Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)III. ÚS 409/2013
PDF · 129.99 KB
No categories available
III. ÚS 409/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s., B., zastúpenej obchodnou
spoločnosťou B., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. B. J., PhD., pre
namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C/102/2013
a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2013
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre
namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C/102/2013.
Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že 8. februára 2008 bol
okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa
od odporcu domáhala zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom.
Podaním z 15. júla 2009 (expedovaným 23. októbra 2009) okresný súd vyzval
sťažovateľku na vyjadrenie, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v rozsahu uvedenom
vo výzve.
Podaním zo 6. novembra 2009 sa sťažovateľka domáhala zmeny návrhu na vydanie
platobného rozkazu.
Dňa 19. marca 2010 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho
poplatku.
Podaním z 23. novembra 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku na ozrejmenie
skutočností uvádzaných vo výzve.
Podaním z 8. apríla 2010 sa sťažovateľka domáhala zmeny návrhu na vydanie
platobného rozkazu.
Keďže okresný súd vo veci ďalej nekonal, 9. apríla 2013 podala sťažovateľka
v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v predmetnom konaní, ktorú tento listom sp. zn. Spr 2039/2013 zo 6. mája 2013 vyhodnotil
ako dôvodnú, za vzniknuté prieťahy sa ospravedlnil a zároveň uviedol, že „na základe
úpravy zákonnej sudkyne zo 16. apríla 2013 bol vo veci vytýčený najbližší možný termín
pojednávania na deň 10. 09. 2013“.
Podľa názoru sťažovateľky v predmetnom konaní, ktoré je poznačené nečinnosťou
okresného súdu, dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu jej označených
práv, čo odôvodňuje tým, že dosiaľ nebol dosiahnutý samotný účel súdneho konania,
ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty medzi účastníkmi konania.
Sťažovateľka preto žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 37 C/102/2013 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby okresnému súdu prikázal zaplatiť jej finančné
zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C/102/2013.
Sťažovateľka uviedla, že ochrany svojich práv sa domáhala aj podaním sťažnosti
na prieťahy v predmetnom konaní, ktorú predseda okresného súdu listom sp. zn.
Spr 2039/2013 zo 6. mája 2013 vyhodnotil ako dôvodnú.
Preskúmaním danej veci ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovateľka podala
predtým, ako sa obrátila na ústavný súd (9. júla 2013), sťažnosť na prieťahy v konaní
(9. apríla 2013), takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti
okresnému súdu, aby odstránil protiprávny stav zapríčinený svojou „nečinnosťou“
(ako to hodnotí sťažovateľka). Z odpovede predsedu okresného súdu navyše vyplýva, že
„na základe úpravy zákonnej sudkyne zo 16. apríla 2013 bol vo veci vytýčený najbližší
možný termín pojednávania na deň 10. 09. 2013“.
Vychádzajúc z uvedeného, ako aj zo svojej rozhodovacej činnosti
(napr. IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, III. ÚS 126/2010, III. ÚS 256/2010) ústavný súd zastáva
názor, že podanie predmetnej sťažnosti bolo v danom prípade zo strany sťažovateľky iba
formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť
mohla mať. Tým, že v blízkej budúcnosti okresný súd nariadil pojednávanie, vykonal
opatrenie, aby k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní nedochádzalo.
Je predovšetkým v záujme účastníkov konania, aby svojím správaním napomohli splneniu
účelu nariadeného pojednávania, a tým aj samotného súdneho konania.
Ústavný súd preto považuje sťažnosť sťažovateľky za neprípustnú a z uvedeného
dôvodu ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
V prípade, že okresný súd by v budúcnosti nekonal plynule a svojím postupom by
vykazoval určitú nečinnosť, sťažovateľka má možnosť opakovane podať sťažnosť
ústavnému súdu, v rámci ktorej bude zohľadnený celý doterajší priebeh konania,
to znamená, že toto rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci podľa
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. septembra 2013