Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 454/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť V. Y., nar..., t. č. vo výkone väzby, zastúpeného

Advokátskou kanceláriou K., spol. s r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta a

konateľa JUDr. Juraja Baláža, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

a 5 , podľa a 5 Listiny základných práv

a slobôd, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. Y. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2013

doručená sťažnosť V. Y. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na osobnú slobodu podľa a 5

(ďalej len „ústava“), podľa čl. 8 ods. 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), ako aj práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti

s nedodržaním požiadavky neodkladnosti a urýchleného rozhodovania o jeho žiadosti

o prepustenie z väzby z 26. februára 2013.

Zo sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené trestné konanie za trestný čin

vraždy podľa a v znení

Z. z. (ďalej len „“) formou účastníctva ako organizátor podľa

písm. a) . Sťažovateľ bol v tomto konaní vzatý do väzby uznesením

okresného súdu sp. zn. 12/2012 z 24. februára 2012 z dôvodu podľa

a c) . Po podaní obžaloby rozhodol okresný súd uznesením sp. zn.

z 5. februára 2013 o ponechaní sťažovateľa vo väzbe, Krajský súd v Trnave

(ďalej len „krajský súd“) zamietol jeho sťažnosť uznesením č. k. -639

z 12. februára 2013 podľa .

Sťažovateľ uvádza, že 26. februára 2013 podal okresnému súdu žiadosť

o prepustenie z väzby, ktorú odôvodnil v súlade s inými

dôvodmi ako predchádzajúcu žiadosť. Okresný súd o tejto žiadosti nerozhodol,

predsedníčka senátu na hlavnom pojednávaní 4. apríla 2013 najskôr uviedla, že o žiadosti

nemá vedomosť a po zistení, že bola doručená 28. februára 2013 a bola založená v zbernom

spise, vyhlásila, že o žiadosti sa nebude rozhodovať, pretože „v prípade opakovaného

rozhodovania o väzbe podanie je limitované uplynutím 30 dní od právoplatnosti

rozhodnutia o väzbe“.

Podľa názoru sťažovateľa je súd povinný rozhodnúť o každej žiadosti obvineného

o prepustenie z väzby bez ohľadu na to, či je podaná v súlade s § 79 ods. 3 veta in fine,

alebo nie, pretože rozhodnutie súdu vo forme uznesenia je zákonným a jediným

preskúmateľným podkladom umožňujúcim obvinenému žiadať o preskúmanie rozhodnutia

v rámci dvojinštančného súdneho konania, a preto pokiaľ súd rozhodnutie nevydá, zbavuje

tým obvineného nezákonným postupom možnosti konať pred súdom.

Okresný súd o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby podanej 26. februára 2013

uznesením nerozhodol, od podania žiadosti do podania sťažnosti uplynulo 54 dní, čo

sťažovateľ považuje za nečinnosť okresného súdu hraničiacu s popretím jeho základného

práva na osobnú slobodu.

Sťažovateľ ďalej namieta, že jeho väzba je nezákonná, súdy neskúmajú, či je

primeraná s ohľadom na predchádzajúce kumulatívne väzby trvajúce spolu viac ako desať

rokov, vychádza len z abstraktnej úvahy súdu, a aj s poukazom na uznesenie ústavného súdu

č. k. -26 uvádza, že nie je ústavne akceptovateľné, aby jeho väzba trvala aj

naďalej len z toho dôvodu, pre ktorý bol vzatý do väzby, t. j. pre obavu z úteku pred

hrozbou vysokého trestu, a poukazom na to, že je cudzím štátnym príslušníkom.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci samej rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti

s nedodržaním požiadavky neodkladnosti a urýchlenia rozhodovania o žiadosti V. Y., nar...,

o prepustenie z väzby z 26. februára 2013 porušil jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 2 a

5 , podľa a 5 Listiny základných práv a slobôd a

právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Trnava sa prikazuje, aby V. Y., nar.:... prepustil neodkladne z väzby

na slobodu.

Sťažovateľovi sa v súlade s SR priznáva primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 50.000,- eur, ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť

sťažovateľovi na jeho účet do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

v celkovej výške 331,12 Eur (2 úkony právnej pomoci á 130,16 Eur + 2 x 7,81 Eur režijný

paušál + 20 % DPH) na účet jeho právneho zástupcu do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa ( listiny) nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť

slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa ( listiny) do väzby možno vziať iba z dôvodov

a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Podľa obvinený má právo kedykoľvek žiadať

o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie,

predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre

prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí

bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné

dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho

predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Ústavný súd vo svojej judikatúre k uvádza, že každé pozbavenie

slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným

zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, musí

byť zlučiteľné s účelom , ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (mutatis

mutandis , , ). Požiadavku obsiahnutú v tomto článku

nemožno definovať in abstracto, ale musí sa posúdiť podľa okolností každej veci vrátane

toho, čo v sťažnosti uviedol sťažovateľ ().

Ústavný súd preto v rámci predbežného prerokovania sťažnosti skúmal, či okresný

súd svojím postupom, keď o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby podanej

28. februára 2013 nerozhodol, s odvolaním sa na to, že neuplynula tridsaťdňová lehota od

ostatného preskúmania zákonnosti väzby a sťažovateľ neuviedol nové skutočnosti, mohol

zasiahnuť do tých práv, ktoré sťažovateľ označil v petite svojej sťažnosti.

Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že príslušný súd musí rozhodnúť o každej žiadosti bez

ohľadu na to, či je podaná v súlade s podmienkami ustanovenými v § 79 ods. 3 Trestného

poriadku, takúto argumentáciu musí ústavný súd odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú,

pretože postup súdu, ktorý vychádza z aplikácie konkrétnej procesnoprávnej úpravy,

v zásade nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (,

). Z obsahu čl. 5 ods. 4 dohovoru a judikatúry k nemu (napr. Molotchko

v. Ukrajina, rozsudok z 26. apríla 2012, § 148) vyplýva, že väzba má mať striktne

obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch.

Článok 5 ods. 4 dohovoru však nezaručuje právo na formalizované súdne rozhodnutie

o každej žiadosti sťažovateľa.

ustanovuje v obmedzujúcu podmienku tridsiatich dní

len na podanie opakovanej žiadosti o prepustenie z väzby (odôvodnenej rovnakými

skutočnosťami), na podanie žiadosti obsahujúcej nové dôvody

neustanovuje žiadnu lehotu, ktorá by obmedzovala podanie takejto žiadosti. v

odkazuje na zákon, a preto ak súd postupuje podľa príslušného ustanovenia platného

a účinného zákona, pričom zohľadní pri jeho výklade a aplikácii aj interpretačnú rovinu

dohovoru, nemôže týmto postupom porušiť základné právo podľa .

Úlohou ústavného súdu bolo posúdiť,

- či okresný súd postupoval v súlade s obsahom a 5 a

dohovoru, keď nerozhodol formou uznesenia o žiadosti sťažovateľa, ktorá bola podaná po

uplynutí lehoty tridsiatich dní od rozhodnutia o predchádzajúcej žiadosti (o predchádzajúcej

žiadosti podanej 20. decembra 2012 krajský súd rozhodol 22. januára 2013), a

- či postupoval v súlade so zákonom vzhľadom na to, že sťažovateľ tvrdí, že žiadosť

podaná 28. februára 2013 obsahovala nové skutočnosti.

Ústavný súd sa najskôr zameral na druhú časť otázky a zistil, že sťažovateľ v konaní

pred okresným súdom tvrdil, že žiadosť obsahuje nové skutočnosti, na otázku predsedníčky

senátu ich však neuviedol a neuviedol ich ani v sťažnosti podanej ústavnému súdu. Takéto

skutočnosti nezistil preskúmaním žiadosti podanej 28. februára 2013 ani ústavný súd.

Ústavný súd preto posúdil argumentáciu v tejto časti sťažnosti ako zjavne neopodstatnenú.

Zo spisu okresného súdu, ako aj zo sťažnosti a z jej príloh vedenej pod sp. zn.

ústavný súd zistil, že v období od rozhodnutia o predchádzajúcej žiadosti

sťažovateľa o prepustenie z väzby do podania žiadosti 28. februára 2013 okresný súd

rozhodoval o väzbe sťažovateľa, a to na neverejnom zasadnutí 5. februára 2013, ktorého

predmetom bolo rozhodnutie o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby podľa § 238 ods. 3

, t. j. ktorý zakladá povinnosť súdu, aby o ďalšom trvaní väzby pri

preskúmavaní obžaloby a obsahu spisu samosudcom alebo v štádiu predbežného

prejednania obžaloby ak je obvinený vo väzbe, vždy rozhodol, a to bez ohľadu na to, aké

rozhodnutie v súvislosti s podanou obžalobou podľa alebo

urobil.

Ústavný súd sa preto ďalej vyjadril k tomu, či možno konanie o ďalšom trvaní väzby

považovať za konanie, ktoré obvinenému poskytuje záruky obsiahnuté v čl. 5 ods. 4

dohovoru.

Súd je povinný skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú

alebo či sa zmenili ( ). Ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej

ďalšie trvanie alebo uplynie lehota, na ktorú je zákonom obmedzená, musí byť obvinený

ihneď prepustený na slobodu ( ). Z uvedeného vyplýva, že

účelom rozhodovania o väzbe po podaní obžaloby je preskúmanie zákonnosti ďalšieho

trvania väzby, t. j. nielen obnovenie zákonného základu väzby, ale aj preskúmanie, či ďalšie

obmedzenie osobnej slobody obvineného väzbou je v súlade s . Pred

rozhodnutím musí byť obvinený vypočutý ( pripúšťa v len

výnimočne možnosť rozhodnúť bez predchádzajúceho vypočutia, a to z dôvodov na strane

obvineného), obvinený má možnosť predložiť svoje argumenty proti existencii dôvodov na

ďalšie trvanie väzby a môže žiadať o preskúmanie rozhodnutia v opravnom konaní. Ak sa

preukáže, že ďalej trvajúca väzba obvineného nespĺňa niektorú z podmienok zákonnosti,

obvinený musí byť ihneď prepustený na slobodu. Konanie podľa § 238 ods. 3 Trestného

poriadku preto možno považovať z hľadiska jeho účelu, ako aj procesných záruk, ktoré

musí poskytovať, za konanie, na ktoré sa vzťahuje čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Ústavný súd preto považoval sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu

o jeho ponechaní vo väzbe z 5. februára 2013 za návrh, ktorým žiadal o preskúmanie

zákonnosti ďalšieho trvania jeho väzby v zmysle ,

a rozhodnutie krajského súdu z 12. februára 2013 (uznesenie sp. zn. ) za

rozhodnutie, ktorým bola na návrh sťažovateľa preskúmaná zákonnosť jeho väzby pred

podaním žiadosti z 26. februára 2013.

Vzhľadom na to, že od tohto rozhodnutia krajského súdu (z 12. februára 2013, pozn.)

do podania žiadosti 28. februára 2013 neuplynulo tridsať dní, ústavný súd dospel k záveru,

že okresný súd interpretoval a aplikoval pri posudzovaní

tejto žiadosti v súlade s dohovoru a s a 5 , keď vzhľadom na

obsah a zmysel právnej úpravy rozhodovania o väzbe po podaní obžaloby podľa § 238

ods. 3 posúdil účinky tohto konania rovnocenne s účinkami konania

podľa , a z tohto dôvodu je namietaný postup okresného súdu

ústavne akceptovateľný a udržateľný.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m.

, , , , ).

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

V nadväznosti na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd nezaoberal ďalšími

návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2013