Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 389/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. I. K., N., zastúpeného advokátom JUDr. M. E., N., vo

veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -497 z 31. januára

2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. I. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2013

doručená sťažnosť Mgr. I. K., N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-497 z 31. januára 2013.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že «Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 18. 10.

2012 č. k. -453 zaviazal súd navrhovateľku, Mgr. D. Č., bytom N., zastúpenú

JUDr. G. S., advokátkou so sídlom N. nahradiť sťažovateľovi trovy konania pozostávajúce

zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 526,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo

výške 4.726,50 Eur na účet právneho zástupcu sťažovateľa do troch dní od nadobudnutia

právoplatnosti uznesenia.

Proti uvedenému uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie, ktorým namietala

neúčelnosť a nehospodárnosť vynaložených trov odporcu a žiadala o nich rozhodnúť podľa

.

Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -497 zo dňa 31. 01. 2013,

doručeným sťažovateľovi dňa 10. 05. 2013 Krajský súd v Nitre napadnuté uznesenie

prvostupňového súdu zmenil tak, že navrhovateľku zaviazal zaplatiť sťažovateľovi náhradu

trov konania v sume 175,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.271,85 Eur.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil odvolací súd poukazom na ustanovenie ,

podľa ktorého bolo dôvodné zaviazať navrhovateľku na náhradu trov konania iba v rozsahu

1/3 vypočítaných trov s poukazom na skutočnosť, že bola sčasti 2/3 oslobodená od platenia

súdnych poplatkov. ...

Sťažovateľ má za to, že vyššie uvedeným uznesením Krajského súdu v Nitre č. k.

-497 zo dňa 31. 01. 2013, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa zo dňa 18. 10. 2012 č. k. -453, ktorým prvostupňový súd priznal

sťažovateľovi náhradu trov konania vo výške 5.253,- Eur (pozostávajúcu zo zaplateného

súdneho poplatku za odpor vo výške 526,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške

4.726,50 Eur), došlo k porušeniu sťažovateľovho práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46

ods. 1 ako aj k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“). ...

Čiastočné priznanie náhrady trov konania sťažovateľovi odôvodnil krajský súd

v napadnutom uznesení existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1

, ktoré dôvody vzhliadol súd „v majetkových pomeroch navrhovateľky, na základe

ktorých bola sčasti 2/3 oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Keďže oslobodenie od

súdnych poplatkov je právoplatné a nebolo zrušené, bolo potrebné z uvedenej skutočnosti

vychádzať. Odvolací súd je preto toho názoru, že s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1

je dôvodné zaviazať navrhovateľku na úhradu trov konania a právneho zastupovania

odporcu iba v rozsahu 1/3 vypočítaných trov“.

Oslobodenie od súdnych poplatkov bolo navrhovateľke priznané uznesením

Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 07. 08. 2006, ktorým súd navrhovateľke

priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov vo výške 2/3. Predmetné uznesenie bolo

zo strany okresného súdu odôvodnené tým, že navrhovateľka je poberateľkou starobného

dôchodku vo výške 9.817,- Sk (t. j. 133,10 Eur), manžel je tiež starobným dôchodcom,

vlastnia vozidlo značky Škoda Felícia r. výroby 1998 a manžel vlastní časť rodinného domu.

...

Nakoľko v súvislosti s majetkovými pomermi navrhovateľky došlo v priebehu konania

k viacerým podstatným zmenám, sťažovateľ doručil Okresnému súdu Nitra dňa 11. 01. 2011

aj ďalší „Podnet odporcu na postup podľa (teraz ods. 5) “ zo dňa 11. 01.

2011, ktorým opakovane žiadal okresný súd o preskúmanie dôvodnosti trvania čiastočného

oslobodenia navrhovateľky od súdnych poplatkov. V predmetnom podnete poukázal

sťažovateľ na viaceré skutočnosti odôvodňujúce odňatie priznaného oslobodenia

(od vydania ktorého uplynulo v tom čase takmer päť rokov), ako aj zvýšenie sumy

starobného dôchodku navrhovateľky a tiež vlastníctvo nového motorového vozidla zn.

Pugeot 207. Sťažovateľ zároveň poukázal aj na to, že navrhovateľka bola (a stále) je

vydatá, pričom jej manžel je rovnako poberateľom starobného dôchodku a tiež že

navrhovateľka vystupuje súčasne ako účastník ďalšieho súdneho konania vedeného na

Okresnom súde Nitra, v ktorom je zastúpená rovnako advokátkou, pričom do spisu

nepredložila žiadne potvrdenie o tom, že by jej právna zástupkyňa poskytovala právne

služby bezplatne. Okresný súd sa doručeným podnetom sťažovateľa ani v tomto prípade

nezaoberal. ...

Uznesenie Okresného súdu Nitra pod sp. zn. zo dňa 07. 08. 2006,

v súvislosti s ktorým odvolací krajský súd uviedol, že „je právoplatné a nebolo zrušené“,

mal okresný a rovnako aj krajský súd možnosť zrušiť, pričom v napadnutom uznesení sa

odvolací súd argumentačne nijako nevysporiadal s otázkou, prečo nevyužil postup podľa

.

Za okolnosti hodné osobitného zreteľa považoval odvolací súd majetkové pomery

navrhovateľky, v dôsledku ktorých bola čiastočne oslobodená od platenia súdnych

poplatkov ešte prvostupňovým súdom. Z napadnutého rozhodnutia je teda zrejmé, že

odvolací súd pri hodnotení týchto pomerov vychádzal z navrhovateľkou deklarovaného

stavu ešte z času rozhodovania o jej čiastočnom oslobodení od povinnosti platiť súdne

poplatky v roku 2006.

Svoje rozhodnutie o použití ustanovenia založil teda krajský súd na takom

dôvode, ktorý mal prvostupňový súd za preukázaný na samotnom začiatku súdneho konania

v roku 2006, avšak krajský súd ho za dôvod hodný osobitného zreteľa bez ďalšieho

považoval aj pri rozhodovaní o trovách konania v roku 2013. Z rozsudku krajského súdu

pritom vôbec nevplýva, že by nepriaznivé majetkové pomery navrhovateľky mali pretrvávať

aj v súčasnosti, t. j. v čase rozhodovania o trovách súdneho konania. Zákonnú podmienku,

ktorou je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v čase, keď sa o trovách

rozhoduje, vyjadruje aj dikcia zákona ( ), v ktorej je spomenutý predpoklad

vyjadrený prítomným slovesným časom: „ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa...“.

Zároveň je potrebné poukázať na ust. podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci

stav v čase jeho vyhlásenia. ...

Dotknuté uznesenie krajského súdu, ktorým súd sťažovateľovi priznal iba tretinovú

náhradu trov konania, nezohľadnilo vyššie spomínané aspekty; najmä aspekt „rovnováhy

pomerov“ oboch účastníkov konania. K naštrbeniu uvedenej zásady pritom došlo už

v priebehu konania tým, že aj napriek žiadosti oboch účastníkov konania o ich oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov, vyhovel súd iba žiadosti navrhovateľky a čiastočné

oslobodenie priznal iba jej, a to napriek tomu, že majetkové pomery odporcu nedosahovali

úroveň majetkových pomerov navrhovateľky. Pokiaľ teda krajský súd vychádzal

v napadnutom uznesení z tej skutočnosti, že navrhovateľka bola čiastočne oslobodená od

súdnych poplatkov, mám za to, že zohľadniť mal tiež fakt, že o oslobodenie žiadal aj

sťažovateľ, pričom tomuto napriek jeho preukázaným majetkovým pomerom (jednoznačne

menšieho rozsahu ako na strane navrhovateľky) takéto oslobodenie priznané nebolo. Súd

namiesto toho, aby takéto uznesenie zrušil, a tým aspoň čiastočne zabezpečil rovnováhu

v právach a povinnostiach účastníkov konania (s ohľadom na vyššie uvedené), ponechal

toto v platností a nakoniec z neho vychádzal aj pri rozhodovaní o trovách konania. ...

Skutkové a právne závery uvedené v namietanom uznesení krajského súdu v časti

týkajúcej sa náhrady trov konania sú preto v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy

náhrady trov konania a porušujú základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu

a spravodlivé súdne konanie. Interpretácia aplikovaná krajským súdom zahŕňa

znaky svojvôle a znamená krajné vybočenie z postupu upraveného zákonom pre

rozhodovanie o trovách konania, v dôsledku čoho ju nemožno považovať za ústavne

súladnú.

Súd teda nesprávne vyhodnotil pomery účastníkov konania, ako aj všetky ďalšie

okolnosti sporu, keď o trovách konania rozhodol podľa ...».

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné práva sťažovateľa Mgr. I. K., bytom N. upravené v

Slovenskej republiky a v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozhodnutím Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 01. 2013, č. k. -497, porušené

boli.

2. Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 01. 2013, č. k. -497

ústavný súd zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi Mgr. I. K., bytom N. priznáva ústavný súd náhradu trov konania vo

výške 275,94 Eur, ktoré je Krajský súd v Nitre povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa, JUDr. M. E., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Trovy právneho zastúpenia vyčísľujem podľa Vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov nasledovne: 1 úkon právneho zastúpenia 130,16 Eur;

za 2 úkony: prevzatie a príprava zastúpenia + písomné podanie sťažnosti na ústavný súd:

spolu: 260,32 Eur + 2x režijný paušál á 7,81 Eur. Spolu: 275,94 Eur.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru uznesením krajského súdu č. k. -497

z 31. januára 2013.

Ústavný súd vo svojej judikatúre pravidelne opakuje, že nie je alternatívou a ani

ďalšou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov

(mutatis mutandis , ), do ktorej patrí aj rozhodovanie o trovách

konania. V dôsledku toho v konaniach o ústavných sťažnostiach nie je oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu vrátane posúdenia skutkových

otázok, pretože jeho úlohou nie je zastupovanie, resp. nahradzovanie všeobecných súdov

ako ich ďalšia opravná inštancia. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi s alebo

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách ().

Akékoľvek skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (, , ).

Ústavný súd takisto pripomína, že jeho prvoradou úlohou je ochrana ústavnosti, a nie

ochrana zákonnosti, čo je aj prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit

curia“). Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento

výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať

(mutatis mutandis napr. , , , ). Uvedené

kritériá sa plne vzťahujú aj na rozhodovanie súdov o trovách konania. Ústavný súd

vo vzťahu k ním rozhodol, že „Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou

občianskeho súdneho konania. Otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu

dimenziu len vtedy, pokiaľ by v procese interpretácie a praktickej aplikácie príslušných

ustanovení všeobecne záväzného predpisu zo strany všeobecného súdu bol obsiahnutý

prvok svojvôle alebo extrémny rozpor s princípom spravodlivosti (napríklad v dôsledku

prepiateho formalizmu) či celkom nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia.“

().

Z napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva:

„Odvolací súd konštatuje, že v konaní sa odporca ako subjekt znalý práva (advokát)

mohol dať zastúpiť ďalším odborníkom, toto procesné právo mu nemožno uprieť, a preto

i vzniknuté trovy konania nie je možné charakterizovať ako neúčelné. Keďže navrhovateľka

bola v konaní neúspešná, odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania. Súd prvého

stupňa však rozhodol vecne nesprávne, keď priznal odmenu za úkon právnej služby – účasť

na pojednávaní dňa 14. 10. 2008 v plnej výške, pretože uvedené konanie bolo odročené bez

prejednania veci, z obsahu zápisnice nevyplýva, že pojednávanie bolo otvorené, a preto za

tento úkon patrí odmena iba vo výške 1/4, t. j. v sume 59,33 eura. Ďalej súd prvého stupňa

nesprávne priznal odmenu za písomné vyjadrenie odporcu k podaniu navrhovateľa zo dňa

25. 11. 2008, pretože uvedené písomné vyjadrenie nežiadal od odporcu súd a nešlo

o dôležité vyjadrenie, ktoré by nebolo možné vykonať priamo na pojednávaní. Taktiež

nesprávne priznal odmenu za písomné vyjadrenie odporcu zo dňa 03. 03. 2010, ktoré

nebolo požadované súdom, je reakciou na vyjadrenie navrhovateľky na pojednávaní, na

ktoré mohol právny zástupca odporcu reagovať priamo na pojednávaní dňa 25. 02. 2010

a nesprávne priznal i odmenu za písomné vyjadrenie právneho zástupcu odporcu –

záverečné vyjadrenie a záverečný návrh, ktoré predložil priamo na pojednávaní dňa 24. 11.

2011 a nič mu nebránilo priamo na pojednávaní predniesť záverečný návrh v takom

rozsahu ako v písomnom vyjadrení, na pojednávaní sa vyjadril stručne. Priznanie odmeny

za uvedené úkony je v rozpore so zásadou účelnosti trov konania.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam patrí právnemu zástupcovi odporcu odmena

v plnej výške za 13 úkonov právnej služby po 237,34 eura...

Odvolací súd je toho názoru, že v danej veci sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa pre nepriznanie plnej náhrady trov konania odporcovi v zmysle

napriek tomu, že bol v konaní plne úspešný. Tieto dôvody spočívajú v majetkových

pomeroch navrhovateľky, na základe ktorých bola sčasti 2/3 oslobodená od platenia

súdnych poplatkov. Keďže oslobodenie od súdnych poplatkov je právoplatné a nebolo

zrušené, bolo potrebné z uvedenej skutočnosti vychádzať. Odvolací súd je preto toho

názoru, že s poukazom na ustanovenie je dôvodné zaviazať navrhovateľku

na úhradu trov konania a právneho zastúpenia odporcu iba v rozsahu 1/3 vypočítaných

trov.“

Ústavný súd nezistil, že by účinky výkonu odvolacej právomoci krajského súdu boli

nezlučiteľné so zásadou spravodlivého procesu a základným právom účastníka konania

na súdnu ochranu. Postup krajského súdu bol v súlade s procesnými pravidlami odvolacieho

konania a nevykazuje známky svojvôle či arbitrárnosti a ani aplikácia príslušných

ustanovení nie je popretím ich zmyslu a podstaty. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym

názorom krajského súdu nestotožnil, nemôže viesť k záveru o jeho zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor

vlastným právnym názorom aj preto, že ústavný súd nie je ďalšou opravnou inštanciou

v systéme všeobecného súdnictva.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2013