Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 133/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júna 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti V. S., B., zastúpeného advokátom Mgr. V. Š., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Bratislava III a takto

rozhodol:

1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 500 € (slovom

šesťtisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť V. S. trovy konania v sume

323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu

Mgr. V. Š., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. februára

2012 doručená sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ doručil 7. júna 2000 okresnému

súdu návrh na začatie konania o náhradu škody. Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:

„Od podania návrhu uplynulo 11,5 roka, napriek tomu nebolo do dnešného dňa

o návrhu sťažovateľa rozhodnuté. Takáto dĺžka konania má sama o sebe za následok

porušenie práva sťažovateľa na rozhodnutie jeho veci bez prieťahov.

Súd v konaní vykonával úkony síce zväčša priebežne, ale spravidla

s niekoľkomesačnými odstupmi, v určitých obdobiach bol nečinný viac ako pol roka

a v jednom prípade 2,5 roka. Sťažovateľ priebežne predkladal súdu dôkazy a veci sa

týkajúce rozhodnutia iných štátnych orgánov, ktoré sa mu podarilo získať. Hneď s návrhom

predložil relevantné znalecké posudky. Súd preto úplne zbytočne zabezpečoval znalecký

posudok znalca z odboru stavebníctva, ktorý sa nakoniec ukázal ako zmätočný. Súd znalca

pribral na návrh odporcu, ktorý však neuviedol žiadne relevantné dôvody pre pribratie

znalca a žiadne výhrady voči sťažovateľom predloženému znaleckému posudku. Zo strany

odporcu išlo iba o zjavnú snahu oddialiť rozhodnutie vo veci, čomu súd napomohol.

Na dobu znaleckého dokazovania z odboru stavebníctva k dnešnému dňu pripadajú

už 4 roky, pričom do dnešného dňa nebolo ukončené.“

Sťažovateľ ďalej uvádza, že „predmet konania ako taký síce nepredstavuje vec

právne ani skutkovo jednoduchú, zložitosť veci však v žiadnom prípade neodôvodňuje dĺžku

konania 12 rokov. Navrhovateľ konanie nemaril, priebežne predkladal dôkazy,

na pojednávania sa riadne dostavoval, opakovane sa domáhal odstránenia nečinnosti

sťažnosťami.

Nečinnosťou prvostupňového aj odvolacieho súdu došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie jeho vecí bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí

jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

«1. Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. (z obsahu sťažnosti

a priloženej dokumentácie vyplýva, že ide o zjavnú chybu, správne má byť „sp. zn.

“, pozn.) a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo.

2. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 24.000,- €,

ktoré sú mu povinní vyplatiť:

a) Okresný súd Bratislava III vo výške 17.000,- €;

b) Krajský súd v Bratislave vo výške 7.000,- €.

3. Okresnému súdu Bratislava III prikazuje konať bez prieťahov.

Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia k rukám advokáta do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.»

Ešte pred predbežným prerokovaním sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 3217/2012 z 2. januára

2013, v ktorom okrem iného uviedol:

„Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti opisuje jednotlivé úkony súdu, ktoré

nenamietame a tieto zodpovedajú úkonom uvedeným v súdnom spise ...

Doposiaľ nebolo vo veci vydané prvostupňové rozhodnutie. Súd však, ako vyplýva zo spisu

vo veci konal. Predmetom konania je žaloba o náhradu škody na nehnuteľnosti, ktorá mala

byť spôsobená stavebnou činnosťou odporcov. Z pohľadu skutkového zisťovania

predpokladov vzniku zodpovednostného vzťahu sa jedná o mimoriadne komplikovanú vec,

keď súd doposiaľ vo veci nariadil 3 znalecké dokazovania a to k otázkam príčin vzniku

škody, ako i jej rozsahu...“

Ústavný súd uznesením č. k. -23 z 8. marca 2013 prijal sťažnosť,

ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti

ju odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu, aby prípadne doplnil svoje vyjadrenie

k sťažnosti z 2. januára 2013 a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 3297/2013 doručenom ústavnému

súdu 22. apríla 2013 oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie,

a súhlasí od jeho upustenia.

Dňa 24. apríla 2013 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľa,

aby sa vyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia

predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 3217/2012 z 2. januára 2013 a sp. zn. Spr. 3297/2013

z 12. apríla 2013 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právny zástupca sťažovateľa

v podaní doručenom ústavnému súdu 6. mája 2013 oznámil, že súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania a nevyužil možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniam predsedu

okresného súdu.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Zo sťažnosti, vyjadrení účastníkov konania a z obsahu spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil tento priebeh namietaného konania:

Dňa 7. júna 2000 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na začatie konania

o náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená stavebnou činnosťou odporcu.

Okresný súd vyzval 13. júna 2000 sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

za návrh na začatie konania a 22. augusta 2000 návrh na začatie konania doručoval

odporcovi na vyjadrenie.

Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 26. januára 2001, ktoré bolo na návrh

účastníkov konania odročené na účely pokusu o uzavretie mimosúdneho zmieru.

Sťažovateľ 5. marca 2001 doručil okresnému súdu návrh na nariadenie predbežného

opatrenia a navrhol tiež zabezpečenie dôkazu. Okresný súd vyzval 9. marca 2001

navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia

a následne uznesením č. k. -80 z 23. apríla 2001 návrh na nariadenie

predbežného opatrenia okresný súd zamietol.

Dňa 12. júla 2001 okresný súd požiadal Okresný úrad B. o zaslanie listinných

dokladov.

Dňa 2. októbra 2001 a následne 9. novembra 2001 sa uskutočnili pojednávania,

na ktorých bola vec prerokovaná a odročená na neurčito na doloženie listinných dôkazov,

o ktoré okresný súd požiadal odporcu 4. decembra 2001.

Okresný súd požiadal 19. februára 2002 o súčinnosť pri obstarávaní písomných

dokladov mestskú časť B.

Okresný súd uznesením č. k. -137 zo 7. marca 2003 nariadil znalecké

dokazovanie a 30. apríla 2003 zaslal spis znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku,

ktorý 9. júna 2003 vrátil spis okresnému súdu s oznámením, že nemá odbornú kvalifikáciu

na vypracovanie znaleckého posudku.

Okresný súd uznesením č. k. -168 z 27. októbra 2003 zmenil výrok

svojho uznesenia zo 7. marca 2003 tak, že nariadil znalecké dokazovanie znalcom z iného

odvetvia, a 26. novembra 2003 odoslal spis novoustanovenému znalcovi.

Znalec doručil okresnému súdu vypracovaný znalecký posudok 29. decembra 2003,

ktorý ho 16. februára 2004 zaslal na vyjadrenie účastníkom konania. Podaním z 2. marca

2004 požiadal právny zástupca sťažovateľa o doplnenie znaleckého posudku; okresný súd

26. apríla 2004 zaslal jeho námietky znalcovi na zaujatie stanoviska.

Znalec doručil 14. mája 2004 okresnému súdu svoje vyjadrenie k námietkam

sťažovateľa.

Dňa 14. júna 2004 okresný súd zaslal účastníkom konania procesné poučenia

a vyzval ich na podanie návrhov na doplnenie dokazovania.

Okresný súd uznesením č. k. -200 z 27. mája 2005 priznal znalcovi

odmenu za vypracovanie znaleckého posudku a 19. decembra 2005 vyzval účastníkov

konania, aby oznámili ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Okresný súd prípisom z 20. októbra 2006 požiadal o vyjadrenie k veci Obvodný úrad

B. a prípisom z 5. januára 2007 požiadal o vyjadrenie Krajský úrad životného prostredia

v B. Prípisom zo 6. júla 2007 okresný súd požiadal o stanovisko k veci M.

Pojednávanie nariadené na 12. október 2007 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti

odporcu. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 16. novembra 2007 a bolo odročené

na neurčito na účely nariadenia ďalšieho znaleckého dokazovania.

Okresný súd uznesením č. k. -250 zo 14. januára 2008 nariadil znalecké

dokazovanie a 12. mája 2008 zaslal spis znalcovi, ktorý 22. júla 2008 doručil okresnému

súdu vypracovaný znalecký posudok.

Okresný súd 12. augusta 2008 zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom

konania a uznesením č. k. -285 z 19. augusta 2008 priznal odmenu znalcovi;

proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ 10. septembra 2008 odvolanie. Podaním

doručeným okresnému súdu 25. augusta 2008 požiadal sťažovateľ o nariadenie kontrolného

znaleckého dokazovania.

Spis spolu s odvolaním sťažovateľa bol 23. septembra 2008 predložený

na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý ho 9. decembra 2008 vrátil bez rozhodnutia

okresnému súdu na odstránenie procesných vád. V období od 10. decembra 2008

do 17. marca 2009 okresný súd odstraňoval procesné vady a 23. marca 2009 opätovne spis

predložil krajskému súdu, ktorý uznesením č. k. -301 z 30. júla 2010 zmenil

odvolaním sťažovateľa napadnuté uznesenie okresného súdu. Okresný súd v tejto súvislosti

uznesením č. k. -329 z 22. septembra 2010 vyzval znalca na vrátenie preplatku

preddavku znalečného.

Dňa 29. októbra 2010 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito s tým, že účastníci konania doručia návrhy na ďalšie dokazovanie.

Uznesením č. k. -340 z 9. decembra 2010 priznal okresný súd znalcovi

odmenu.

Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 4. marca 2011, vec bola na ňom prerokovaná

a odročená na účely nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania.

Kontrolné znalecké dokazovanie okresný súd nariadil uznesením

č. k. -352 z 8. marca 2011, proti ktorému podal 23. marca 2011 sťažovateľ

odvolanie.

Okresný súd uznesením č. k. -363 z 29. marca 2011 zmenil uznesenie

č. k. -352 z 8. marca 2011 o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania

a 31. mája 2011 zaslal spis znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku. Písomným

podaním doručeným okresnému súdu 26. júla 2011 znalec oznámil, že nemôže vypracovať

znalecký posudok; okresný súd preto uznesením č. k. -369 z 23. augusta 2001

zmenil svoje predchádzajúce uznesenie z 29. marca 2011 tak, že zmenil v jeho výroku

osobu znalca a 23. septembra 2011 spis odoslal znalcovi.

Dňa 9. januára 2012 okresný súd urgoval znalca o podanie znaleckého posudku,

ktorý podaním zo 17. februára 2012 požiadal okresný súd o predĺženie lehoty

na vypracovanie znaleckého posudku; uznesením č. k. -379 z 21. februára 2012

okresný súd predĺžil znalcovi lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 30. apríla

2012.

Znalec opätovne požiadal 2. mája 2012 o predĺženie lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku. Okresný súd opätovne žiadosti znalca vyhovel a uznesením

č. k. -382 z 10. mája 2012 mu predĺžil lehotu do 30. júna 2012.

Okresný súd 3. júla 2012 urgoval znalca na predloženie znaleckého posudku, ktorý

v reakcii na urgenciu 24. júla 2012 opätovne požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku.

Dňa 20. augusta 2012 okresný súd opätovne vyzval znalca na podanie znaleckého

posudku a 17. septembra 2012 mu uznesením č. k. -391 uložil poriadkovú

pokutu; proti označenému uzneseniu podal znalec 15. októbra 2012 odvolanie.

Prípismi z 19. septembra 2012 a zo 17. októbra 2012 okresný súd opätovne vyzval

znalca na podanie znaleckého posudku; dňa 29. októbra 2012 znalec doručil okresnému

súdu správu o spracovaní znaleckého posudku a ospravedlnil sa za meškanie pri jeho

vyhotovovaní.

Okresný súd opakovane vyzval 20. novembra 2012 znalca na podanie znaleckého

posudku; znalec doručil 12. decembra 2012 okresnému súdu vypracovaný znalecký

posudok, ktorý okresný súd 19. decembra 2012 zaslal na vyjadrenie účastníkom konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové

pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje,

že predmetom namietaného konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa, ktorým

sa domáha náhrady škody, ktorá mala vzniknúť na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve

stavebnou činnosťou odporcu. Obdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej

agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje v zásade ustálená judikatúra

všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľa ústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska

za zložitú. Vychádzajúc z obsahu spisu ústavný súd (v zhode s vyjadrením predsedu

okresného súdu) pripúšťa, že vec sťažovateľa možno považovať za skutkovo zložitú,

a to najmä vzhľadom na potrebu vykonať v záujme ustálenia skutkového stavu viacero

znaleckých dokazovaní. Ústavný súd v tejto súvislosti zároveň zdôrazňuje, že skutková

zložitosť veci síce nemôže ospravedlniť doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku namietaného

konania, ale možno ju primerane zohľadniť pri určení sumy finančného zadosťučinenia

(porovnaj závery v konaní vedenom pod sp. zn. ).

2. Pri hodnotení namietaného konania z hľadiska ďalšieho štandardne uplatňovaného

kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka namietaného konania, ústavný súd nezistil

žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu

pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným

prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

napadnutého konania došlo popri viacerých obdobiach krátkodobej nečinnosti aj k obdobiu

dlhodobejšej neodôvodnenej nečinnosti (od 14. júna 2004 do 27. mája 2005),

ako aj k neefektívnej, resp. nesústredenej činnosti okresného súdu (najmä v súvislosti

so zabezpečovaním znaleckého dokazovania; ustanovenie znalca bez potrebnej odbornej

kvalifikácie, procesné vady súvisiace s rozhodovaním o znalečnom, zdĺhavé

zabezpečovanie kontrolného znaleckého dokazovania).

Zohľadňujúc aj doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku namietaného konania (trinásť

rokov), v ktorom okresný súd dosiaľ vo veci meritórne nerozhodol, ústavný súd dospel

k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené

jednak neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu, ako aj jeho neefektívnou,

resp. nesústredenou činnosťou. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom

okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

, ako aj jeho právo podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto

nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ uvádza, že „vzhľadom na celkovú dobu konania, nečinnosť

prvostupňového aj odvolacieho súdu a správanie sťažovateľa, ktorý k prieťahom neprispel,

považuje za primerané finančné zadosťučinenie za utrpenú ujmu na jeho základnom práve

sumu 24.000,- €“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vychádzajúc predovšetkým z doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky namietaného

konania, ako aj období, v ktorých došlo k neodôvodnenej nečinnosti, resp. neefektívnej

a nesústrednej činnosti okresného súdu, zohľadňujúc tiež skutočnosť, že do dňa

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti okresný súd ešte nerozhodol v merite veci,

a na druhej strane tiež zohľadňujúc faktickú zložitosť veci, ústavný súd dospel k názoru,

že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 6 500 € bude primerané konkrétnym

okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle citovaného znenia

rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním Mgr. V. Š. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý

polrok 2011, ktorá bola 763 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2012.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie

sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej

len „vyhláška“), a to za každý úkon sumu 127,16 €, čo predstavuje spolu s režijným

paušálom (§ 16 ods. 3 vyhlášky) odmenu v sume 269,58 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20

% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, keďže právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH;

celková odmena za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 323,50 € (bod 4 výroku

tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2013