Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 417/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,

B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp.zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. , ktorými namieta porušenie svojich

základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo 17. októbra 2012, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. januára 2013

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F.,

ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 17. októbra

2012.

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka doručila Okresnému súdu Zvolen (ďalej len

„okresný súd“) žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorými sa proti

Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,

domáha svojich nárokov podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „žaloby o náhradu škody“). Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť

kontinuálnym a zásadným zásahom do jej základných práv, najmä práva na poskytnutie

súdnej ochrany v zákonom predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov v exekučných konaniach vedených okresným súdom, ktorých

účastníkom bola sťažovateľka (oprávnená, pozn.). Konania, predmetom ktorých sú nároky

sťažovateľky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti Slovenskej

republike, sú okresným súdom vedené pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. (ďalej spolu aj „predmetné konania

okresného súdu“).

Sťažovateľka v sťažnostiach poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že práve

nesprávny úradný postup okresného súdu poznačený zbytočnými prieťahmi bol dôvodom

podania jej žalôb o náhradu škody okresnému súdu, ktorý je zároveň podľa Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) súdom príslušným na prerokovanie a rozhodnutie týchto

vecí.

Sťažovateľka v záujme ochrany svojho práva na spravodlivé konanie sformulovala

„už v úvode podanej žaloby požiadavku na to, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným

prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne

a vecne príslušného Okresného súdu Zvolen sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkovi konania (námietka zaujatosti

z objektívneho pohľadu)“. V rámci odôvodnenia svojej požiadavky okrem iného poukázala

na skutočnosť, že okresný súd, ktorý zapríčinil svojím nesprávnym úradným postupom

vznik škody na jej strane, nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto

škode rozhodovať, ďalej na to, že takýmto postupom by došlo k nerešpektovaniu zásady

nemo debet esse iudex in propria causa, a taktiež poukázala na judikatúru ústavného súdu

týkajúcu sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu.

Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že vylúčil sudkyňu okresného

súdu JUDr. A. S. z prerokúvania a rozhodovania vecí v konaniach vedených okresným

súdom pod sp. zn. a sp. zn. a nevylúčil ju z prerokúvania

a rozhodovania vecí v ostatných predmetných konaniach vedených okresným súdom;

vylúčil sudcu okresného súdu Mgr. D. M. z prerokúvania a rozhodovania vecí v konaniach

vedených okresným súdom pod sp. zn. a sp. zn. a nevylúčil

ho z prerokúvania a rozhodovania vecí v ostatných predmetných konaniach vedených

okresným súdom; vylúčil sudcu okresného súdu JUDr. J. P. z prerokúvania a rozhodovania

vecí v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. a nevylúčil ho z prerokúvania

a rozhodovania vecí v ostatných predmetných konaniach vedených okresným súdom;

vylúčil sudkyňu okresného súdu JUDr. J. K. z prerokúvania a rozhodovania veci v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. a nevylúčil ju z prerokúvania

a rozhodovania vecí v ostatných predmetných konaniach vedených okresným súdom;

vylúčil sudcu okresného súdu JUDr. P. B. z prerokúvania a rozhodovania vecí v konaniach

vedených okresným súdom pod sp. zn. a sp. zn. a nevylúčil

ho z prerokúvania a rozhodovania vecí v ostatných predmetných konaniach vedených

okresným súdom; vylúčil sudcu okresného súdu JUDr. J. L. z prerokúvania a rozhodovania

veci v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. a nevylúčil

ho z prerokúvania a rozhodovania vecí v ostatných predmetných konaniach vedených

okresným súdom a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu z prerokúvania

a rozhodovania vecí v predmetných konaniach vedených okresným súdom. Napadnuté

uznesenie krajského súdu je podľa sťažovateľky nesprávne, spôsobujúce zásah do jej práv,

konkrétne:

«- základného práva zaručeného , t. j. práva

na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu ( SR) a práva

na prerokovanie veci nestranným súdom;

- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl.6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), t. j. práva

na nestranný súd zriadený zákonom.»

V rámci svojej argumentácie sťažovateľka poukázala na právne závery obsiahnuté

v judikatúre ústavného súdu (napr. , , ,

, , , ), ako aj Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúce sa rozhodovania o nestrannosti zákonného

sudcu (rozsudok ESĽP Findlay v. Spojené kráľovstvo z 25. februára 1997, odsek 73;

rozsudok ESĽP Kyprianou v. Cyprus z 15. decembra 2005).

V predmetných konaniach vedených okresným súdom bude podľa sťažovateľky

nevyhnutné na základe vykonaného dokazovania posúdiť, či a akým spôsobom došlo

k uskutočneniu nesprávneho úradného postupu, pričom pri danom právnom stave bude

takéto posudzovanie uskutočňovať súd, ktorý nesprávny úradný postup vykonal a spôsobil

ním škodu žalobcovi. V tomto prípade preto existuje legitímny dôvod pochybovať

o nestrannosti okresného súdu, ako aj nestrannosti sudcov tohto súdu, a to najmä preto, že:

„a) Žalobca chce, aby v konaní boli vypočutí ako svedkovia sudcovia okresného súdu

na ktorom došlo k vykonaniu nesprávneho úradného postupu, a taktiež aby ako svedok

vystúpil pred súdom predseda okresného súdu poverený riadením súdu, ako aj podpredseda

okresného súdu a to z dôvodu dlhého časového rozsahu zásahu, ktorý pokrýva obdobie,

kedy boli do hodnoteného úradného postupu zapájaní všetci zamestnanci súdu. Preto

rovnako tak do úvahy prichádzajú ako svedkovia aj vyšší súdny úradníci, či zamestnanci

administratívy okresného súdu, ktorý nesprávny úradný postup uskutočnil. V prípade

nevylúčenia okresného súdu z rozhodovania dôjde k ústavne neakceptovateľnej situácii,

kedy budú proti sebe vypovedať sudcovia, ktorí zároveň pojednávajú rovnakú vec a síce

sudcovia súdu, ktorý uskutočnil nesprávny úradný postup. V takejto situácii nie je možné

rozumne predpokladať, že výpovede budú objektívne pravdivé, pretože sudca bude

vypovedať pred kolegom sudcom, ktorý následne bude vypovedať pred ním o tej istej veci.

Následné reťazenie výpovedí v sporoch rovnakého druhu na tom istom súde nemôže priniesť

zdanie o spravodlivom výkone súdnej moci. Sudcovia a zamestnanci súdu by mali nutne

v sporovom konaní v pozícii svedka predsudky, ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky

nestrannosti.

b) Na rovnakom mechanizme ako je opísaný pod písm. a) je založené spochybnenie

zdania spravodlivosti v prípade výkonu dokazovania listinnými dôkazmi. Ak sudca bude

vykonávať dôkaz listinou zo súdneho spisu (alebo súdneho oddelenia) kolegu a následne

tento kolega bude vykonávať dôkaz listinou z jeho súdneho spisu (alebo súdneho

oddelenia), pričom pôjde o spor rovnakého druhu, je zrejmé, že spravodlivé posúdenie

nemožno predpokladať. Nemožno tiež predpokladať spravodlivé zadovažovanie listín zo

súdneho oddelenia.

c) Otázky, ktoré by museli v súvislosti s posudzovaním nesprávneho úradného

postupu sudcovia, ktorí sú kolegovia na tom istom súde, paralelne riešiť, a spôsob

ako by ich riešili, by prejudikoval stanovisko súdu a nenáležite ovplyvňoval vývoj iných

sporov rovnakého druhu prebiehajúcich na tom istom súde. V takomto prípade nemožno

predpokladať zdanie spravodlivého výkonu súdnej moci. Sudcovia by opäť mali nutne

v sporovom konaní predsudky, ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky nestrannosti.

d) Súd musí byť inter alia nezávislí od strán v spore. Ak je súdom Okresný súd

Zvolen a na strane žalovaného stojí zástupca Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky, ktorý obhajuje postupy sudcu a zamestnancov Okresného súdu Zvolen, aby tak

dokázal, že v danej veci nešlo o nesprávny úradný postup Okresného súdu Zvolen a škoda

nenastala, nemožno hovoriť o tom, že súd je nezávislí od žalovaného ako strany v spore.

Navyše ak podľa úpravy regresnej náhrady v zmysle ust. a nasl. Z.

z. bude Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky tým, kto bude uplatňovať regresnú

náhradu voči súdu a následne súd bude povinný uplatňovať regresnú náhradu voči

zodpovednej osobe, teda sudcovi. Sudca má záujem na tom, aby žalovaný bol v spore

úspešný a aby sa tak predišlo uplatňovaniu regresnej náhrady voči nemu, či jeho kolegom,

zamestnancom súdu. Sudcovia by mali nutne v sporovom konaní predsudky vo vzťahu k ich

regresnému postihu. Predsudky tohto druhu spochybňujú naplnenie požiadavky

nestrannosti.“

Podľa sťažovateľky objektívna skutočnosť spočívajúca v tom, že jej žaloby

o náhradu škody spôsobenej rozhodovaním sudcov okresného súdu majú byť prerokované

a rozhodnuté sudcami toho istého okresného súdu, ktorí majú medzi sebou „minimálne

kolegiálny a väčšina isto i priateľský vzťah“, vyvoláva dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti

všetkých sudcov okresného súdu, ktorí sa vzhľadom na dané okolnosti prípadu nemôžu

javiť v očiach strán ako nezávislí. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla, že Krajský súd

v Trnave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove dospeli vo viacerých svojich

rozhodnutiach v skutkovo a právne obdobných veciach k opačnému právnemu záveru

ako krajský súd vo svojom napadnutom uznesení.

Krajský súd podľa sťažovateľky v napadnutom uznesení dostatočne nevyhodnotil

dôvody vylúčenia sudcov okresného súdu z prerokovávania a rozhodovania predmetných

vecí, ktorými sú:

„a) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva

aj z právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu

priamo dotknutý vo svojich právach;

b) nutnosť vylúčenia sudcu, ktorý získal o veci poznatky iným spôsobom, než

z dokazovania na konaní;

c) ekonomickú závislosť.“

Sťažovateľka svoje sťažnosti následne doplnila podaniami doručenými

ústavnému súdu 26. februára 2013, v ktorých reagovala na uznesenie ústavného súdu sp. zn.

zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté

z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie,

„s nádejou, že zvráti stav bezlimitnej deformácie ľudských práv uskutočňovanej

systematicky činnosťou súdov Slovenskej republiky v oboch systémoch súdnej moci, pričom

táto jeho preventívna činnosť zamedzí diskreditácii Slovenskej republiky na pôde

Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu“.

Podľa sťažovateľky „V danej veci nie je možné nastoliť nápravu porušených práv

podaním dovolania z dôvodu podľa ust. (dovolanie nie je prípustné)!

Dovolanie nie je prípustné ani z iných všeobecných dôvodov...“.

V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach

vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , v ktorých

tento preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú

rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len

v jej prípade. Sťažovateľka taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia

(40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

, v ktorom tento súd vyslovil: ,,Na prejednanie opravného prostriedku

(odvolania či dovolania) proti rozhodnutiu nadriadeného súdu, ktorým tento rozhodoval

o vylúčení sudcov príslušného súdu, nie je daná príslušnosť žiadneho súdu. Preto Najvyšší

súd v takomto prípade konanie o opravnom prostriedku zastaví (§ 104 ods. 1 v spojení

s ).“

Z uvedeného podľa sťažovateľky vyplýva „v právnom štáte jednoznačný záver,

že vo veci je daná právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodnúť o podanej

ústavnej sťažnosti, pričom vzhľadom k existencii viac ako 10.000 pozitívnych rozhodnutí

krajských súdov Slovenskej republiky, ktoré predložil sťažovateľ ústavnému súdu

ako dôkazy v konaní a ktoré svedčia o jednoznačnej potrebe vylúčiť okresné súdy

z prejednávania a rozhodovania vecí s predmetom náhrady škody, neostáva nič iné,

len zo strany ústavného súdu vyhovieť princípu legality a princípu právnej istoty

a rozhodnúť podľa predloženého petitu“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví, že uzneseniami krajského súdu sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. zo 17. októbra 2012 (ďalej aj „predmetné uznesenia krajského

súdu“) boli porušené jej základné práva podľa a a právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, citované uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti krajskému

súdu na ďalšie konania a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov

konania.

Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade

vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd sťažnosť predbežne prerokovať, resp. následne o nej rozhodnúť len z hľadiska

toho, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,

ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii,

keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. , ,

).

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 a práva podľa dohovoru označenými uzneseniami krajského súdu.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že krajský súd uznesením sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (napadnuté uznesenie krajského súdu, pozn.) spojil na spoločné

konanie vedené týmto súdom pod sp. zn. konania vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. (výrok 1 napadnutého uznesenia

krajského súdu), vylúčil sudkyňu okresného súdu JUDr. A. S. z prerokúvania

a rozhodovania vecí v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a nevylúčil ju z prerokúvania a rozhodovania vecí v ostatných

predmetných konaniach vedených okresným súdom (výrok 2 napadnutého uznesenia

krajského súdu); vylúčil sudcu okresného súdu Mgr. D. M. z prerokúvania a rozhodovania

vecí v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. a sp. zn.

a nevylúčil ho z prerokúvania a rozhodovania vecí v ostatných predmetných

konaniach vedených okresným súdom (výrok 3 napadnutého uznesenia krajského súdu);

vylúčil sudcu okresného súdu JUDr. J. P. z prerokúvania a rozhodovania vecí v konaniach

vedených okresným súdom pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a nevylúčil ho z prerokúvania a rozhodovania vecí

v ostatných predmetných konaniach vedených okresným súdom (výrok 4 napadnutého

uznesenia krajského súdu); vylúčil sudkyňu okresného súdu JUDr. J. K. z prerokúvania

a rozhodovania veci v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

a nevylúčil ju z prerokúvania a rozhodovania vecí v ostatných predmetných konaniach

vedených okresným súdom (výrok 5 napadnutého uznesenia krajského súdu); vylúčil sudcu

okresného súdu JUDr. P. B. z prerokúvania a rozhodovania vecí v konaniach vedených

okresným súdom pod sp. zn. a sp. zn. a nevylúčil ho

z prerokúvania a rozhodovania vecí v ostatných predmetných konaniach vedených

okresným súdom (výrok 6 napadnutého uznesenia krajského súdu); vylúčil sudcu okresného

súdu JUDr. J. L. z prerokúvania a rozhodovania veci v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. a nevylúčil ho z prerokúvania a rozhodovania vecí v ostatných

predmetných konaniach vedených okresným súdom (výrok 7 napadnutého uznesenia

krajského súdu) a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu z prerokúvania

a rozhodovania vecí v predmetných konaniach vedených okresným súdom (výrok

8 napadnutého uznesenia krajského súdu).

Z uvedeného teda vyplýva, že krajský súd rozhodol o námietkach sťažovateľky

v konaniach o jej žalobách o náhradu škody napadnutým uznesením (uznesenie krajského

súdu sp. zn. zo 17. októbra 2012, pozn.), a nie uzneseniami sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. zo 17. októbra 2012 (citované uznesenia krajský súd ani nevydal,

pozn.). Za týchto okolností by ústavný súd uplatnením formalistického prístupu

k preskúmaniu sťažností sťažovateľky (okrem sťažnosti vedenej pod sp. zn.

) v zhode s príslušnou časťou ich petitu mohol konštatovať, že citovanými

uzneseniami krajského súdu, ktoré v skutočnosti krajský súd ani nevydal, nemohlo dôjsť

k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa a práva podľa

dohovoru, a na tomto základe sťažnosti sťažovateľky (okrem sťažnosti vedenej pod sp. zn.

) odmietnuť podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Aj napriek uvedenému však ústavný súd s prihliadnutím na požiadavku materiálneho

chápania ochrany základných práv pristúpil v rámci predbežného prerokovania sťažností

k ich preskúmaniu z pohľadu možnej existencie ďalších dôvodov, ktoré by mali za následok

ich odmietnutie v súlade s , a to s prihliadnutím

na príčinnú súvislosť medzi sťažovateľkou namietaným porušením základných práv podľa

a a práva podľa dohovoru a napadnutým

uznesením krajského súdu, ktorým krajský súd rozhodol o námietkach zaujatosti

sťažovateľky v predmetných konaniach vedených týmto súdom.

II.1 K bodu 1 výroku tohto uznesenia

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné

konanie, avšak v súlade s možno v konaní o sťažnosti podľa

primerane použiť na prípadné spojenie vecí .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. , z ktorých vyplýva ich právna a skutková

súvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky a rozhodnutie krajského

súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc § 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s , tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

uznesenia.

II.2 K bodu 2 výroku tohto uznesenia

Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením

krajského súdu, ktorým tento inter alia vylúčil sudkyňu okresného súdu JUDr. A. S.

z prerokúvania a rozhodovania vecí v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a nevylúčil ju z prerokúvania a rozhodovania vecí

v ostatných predmetných konaniach vedených okresným súdom (výrok 2 napadnutého

uznesenia krajského súdu); vylúčil sudcu okresného súdu Mgr. D. M. z prerokúvania

a rozhodovania vecí v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a nevylúčil ho z prerokúvania a rozhodovania vecí v ostatných

predmetných konaniach vedených okresným súdom (výrok 3 napadnutého uznesenia

krajského súdu); vylúčil sudcu okresného súdu JUDr. J. P. z prerokúvania a rozhodovania

vecí v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. a nevylúčil ho z prerokúvania

a rozhodovania vecí v ostatných predmetných konaniach vedených okresným súdom

(výrok 4 napadnutého uznesenia krajského súdu); vylúčil sudkyňu okresného súdu

JUDr. J. K. z prerokúvania a rozhodovania veci v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. a nevylúčil ju z prerokúvania a rozhodovania vecí v ostatných

predmetných konaniach vedených okresným súdom (výrok 5 napadnutého uznesenia

krajského súdu); vylúčil sudcu okresného súdu JUDr. P. B. z prerokúvania a rozhodovania

vecí v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. a sp. zn.

a nevylúčil ho z prerokúvania a rozhodovania vecí v ostatných predmetných

konaniach vedených okresným súdom (výrok 6 napadnutého uznesenia krajského súdu);

vylúčil sudcu okresného súdu JUDr. J. L. z prerokúvania a rozhodovania veci v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. a nevylúčil ho z prerokúvania

a rozhodovania vecí v ostatných predmetných konaniach vedených okresným súdom

(výrok 7 napadnutého uznesenia krajského súdu) a nevylúčil ostatných sudcov okresného

súdu z prerokúvania a rozhodovania vecí v predmetných konaniach vedených okresným

súdom (výrok 8 napadnutého uznesenia krajského súdu).

Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto ochranu

poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými)

alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom. Tieto

práva vyplývajú z ústavno-procesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46

až ) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým sudcom,

ktorého určuje zákon.

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46

ods. 1 je v garantované prostredníctvom vylúčenia

sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť ( až ).

Okolnosť, že o veci napriek tomu rozhoduje sudca, ktorý mal byť podľa subjektívneho

názoru účastníka konania z ďalšej účasti na jej prejednávaní a rozhodovaní vylúčený,

je dôvodom na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa

príslušných ustanovení .

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa nie je však

povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (v danom prípade sťažovateľky, ktorá

podala námietku zaujatosti proti sudcom okresného súdu) a vylúčiť ňou označených sudcov

z ďalšieho prerokúvania a rozhodovania vecí pre zaujatosť. Jeho obsahom je len povinnosť

súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby (v tomto prípade návrh na vylúčenie

všetkých sudcov z ďalšieho prerokúvania a rozhodnutia veci pre zaujatosť) a rozhodnúť

o ňom. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa

ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv

a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje,

preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa

iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa

, nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred

ústavným súdom.

Podľa platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi a judikatúry

všeobecného súdnictva sú závažné procesné pochybenia (vrátane porušenia základného

práva na zákonného sudcu podľa ) dôvodom na podanie odvolania

( a nasl. ), príp. (za splnenia zákonom ustanovených podmienok) aj na podanie

dovolania [ (pozri napr. , )]. Pokiaľ podľa

názoru sťažovateľky krajský súd na jej námietky neprihliadal a napadnutým uznesením

rozhodol zjavne neodôvodnene, potom sa jej sťažnosti podané ústavnému súdu javia

ako predčasné, keďže v ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi môže

sťažovateľka postupovať už uvedeným spôsobom a domáhať sa ochrany svojich práv

podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu, prípadne dovolania proti

rozhodnutiam odvolacieho súdu. V tomto prípade teda v predmetných konaniach existuje

„iný súd“, a to krajský súd, resp. najvyšší súd povolaný na poskytnutie ochrany základným

právam sťažovateľky. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie

najvyššieho súdu sp. zn. z 21. augusta 1997, v ktorom sa inter alia uvádza:

„Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia

nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle

ustanovenia , posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju

posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak v námietke boli

uvedené nové skutočnosti.“ Ústavný súd preto zastáva názor, že v posudzovaných veciach

sťažovateľky nemá dostatok právomoci na meritórne preskúmanie jej námietok smerujúcich

proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. zo 17. októbra 2012.

ani nepripúšťajú, aby účastník konania domáhajúci

sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať v konaní

pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z zjavne

vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať všetky

riadne i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré

sú mu dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosti sťažovateľky pri ich predbežnom

prerokovaní odmietol podľa pre nedostatok svojej

právomoci.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky

uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2013