Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 295/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou

spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., vedené

pod sp. zn. , , , , Rvp

1625/2013, , , , , Rvp

1630/2013, , , , , Rvp

1635/2013, , , , , Rvp

1640/2013, , , , , Rvp

1645/2013, , , , , Rvp

1650/2013, , , , , Rvp

1655/2013, , , , , Rvp

1660/2013, , , , , Rvp

1665/2013, , , , , Rvp

1670/2013, , , , , Rvp

1675/2013, , , , , Rvp

1680/2013, , , , , Rvp

1685/2013, , , , , Rvp

1690/2013, , , , , Rvp

1695/2013, , , , , Rvp

1700/2013, , , , , Rvp

1705/2013, , , , , Rvp

1710/2013, , , , , Rvp

1715/2013, , , , , Rvp

1720/2013, , , , , Rvp

1725/2013, , , , , Rvp

1730/2013, , , , , Rvp

1735/2013, , , , , Rvp

1740/2013, , , , , Rvp

1745/2013, , , , , Rvp

1751/2013, , , , , Rvp

1756/2013, , , , a sp. zn. Rvp

1761/2013 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo 17. októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. z

22. októbra 2012, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 22.

októbra 2012, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn. z 22.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 22.

októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. z 22.

októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. z 22.

októbra 2012, sp. zn. z 25. októbra 2012, sp. zn. z 22.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. z 22.

októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. z 22.

októbra 2012, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. zo 16. októbra 2012, sp. zn. z 22.

októbra 2012, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. zo 16.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 22.

októbra 2012, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. zo 16.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 25.

októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn. z 22.

októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 22.

októbra 2012, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012, sp. zn. zo 16. októbra 2012, sp. zn. z 22.

októbra 2012, sp. zn. zo 16. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 22.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 22.

októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 18.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn. z 25.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. z 25. októbra 2012, sp. zn. z 25.

októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. z 22.

októbra 2012, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn. zo 17.

októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. z 22.

októbra 2012, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 22.

októbra 2012, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn. z 19.

októbra 2012 a sp. zn. z 19. októbra 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. až

sp. zn. a sp. zn. až sp. zn. s p á j a na

spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 4. januára 2013

doručených 140 sťažností obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

vedené pod sp. zn. až sp. zn. a sp. zn. až sp.

zn. , ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorých spisové značky sú uvedené v

úvode tohto uznesenia (ďalej len „napadnuté uznesenia krajského súdu“). Tieto sťažnosti

boli doplnené podaniami sťažovateľky doručenými ústavnému súdu 26. februára 2013.

Zo všetkých 140 sťažností vyplýva, že sťažovateľka Okresnému súdu Bratislava II

(ďalej len „okresný súd“) doručila žaloby, ktorými sa domáhala svojich nárokov na náhradu

škody – nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom

znení, smerujúce proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti

Slovenskej republiky. Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť kontinuálnym a zásadným

zásahom do jej základných práv zo strany okresného súdu, najmä práva na poskytnutie

súdnej ochrany v zákonom predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

Popisom procesných úkonov vykonaných v 140 konaniach vedených pred okresným

súdom, v ktorých tak na základe návrhu sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora, ako aj

žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo zo strany okresného súdu

k oneskorenému rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora a oneskorenému udeleniu

poverení na vykonanie exekúcie, sťažovateľka poukázala na to, že práve nesprávny úradný

postup okresného súdu poznačený zbytočnými prieťahmi bol dôvodom podania jej žaloby

o náhradu škody okresnému súdu, ktorý je zároveň podľa zákona súdom príslušným

na prerokovanie a rozhodnutie tejto veci.

Sťažovateľka v záujme ochrany svojho práva na spravodlivé konanie sformulovala

v úvode podaných žalôb „požiadavku na to, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným

prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne

a vecne príslušného Okresného súdu Bratislava II sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkovi konania (námietka

zaujatosti z objektívneho pohľadu)“.

V rámci odôvodnenia svojej požiadavky okrem iného poukázala na to, že „Ak bol

sám okresný súd ako štátny orgán škodcom v spore medzi žalobcom a štátom, tak je

vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodoval predmetný spor“, a ďalej na to,

že „Nerešpektovaním tejto premisy by došlo k negácii zásady nemo debet esse iudex in

propria causa“, a taktiež poukázala na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa rozhodovania

o nestrannosti zákonného sudcu.

Krajský súd svojimi 140 napadnutými uzneseniami rozhodol tak, že nevylúčil

všetkých sudcov alebo aj konkrétneho zákonného sudcu okresného súdu z prejednávania

a rozhodovania vecí, ktoré sú vedené na okresnom súde a sú označené v úvode týchto

sťažností.

Napadnuté uznesenia krajského súdu sú podľa sťažovateľky «nesprávne, zakladajúce

zásah do... základných práv, konkrétne:

- základného práva zaručeného ... t. j. práva na súdnu ochranu

a osobitne práva na zákonného sudcu ( SR) a práva na prerokovanie

veci nestranným súdom;

- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru..., t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom.».

Sťažovateľka poukazuje tiež na to, že objektívna skutočnosť spočívajúca v tom,

že jej žaloby o náhradu škody spôsobenej rozhodovaním jednotlivých sudcov okresného

súdu majú byť prerokované a rozhodnuté sudcami toho istého okresného súdu, ktorí majú

medzi sebou „minimálne kolegiálny a väčšina isto i priateľský vzťah“, vyvoláva dôvodnú

pochybnosť o nezaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, ktorí sa vzhľadom na dané

okolnosti prípadu nemôžu javiť v očiach strán ako nezávislí.

V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla, že Krajský súd v Trnave, Krajský súd v Nitre

a Krajský súd v Prešove dospeli vo viacerých svojich rozhodnutiach v skutkovo a právne

obdobných veciach k opačnému právnemu záveru ako krajský súd v napadnutých

uzneseniach a poukázala aj na právne závery obsiahnuté v judikatúre všeobecných súdov

napr. Krajského súdu v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. z 19. októbra 2012,

judikatúre ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce

sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu a odvolávajúc sa na ne uviedla, že „trvá

na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná“.

Sťažovateľka tiež nesúhlasila s uznesením ústavného súdu sp. zn.

zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti ústavným súdom už

odmietnuté z dôvodu nedostatku jeho právomoci na ich prejednanie a rozhodnutie a podľa

nej v daných veciach „je daná právomoc ústavného súdu“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu, zruší tieto

rozhodnutia krajského súdu a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej

finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a a práva podľa dohovoru napadnutými uzneseniami

krajského súdu, ktorými rozhodol v jednotlivých konaniach o jej námietkach zaujatosti proti

sudcom okresného súdu.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné

konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah 140 sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a sp. zn. až sp. zn.

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to

je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II. B.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľky

K porušeniu označených práv sťažovateľky malo dôjsť v dôsledku toho, že krajský

súd napadnutými uzneseniami nevylúčil sudcov okresného súdu z prejednávania

a rozhodovania predmetných vecí napriek tomu, že škoda, ktorú si sťažovateľka uplatnila

v podaných žalobách, vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom toho

istého okresného súdu.

Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto ochranu

poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými)

alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom. Tieto

práva vyplývajú z ústavnoprocesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46 až

) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým sudcom,

ktorého určuje zákon.

Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46

ods. l je v garantované prostredníctvom vylúčenia

sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť ( až ).

Okolnosť, že o veci napriek tomu rozhoduje sudca, ktorý mal byť podľa subjektívneho

názoru účastníka konania z ďalšej účasti na jej prejednávaní a rozhodovaní vylúčený, je

dôvodom na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa

príslušných ustanovení .

Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa ods. l

nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (v danom prípade

sťažovateľky, ktorá podala námietku zaujatosti voči sudcom okresného súdu) a vylúčiť nimi

označených sudcov z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Jeho

obsahom je len povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby (v tomto prípade

návrh na vylúčenie všetkých sudcov z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre

zaujatosť) a rozhodnúť o ňom. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje

rozhodnutia, podľa ktorých „všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým

osobám zaručuje” (), v dôsledku čoho „do sféry pôsobnosti všeobecných súdov

môže ústavný súd zasiahnuť iba vtedy, ak by ich rozhodnutia (a im predchádzajúci postup)

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie niektorého z princípov

spravodlivého procesu, ktoré nebolo napravené ani v inštančnom (opravnom) postupe

všeobecných súdov” (). Inými slovami, za situácie, ak právny poriadok pripúšťa

iné možnosti nápravy pomocou riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa

, nie je možné domáhať sa ochrany svojich práv v konaní

pred ústavným súdom.

Podľa názoru sťažovateľky krajský súd na jej námietky neprihliadal a označenými

uzneseniami rozhodol zjavne neodôvodnene. Ústavný súd však pripomína,

že po prerokovaní a následnom vydaní rozhodnutia vo veci samej má sťažovateľka vždy

právo v rámci riadnych, ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov – odvolania

a dovolania – namietať aj skutočnosť, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Ustanovenie

zakladá prípustnosť odvolania proti každému rozhodnutiu

prvostupňového súdu vo veci samej a zase prípustnosť dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu aj z dôvodu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Aj z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že podľa platnej právnej úpravy konania

pred všeobecnými súdmi, postupov a judikatúry všeobecného súdnictva sú závažné

procesné pochybenia v konaní všeobecných súdov (vrátane porušenia základného práva

na zákonného sudcu podľa ) dôvodom i na podanie dovolania

(, ).

V predmetných konaniach teda v prípade využitia oprávnenia podať dovolanie

priamo proti rozhodnutiu krajského súdu v merite veci (nie však proti rozhodnutiam

krajského súdu o vznesených námietkach zaujatosti) opätovne existuje „iný súd“,

a to Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), povolaný na poskytnutie

ochrany základným právam sťažovateľky. Neobstojí teda argumentácia sťažovateľky,

že po vydaní napadnutých uznesení krajského súdu nemá žiadne právne prostriedky nápravy

prípadného porušenia označených práv.

ani nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil medzi

súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1

jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných a účinných

prostriedkov nápravy. Takýto postup však vylučuje princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa a . Preto

ústavný súd nemá dostatok právomoci na preskúmanie sťažovateľkiných námietok

nezákonného sudcu, ktoré smerujú voči napadnutým uzneseniam.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosti sťažovateľky pri ich predbežnom

prerokovaní podľa odmietol pre nedostatok právomoci

ústavného súdu podľa v spojení s .

Navyše, ústavný súd k tomu poznamenáva, že pokiaľ by sa v ďalšom priebehu

konania objavili nové skutočnosti objektívne a dôvodne vzbudzujúce pochybnosť

o nestrannosti a nezaujatosti sudcov konajúcich v sťažovateľkinej veci, môže

sa sťažovateľka ochrany svojho práva na prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným

súdom domáhať vznesením novej námietky zaujatosti ( ), prípadne

prostredníctvom opravných prostriedkov [§ 201 a § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221

ods. 1 písm. g) , resp. ], o čom svedčí aj judikatúra najvyššieho

súdu, v zmysle ktorej: „Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného

rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti

dovolania v zmysle ustanovenia , posúdiť túto otázku samostatne

a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci

rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti“ (rozsudok najvyššieho súdu

sp. zn. z 21. augusta 1997).

Nad rámec ústavný súd konštatuje, že „plnomocenstvo“, ktoré sťažovateľka priložila

k ústavnej sťažnosti podanej prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu, ktorý

koncipoval aj samotnú sťažnosť, je udelené obchodnej spoločnosti F., s. r. o., B., a absentuje

pri ňom podpis splnomocnenca, ktorý „plnomocenstvo“ prijíma na znak svojho súhlasu. V

dôsledku tejto skutočnosti k sťažnostiam doložené splnomocnenia nezodpovedajú dikcii §

20 ods. 2 a je neakceptovateľné, aby sťažovateľka, právne

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, opätovne nerešpektovala zákon o ústavnom

súde a predkladala naďalej také sťažnosti, ktoré neobsahujú základné náležitosti ustanovené

týmto zákonom, hoci bola na túto skutočnosť viackrát upozornená (napr. vo veciach sp. zn.

, , , a podobne).

Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.

Ústavný súd s poukazom na uvedené skutočnosti, prihliadajúc na zásady procesnej

hospodárnosti konania, sťažovateľku upozorňuje, že pokiaľ aj naďalej bude ústavnému súdu

podávať typovo zhodné sťažnosti ako v daných veciach, môže ústavný súd využiť možnosť

vyplývajúcu z poslednej vety a odmietnutie sťažností

neodôvodniť ().

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2013