Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 152/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou

kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ

a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa a a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu

v Žiline sp. zn. zo 4. apríla 2013, sp. zn. z 30. marca

2013, sp. zn. z 13. marca 2013, sp. zn. z 13. marca

2013, sp. zn. zo 14. marca 2013, sp. zn. z 28. marca 2013,

sp. zn. z 19. marca 2013, sp. zn. z 18. marca 2013, sp. zn.

zo 14. marca 2013, sp. zn. z 20. marca 2013, sp. zn.

z 18. marca 2013, sp. zn. z 21. marca 2013, sp. zn.

z 28. marca 2013, sp. zn. z 19. marca 2013, sp. zn.

z 27. marca 2013, sp. zn. z 18. marca 2013, sp. zn.

z 27. marca 2013, sp. zn. z 26. marca 2013, sp. zn.

z 28. marca 2013, sp. zn. z 19. marca 2013, sp. zn.

z 21. marca 2013, sp. zn. z 18. marca 2013, sp. zn.

z 19. marca 2013, sp. zn. zo 14. marca 2013, sp. zn.

z 27. marca 2013, sp. zn. z 21. marca 2013, sp. zn.

z 19. marca 2013, sp. zn. z 18. marca 2013, sp. zn.

z 28. marca 2013, sp. zn. z 19. marca 2013, sp. zn.

zo 4. apríla 2013, sp. zn. zo 14. marca 2013, sp. zn.

z 28. marca 2013, sp. zn. z 19. marca 2013, sp. zn.

z 27. marca 2013, sp. zn. z 3. apríla 2013, sp. zn.

zo 14. marca 2013, sp. zn. z 28. marca 2013, sp. zn.

zo 14. marca 2013, sp. zn. z 18. marca 2013, sp. zn.

z 28. marca 2013, sp. zn. z 19. marca 2013, sp. zn.

z 26. marca 2013, sp. zn. z 19. marca 2013, sp. zn.

z 3. apríla 2013, sp. zn. z 28. marca 2013, sp. zn.

zo 14. marca 2013, sp. zn. z 28. marca 2013, sp. zn.

z 26. marca 2013, sp. zn. z 18. marca 2013, sp. zn.

z 26. marca 2013, sp. zn. zo 4. apríla 2013, sp. zn.

zo 4. apríla 2013, sp. zn. z 3. apríla 2013, sp. zn.

zo 4. apríla 2013, sp. zn. z 20. marca 2013, sp. zn.

zo 14. marca 2013, sp. zn. zo 14. marca 2013, sp. zn.

z 28. februára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn.

z 26. apríla 2013, sp. zn. zo 14. februára 2013, sp. zn.

z 19. decembra 2013, sp. zn. z 13. februára 2013, sp. zn.

zo 14. februára 2013, sp. zn. z 30. januára 2013, sp. zn.

z 19. decembra 2013, sp. zn. z 19. decembra 2013, sp. zn.

z 24. januára 2013, sp. zn. z 30. januára 2013 a sp. zn.

zo 4. apríla 2013 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami až s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude

ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a

pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 22. októbra

2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. až sp. zn. , ktorými

namietala porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 4. apríla 2013, sp. zn.

z 30. marca 2013, sp. zn. z 13. marca 2013, sp. zn.

z 13. marca 2013, sp. zn. zo 14. marca 2013, sp. zn.

z 28. marca 2013, sp. zn. z 19. marca 2013, sp. zn.

z 18. marca 2013, sp. zn. zo 14. marca 2013, sp. zn.

z 20. marca 2013, sp. zn. z 18. marca 2013, sp. zn.

z 21. marca 2013, sp. zn. z 28. marca 2013, sp. zn.

z 19. marca 2013, sp. zn. z 27. marca 2013, sp. zn.

z 18. marca 2013, sp. zn. z 27. marca 2013, sp. zn.

z 26. marca 2013, sp. zn. z 28. marca 2013, sp. zn.

z 19. marca 2013, sp. zn. z 21. marca 2013, sp. zn.

z 18. marca 2013, sp. zn. z 19. marca 2013, sp. zn.

zo 14. marca 2013, sp. zn. z 27. marca 2013, sp. zn.

z 21. marca 2013, sp. zn. z 19. marca 2013, sp. zn.

z 18. marca 2013, sp. zn. z 28. marca 2013, sp. zn.

z 19. marca 2013, sp. zn. zo 4. apríla 2013, sp. zn.

zo 14. marca 2013, sp. zn. z 28. marca 2013, sp. zn.

z 19. marca 2013, sp. zn. z 27. marca 2013, sp. zn.

z 3. apríla 2013, sp. zn. zo 14. marca 2013, sp. zn.

z 28. marca 2013, sp. zn. zo 14. marca 2013, sp. zn.

z 18. marca 2013, sp. zn. z 28. marca 2013, sp. zn.

z 19. marca 2013, sp. zn. z 26. marca 2013, sp. zn.

z 19. marca 2013, sp. zn. z 3. apríla 2013, sp. zn.

z 28. marca 2013, sp. zn. zo 14. marca 2013, sp. zn.

z 28. marca 2013, sp. zn. z 26. marca 2013, sp. zn.

z 18. marca 2013, sp. zn. z 26. marca 2013, sp. zn.

zo 4. apríla 2013, sp. zn. zo 4. apríla 2013, sp. zn.

z 3. apríla 2013, sp. zn. zo 4. apríla 2013, sp. zn.

z 20. marca 2013, sp. zn. zo 14. marca 2013, sp. zn.

zo 14. marca 2013, sp. zn. z 28. februára 2013, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 26. apríla 2013, sp. zn.

zo 14. februára 2013, sp. zn. z 19. decembra 2013, sp. zn.

z 13. februára 2013, sp. zn. zo 14. februára 2013, sp. zn.

z 30. januára 2013, sp. zn. z 19. decembra 2013, sp. zn.

z 19. decembra 2013, sp. zn. z 24. januára 2013, sp. zn.

z 30. januára 2013 a sp. zn. zo 4. apríla 2013 (ďalej len

„napadnuté uznesenia“).

3. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka doručila Okresnému súdu Liptovský

Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) žaloby, ktorými sa domáhala svojich nárokov na náhradu

škody – nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, smerujúce proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky. Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť kontinuálnym

a zásadným zásahom do jej základných práv zo strany okresného súdu, najmä práva

na poskytnutie súdnej ochrany v zákonom predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov.

4. Popisom procesných úkonov vykonaných v konaniach vedených pred okresným

súdom, v ktorých tak na základe návrhu sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora, ako aj

žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií došlo zo strany okresného súdu

k oneskorenému rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora a k oneskorenému udeleniu

poverení na vykonanie exekúcií, sťažovateľka poukázala na to, že práve nesprávny úradný

postup okresného súdu poznačený zbytočnými prieťahmi bol dôvodom podania jej žalôb

o náhradu škody okresnému súdu, ktorý je zároveň podľa zákona súdom príslušným

na prerokovanie a rozhodnutie týchto vecí.

5. Sťažovateľka v záujme ochrany svojho práva na spravodlivé konanie

sformulovala v úvode podaných žalôb „požiadavku na to, aby nadriadený súd rozhodol

pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože

sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Liptovský Mikuláš sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkovi konania

(námietka zaujatosti z objektívneho pohľadu)“.

6. V rámci odôvodnenia svojich požiadaviek okrem iného poukázala na to, že

„Ak bol sám okresný súd ako štátny orgán škodcom v spore medzi žalobcom a štátom, tak je

vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodoval predmetný spor“, a ďalej na to,

že „Nerešpektovaním tejto premisy by došlo k negácii zásady nemo debet esse iudex in

propria causa“, a taktiež poukázala na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa rozhodovania

o nestrannosti zákonného sudcu.

7. Krajský súd napadnutými uzneseniami rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov

okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania vecí, ktoré sú vedené na okresnom súde a sú

označené v úvode týchto sťažností.

8. Napadnuté uznesenia krajského súdu sú podľa sťažovateľky „nesprávne,

zakladajúce zásah do... základných práv, konkrétne:

- základného práva zaručeného ... t. j. práva na súdnu ochranu

a osobitne práva na zákonného sudcu ( SR) a práva na prerokovanie

veci nestranným súdom;

- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru..., t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom“.

9. Sťažovateľka poukazuje tiež na to, že objektívna skutočnosť spočívajúca v tom,

že jej žaloby o náhradu škody spôsobenej rozhodovaním jednotlivých sudcov okresného

súdu majú byť prerokované a rozhodnuté sudcami toho istého okresného súdu, ktorí majú

medzi sebou „minimálne kolegiálny a väčšina isto i priateľský vzťah“, vyvoláva dôvodnú

pochybnosť o nezaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, ktorí sa vzhľadom na dané

okolnosti prípadu nemôžu javiť v očiach strán ako nezávislí.

10. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla, že Krajský súd v Trnave, Krajský súd

v Nitre a Krajský súd v Prešove dospeli vo viacerých svojich rozhodnutiach v skutkovo

a právne obdobných veciach k opačnému právnemu záveru ako krajský súd v napadnutých

uzneseniach.

11. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu, zruší tieto

rozhodnutia krajského súdu a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej

finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

12. Sťažovateľka tiež žiadala, aby ústavný súd vydal dočasné opatrenie, ktorým

rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutých uznesení krajského súdu.

II.

11. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania

môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia

alebo sa týkajú tých istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie

o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným možno v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane

.

12. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,

uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

16. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

17. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

20. Podstatou sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva

na súdnu ochranu podľa , práva podľa dohovoru a základného práva

na zákonného sudcu podľa napadnutými uzneseniami krajského súdu,

ktorými krajský súd nevylúčil sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania

vo veciach sťažovateľkou iniciovaných súdnych konaní. Krajský súd tak rozhodol napriek

tomu, že škoda, ktorú si sťažovateľka uplatnila v podaných žalobách, vznikla v príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom toho istého okresného súdu.

21. Ústavný súd už vo veci sťažovateľky, napr. sp. zn. , uviedol,

že základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. l

je v garantované prostredníctvom vylúčenia sudcu

z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť ( až ). Okolnosť,

že o veci napriek tomu rozhoduje sudca, ktorý mal byť podľa subjektívneho názoru

účastníka konania z ďalšej účasti na jej prejednávaní a rozhodovaní vylúčený, je dôvodom

na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa príslušných

ustanovení .

22. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

však nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (v danom prípade

sťažovateľky, ktorá podala námietku zaujatosti proti sudcom okresného súdu) a vylúčiť

nimi označených sudcov z ďalšieho prerokúvania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Jeho

obsahom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby (v tomto prípade

návrh na vylúčenie všetkých sudcov z ďalšieho prerokúvania a rozhodnutia veci

pre zaujatosť) a rozhodnúť o ňom. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje

rozhodnutia, podľa ktorých „všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým

osobám zaručuje“ (), v dôsledku čoho do sféry pôsobnosti všeobecných súdov

môže ústavný súd zasiahnuť iba vtedy, ak by ich rozhodnutia (a im predchádzajúci postup)

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie niektorého z princípov

spravodlivého procesu (), ktoré nebolo napravené ani v inštančnom (opravnom)

postupe všeobecných súdov. Inými slovami, za situácie, ak právny poriadok pripúšťa

iné možnosti nápravy pomocou riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa

, nie je možné domáhať sa ochrany svojich práv v konaní

pred ústavným súdom.

23. Podľa platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi, postupov

a judikatúry všeobecného súdnictva sú závažné procesné pochybenia (vrátane porušenia

základného práva na zákonného sudcu podľa ) dôvodom na podanie

odvolania ( a nasl. ), ako aj na podanie dovolania [ (pozri

napr. , )]. Pokiaľ podľa názoru sťažovateľky krajský súd na jej

námietky neprihliadal a napadnutými uzneseniami rozhodol zjavne neodôvodnene, potom

sa jej sťažnosti podané ústavnému súdu v tomto štádiu konania javia ako predčasne podané,

keďže v ďalšom konaní o merite veci pred okresným súdom môže sťažovateľka postupovať

už uvedeným spôsobom a domáhať sa ochrany svojich práv podaním odvolania proti

rozhodnutiam prvostupňového súdu, prípadne dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho

súdu (m. m. , , , ,

).

24. V tomto prípade v predmetných konaniach teda existuje „iný súd“, a to krajský

súd, prípadne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktoré

sú povolané aj v ďalšom priebehu konania na poskytnutie ochrany základným právam

sťažovateľky.

Najvyšší súd napr. vo svojom rozhodnutí sp. zn. z 21. augusta 1997

inter alia uviedol: „Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného

rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti

dovolania v zmysle ustanovenia , posúdiť túto otázku samostatne

a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci

rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti.“

25. ani nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil

medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127

ods. 1 jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných

a účinných prostriedkov nápravy. Takýto postup však vylučuje princíp subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa a zákona o ústavnom

súde.

Ústavný súd preto nemá dostatok právomoci na preskúmanie sťažovateľkiných

námietok na nezákonného sudcu, ktoré smerovali voči napadnutým uzneseniam krajského

súdu.

26. Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosti sťažovateľky pri ich predbežnom

prerokovaní podľa odmietol pre nedostatok svojej

právomoci podľa v spojení s .

27. Ústavný súd s poukazom na uvedené skutočnosti, prihliadajúc na zásady

procesnej hospodárnosti konania, sťažovateľku upozorňuje, že pokiaľ aj naďalej bude

podávať typovo zhodné sťažnosti ako v daných veciach, ústavný súd môže využiť možnosť

vyplývajúcu z poslednej vety a odmietnutie sťažností

neodôvodniť.

28. Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2014