Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 412/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., B., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou JUDr. M., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky

a advokátky JUDr. M. L., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. M., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom

konateľky a advokátky JUDr. M. L., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že predmetom namietaného konania je „rozhodovanie

o peňažnom plnení“ z titulu lízingovej zmluvy uzatvorenej medzi sťažovateľkou,

v procesnom postavení žalobkyne ako poskytovateľkou lízingu, a žalovaným ako

prijímateľom lízingu. Návrh na začatie konania bol okresnému súdu doručený 13. augusta

2010.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Okresný súd Bratislava V vydal dňa 23. 12. 2010 pod sp. zn.

platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom.

Uznesením Okresného súdu Bratislava V z 16. 3. 2011, sp. zn.

bol citovaný platobný rozkaz zrušený pre nemožnosť doručiť ho do vlastných rúk

žalovanému. Posledným úkonom Okresného súdu Bratislava V bolo doručenie poučenie

o procesných právach a povinnostiach účastníka, sp. zn. v októbri 2012.

Okresný súd mohol uvedený úkon procesného poučenia obstarať aj v súvislosti

s predvolaním na pojednávanie vo veci. Súdne konania vo predmetnej veci začalo

pred Okresným súdom Bratislava V na návrh doručený súdu v auguste 2010 a do dnešného

dňa nebolo právoplatne skončené, do dnešného dňa nebolo ani nariadené vo veci

pojednávanie napriek tomu, že súd zrušil platobný rozkaz pre nemožnosť jeho doručenia

do vlastných rúk žalovaného už v marci 2011, teda od marca 2011 do dnešného dňa

neuskutočnil okresný súd žiaden efektívny úkon, ktorý by viedol k rozhodnutiu vo veci.

Okresný súd Bratislava V je v konaní vedenom pod spis. zn. nečinný

už 21 mesiacov, od marca 2011 do dnešného dňa.“

Podľa názoru sťažovateľky „... uvedený typ sporov z leasingových obchodov patrí

do bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov a tieto spory nepatria ani po právnej,

ani po skutkovej stránke medzi spory mimoriadnej zložitosti a sú založené na právnom

posúdení listinných dôkazov. Aj v súdnom konaní, ktorého prieťahy sťažovateľ namieta,

si sťažovateľ uplatnil peňažný nárok, ktorý nebol zo strany žalovaného namietaný

ani čo do právneho dôvodu, ani do výšky nároku a nevykazoval mimoriadnu zložitosť

po právnej alebo skutkovej stránke...vychádzajúc z uvedeného má sťažovateľ za to,

že namietaným postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .“.

Sťažovateľka sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

7 000 €, pričom tento svoj návrh odôvodňuje „predovšetkým dĺžkou časového obdobia,

ktoré uplynulo od posledného procesného úkonu vo veci (viac ako 21 mesiacov), dĺžkou

časového obdobia, ktorá uplynula od doručenia žalobného návrhu žalobcu na všeobecný

súd (viac ako 28 mesiacov), ďalej skutočnosťou, že v namietanom konaní nejde o vec

skutkovo alebo právne zložitú, žalovaný nikdy nerozporoval právny dôvod nároku a jeho

výšku. Sťažovateľ si uplatnil peňažný nárok v roku 2010 v čase, keď bola žalovaná

spoločnosť obchodne činná a aktívne podnikala. Žalovaná spoločnosť však ku dnešnému

dňu už reálne nepodniká a nevykazuje žiadnu činnosť, ktorá by jej zabezpečila príjmy,

z ktorých by mohol byť sťažovateľ v budúcnosti uspokojený, a teda skutočné vymoženie

nároku sťažovateľa od žalovanej spoločnosti bude s ohľadom na uvedené u žalovaného

sťažené, ak nie nemožné.“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

«1. Základné právo obchodnej spoločnosti T., s. r. o., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom Okresného

súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava V prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti T., s. r. o., priznáva finančné zadosťučinenie v sume

7.000,- € (slovom sedemtisíc eur) ktoré jej je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (z obsahu sťažnosti vyplýva, že ide o zjavnú

chybu, správne má byť „Okresný súd Bratislava V“, pozn.) je povinný uhradiť

obchodnej spoločnosti T., s. r. o. trovy konania v sume 275,94 € (slovom

dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jej právneho zástupcu

Advokátska kancelária JUDr. M., s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť

aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Na účely preskúmania opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal súdny

spis sp. zn. , z ktorého zistil tieto skutočnosti:

Okresnému súdu bol 13. augusta 2010 doručený návrh sťažovateľky ako žalobkyne

na začatie konania o zaplatenie peňažného plnenia z titulu lízingovej zmluvy.

Dňa 23. decembra 2010 vydal okresný súd platobný rozkaz, ktorý bol následne

uznesením zo 16. marca 2011 zrušený pre nemožnosť doručiť ho žalovanému do vlastných

rúk. Vec bola prevedená 9. mája 2011 do registra Cb a bola jej pridelená sp. zn.

.

Uznesením zo 17. októbra 2012 vyzval okresný súd žalovaného, aby sa vyjadril

k návrhu na začatie konania, ktorý mu doručil v prílohe. Zásielka bola súdu vrátená

ako nedoručená s tým, že adresát je neznámy.

Okresný súd vyhlásil na pojednávaní 28. februára 2013 rozsudok pre zmeškanie,

ktorý nadobudol právoplatnosť 28. marca 2013.

Zo zistení vyplýva, že v namietanom konaní okresného súdu došlo k obdobiu

ojedinelej nečinnosti, a to po preradení veci do Cb registra v trvaní viac ako 17 mesiacov.

Inak okresný súd v namietanom konaní postupoval v zásade plynulo, aj keď jeho činnosť

mohla byť efektívnejšia. Ústavný súd v súvislosti so svojím zistením poukázal na svoju

judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (napr. , , ). Pojem „zbytočné

prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať

a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž

postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ).

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť

spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho,

že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti

sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania

[porovnaj a (napr. )].

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel

k záveru, že postup okresného súdu v namietanom konaní nebol poznamenaný prieťahmi

takej intenzity, že by ich bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48

ods. 2 , pričom navyše v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti už okresný

súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. marca

2013, a preto sťažnosť podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2013