Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 197/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júna 2013 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť A. Š., P., zastúpenej advokátkou JUDr. D. K., P., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Prešov v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo A. Š., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v .

2. Okresnému súdu Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. A. Š. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 496,70 € (slovom

štyristodeväťdesiatšesť eur a sedemdesiat centov), ktorú j e Okresný súd Prešov

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. D. K., P., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-12 z 26. marca 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Prešov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynuli najmä tieto relevantné skutočnosti:

„Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. -207 zo dňa 24. 9. 2008,

ktorý nadobudol právoplatnosť 15. 11. 2008 a vykonateľnosť 19. 11. 2008, bol žalovaný

J. R., bytom P., povinný vydať mi kľúče od bytu, ktorý sa nachádza v P. na ul. S.,

k jednoizbovému bytu č. 1, ako aj kľúče od vchodových dverí obytného domu, kde sa

predmetný byt nachádza k rukám mňa, sťažovateľky ako žalobkyne, a to do 3 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku.

Keďže žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, podala som dňa 26. 2. 2009

na Exekútorský úrad JUDr. R. F., P. návrh na vykonanie exekúcie. Exekúcia sa vedie pod

Ex 252/09.

Po podaní návrhu na vykonanie exekúcie podal povinný J. R. námietky proti exekúcii

a trovám exekúcie a návrh na odklad exekúcie dňa 29. 5. 2009.

Listom zo dňa 16. 9. 2009 som požiadala prostredníctvom mojej právnej zástupkyne

súd o prednostné prejednanie námietok a návrhu na odklad exekúcie, keďže som prestárla

osoba a od februára 2003 žijem na ulici.

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 4. 2. 2012 súd vyhovel

námietkam povinného v časti trov konania, v prevyšujúcej časti námietky povinného

zamietol, návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.

Listom zo dňa 20. 8. 2012 som opätovne požiadala súd, ako aj predsedníčku súdu,

aby boli odstránené prieťahy v konaní.

Dňa 28. 10. 2010 podal povinný opätovne návrh na zastavenie exekúcie. K tomuto

návrhu som sa dňa 12. 4. 2011 vyjadrila a opätovne som požiadala súd, aby môj prípad

riešil prioritne, keďže bývam na ulici, mám zdravotné problémy a vysoký vek (77 rokov).

Listom zo dňa 24. 5. 2012 som sa opätovne obrátila na súd a požiadala som

o odstránenie prieťahov v konaní, keďže návrh bol podaný ešte dňa 26. 2. 2009 a exekúcia

nie je doposiaľ ukončená. Na tento môj posledný list mi zo strany predsedníčky súdu bola

zaslaná odpoveď dňa 14. 2. 2012.

Mám preto zato, že v mojej exekučnej veci postupom súdu a súdneho exekútora

dochádza k prieťahom v konaní, od podania návrhu doposiaľ (3,5 roka) nedošlo

k doriešeniu môjho návrhu a ukončeniu exekúcie, doteraz kvôli neukončenému exekučnému

konaniu žijem na ulici, nakoľko sa nemôžem dostať do bytu, od ktorého mi má povinný

vydať kľúče.“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo A. Š. upravené v

postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.: porušené

bolo.

2. Okresnému súdu Prešov prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov.

3. A. Š. priznáva finančné zadosťučinenie 30.000 Eur(...), ktoré je Okresný súd

Prešov povinný vyplatiť A. Š. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Prešove je povinný uhradiť trovy konania A. Š., ktoré je povinný

zaplatiť právnej zástupkyni sťažovateľky advokátke JUDr. D. K.(...) vo výške 331,12 Eur

do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. z 29. apríla

2013 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného

súdu z 23. mája 2013.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov

vykonaných v napadnutom konaní a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) V priebehu tohto konania boli(...) podávané aj rôzne stanoviská a vyjadrenia

účastníkov exekučného konania a súdneho exekútora smerujúce k rozhodnutiu o procesných

návrhoch účastníkov exekučného konania a iného priebehu exekučného konania. Navyše od

právoplatnosti uznesenia súdu zo dňa 13. 06. 2012 (05. 07. 2012) do rozhodnutia o priznaní

nároku oprávnenej na poskytovanie právnej pomoci v dovolacom konaní Centrom právnej

pomoci (03. 02. 2013) uplynulo najmenej 7 mesiacov. Rozhodnutie Centra právnej pomoci

o žiadosti samotnej sťažovateľky na ustanovenie právneho zástupcu pre dovolacie konanie

bolo vzhľadom na ustanovenie za primeranej

aplikácie tohto ustanovenia aj na exekučné konanie (§ 251 ods. 4 Občianskeho súdneho

poriadku) nevyhnutnou podmienkou ďalšieho procesného postupu súdu vo vzťahu

k dovolaniu oprávnenej. Navyše, po právoplatnom rozhodnutí súdu o námietkach povinného

neexistovala žiadna zákonná prekážka pre súdneho exekútora, ktorá by mu v zmysle

poverenia (s výnimkou trov konania vo výške 487,25 Eur) bránila v pokračovaní exekúcie.

Zároveň oznamujeme, že netrváme na ústnom pojednávaní v tejto právnej veci.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku z 23. mája 2013 uviedla

tiež chronológiu úkonov vykonaných v danej veci a dodala:

„(...) Dňa 20. 8. 2010 som požiadala predsedníčku Okresného súdu Prešov, aby

zjednala nápravu, aby nedochádzalo k prieťahom, pretože od roku 2003 až do roku 2010

som fakticky ako bezdomovec, nemám kde bývať. (...) Keďže od 27. 10. 2010 nebolo vo veci

rozhodnuté, dňa 12. 4. 2011 som opätovne požiadala predsedníčku Okresného súdu Prešov

na zjednanie nápravy tak, aby súd vo veci konal vzhľadom na moje sociálne postavenie.

Súd od podania návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 10. 2010 nerozhodol,

i napriek mojim žiadostiam zaslaným predsedníčke Okresného súdu Prešov, avšak dňa

14. 6. 2012 mi Okresný súd Prešov v prílohe zaslal opätovne po dvoch rokoch návrh

povinného na zastavenie exekučného konania, ku ktorému som sa opätovne vyjadrila

6. 8. 2012.

Uznesením zo dňa 19. 11. 2012 súd po dvoch rokoch rozhodol o zastavení exekúcie

tak, že tento návrh zamietol.

Keďže je tu procesná závada vo vykonaní exekúcie, chýba rozhodnutie vo veci

zrušujúceho uznesenia o zaplatení súdneho poplatku za námietky povinného vo výške 66

Eur, ako aj o zastavení exekúcie, mám zato, že došlo k prieťahom v konaní zo strany

exekučného súdu.

Pokiaľ sa týka vyjadrenia Okresného súdu Prešov v časti podania dovolania voči

výroku o vyhovení námietok povinného čo do trov konania vo výške 487,25 Eur a vyhovení

námietok povinného čo do trov exekúcie vo výške 231,47 Eur, mám zato, že predmetné

dovolanie nie je procesnou vadou na vykonanie exekúcie vydania kľúčov v prospech mňa,

sťažovateľky, k 1-izbovému bytu nachádzajúceho sa na S. ul., P.

Prieťahy v konaní ja, sťažovateľka, vidím v nečinnosti súdu za roky 2010-2012, kedy

exekučný súd procesne nekonal.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 16. marca 2009 súdny exekútor JUDr. R. F. (ďalej len „súdny exekútor“) podal

na okresnom súde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie „odobratím veci

s prísl.“ na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku okresného súdu č. k.

-207 proti povinnému J. R. (ďalej len „povinný“). Vec bola zaevidovaná pod

sp. zn. .

Dňa 20. marca 2009 okresný súd vydal pod č. 5707*051862 poverenie na vykonanie

exekúcie.

Dňa 29. mája 2009 povinný podal námietky proti exekúcii a trovám exekúcie

a taktiež návrh na odklad exekúcie.

Dňa 3. júna 2009 súdny exekútor predložil spis okresnému súdu, aby rozhodol

o námietkach povinného a o jeho návrhu na odklad exekúcie.

Dňa 22. júna 2009 sa sťažovateľka písomne vyjadrila k námietkam povinného

a k jeho návrhu na odklad exekúcie.

Dňa 4. februára 2010 okresný súd uznesením č. k. -27 vyhovel

námietkam povinného vo vzťahu k trovám exekúcie a sčasti vo vzťahu k trovám konania,

pričom nevyhovel návrhu na odklad exekúcie.

Dňa 22. februára 2010 povinný podal proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-27 odvolanie.

Dňa 25. februára 2010 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu č. k. -27.

Dňa 12. marca 2010 sa povinný písomne vyjadril k odvolaniu oprávnenej.

Dňa 24. marca 2010 bol spis predložený Krajskému súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o opravných prostriedkoch v danej veci.

Dňa 15. júna 2010 krajský súd uznesením č. k. -72, -72

potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v jeho časti vo výroku o vyhovení

námietkam povinného, čo sa týka trov konania vo výške 487,25 €, a odmietol odvolanie

oprávnenej proti výroku uznesenia o vyhovení námietkam povinného proti predbežným

trovám exekúcie vo výške 231,74 €.

Dňa 23. júna 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 18. augusta 2010 sťažovateľka podala dovolanie proti uzneseniu krajského súdu

č. k. -72, -72 a zároveň požiadala o ustanovenie právneho

zástupcu v dovolacom konaní.

Dňa 28. októbra 2010 bol okresnému súdu doručený návrh povinného na zastavenie

exekúcie.

Dňa 29. októbra 2010 bol exekučný spis predložený okresnému súdu na rozhodnutie

o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

Dňa 10. novembra 2010 okresný súd zaslal sťažovateľke tlačivo potvrdenia

o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch s výzvou, aby toto tlačivo po vyplnení

vrátila súdu.

Dňa 15. novembra 2010 sťažovateľka reagovala na uvedenú výzvu súdu.

Dňa 8. decembra 2010 sa povinný vyjadril k dovolaniu sťažovateľky.

Dňa 13. júna 2012 okresný súd uznesením č. k. -120 priznal sťažovateľke

oslobodenie od súdnych poplatkov pre dovolacie konanie, odkázal oprávnenú na Centrum

právnej pomoci a súčasne uložil povinnej podať Centru právnej pomoci písomnú žiadosť

o poskytnutie právnej pomoci v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Uvedené

uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. júla 2012.

Dňa 14. júna 2012 súd vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k návrhu povinného na

zastavenie exekučného konania.

Dňa 10. augusta 2012 sa sťažovateľka vyjadrila k návrhu povinného na zastavenie

exekúcie.

Dňa 19. novembra 2012 okresný súd uznesením č. k. -147 povolil odklad

exekúcie v časti trov konania vo výške 487,25 € do právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky o dovolaní sťažovateľky. Zároveň zamietol návrh povinného

na zastavenie exekúcie s výnimkou časti trov konania vo výške 487,25 €.

Dňa 18. januára 2013 okresný súd vyzval Centrum právnej pomoci v P., aby uviedlo

v akom štádiu je žiadosť sťažovateľky „o ustanovenie advokáta pre dovolacie konanie“.

Dňa 25. januára 2013 Centrum právnej pomoci uviedlo, že rozhodnutím sp. zn.

priznalo sťažovateľke právnu pomoc v predmetnom dovolacom konaní, avšak

toto rozhodnutie ešte nie je právoplatné.

Dňa 19. apríla 2013 Centrum právnej pomoci oznámilo súdu, že uvedené

rozhodnutie, ktorým bola sťažovateľke priznaná právna pomoc v predmetnom dovolacom

konaní, je už právoplatné.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa

, je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokováva, potrebné

rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie odvolacieho a dovolacieho

súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia. Tento

právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani a ani procesné predpisy

upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti

konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana

().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v exekučnom konaní vzhľadom na jeho predmet, skutkovú a právnu povahu nemožno

hodnotiť ako zložitú vec (napr. , ).

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane absolútne nečinný, a to konkrétne

od 22. júna 2009 do 4. februára 2010 (minimálne sedem mesiacov), od 8. decembra 2010 do

13. júna 2012 (osemnásť mesiacov) a od 10. augusta 2012 do 19. novembra 2012 (tri

mesiace). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas

takmer dva a pol roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počas

súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez

akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú

z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. v zaväzuje predovšetkým

súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie

veci, a teda vykonanie spravodlivosti, bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje,

že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním

účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu, a preto vyslovil porušenie

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

30 000 €, pretože „právna neistota, v ktorej sa nachádzam, mi spôsobila nielen materiálnu,

ale aj nemateriálnu ujmu. Moja ujma spočíva v tom, že dochádza k prehlbovaniu mojich

útrap psychických, ako aj ekonomických, od februára 2003 žijem doslova na ulici,

krátkodobo prespávam v rôznych charitách, kde som sústavne konfrontovaná ostatnými

neprispôsobivými občanmi, som prestárla 78 ročná osoba, s podlomeným zdravím, preto

mám zato, že zo strany súdu je povinný zvýhodnený oproti mne ako oprávnenej a ja som

naopak znevýhodnená.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva podľa nie je dostatočným zadosťučinením

pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti, ako aj vzhľadom na všetky okolnosti zisteného porušenia jej práv, na povahu

veci a životnú situáciu sťažovateľky považuje za primerané v sume 3 500 €.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o žiadosti sťažovateľky o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 8. marca 2013, spísanie spresnenej

ústavnej sťažnosti zo 14. marca 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu

z 23. mája 2013). Za tri úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume trikrát

po 130,16 € a režijný paušál trikrát po 7,81 € v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 413,91 €, ku ktorej bolo treba

pripočítať 20 % DPH, teda sumu 82,78 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky

predstavujú celkovú sumu 496,70 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2013