Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 405/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti B., a. s., H., zastúpenej advokátkou

JUDr. M. I. V., pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Bratislava II č. k. -571 z 10. mája 2012 a uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. -627 z 21. februára 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti B., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti B., a. s., H. (ďalej len „sťažovateľka“), pre

namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k.

571 z 10. mája 2012 a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-627 z 21. februára 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia všeobecných

súdov“).

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že okresný súd vo veci

vedenej pod sp. zn. na pojednávaní konanom 10. mája 2012 uznesením

rozhodol, že v zmysle druhej vety (ďalej aj

„OSP“) nepripúšťa vstup sťažovateľky do konania ako vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného – obchodnej spoločnosti T., a. s., a zároveň rozsudkom určil, že „zhromaždenie

uskutočnené dňa 29. 4. 2009 o 15.00 hod. v rekreačnom stredisku V.– Hotel J., nebolo

zasadnutím mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti T., a. s... a všetky uznesenia

prijaté na tomto zhromaždení nie sú uzneseniami mimoriadneho valného zhromaždenia

spoločnosti T., a. s...“. Proti rozsudku okresného súdu č. k. -571 z 10. mája

2012 podala sťažovateľka odvolanie, ktoré krajský súd uznesením č. k. -627

z 21. februára 2013 odmietol ako podané neoprávnenou osobou podľa § 218 ods. 1 písm. b)

.

Sťažovateľka tvrdí, že napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov došlo

k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa jej názoru okresný súd „prekročil svoju právomoc, keď rozhodol o veci, ktorú

mu nezveril do jeho rozhodovacej právomoci... Zásadnou

chybou okresného súdu... pri odôvodňovaní rozsudku... bolo, že sa vôbec nezaoberal takou

dôležitou skutočnosťou ako bol dátum, kedy sa mohol dozvedieť, že generálny prokurátor

podal mimoriadne dovolanie s návrhom na odklad vykonateľnosti uznesenia

OS Bratislava I sp. zn. ... Okresný súd... mal vyčkať za právoplatnosťou

uznesenia o nepripustení sťažovateľa do konania a až potom mal nariadiť hlavné

pojednávanie, na ktorom mohol rozhodnúť.“. Okrem toho hoci okresný súd v poučení

napadnutého rozhodnutia uviedol, že „proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné,

nakoľko účastníci konania sa tohto práva vzdali do zápisnice po vyhlásení rozsudku (§ 207

ods. 1 )“, muselo mu byť zrejmé, že „nemá právoplatne rozhodnuté o tom, či

sťažovateľ je alebo nie je účastníkom konania“. Krajský súd „síce konštatoval, že v čase,

keď súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, nebolo o vedľajšom

účastníctve sťažovateľa právoplatne rozhodnuté, avšak nijako sa týmto porušením

zákonnosti prvostupňovým súdom nezaoberal. Naopak,... odvolanie sťažovateľa proti

rozsudku odmietol, pretože... bolo podané neoprávnenou osobou.“.

Sťažovateľka v petite žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že rozsudkom

okresného súdu č. k. -571 z 10. mája 2012 a uznesením krajského súdu

č. k. -627 z 21. februára 2013 bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46

ods. 1 a právo podľa dohovoru, aby napadnuté rozhodnutia zrušil a vec

im vrátil na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 331,13 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru rozsudkom okresného súdu č. k. -571 z 10. mája 2012

a uznesením krajského súdu č. k. -627 z 21. februára 2013.

Ústavný súd už v minulosti judikoval, že zásadne nie je oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že

môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že do obsahu základného

práva podľa , resp. práva podľa dohovoru nepatrí právo

účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov, teda za porušenie týchto základných práv nemožno považovať

neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred súdom (napr. , ,

). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí (po vykonaní

dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem

vo veci rozhodne za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva

na spravodlivý proces. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu

všeobecným súdom je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od

znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I.

ÚS 115/02, , ). Okrem toho súčasťou obsahu základného práva na

súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd však

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a

právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované

základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

1. Preskúmaniu napadnutého rozhodnutia okresného súdu vo vzťahu k sťažovateľom

namietanému porušeniu označených práv ústavným súdom bráni princíp subsidiarity

vyjadrený v , z ktorého vyplýva, že každá fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí požiadať

o ochranu tohto práva ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý

pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne , ,

, ). Takýmto súdom bol vo vzťahu k okresnému súdu krajský súd,

ktorý o podanom odvolaní sťažovateľky aj rozhodol. V tejto časti ústavný súd sťažnosť

odmietol podľa pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie.

2. Porušenie označených práv, resp. neposkytnutie súdnej ochrany krajským súdom,

vidí sťažovateľka v tom, že „síce konštatoval, že v čase, keď súd prvého stupňa vo veci

rozhodol napadnutým rozsudkom, nebolo o vedľajšom účastníctve sťažovateľa právoplatne

rozhodnuté, avšak nijako sa týmto porušením zákonnosti prvostupňovým súdom

nezaoberal“.

Splnenie procesných podmienok (vytvárajúcich zákonný rámec pre reálne uplatnenie

základného práva na súdnu ochranu) skúma súd počas celého konania ();

uvedené platí aj v prípade odvolacieho konania. Ústavný súd už v minulosti judikoval, že

právo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia najmä právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam, akými sú

napr. spôsobilosť byť účastníkom konania, povinnosť právneho zastúpenia v niektorých

prípadoch, zákonom ustanovené náležitosti návrhu na začatie konania, zákonné lehoty

a pod. (napr. , ).

V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol:

„Zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomoc v spore niektorému z účastníkov

konania. Pomoc poskytovaná vedľajším účastníkom môže spočívať tiež vtom, že podá

v prospech ním podporovaného účastníka odvolanie.

Uvedené platí za predpokladu, ak sa ten, kto vstúpil od konania aj stal vedľajším

účastníkom. Z obsahu spisu vyplýva, že spoločnosť B., a. s. podaním zo dňa 04. 07. 2011

oznámila svoj vstup do konania na strane žalobcu. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 10.

05. 2012 (č. l. 569 spisu) vstup tejto spoločnosti do konania ako vedľajšieho účastníka

nepripustil a toto rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. 01.

2012 č. k. -619 potvrdené a nadobudlo právoplatnosť dňom 25. 01. 2013. Z

uvedeného teda vyplýva, že v čase, keď súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým

rozsudkom, nebolo o vedľajšom účastníctve spoločnosti B., a. s. právoplatne rozhodnuté.

Legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odvolania je daná len vtedy, ak sa ním

podporovaný účastník odvolania nevzdal alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka

nevyjadril nesúhlas. Ak účastník vyjadril svoju vôľu tým, že sa vzdal odvolania, nemôže ho

podať ani vedľajší účastník.

V danej veci, ak podala odvolanie spoločnosť B., a. s., stalo sa tak po tom, ako sa

žalovaný vzdal odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa. V čase rozhodovania

odvolacieho súdu o odvolaní spoločnosti B., a. s. nebola táto spoločnosť vedľajším

účastníkom v konaní.

Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie spoločnosti B., a. s. odmietol ako

podané neoprávnenou osobou podľa ust. , “

Ako z uvedeného vyplýva, napadnutým rozhodnutím krajský súd riešil ne/splnenie

jednej z procesných podmienok odvolacieho konania, ktorou je podanie odvolania

oprávnenou osobou. Ústavný súd konštatuje, že v rámci posúdenia skutkového a právneho

stavu krajský súd na základe konkrétnych faktov zrozumiteľne a bez zjavných logických

protirečení vysvetlil svoje právne závery, ktoré z ústavnoprávneho hľadiska nemožno

považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popierali

zmysel práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Keďže ústavný

súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu a porušením

označených práv sťažovateľky, sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2013