Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 172/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júla 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti K. F., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. D. P., Ž., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C

113/2008, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo K. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. K. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),

ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť K. F. trovy konania v sume

496,69 € (slovom štyristodeväťdesiatšesť eur a šesťdesiatdeväť centov) na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. D. P., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára

2013 doručená sťažnosť K. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti, z jej príloh a obsahu spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal 4. septembra 2007 Okresnému súdu Bratislava II

návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal proti žalovanej K., a. s., zaplatenia sumy

302 710 Sk. Dňa 25. júna 2008 bol spis z dôvodu miestnej príslušnosti postúpený

okresnému súdu, na ktorom je vedený pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:

„... Nakoľko od podania žaloby v roku 2007 do dnešného dňa nebolo vykonané

žiadne meritórne rozhodnutie vo veci samej, ako aj vo veci sa konajú sporadicky

pojednávania, na ktorých by sa vec objasnila hospodárnejšie a rýchlejšie, mám za to,

že konaním Okresného súdu Bratislava I dochádza k prieťahom v konaní a práve z tohto

dôvodu podávam túto sťažnosť, nakoľko bolo porušené moje právo na súdnu a inú právnu

ochranu zaručenú v SR, právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa SR a právo na verejné prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Vec sa zbytočne preťahovala nekonaním súdu, pričom boli vynesené procesné

uznesenia len čo sa týka znaleckého dokazovania a to konkrétne ustanovenia znalcov,

úhrady preddavku odo mňa a odporcu na trovy znaleckého dokazovania a následne ich

doručenia spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nim. Navyše v danej veci bolo vytýčené len

druhé pojednávanie a to dňa 1. 3. 2012, čiže po 5 rokoch od podania žaloby, ktoré som

žiadosťou urgoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu už v máji v roku 2011.

Nejedná sa pritom o zložitú vec a ja ako sťažovateľ som so súdom súčinný. Napriek tomu

sa neviem domôcť svojho práva na meritórne súdne rozhodnutie vo veci.

Nakoľko vo veci dochádza neustále k prieťahom v konaní, podal som sťažnosť

predsedovi OS Bratislava I, ktorý na túto odpovedal podaním zo dňa 26. 11. 2012, ktoré

mi bolo doručené dňa 6. 12. 2012. Predseda OS Bratislava I. vo svojej odpovedi uznal,

že predmetné konanie je poznačené prieťahmi, pričom za účelom zabránenia vzniku ďalších

prieťahov v konaní pristúpila k priebežnému sledovaniu veci až do jej právoplatného

skončenia...

Táto moja vec prejednávaná pred OS Bratislava I. sa ma bytostne dotýka, pretože

mi bolo odcudzené moje jediné motorové vozidlo, ktoré som i ako stavbár používal k svojej

práci. Nezákonným konaním zo strany odporcu K., a. s. som bol ukrátený na poistnom

plnení, čo viedlo k tomu, že som bol obmedzený nielen v osobnom a rodinnom živote,

ale i vo svojej práci, pretože som už nemal dostatok finančných prostriedkov na zakúpenie

ďalšieho motorového vozidla. Z tohto dôvodu som vykonával svoju prácu iba za pomoci

verejných dopravných prostriedkov, čím som utrpel i nemalú škodu vo svojom podnikaní.

Z tohto dôvodu som sa obrátil o pomoc na súdne orgány, avšak tieto svojim liknavým

konaním do dnešného dňa neučinili do dnešného dňa nápravu. Nemyslím si,

že sa v predmetnej veci jedná o tak zložitú vec, aby trvala viac ako 5 rokov, bez toho,

aby došlo k právoplatnému meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo K. F... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46

ods. 1 a 48 ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva K. F... finančné zadosťučinenie vo výške

8.000,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ

do 2 mesiacov od právoplatnosti ústavného nálezu.

Ďalej navrhujem, aby Ústavný súd SR uznesením priznal sťažovateľovi náhradu

trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 331,13 € za 2 úkony

právnej pomoci [prevzatie, príprava zastúpenia a podanie sťažnosti – jeden úkon

á 130,16 € + 7,81 € režijný paušál + 55,19 € (20 % DPH)] na účet právneho zástupcu

JUDr. D. P... do 2 mesiacov od právoplatnosti ústavného nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. -19 z 27. marca 2013 prijal sťažnosť,

ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti

ju odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie,

a aby prípadne doplnila svoje vyjadrenie k sťažnosti zo 6. marca 2013.

Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 3396/2013 doručenom ústavnému

súdu 17. mája 2013 oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie,

súhlasí s upustením od neho a zároveň sa pridržiava svojho vyjadrenia zo 6. marca 2013,

v ktorom okrem prehľadu procesných úkonov uviedla, že „s poukazom na množstvo vecí

v oddelení zákonnej sudkyne (v čase podania návrhu v júni 2008 mala v oddelení 15 C

spolu 644 nevybavených vecí) nemohla vec vybaviť skôr, konala v nej podľa jej poradia...

je pravdou, že v čase od postúpenia veci z OS Bratislava II na tunajší súd 25. 6. 2008

až úpravou sudcu zo dňa 20. 1. 2010 bola vec daná na termín 18. 3. 2010, zároveň v čase

od 8. 11. 2010 do 7. 11. 2011 vyšší súdny úradník nerozhodol o znalečnom, avšak k

uvedenému došlo výlučne z dôvodu veľkého počtu vecí v súdnom oddelení 15 C... Zákonná

sudkyňa zároveň poukázala na to, že celé obdobie od podania návrhu na súd navrhovateľ

urgoval vytýčenie termínu pojednávania len raz, podaním z 24. 5. 2011 a sťažnosť

predsedovi tunajšieho súdu podal v septembri 2012... Dovoľujem si poukázať na nadmernú

zaťaženosť sudcov občianskoprávneho úseku Okresného súdu Bratislava I, na vysoký počet

pridelených vecí súdneho oddelenia 15 C, ako i na to, že súd v predmetnej veci v období

pred podaním ústavnej sťažnosti riadne a bezprieťahovo vo veci konal...“.

Dňa 20. mája 2013 vyzval ústavný súd právnu zástupkyňu sťažovateľa,

aby sa vyjadrila, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia

predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 3194/2013 zo 6. marca 2013 a sp. zn.

Spr. 3396/2013 zo 14. mája 2013 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 28. mája 2013

oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a vo vzťahu k vyjadreniam

predsedníčky okresného súdu okrem iného uviedla: „nemôžem stotožniť s vyjadrením

predsedníčky OS Bratislava I v tom smere, že vo veci nedochádzalo k prieťahom v konaní

a ak áno, tak sa to stalo z dôvodu nadmerného zaťaženia sudcov občianskoprávneho úseku

OS Bratislava I. Napriek tejto skutočnosti sama predsedníčka súdu v úvode svojho

vyjadrenia spísala pomerne podrobný zoznam procesných úkonov súdu, z ktorého vyplýva,

že vo veci dochádzalo k prieťahom v konaní. Pozornosť ústavného súdu by som si dovolila

predovšetkým upriamiť na nekonanie súdu od 25. 6. 2008 do 20. 1. 2010, kedy súd vôbec

vo veci nekonal, čo spôsobilo 1,5-ročný prieťah v súdnom konaní. Ďalej súd vo veci nekonal

od 20. 5. 2011 do 1. 3. 2012, čo spôsobilo viac ako 10-mesačný prieťah v konaní.

Naposledy súd vôbec nekonal od 18. 6. 2012 do 24. 1. 2013, čo spôsobilo viac ako 7-

mesačný prieťah v konaní... Záverom svojho vyjadrenia chcem uviesť, že sťažovateľ podal v

predmetnej veci odvolanie proti prvostupňovému rozsudku zo dňa 26. 2. 2013, ktoré bolo

doručené prvostupňovému súdu dňa 6. 3. 2013, teda v deň spisovania vyjadrenia ku

sťažnosti zo strany predsedníčky OS Bratislava I.“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu spisu okresného súdu

sp. zn. ústavný súd zistil tento doterajší priebeh namietaného konania:

1. Dňa 28. apríla 2008 bola vec postúpená okresnému súdu, ktorý ju po doručení

25. júna 2008 zaevidoval pod sp. zn. .

2. Zákonná sudkyňa nariadila 20. januára 2010 termín pojednávania na 18. marec

2010, ktoré bolo odročené z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania.

3. Znalecké dokazovanie okresný súd nariadil uznesením sp. zn.

z 26. marca 2010; znalec predložil okresnému súdu znalecký posudok 26. mája 2010

a súčasne si vyúčtoval znalečné.

4. Okresný súd predložil 7. júla 2010 znalecký posudok účastníkom konania

na zaujatie stanoviska.

5. Zákonná sudkyňa vyzvala 10. septembra 2010 znalca na vyjadrenie k námietkam

účastníkov; znalec doručil svoje vyjadrenie okresnému súdu 26. októbra 2010; okresný súd

ho následne doručoval 8. novembra 2010 účastníkom konania na vyjadrenie.

6. Okresný súd uznesením sp. zn. zo 7. novembra 2011 rozhodol

o odmene znalca.

7. Zákonná sudkyňa nariadila 17. januára 2012 termín pojednávania na 1. marec

2012.

8. Okresný súd uznesením sp. zn. z 1. februára 2012 pripustil zmenu

petitu žaloby.

9. Pojednávanie nariadené na 1. marec 2012 bolo odročené z dôvodu

nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré okresný súd nariadil uznesením

sp. zn. z 20. marca 2012.

10. Kontrolný znalecký posudok bol okresnému súdu predložený 26. apríla 2012

a následne 4. mája 2012 doručovaný účastníkom konania.

11. Okresný súd uznesením sp. zn. z 5. septembra 2012 rozhodol

o odmene znalca.

12. Zákonná sudkyňa nariadila 2. októbra 2012 termín pojednávania na 24. január

2013, na ktorom okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok č. k. -240;

proti tomto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené

6. marca 2013.

13. Spis bol na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa predložený 29. mája 2013

odvolaciemu súdu, ktorý do dňa rozhodovania o sťažnosti o odvolaní dosiaľ nerozhodol.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z ,

podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí

boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové

pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Predmetom namietaného konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa, ktorým sa

domáha plnenia z poistnej zmluvy. Obdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej

agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje v zásade ustálená judikatúra

všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľa ústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska

za zložitú. Vychádzajúc z obsahu spisu, ústavný súd pripúšťa, že vec sťažovateľa

je skutkovo zložitejšia, a to najmä vzhľadom na potrebu vykonať v záujme ustálenia

skutkového stavu znalecké dokazovanie. Ústavný súd v tejto súvislosti zároveň zdôrazňuje,

že skutková zložitosť veci síce nemôže ospravedlniť doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku

namietaného konania, ale možno ju primerane zohľadniť pri určení sumy finančného

zadosťučinenia (porovnaj závery v konaní vedenom pod sp. zn. ).

2. Pri hodnotení namietaného konania z hľadiska ďalšieho štandardne uplatňovaného

kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka namietaného konania, ústavný súd nezistil

žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu

pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným

prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

napadnutého konania došlo k obdobiam dlhodobejšej neodôvodnenej nečinnosti

(od 25. júna 2008 do 20. januára 2010, od 8. novembra 2010 do 7. novembra 2011),

ako aj k neefektívnej, resp. nesústredenej činnosti okresného súdu (najmä čo sa týka úkonov

okresného súdu po predložení znaleckého posudku, resp. v súvislosti s rozhodovaním

o odmene znalca).

Zohľadňujúc aj doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania (vyše päť rokov),

ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo k zbytočným prieťahom,

ktoré boli spôsobené jednak neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu, ako aj jeho

neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou. Na tomto základe ústavný súd rozhodol,

že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo

sťažovateľa podľa , ako aj jeho právo podľa dohovoru

(bod 1 výroku tohto nálezu).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne

príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru

(pozri napr. , , , , ) neakceptoval.

Personálne problémy a vysoká zaťaženosť sudcov nemôžu byť na ťarchu účastníka konania

a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne

a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu okresný súd

vo veci už meritórne rozhodol a predložil spis na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa

odvolaciemu súdu, ústavný súd návrhu sťažovateľa, aby prikázal okresnému súdu konať

v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov, nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ).

Sťažovateľ v súvislosti so svojou žiadosťou o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia okrem iného uviedol: „... bolo mi odcudzené moje jediné motorové vozidlo,

ktoré som i ako stavbár používal k svojej práci. Nezákonným konaním zo strany odporcu

K., a. s. som bol ukrátený na poistnom plnení, čo viedlo k tomu, že som bol obmedzený

nielen v osobnom a rodinnom živote, ale i vo svojej práci, pretože som už nemal dostatok

finančných prostriedkov na zakúpenie ďalšieho motorového vozidla. Z tohto dôvodu som

vykonával svoju prácu iba za pomoci verejných dopravných prostriedkov, čím som utrpel

i nemalú škodu vo svojom podnikaní. Z tohto dôvodu som sa obrátil o pomoc na súdne

orgány, avšak tieto svojim liknavým konaním do dnešného dňa neučinili nápravu. Nemyslím

si, že sa v predmetnej veci jedná o tak zložitú vec, aby trvala viac ako 5 rokov, bez toho,

aby došlo k právoplatnému meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej.“ Sťažovateľ

sa domáhal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vychádzajúc predovšetkým z doterajšej neprimeranej dĺžky namietaného konania,

ako aj období, v ktorých došlo k neodôvodnenej nečinnosti, resp. neefektívnej

a nesústrednej činnosti okresného súdu, a na druhej strane prihliadajúc na skutkovú

zložitosť veci, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume

3 000 € bude primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 2 výroku tohto

nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v súlade s rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním JUDr. D.

P. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2012, ktorá bola

781 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2013. Úhradu priznal

za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti, písomné

vyjadrenie z 24. mája 2013) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b),

§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon sumu 130,16 €,

čo predstavuje spolu s režijným paušálom (§ 16 ods. 3 vyhlášky) odmenu v sume 413,91 €,

ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, keďže právna

zástupkyňa sťažovateľa je platkyňou DPH; celková odmena za poskytnuté právne služby

tak predstavuje sumu 496,69 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2013