Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 891/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť J. B., S., zastúpeného

advokátkou JUDr. Evou Petránovou, Advokátska kancelária s. r. o., Puškinova 16, Prešov,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 9. januára 2012,

ako aj postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom zo 14. marca 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B., S., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. novembra

2014 doručená sťažnosť J. B., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 9. januára 2012, ako aj postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 14. marca

2013 (ďalej len „napadnutý rozsudok “).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako žalovaný bol účastníkom

konania na strane žalovaného o zaplatenie sumy 2 589,50 € vedeného okresným súdom pod

sp. zn. . Okresný súd v označenom konaní rozhodol rozsudkom z 9. januára

2012 tak, že čiastočne žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 2 428,37 €, vzájomný návrh

sťažovateľa na zaplatenie sumy 23 313,14 € zamietol a uložil sťažovateľovi povinnosť

nahradiť trovy konania. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a výrok o náhrade trov konania zmenil.

Sťažovateľ proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal 8. apríla 2013

dovolanie.

O dovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.

z 13. augusta 2014 tak, že dovolanie sťažovateľa odmietol.

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom z 9. januára 2012 a postupom a napadnutým

rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu jeho označených práv.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd i okresný súd svojím postupom a rozsudkami

porušili jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa v čl. 6 ods. 1 dohovoru, základné právo

na zákonného sudcu podľa v a základné právo na ochranu jeho

vlastníctva podľa .

V ďalšom sťažovateľ popísal priebeh konania pred okresným súdom a krajským

súdom so záverom, že „možno podľa názoru sťažovateľa konštatovať, že skutkové a právne

názory, o ktoré Krajský súd ako odvolací súd oprel svoj rozsudok, nemožno z ústavného

hľadiska považovať za udržateľné a ospravedlniteľné, keďže sa v spojení s rozsudkom

Okresného súdu v Humennom opiera o nedostatočne zistený skutkový stav, vychádza

zo zjavne jednostranného a neobjektívneho hodnotenia dôkazov, sa opiera o právne názory,

ktoré sú v zjavnom rozpore s platnými právnymi normami, v postupe Krajského súdu

v Prešove a Okresného súdu v Humennom došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní

a práva na kontradiktórne konanie“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu upravené v

Slovenskej republiky, základné právo a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd J. B. postupom Okresného

súdu v Humennom v konaní vedenom pod sp. zn. a rozsudkom Okresného

súdu v Humennom č. k. zo dňa 09. 01. 2012 boli porušené.

2. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu upravené v

Slovenskej republiky, základné právo a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd J. B. postupom Krajského

súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a rozsudkom Krajského súdu

v Prešove č. k. zo dňa 14. 03. 2013 boli porušené.

3. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa 14. 03. 2013

v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Humennom č. k. zo dňa 09. 01. 2012

sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. J. B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,- €, ktoré je mu Krajský

súd v Prešove resp. Okresný súd v Humennom povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. J. B. priznáva náhradu trov konania v celkovej výške 340,90 €, ktoré je Krajský

súd v Prešove povinný uhradiť na účet spoločnosti Eva Petránová Advokátska kancelária

s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, v zastúpení JUDr. Evou Petránovou,

vedený... do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Sťažovateľ zároveň požiadal o odloženie vykonateľnosti „rozsudku Krajského súdu

v Prešove, sp. zn. zo dňa 14. 03. 2013 v spojení s rozsudkom Okresného

súdu v Humennom sp. zn. zo dňa 09. 01. 2012 do právoplatnosti rozhodnutia

o dovolaní v tejto veci“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie označených práv okresným súdom

rozsudkom sp. zn. z 9. januára 2012 a žiadal, aby tento rozsudok ústavný súd

zrušil.

Vo vzťahu k rozsudku okresného súdu sp. zn. z 9. januára 2012

ústavný súd, tak ako to konštatoval aj vo svojom rozhodnutí sp. zn.

z 11. júna 2013, poukazuje na princíp subsidiarity.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z uvedeného vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane

základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá

právomoc preskúmať napadnutý postup okresného súdu a jeho označený rozsudok, keďže

ho už preskúmal na základe odvolania krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný

poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho právam. Sťažnosť v časti smerujúcej proti

napadnutému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudku z 9. januára 2012 preto odmietol podľa pre

nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

).

2. Sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

zo 14. marca 2013, pretože „skutkové a právne názory, o ktoré Krajský súd ako odvolací

súd oprel svoj rozsudok, nemožno z ústavného hľadiska považovať za udržateľné

a ospravedlniteľné, keďže sa v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Humennom opiera

o nedostatočne zistený skutkový stav, vychádza zo zjavne jednostranného a neobjektívneho

hodnotenia dôkazov, sa opiera o právne názory, ktoré sú v zjavnom rozpore s platnými

právnymi normami, v postupe Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu v Humennom

došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní a práva na kontradiktórne konanie“.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri

napr. , ). neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (napr. ).

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane právne zastúpený, aj keď vo svojej sťažnosti

spomína, že v predmetnej veci bolo podané dovolanie, z petitu sťažnosti vyplýva, že

rozhodnutie dovolacieho súdu nenapáda, ale jeho sťažnosť smeruje proti rozsudku

okresného súdu sp. zn. a rozsudku krajského súdu sp. zn.

zo 14. marca 2013.

Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutia podľa zistenia ústavného súdu nadobudli

právoplatnosť 14. marca 2014, je možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že

sťažnosť doručenú ústavnému súdu 10. novembra 2014 treba považovať za oneskorenú,

lebo bola podaná dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2014