Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 232/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., S., H., zastúpeného Advokátskou kanceláriou E. P.

Advokátska kancelária s. r. o., P., v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. E. P.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 9. januára

2012 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom zo 14. marca 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B., S., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2013

doručená sťažnosť J. B., S., H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 9. januára a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 14. marca 2012 (ďalej

len „napadnutý rozsudok “).

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako žalovaný bol

účastníkom konania o zaplatenie 2 589,50 € vedeného okresným súdom

pod sp. zn. . Okresný súd v označenom konaní rozhodol rozsudkom

z 9. januára 2012 tak, že čiastočne žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 2 428,37 €, vzájomný

návrh sťažovateľa na zaplatenie 23 313,14 € zamietol a uložil sťažovateľovi povinnosť

nahradiť trovy konania. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a výrok o náhrade trov konania zmenil.

Sťažovateľ nespokojný s výsledkom konania v sťažnosti uviedol, že podaním

z 8. apríla 2013 podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie.

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 9. januára 2012 a postupom a napadnutým

rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu jeho označených práv. V sťažnosti podáva

vlastný výklad noriem hmotného práva, uvádza dôvody, pre ktoré sa domnieva, že

rozhodnutia súdov v napadnutých konaniach sú nesprávne, arbitrárne a v konečnom

dôsledku porušujúce jeho označené práva. Na základe argumentov uvedených v sťažnosti

sťažovateľ formuluje záver o porušení jeho označených práv.

Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti

rozhodol nálezom v takomto znení:

„1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu upravené v

Slovenskej republiky, základné právo a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd J. B. postupom Okresného

súdu v Humennom v konaní vedenom pod sp. zn. a rozsudkom Okresného

súdu v Humennom č. k. zo dňa 09. 01. 2012 boli porušené.

2. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu upravené v

Slovenskej republiky, základné právo a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd J. B. postupom Krajského

súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a rozsudkom Krajského súdu

v Prešove č. k. zo dňa 14. 03. 2013 boli porušené.

3. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa 14. 03. 2013

v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Humennom č. k. zo dňa 09. 01. 2012

sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. J. B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,- €, ktoré je mu Krajský

súd v Prešove, resp. Okresný súd v Humennom povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. J. B. priznáva náhradu trov konania v celkovej výške 303,31 €, ktoré je Krajský

súd v Prešove povinný uhradiť na účet spoločnosti E. P. Advokátska kancelária s,r.o.,

so sídlom P., v zastúpení JUDr. E. P. do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Sťažovateľ zároveň žiadal, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého

rozsudku krajského súdu s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Pokiaľ ide o napadnutý postup okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudok z 9. januára 2012, ústavný súd poukazuje

na princíp subsidiarity.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z uvedeného vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane

základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá

právomoc preskúmať napadnutý postup okresného súdu a jeho označený rozsudok, keďže

ho už preskúmal na základe odvolania krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný

poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho právam.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti

napadnutému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudku z 9. januára 2012 odmietol podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

).

2. Pokiaľ ide o napadnutý postup a napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd

overil skutočnosť uvádzanú sťažovateľom v sťažnosti a zistil, že sťažovateľ skutočne podal

8. apríla 2013 na okresnom súde proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie.

Ku dňu rozhodovania o sťažnosti nebolo o podanom dovolaní rozhodnuté.

Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré

zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,

neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným

orgánom ().

Zistená skutočnosť podania dovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu

sťažovateľom vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z vylučuje

právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach

porušenia označených základných práv, ak je zrejmé, že sťažovateľ podal dovolanie, pričom

v čase rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie konanie skončené. Sťažnosť musela

byť preto v tejto časti odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv,

ktorých porušenie namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací.

Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu, keď

uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase

do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1

, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje...

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú až

po rozhodnutí o dovolaní.

Ústavný súd sa však v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky

bude mať pre sťažovateľa prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania

neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného práva

na súdnu ochranu zaručeného konštatuje, že v prípade procesného

rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti

ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu

pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika,

sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).

A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším

súdom o dovolaní bude mať sťažovateľ k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému

súdu týkajúcej sa tohto rozhodnutia za obvyklých podmienok.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou v tejto časti

meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú

pre predčasnosť podľa v spojení s .

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť v celku, rozhodovanie o ďalších návrhoch

sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie napadnutého uznesenia

krajského súdu, finančné zadosťučinenie, náhrada trov konania a nariadenie dočasného

opatrenia) sa stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2013