447/99, predmetom ktorej je v merite veci
rozhodovanie o návrhu sťažovateľky 1) na určenie otcovstva k sťažovateľke 2), ktoré
konanie bolo vedené v období rokov 1995-1999 pred OS PB, od 08. 11. 1999 pred
porušovateľom, porušovateľ od 26. 05. 2000 (kedy uznesením rozhodol o zamietnutí návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia), resp. od 13. 07. 2000 (kedy uznesenie opatril
doložkou právoplatnosti), nevykonal nijaký procesný úkon. Ako vyplýva z odpovede
predsedníčky porušovateľa na sťažnosť sťažovateľky 1), adresovanú jej pre prieťahy v
konaní sp. zn. P 447/99, porušovateľ má za to, že „ide o výkon činnosti súdu pred začatím
konania a od momentu podania žaloby o určenie otcovstva nebol dôvod v tomto spise
vykonávať žiadne úkony. Nejde o „sporovú“ vec, ani o konanie vo veci samej. Až podľa
výsledku sporu vedeného pod sp. zn. 7C 519/2001 bude možné ustáliť, či a ako sa bude v
spise P 447/1999 pokračovať.“
Na tomto mieste si sťažovateľky dovoľujú poznamenať a zdôrazniť, že konanie
vedené pod sp. zn. P 447/99 nebolo výlučne konaním o nariadení predbežného opatrenia
pred začatím konania (a podľa obsahu úkonov OS PB ani konaním o určenie otcovstva
súhlasným vyhlásením rodičov). Ako vyplýva zo žurnalizácie celého spisového materiálu,
súčasťou spisu P 447/99 sú všetky podania sťažovateľky 1), adresované od roku 1999
OS PB, rovnako ako sú súčasťou spisu všetky úkony OS PB vykonávané za účelom
zisťovania pobytu P. Š(...) Porušovateľ po postúpení veci z OS PB kontinuálne pokračoval
v žurnalizácii spisového materiálu. Z obsahu úkonov OS PB a vo veci urobených podaní
zo strany sťažovateľky 1) jednoznačne vyplývalo, že táto sa obrátila na súd s návrhom
na určenie otcovstva k sťažovateľke 2). Vo veci P 447/99 teda ide o konanie vo veci samej
a po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým porušovateľ zamietol návrh
sťažovateľky 1) na nariadenie predbežného opatrenia, mal porušovateľ plynulo pokračovať
v prejednávaní veci samej.
Ako vyplýva zo všetkých podaní sťažovateľky 1), táto od začiatku konania nebola
kvalifikovane zastúpená nijakým právnym zástupcom a všetky informácie, ktoré o konaní
mala, získavala priamo od pracovníkov OS PB, neskôr porušovateľa a pracovníkov
príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zrejme aj vďaka takýmto
dezinformáciám, zmätočnosti postupu OS PB a predovšetkým porušovateľa a 12 mesiacov
trvajúcej nečinnosti porušovateľa vo veci P 447/99, napokon sťažovateľka 1) pristúpila dňa
19. 06. 2001 k podaniu návrhu na určenie otcovstva k sťažovateľke 2), ktoré konanie je
u porušovateľa vedené pod sp. zn. 7C 519/2001.
Nie je v kompetencii sťažovateliek posudzovať vzájomný vzťah konaní P 447/99
a 7C 519/2001 a ich možnú (zrejmú) totožnosť v merite veci, prípadne hodnotiť správnosť
právneho názoru porušovateľa. Bolo a stále je však zákonnou povinnosťou porušovateľa
vysporiadať sa so všetkými odstrániteľnými i neodstrániteľnými prekážkami ktoréhokoľvek
konania a procesne postupovať tak, aby meritum veci bolo prejednané. Podľa názoru
sťažovateliek je totiž bezprecedentným pochybením porušovateľa, ak dlhodobo (12 rokov),
sú na jednom súde vedené 2 súdne konania s totožným predmetom konania, a to bez toho,
aby sa súd s týmto procesne vysporiadal. Za procesné vysporiadanie sa s takouto prekážkou
konania nemožno považovať 11 ročnú nečinnosť súdu v skôr začatom konaní a vykonávanie
procesných úkonov v konaní neskôr začatom (v ktorom sú zistené taktiež 11 rokov trvajúce
prieťahy v konaní). Obsahom práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov nie je len garancia rozhodnutia v merite veci, ale aj záruka procesného
rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí z dôvodu neodstrániteľnej prekážky konania.
V danom prípade, ak sťažovateľky zjavne neboli kvalifikovane zastúpené, bol práve
porušovateľ pre nich garanciou správnosti a zákonnosti procesov, ktoré oba z dôvodu
zmätočného postupu porušovateľa a vlastného nedostatku právneho vzdelania duplicitne
sťažovateľka 1) svojimi návrhmi iniciovala. Nemôže však byť na ujmu sťažovateľky 1), že sa
na porušovateľa obrátila s návrhom na začatie konania 7C 519/2001, predmet ktorého
konania bol totožný s predmetom konania P 447/99. Naopak, bolo povinnosťou
porušovateľa procesne sa vysporiadať s neodstrániteľnou prekážkou konania.
Vo veci vedenej pod sp. zn. 7C 519/2001 v minulosti boli, a v súčasnosti pretrvávajú
prieťahy(...)
Predmetom oboch konaní vedených pred porušovateľom je určenie otcovstva
k sťažovateľke 2). Na posúdenie dôvodnosti nároku sťažovateliek v zásade v obdobných
veciach postačuje výsledok znaleckého dokazovania z odboru genetiky (tzv. DNA testy).
Doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutých konaní pred porušovateľom nemožno
pripísať na vrub faktickej alebo právnej náročnosti prerokovávanej veci, ale žiaľ
nesystematickému postupu samotného porušovateľa, ktorý v zásade už v prvotných štádiách
oboch konaní mal vedomosť o existencii žijúcich príbuzných sťažovateľky 2), ktorí sa mohli
podrobiť znaleckému dokazovaniu a odberu DNA vzoriek bez toho, aby súd zistil presné
bydlisko domnelého otca P. Š. Až v roku 2011 porušovateľ pristúpil k takémuto spôsobu
určenia otcovstva k sťažovateľke 2) napriek tomu, že dovtedy mu v takomto postupe
v zásade nebránila nijaká objektívna prekážka. Z popísaného postupu porušovateľa v oboch
konaniach je zrejmé, že porušovateľ si v priebehu konania neobstarával potrebné dôkazy
hospodárne a sám nekonal plynule. Napokon ani predsedníčka porušovateľa vo svojom
vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky 1), nenamietala zložitosť napadnutej veci vedenej pod
sp. zn. 7C 519/2001, naopak, sama uznala neprimeranú dĺžku konania a za prieťahy
v konaní sa ospravedlnila. V konaní 7C 519/2001 bol vo veci konajúci sudca 2x
predsedníčkou porušovateľa upozornený na prieťahy v konaní. (...)
Postup porušovateľa, vyplývajúci z obsahu oboch súdnych spisov, v priebehu oboch
konaní (predovšetkým konania 7C 519/2011, nakoľko v konaní P 447/99 sa fakticky
nekonalo) nasvedčuje tomu, že porušovateľ nadbytočne opakovane a nehospodárne zasielal
žiadosti o poskytnutie súčinnosti tretím osobám v rámci cezhraničnej spolupráce za účelom
opakovaného zisťovania pobytu P. Š., možnosť vykonania znaleckého dokazovania s jeho
žijúcimi príbuznými využil až po 10 rokoch vedenia konania (7C 519/2001), v konaní sp. zn.
7C 519/2001 sa v priebehu 11 rokov opakovane vyskytli aj niekoľko rokov trvajúce obdobia
nečinnosti porušovateľa, v konaní sp. zn. P 447/1999 dokonca 12 rokov nepretržite trvajúce
obdobie nečinnosti porušovateľa, ktorý v spise nevykonal nijaký procesný úkon. Uvedená
nečinnosť porušovateľa nie je ničím odôvodnená, pričom ani úkony, ktoré boli vykonané
mimo období nečinnosti (7C 519/2001), neboli vždy efektívne. Nemožno pripustiť, aby sa
opakovane počas niekoľkých mesiacov (rokov) nevykonal prakticky žiadny úkon smerujúci
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľky vo veci určenia otcovstva
k sťažovateľke 2), fakticky od narodenia sťažovateľky 2), nachádzajú, čo je základným
účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia
nečinnosti porušovateľa bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné
prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu neospravedlniteľné a
netolerovateľné. K týmto zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci
alebo správania sťažovateliek, ale preukázateľne v dôsledku postupu porušovateľa.
Z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota v konaní pred
všeobecným súdom nebola odstránená ani po uplynutí fakticky viac ako 17 rokov od jeho
začatia (m. m. napr. IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 127/08), naviac vo veci, v ktorej ide o takú
zásadnú a statusovú vec, akou je otázka rodičovstva k maloletému dieťaťu, na ktorú matka
dieťaťa (sťažovateľka 1) ani samotné dieťa (sťažovateľka 2), nedostanú zrejme odpoveď
do nadobudnutia plnoletosti dieťaťa. (...)
Podľa názoru sťažovateliek Občiansky súdny poriadok poskytuje porušovateľovi
dostatok možností k tomu, aby pri dôslednom plnení svojich zákonných povinností prejednal
vec v primeranej lehote. Dĺžka a priebeh súdnych konaní, ako je popísaná podrobne v tejto
podanej sťažnosti, je napriek argumentácii predsedníčky porušovateľa neprimeraná
k zložitosti prejednávanej veci, resp. k zložitosti akejkoľvek pred súdom prejednávanej
právnej veci, vo veci P 447/1999 dokonca alarmujúca. Naviac, sťažovateľky svojim
konaním nespôsobili nijaké prieťahy v konaní, na každé pojednávanie vo veci, na ktoré bola
sťažovateľka 1) predvolaná, sa osobne zúčastnila, rovnako ako obratom odpovedala
na každú jej doručenú výzvu zo strany porušovateľa.
Vyššie uvedeným postupom porušovateľa(...) boli porušené základné práva a slobody
sťažovateliek. Výlučne Ústavný súd SR je na vnútroštátnej úrovni oprávnený konštatovať
takéto porušenie práv a zásahov do slobôd sťažovateliek, rovnako ako vykonať nápravu
nezákonného stavu a priznať sťažovateľkám primerané finančné zadosťučinenie. (...)
Primerané finančné zadosťučinenie si sťažovateľky vyčíslili vo výške 52.000 €(...)
na každú z nich, teda v priemere vo výške 2.000 €(...) za každý rok každého súdneho
konania vedeného pred porušovateľom. Pri vyčíslení vychádzali sťažovateľky predovšetkým
zo skutočností uvedených v podanej sťažnosti, z dĺžky konaní vedených pred porušovateľom,
počtom i dĺžkou období nečinnosti porušovateľa, predmetu konania (určenie otcovstva
k sťažovateľke 2) a nepriaznivý vplyv dĺžky konania na kvalitu života oboch sťažovateliek.
(...)
Sťažovateľka 1) utrpela ujmu (ktorá neustále v dôsledku prebiehajúcich konaní trvá):
- sťažovateľka 1) bola nútená ako samoživiteľka uspokojovať všetky potreby
sťažovateľky 2), bez pomoci otca sťažovateľky 2), počas takmer 17 rokov na výživu
sťažovateľky 2) nikto neprispieval, sťažovateľka nemala nárok ani na priznanie náhradného
výživného
- sťažovateľka 1) bola nútená v kontakte s tretími osobami uvádzať, že otec
sťažovateľky 2) je neznámy
- od narodenia sťažovateľky 2) tejto musela vysvetľovať, že jej otec je síce známy,
avšak nie je možné jeho meno uvádzať v oficiálnom styku s tretími osobami
- už niekoľko rokov má status matky dieťaťa, ktorého otec je neznámy, napriek tomu,
že od narodenia sťažovateľky 2) neustále podniká právne kroky k tomu, aby porušovateľ
v merite veci rozhodol
- niekoľko rokov prebiehajúcimi súdnymi konaniami bol do značnej miery
ovplyvnený jej osobný, rodinný aj spoločenský život.
Sťažovateľka 2) utrpela ujmu (ktorá neustále v dôsledku prebiehajúcich konaní trvá):
- od narodenia je jej sociálne postavenie ovplyvnené „neznalosťou“ toho, kto je jej
otcom
- porušovateľom doposiaľ nepotvrdené otcovstvo P. Š. má zásadný vplyv na vývin jej
osobnosti, bola v priebehu uplynulých rokov v dôsledku dĺžky súdnych konaní
v rozhodujúcich rokoch jej raného veku traumatizovaná a spoločnosťou neustále
konfrontovaná s tým, že „nemá“ otca
- v predškolskom a školskom kolektíve neustále musela v priebehu niekoľkých rokov
čeliť otázkam, kto je jej otcom
- bola ukrátená v detstve o starostlivosť druhého rodiča
- neprispievaním otca na jej výživu sú materiálne podmienky a životná úroveň
ovplyvnená
- v priebehu konaní v roku 2011 jej otec zomrel a ona nemala možnosť sa s ním
počas jeho života stretnúť
- v dôsledku neskočených konaní nie je doposiaľ považovaná za zákonnú dedičku
po neb. P. Š.
Sťažovateľky na záver opakovane zdôrazňujú, že v danej veci ide skutočne
o niekoľkoročné prieťahy v konaní, u sťažovateľky v 2) rade ide o konanie, ktoré prebieha
od jej narodenia. Vysporiadanie sa s otázku otcovstva je takým zásadným elementom pri
výchove maloletého dieťaťa, že možno skutočne len s ťažkosťou vyčísliť primeranú výšku
finančného nároku, ktorý by obe sťažovateľky za také dlhé obdobie odškodnil a bolo by to
možné považovať za primerané zadosťučinenie. Výpočet jednotlivých situácií
a traumatizujúcich zážitkov, ktoré v uplynulých rokoch obe sťažovateľky v dôsledku
neprimerane dlho trvajúcich súdnych konaní, postretli, nie je ani možné v podanej sťažnosti
uviesť. Všetky by sa však dali zhrnúť pod pojem bezprecedentný neoprávnený zásah
do osobnostných práv sťažovateliek a porušenie ich ľudských práv a základných slobôd.
(...)»
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 345/2013
z 28. marca 2013 a právna zástupkyňa sťažovateliek stanoviskom k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu z 18. apríla 2013.
2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné
skutočnosti:
„(...) Pokiaľ ide o namietané porušenie práva vo veci sp. zn. P/447/1999 je potrebné
uviesť, že sa jedná o pôvodné konanie Okresného súdu Považská Bystrica.
Konanie vedené pôvodne pod spisovou značkou Okresného súdu Považská Bystrica
13Nc/102/1995 bolo nesporovým konaním, ktorého zmyslom a účelom bolo dosiahnuť
možnosť určenia otcovstva súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Toto konanie nemuselo
byť návrhové. Začínalo sa ex offo tým, že príslušný obvodný úrad, ktorý vedie matriku, súdu
oznámil, že sa narodilo dieťa bez označenia otca, a že teda nedošlo k určeniu otcovstva
súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou.
V danom prípade sa tak stalo a Okresný súd Považská Bystrica z úradnej povinnosti
v zmysle vtedy platného O. s. p. (§ 73 a nasl.) predvolal matku dieťaťa, teda sťažovateľku,
na 24. 01. 1995 z dôvodu, že mu matrika oznámila narodenie dcéry sťažovateľky. Spísal
s ňou zápisnicu, v ktorej sťažovateľka označila za otca P. Š. s tým, že jeho adresu bydliska
nepoznala. Súd teda začal zisťovať jeho pobyt. Zmyslom tohto konania bolo zabezpečiť
stanovisko označeného otca a jeho vyjadrenie, či otcovstvo uznáva alebo nie.
Podľa vtedy platných predpisov išlo o osobitný prípad nesporového konania, ktoré
malo charakter činnosti súdu pred začatím konania podľa druhej časti zákona. Jeho účelom
bolo vyriešenie otcovstva, a teda osobného stavu dieťaťa spôsobom upraveným v § 91 vtedy
platného Zákona o rodine.
V zmysle vtedy platného ustanovenia § 73 ods. 3 O. s. p., ak nedošlo k určeniu
otcovstva súhlasným vyhlásením a matka v primeranom čase nepodala návrh na určenie
otcovstva, bolo povinnosťou predsedu senátu dieťaťu ustanoviť opatrovníka na podanie
takéhoto návrhu.
V predmetnej veci sp. zn. 13Nc/102/1995 Okresného súdu Považská Bystrica (neskôr
P/447/1999 Okresného súdu Trenčín) neboli žiadne prieťahy. Súd si plnil svoju povinnosť,
ktorá spočívala iba v tom, že mal zisťovať, či označený otec uzná otcovstvo súhlasným
vyhlásením a až keby k nemu došlo, bolo jeho povinnosťou ustanoviť dieťaťu opatrovníka
na podanie žaloby o určenie otcovstva. Sťažovateľka však takúto žalobu podala sama dňa
19. 06. 2001, a preto súd vo veci sp. zn. P/477/1999 nemal o čom konať. Pokračovať by sa
mohlo v predmetnom konaní iba vtedy, ak by bola žaloba o určenie otcovstva zamietnutá
a sťažovateľka by označila za otca iného muža. Nie je teda pravdou, že súd bol nečinný
a nevykonal žiaden úkon od 13. 07. 2000. Nemal totiž dôvod vo veci konať. Z opatrnosti
poukazujem na to, že nároky sú od podania žaloby o určenie otcovstva premlčané.
Pokiaľ ide o konanie vo veci sp. zn. 7C/519/2001 dávam do pozornosti, že vo veci bol
dňa 18. 12. 2012 vyhlásený rozsudok, ktorým bolo určené otcovstvo k maloletej F. B.
Dôležité je poukázať aj na skutočnosť, že na dĺžke predmetného konania sa podieľala
aj sťažovateľka, ktorá nepoznala adresu bydliska žalovaného - označeného otca a súd teda
musel pobyt žalovaného sústavne zisťovať.
Vzhľadom k tomu, že vo veci už bolo súdom prvého stupňa rozhodnuté, nemôže
obstáť požiadavka sťažovateliek ohľadne prikázania Okresnému súdu Trenčín konať bez
prieťahov.
Keďže sa na prieťahoch podieľala nedostatočným označením bydliska žalovaného aj
sťažovateľka B. B., nepovažujem za primeranú výšku zadosťučinenia, ktorú požaduje.
Pri rozhodovaní o tejto výške navrhujem zohľadniť i to, že ihneď potom, ako sťažovateľka
B. B. poukázala na prieťahy v konaní, došlo k náprave a vo veci sa začalo postupovať
plynulo, vo veci bol vyhlásený rozsudok.
Pokiaľ ide o ústne pojednávanie, súhlasím s tým, aby ústavný súd od tejto formy
upustil, nakoľko na tomto pojednávaní nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“
2.2 Právna zástupkyňa sťažovateliek v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu zaujala toto stanovisko:
«V právnej veci sťažovateliek 1./ B. B. a 2./ F. B.(...) si Vám touto cestou dovoľujem
oznámiť, že sťažovateľky netrvajú na prejednaní veci na verejnom ústnom pojednávaní(...):
Vo vzťahu ku konaniu vedenému pred porušovateľom pod sp. zn. P 447/1999
sťažovateľky v podanej sťažnosti uviedli, že Okresný súd Považská Bystrica postúpil
prípisom zo dňa 02. 11. 1999 z dôvodu miestnej príslušnosti spis P 37/96 porušovateľovi,
ktorý spis bol porušovateľovi doručený dňa 08. 11. 1999. Neoddeliteľnou súčasťou spisu
P 37/96 bol aj spis OS PB sp. zn. 13Nc 102/95 o určenie otcovstva. Porušovateľ predvolal
na deň 02. 05. 2000 sťažovateľku 1./, kedy s ňou spísal zápisnicu, v ktorej okrem iného
uviedol: „Beriem na vedomie, že súdu sa nepodarilo učiniť výsluch menovaného. Tiež
beriem na vedomie, že sa v mieste bydliska, kde som určovala adresy, nezdržuje. Beriem
na vedomie právne poučenie o tom, že ak chcem podať predbežné opatrenie, musím uviesť
presnú adresu.“ Dňa 26. 05. 2000 porušovateľ vydal uznesenie, č. kon. P 447/99-44, ktorým
návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol s odôvodnením, že ,,... vo veci určenia
otcovstva má sa viesť konanie na Okresnom súde v Považskej Bystrici... súd zistil, že
označený muž sa v mieste bydliska nezdržiava a jeho pobyt je neznámy... súd vypočul
matku. Vzala na vedomie právne poučenie, že nemožno podať predbežné opatrenie, ak
jeden z účastníkov je neznámy v mieste bydliska...“. Proti uzneseniu, č. kon. P 447/99-44
sťažovateľka 1./ nepodala odvolanie a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 06. 2000.
Číslo listu 44 je poslednou listinou v spise P 447/99, od 13. 07. 2000, kedy bolo uznesenie,
č. kon. P 447/99-44 opatrené doložkou právoplatnosti, porušovateľ v konaní nevykonal
nijaký úkon.
K uvedenému porušovateľ vo svojom vyjadrení nezaujal nijaké konkrétne stanovisko,
pričom výlučne uviedol, že
1. ... v uvedenom konaní neboli žiadne prieťahy, keďže povinnosť súdu spočívala iba
v tom, že mal zisťovať, či označený otec uzná otcovstvo súhlasným vyhlásením a až keby
k nemu došlo, bolo jeho povinnosťou ustanoviť dieťaťu opatrovníka na podanie žaloby
o určenie otcovstva. Je na mieste zo strany sťažovateliek nevyhnutné poznamenať najmä to,
že v tomto konaní porušovateľ nevykonal nijaký úkon smerujúci k splneniu jeho povinnosti
(zisťovanie, či označený otec uzná otcovstvo), nijako nedotazoval sťažovateľkou 1./
označeného otca ani nijakým spôsobom nezisťoval jeho pobyt. Naviac uvedené vyjadrenie
porušovateľa je v rozpore s vtedy platným ust. § 73 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého je
povinnosťou súdu ustanoviť dieťaťu opatrovníka na podanie návrhu na určenie otcovstva
v prípade, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením a matka v primeranom
čase nepodala takýto návrh. Porušovateľ neurobil NIČ (!), pričom dokonca tvrdí, že
v konaní nedošlo k nijakým prieťahom a svoj postup (resp. absolútnu nečinnosť) nepovažuje
za porušenie práv sťažovateliek, keď porušovateľ tvrdí, že... nie je teda pravdou, že súd bol
nečinný a nevykonal žiaden úkon od 13. 07. 2000. Nemal totiž dôvod vo veci konať...
2. ... sťažovateľka však túto žalobu podala sama dňa 19. 06. 2001, a preto súd vo
veci sp. zn. P 447/1999 nemal o čom konať, pričom porušovateľ zrejme zámerne opomenul
uviesť
- aké úkony urobil v období od 13. 07. 2000 do 19. 06. 2001 (resp. že v uvedenom
období takmer 12 mesiacov nevykonal nijaký úkon),
- prečo nesplnil povinnosť ustanoviť dieťaťu opatrovníka na podanie návrhu
na určenie otcovstva pred 19. 06. 2001 a
- ako konanie sp. zn. P 447/1999 po 19. 06. 2001 procesne ukončil.
Podľa obsahu spisu P 447/1999 je totiž konanie stále prebiehajúcim a ku dnešnému
dňu neskončeným konaním.
3. ... z opatrnosti poukazujem na to, že nároky sú od podania žaloby o určenie
otcovstva premlčané..., pričom sťažovateľkám nie je úplne zrejmé, čo mal týmto porušovateľ
na mysli. Je totiž zrejmé, že konanie P 447/1999 je samostatným konaním, ktoré začatím
konania 7C 519/2001 neskončilo. Konanie P 447/1999 mohlo skončiť výlučne procesným
rozhodnutím súdu, ktoré však do dnešného dňa vydané nebolo a v sťažovateľkách,
nemajúcich právne vzdelanie ani v konaní doposiaľ právne zastúpenie, duplicita konaní
a postup porušovateľa vzbudili zmätok, právnu neistotu a absolútnu dezorientovanosť
v tom, aké konanie vlastne prebieha, čo je jeho predmetom, ako porušovateľ postupuje
alebo by postupovať mal. Aké premlčanie nárokov sťažovateliek má porušovateľ vo svojom
vyjadrení na mysli, sťažovateľky netušia.
Za zarážajúci považujú sťažovateľky najmä prístup porušovateľa, ktorý bez
akejkoľvek dávky sebareflexie zotrváva na stanovisku, že konanie vedené pred ním pod
sp. zn. P 447/1999 bolo štandardným konaním, v ktorom si porušovateľ riadne splnil všetky
svoje zákonom predpokladané povinnosti a nedopustil sa nijakého pochybenia, ktoré by
malo byť na akúkoľvek ťarchu sťažovateliek. Sťažovateľky, ktoré uplynulých 18 rokov viedli
súdne konanie, s jediným predmetom - určenie otcovstva k sťažovateľke 2./, po uplynutí
takého dlhého obdobia očakávajú okrem iného najmä otvorenejší prístup zo strany
porušovateľa a za súčasť zadosťučinenia, ktoré by mohlo zmierniť ich negatívne skúsenosti
s nerešpektovaním ich práva na súdnu ochranu, by považovali samozrejme aj akúkoľvek
formu ospravedlnenia zo strany porušovateľa. Z obsahu jeho písomného vyjadrenia je však
zrejmé, že napriek jednoznačného obsahu- súdneho spisu P 447/1999 porušovateľ odmieta
na konanie nahliadať optikou sťažovateliek a priznať vlastné pochybenie, spočívajúce
najmä v absolútnom zanedbaní svojich povinností vysporiadať sa s meritom veci a túto
zákonným spôsobom ukončiť tak, aby prebiehajúce konanie nebolo pretrvávajúcim
zmätočným postupom súdu, zneisťujúcim najmä sťažovateľky.
Vo vzťahu ku konaniu vedenému pred porušovateľom pod sp. zn. 7C 519/2001 si
sťažovateľky dovoľujú reagovať na vyjadrenie porušovateľa, že na dĺžke predmetného
konania sa podieľala aj sťažovateľka, ktorá nepoznala adresu bydliska žalovaného -
označeného otca a súd teda musel pobyt žalovaného sústavne zisťovať... Z obsahu spisu,
ktorý si Ústavný súd SR pripojil, je zrejmá efektívnosť a frekvencia úkonov porušovateľa
za účelom zisťovania pobytu žalovaného, ako i to, že nakoniec porušovateľ pristúpil
k odberu vzoriek DNA priamych pokrvných príbuzných žalovaného (ktorí boli
porušovateľovi známi už predtým a s ktorými mohol znalecké dokazovanie z odboru
genetiky vykonať už skôr, nie až v roku 2012). Najmä je však potrebné poukázať na to, že od
prvého pojednávania (dňa 30. 11. 2001) sa vo veci nevykonal nijaký úkon až do
20. 03. 2007, že zákonitý sudca bol opakovane predsedom porušovateľa upozornený
na prieťahy v konaní a kedy porušovateľ pristúpil k ustanoveniu kolízneho opatrovníka
sťažovateľke 2./ v konaní. (...)
Sťažovateľky trvajú na podanej sťažnosti, ako aj na nárokoch v nej uplatnených
(s výnimkou nároku na prikázanie porušovateľovi konať v konaní sp. zn. 7C 519/2001 bez
prieťahov). Samotné vyjadrenie porušovateľa sťažovateľky iba umocnilo v presvedčení, že
ich sťažnosť je podaná oprávnene a nároky v nej uplatnené (najmä nárok na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia a jeho výška), sú s ohľadom na postup a prístup
porušovateľa, ako aj na meritum prejednávanej veci, primerané.
S poukázaním na vyššie uvedené vecné a právne skutočnosti sťažovateľky navrhujú,
aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nasledovný nález:
1. Základné práva
- B. B.(...)
- F. B.(...)
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a
právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...)
postupom Okresného súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. P 447/1999, porušené
boli.
2. Základné práva
- B. B.(...)
- F. B.(...)
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a
právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...)
postupom Okresného súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 7C 519/2001, porušené
boli.
3. Okresnému súdu v Trenčíne prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
P 447/1999 konal bez zbytočných prieťahov.
4. B. B.(...) a F. B.(...) priznáva finančné zadosťučinenie, každej v sume
52.000 Eur(...), ktoré je Okresný súd v Trenčíne povinný zaplatiť im do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Okresný súd v Trenčíne je povinný B. B.(...) a F. B.(...) uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 430,62 Eur(...) na účet ich právnej zástupkyne, advokátky Mgr. A. S.(...)
do dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia. (...)».
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov, ktoré boli ústavnému súdu doručené,
ústavný súd zistil tento priebeh a stav konaní vedených na Okresnom súde Trenčín pod
sp. zn. P 447/99 a sp. zn. 7 C 519/2001:
Dňa 8. novembra 1999 bol Okresnému súdu Trenčín „z dôvodu miestnej
príslušnosti“ postúpený spis Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. P 37/96, ktorého
súčasťou bol aj spis sp. zn. 13 Nc 102/95 vo veci uznania otcovstva. Pred Okresným súdom
Považská Bystrica bolo „ex offo“ vedené nesporové konanie, ktorého účelom bolo
dosiahnuť možnosť určenia otcovstva súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Vec postúpená
Okresnému súdu Trenčín bola zaevidovaná pod sp. zn. P 447/99.
Dňa 2. mája 2000 bola na okresnom súde so sťažovateľkou spísaná zápisnica, ktorá
uviedla, že podala „návrh na predb. opatrenie, aby súd zaviazal P. Š. platiť výživné na
mal. F.“. Sťažovateľka brala na vedomie poučenie súdu, že „ak chcem podať predbežné
opatrenie, musím uviesť presnú adresu“.
Dňa 26. mája 2000 okresný súd uznesením sp. zn. P 447/99 návrh sťažovateľky
na vydanie predbežného opatrenia zamietol.
Dňa 19. júna 2001 podala sťažovateľka za účasti mal. sťažovateľky na okresnom
súde proti P. Š. z P. (ďalej len „odporca“), žalobný návrh na určenie otcovstva.
Dňa 20. augusta 2001 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku.
Dňa 3. septembra 2001 sťažovateľka uhradila súdny poplatok.
Dňa 26. októbra 2001 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. november 2001.
Dňa 30. novembra 2001 bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že súd
prostredníctvom dožiadaného súdu bude zisťovať bydlisko odporcu.
Dňa 20. marca 2007 okresný súd prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Českej
republiky zisťoval pobyt odporcu.
Dňa 14. augusta 2007 okresný súd prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti
Českej republiky opätovne zisťoval pobyt odporcu.
Dňa 3. októbra 2007 Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky oznámilo súdu tú
adresu odporcu, ktorú uviedla aj sťažovateľka na podanom návrhu.
Dňa 2. novembra 2007 okresný súd požiadal Obvodní soud pro Prahu 6 o doručenie
žalobného návrhu s prílohami odporcovi a zároveň požiadal uvedený súd o vykonanie
dôkazu (výsluchu odporcu).
Dňa 24. januára 2008 Obvodní soud pro Prahu 6 oznámil okresnému súdu, že
„adresáta nemožno lokalizovat“.
Dňa 6. marca 2008 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby oznámila, na akej adrese sa
zdržiava odporca.
Dňa 19. marca 2008 sťažovateľka oznámila súdu, že „v súčasnosti nemám žiadnu
informáciu na akej adrese sa zdržiava“ odporca.
Dňa 8. apríla 2008 okresný súd dožiadal Obvodní soud pro Prahu 6 „o zistenie
miesta pobytu príp. pracoviska odporcu“.
Dňa 5. júna 2008 Obvodní soud pro Prahu 6 oznámil okresnému súdu, že
o odporcovi nemožno zistiť požadované údaje, pretože „rozhodnutím Obvodního úřadu pro
Prahu 6 byl jmenovanému zrušen údaj o trvalém pobytu“.
Dňa 19. júna 2008 okresný súd oznámil sťažovateľke, že „sa napriek vynaloženému
úsiliu nepodarilo zistiť pobyt odporcu“, a požiadal ju, aby oznámila, či vzhľadom na tieto
skutočnosti neberie svoj návrh späť.
Dňa 15. augusta 2008 sťažovateľka oznámila súdu, že trvá na svojom návrhu
na určenie otcovstva.
Dňa 26. augusta 2008 okresný súd prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti
Českej republiky a Mestského úradu P. zisťoval pobyt odporcu.
Dňa 25. septembra 2008 Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky zaslalo
okresnému súdu výpis z centrálnej evidencie obyvateľstva a Mestský úrad P. oznámil súdu,
že jeho žiadosť postúpil Ministerstvu vnútra Českej republiky.
Dňa 15. decembra 2008 Ministerstvo vnútra Českej republiky odporučilo okresnému
súdu „postupovat ve smyslu mezinárodní Smlouvy mezi Českou republikou a Slovenskou
republikou o právní pomoci“.
Dňa 22. januára 2009 okresný súd požiadal Obvodní soud pro Prahu 6 o „vykonanie
dôkazov“.
Dňa 17. marca 2009 Obvodní soud pro Prahu 6 doručil okresnému súdu informácie
o výsledku dožiadania.
Dňa 12. mája 2009 okresný súd oslovil listom otca odporcu a požiadal ho
o informácie týkajúce sa pobytu odporcu, zásielka však bola súdu vrátená nedoručená.
Dňa 15. júla 2009 okresný súd oslovil listom sestru odporcu a požiadal ju
o informácie týkajúce sa pobytu odporcu.
Dňa 14. augusta 2009 bývalá manželka odporcu oznámila súdu, že adresa odporcu im
nie je známa.
Dňa 18. augusta 2009 okresný súd oslovil listom rodičov odporcu a opakovane
Obvodní soud pro Prahu 6 a požiadal ich o informácie týkajúce sa pobytu odporcu.
Dňa 31. augusta 2009 rodičia odporcu dali na vedomie okresnému súdu, že:
„Naprosto nemáme žádné spojení na požadované osoby s důvodů rodinných problémů.“
Dňa 17. septembra 2009 Obvodní soud pro Prahu 6 oznámil okresnému súdu, že
proti odporcovi sa na uvedenom súde nevedie trestné konanie.
Dňa 22. októbra 2009 okresný súd uznesením č. k. 7 C 519/2001-71 rozhodol, že
písomnosti určené odporcovi „sa budú doručovať uložením v spise“.
Dňa 19. januára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 12. február 2010.
Dňa 12. februára 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené
na neurčito pre účely vypočutia bývalej manželky odporcu a na účely ďalšieho dokazovania.
Dňa 25. februára 2010 bola vo veci do zápisnice vypočutá svedkyňa A. P.
Dňa 25. februára 2010 okresný súd požiadal Obvodní soud pro Prahu 6 o „vykonanie
dôkazov“.
Dňa 8. apríla 2010 predsedníčka okresného súdu upozornila sudcu „na povinnosť
konať vo veci plynulo, bez zbytočných prieťahov (§ 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich)“.
Dňa 13. apríla 2010 okresný súd požiadal obvodné oddelenie Policajného zboru
„o informácie z databázy SIS“ týkajúce sa odporcu.
Dňa 9. augusta 2010 Obvodní soud pro Prahu 6 doručil okresnému súdu informácie
o výsledku ostatného dožiadania.
Dňa 14. septembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. november 2010.
Dňa 22. septembra 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie zamestnávateľa
sťažovateľky o jej zárobkových pomeroch.
Dňa 5. novembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené
na neurčito „za účelom zváženia možnosti uskutočnenia znaleckého dokazovania a výsluchu
matky odporcu prostredníctvom dožiadaného súdu“.
Dňa 8. novembra 2010 súd požiadal Obvodní soud pro Prahu 10 o „vykonanie
dôkazu“.
Dňa 30. decembra 2010 Obvodní soud pro Prahu 10 doručil okresnému súdu
protokol o prevedení dôkazu dožiadaným súdom.
Dňa 26. mája 2011 podpredseda okresného súdu upozornil sudcu „na povinnosť
konať vo veci plynulo, bez zbytočných prieťahov (§ 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich)“.
Dňa 25. októbra 2011 okresný súd uznesením č. k. 7 C 519/2001-133 ustanovil
vo veci znalkyňu z odboru genetiky, odvetvia analýzy DNA. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 11. mája 2012.
Dňa 27. apríla 2012 právna zástupkyňa rodičov odporcu oznámila okresnému súdu
úmrtie odporcu.
Dňa 4. mája 2012 okresný súd oznámil sťažovateľke úmrtie odporcu a zároveň ju
požiadal o oznámenie, či trvá na podanom návrhu.
Dňa 25. mája 2012 sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
oznámila súdu, že trvá na svojom návrhu a na vykonaní znaleckého dokazovania.
Dňa 29. júna 2012 právna zástupkyňa rodičov odporcu vzhľadom na ich pokročilý
vek požiadala o odber biologických vzoriek v P.
Dňa 7. augusta 2012 predsedníčka okresného súdu upozornila sudcu „na povinnosť
konať vo veci plynulo, bez zbytočných prieťahov (§ 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich)“.
Dňa 3. septembra 2012 súd požiadal Obvodní soud pro Prahu 10 o vykonanie dôkazu
– odber krvi príbuzným odporcu.
Dňa 7. septembra 2012 okresný súd uznesením č. k. 7 C 519/2001-174 ustanovil
vo veci zomrelému odporcovi opatrovníka.
Dňa 25. septembra 2012 sa uskutočnil „odber vzoriek“ rodičom odporcu v P.
Dňa 9. novembra 2012 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký
posudok.
Dňa 26. novembra 2012 bol znalecký posudok zaslaný na vyjadrenie účastníkom
konania.
Dňa 5. decembra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 19. december 2012.
Dňa 19. decembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd
rozsudkom č. k. 7 C 519/2001-208 žalobnému návrhu sťažovateľky vyhovel.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaniach vedených pod sp. zn. P 447/99 a sp. zn. 7 C 519/2001 dochádza
k porušovaniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že predmet
tohto konania bol vymedzený uznesením č. k. II. ÚS 168/2013-15 z 28. februára 2013,
pričom vec bola prijatá na ďalšie konanie iba vo vzťahu k Okresnému súdu Trenčín, pretože
sťažovateľky – kvalifikovane právne zastúpené – iba tento súd označili (rovnako na rube,
ako aj v petite ústavnej sťažnosti) za „porušiteľa“ označených základných práv, teda
za účastníka konania. V okolnostiach danej veci pritom Okresný súd Trenčín nemôže
zodpovedať za namietané zbytočné prieťahy v konaní pred Okresným súdom Považská
Bystrica, pokiaľ toto konanie „o uznanie otcovstva“ nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
v konaní o určenie otcovstva v prípade, ak otec je zo zahraničia, pričom jeho pobyt je
úradom neznámy, môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci so zdĺhavejšou
prípravou pojednávaní a uskutočňovaním dožiadaní v cudzine. Rovnako aj potreba
znaleckého dokazovania prispieva k zložitosti prerokovania veci. Posudzovanú dĺžku
konania však v danom prípade nebolo možné pripísať iba zložitosti veci, ale, ako to bude
v ďalšom vyhodnotené, správaniu (postupu) okresného súdu.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateliek
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto
konaní k zbytočným prieťahom. Skutočnosť, že sťažovateľka nemala informácie o pobyte
odporcu, nemožno pripísať na jej ťarchu, tieto informácie nemali ani príslušné úrady.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane a dlhodobo absolútne nečinný, a to
konkrétne od 30. novembra 2001 do 20. marca 2007 (päť rokov a tri mesiace) a od
30. decembra 2010 do 25. novembra 2011 (jedenásť mesiacov). Uvedená nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac ako 6 rokov súd
nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľky ako navrhovateľky v predmetnej veci o určenie otcovstva nachádzali, čo je
základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).
Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba
považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu
netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd
konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani
správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateliek na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že 19. decembra 2012 okresný súd rozsudkom č. k.
7 C 519/2001-208 vo veci rozhodol, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci
rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľky požadovali priznať finančné zadosťučinenie „každej v sume 52.000
Eur“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľky. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateliek, ako aj vzhľadom na povahu veci považuje za
primerané sťažovateľke v sume 6 000 € a mal. sťažovateľke v sume 7 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľkám vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za
tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti
z 10. septembra 2012 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 18. apríla 2013).
Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 € a režijný
paušál dvakrát po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 patrí odmena v sume
130,16 € a režijný paušál 7,81 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jednu sťažovateľku
predstavujú sumu 407,55 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože
išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 326,04 €
v prípade jednej sťažovateľky. V prípade dvoch sťažovateliek tvorí náhrada trov právnej
služby advokátkou sumu 652,08 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateliek
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. júna 2013