Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/16/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v spore žalobcu: Best Reisen Kft., Szent Istvan krt. 22.4.EM 1/A, 1137 Budapešť, Maďarsko, zast. Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., P. Pázmáňa 2367/17A, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296, proti žalovanému: Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k. s., Budovateľská 50, 080 01 Prešov, IČO: 47 166 142, značka správcu S 1673, správca úpadcu Medina Tours s.r.o. " v konkurze", Hlavná 918/2, 924 02 Galanta, IČO: 35 766 085, zast. AK Antol, s.r.o., Hviezdoslavova 546/14, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti II. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -324 zo dňa 23. marca 2023, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -324 zo dňa 23. marca 2023 v odvolaním napadnutej časti potvrdzuje.

II. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“), prvým výrokom určil, že pohľadávka žalobcu, prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu Medina Tours, s.r.o. IČO: 35 766 085, na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , v celkovej výške 16.815,35 eur, je nesporná, čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. Tretím výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania vo výške 62 %. Štvrtým výrokom zaviazal žalobcu, na povinnosť nahradiť štátu trov konania vo výške 37,65 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. , , , , , , , o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), , ,, , (ďalej len „“).

2. V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou z 15. júna 2014 domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka v celkovej výške 86.815,35 eur prihlásená súhrnnou prihláškou do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. na majetok úpadcu Medina Tours, s.r.o. je nesporná.

3. Rozsudkom zo 4. októbra 2018, č.k. -145 súd žalobe žalobcu vyhovel. Krajský súd v Bratislave, na základe odvolania žalovaného, uznesením z 5. februára 2019, č.k. -182 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Súd skutkový stav posúdil tak, že žaloba žalobcu bola podaná včas (síce na nepríslušnom Okresnom súde Galanta), v tridsaťdňovej lehote od doručenia popieracieho prejavu správcu z 2. mája 2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 16. mája 2014 a žalobca podal incidenčnú žalobu na súde dňa 16. júna 2014 (keďže posledný deň lehoty pripadol na nedeľu 15. júna 2014).

5. Súd sa následne zaoberal otázkou, či včas uplatnené dôvody správcu obsiahnuté v jeho popieracom prejave vylučujú uspokojenie prihlásených pohľadávok žalobcu z uspokojenia v konkurze, pričom dospel k záveru, že dôvod uvedený v popieracom prejave správcu z 2. mája 2014 obstojí len v prípade pohľadávky žalobcu vo výške 70.000,- eur.

6. K pohľadávke žalobcu vo výške 16.815,35 eur uviedol, že vychádzajúc z obsahu popieracieho prejavu správcu, pohľadávku poprel žalobca čo do právneho dôvodu z dôvodu, že nebolo preukázané písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke, a čo do vymáhateľnosti z dôvodu jej premlčania.

7. Pokiaľ išlo o popretie právneho dôvodu, že nebola predložená písomná zmluva o pôžičke, takýto dôvod popretia pohľadávky nemôže obstáť, keďže zákon (či už , alebo maďarský , ktorý je relevantný pre posúdenie zmluvného vzťahu), nestanovuje pre tento zmluvný typ písomnú formu. Naopak, zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt, čo znamená, že k uzatvoreniu zmluvy dochádza odovzdaním finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi či už v hotovosti, alebo vo forme bezhotovostného prevodu na bankový účet dlžníka. Prevod finančných prostriedkov vo výške 16.815,35 eur, z bankového účtu žalobcu na bankový účet úpadcu, žalobca preukázal už v rámci prihlášky svojej pohľadávky do konkurzu, preto popierací prejav žalovaného správcu, pokiaľ ide o popretie právneho dôvodu pohľadávky, nemôže obstáť. Nepredloženie písomnej zmluvy o pôžičke nemôže vylúčiť prihlásenú pohľadávku žalobcu z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (a ako bola žalovaným správcom popretá).

8. Ak žalovaný následne vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom úpadcovi v sume 16.815,35 eur dňa 28. apríla 2009 nepredstavovalo poskytnutie pôžičky, ale že sa v skutočnosti jednalo o vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré pôvodne poskytol úpadca žalobcovi, predmetnej argumentácii nemohol súd priznať úspech, hoci môže byť pravdivá. Žalovaný mal už pri prihlasovaní pohľadávky žalobcom z predloženého výpisu z účtu vedomosť o predmetnej platbe, ako aj o jej označení (Hotel A.), čím žalobca špecifikoval predmet svojho plnenia, ktorý je už zjavne (t.j. na prvý pohľad) odlišný od ním tvrdeného právneho dôvodu vzniku pohľadávky v podobe poskytnutia pôžičky. Bolo preto na žalovanom, aby v popieracom prejave počas plynutia lehoty na popieranie pohľadávok namietol právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky s tým, že sa nemohlo (nemalo) jednať o pôžičku, čo však žalovaný v popieracom prejave z 2. mája 2014 neuskutočnil. Je zjavné, že žalovaný správca nepostupoval pri preskúmavaní pohľadávky žalobcu v súlade so svojimi povinnosťami, a zodpovednosť za svoje pochybenie nemôže žalovaný prenášať na súd, rozhodujúci o incidenčnej žalobe žalobcu. Súd odkázal na to, že uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje, a prihlásená pohľadávka sa považuje v riadne a včas nepopretom rozsahu (t.j. už v incidenčnom spore rozporovanom rozsahu) za zistenú, a preto oneskorene uplatnený dôvod popretia právneho vzniku pohľadávky zo strany žalovaného nemôže súd v incidenčnom spore akceptovať a následne preskúmavať. Zhrňujúc uvedené, súd zastáva právny názor, že pohľadávka žalobcu vo výške 16.815,35 eur zo zmluvy o pôžičke nemôže byť premlčaná.

9. Keďže právny vzťah medzi žalobcom a úpadcom obsahuje cudzí prvok, bolo povinnosťou súdu určiť, s prihliadnutím na relevantné kolízne normy, rozhodné právo, ktorým sa spravuje právny vzťah (zmluva o pôžičke) medzi žalobcom a úpadcom. Relevantnou kolíznou normou je, s poukazom na čas vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom, Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. júna 1980 (ďalej len „Rímsky dohovor“).

10. Rozhodným právom, t.j. maďarským právom, sa spravuje aj premlčanie záväzku zo zmluvy podľa článku 10 ods. 1 písm. c) Rímskeho dohovoru. Pri zistení obsahu cudzieho práva súd postupoval podľa ustanovenia o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom tak, že vyzval strany sporu, aby predložili súdu obsah maďarského práva. Na predmetnú výzvu súdu reagoval len žalobca, žalovaný ostal v spore nečinný. Na zmluvný vzťah medzi žalobcom a úpadcom je nutné

aplikovať ustanovenia maďarského o zmluve o pôžičke podľa a nasl. a na premlčanie ustanovenia :21 až :25.

11. Keďže prihláška pohľadávky žalobcu bola žalovanému doručená dňa 17. marca 2014, bola pohľadávka prihlásená do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu počas plynutia premlčacej doby, čím došlo podľa :25 ods. 1 písm. d) maďarského k prerušeniu premlčania. Pohľadávka žalobcu vo výške 16.815,35 eur z tohto dôvodu nie je premlčaná, a žalovaný neoprávnene poprel v predmetnom rozsahu pohľadávku žalobcu čo do jej vymáhateľnosti. Vzhľadom na vyššie vyslovené závery súd konštatoval, že v prípade pohľadávky žalobcu vo výške 16.815,35 eur, žalovaný správca neoprávnene poprel právny dôvod a aj vymáhateľnosť pohľadávky, preto popierací prejav žalovaného nevylučuje v predmetnom rozsahu pohľadávku žalobcu z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.

12. Pohľadávku žalobcu vo výške 70.000,- eur žalovaný poprel z dôvodu, že platba žalobcu z 2. novembra 2011 nepredstavuje pôžičku, ale jedná sa o vrátenie peňažných prostriedkov úpadcovi, ktoré úpadca poskytol žalobcovi dňa 21. februára 2011. Súd poukázal na to, že dôvod popretia pohľadávky žalovaným, v tejto časti, má podklad v predložených listinných dôkazoch, keď v účtovnom denníku úpadcu bola zaevidovaná platba úpadcu vo výške 70.000,- eur dňa 21. februára 2011 ako záloha na letenky na účet žalobcu, a platba žalobcu z 2. novembra 2011 úpadcovi predstavuje vrátenie zálohy na letenky z 21. februára 2011.

13. Aj z predloženého výpisu z účtu úpadcu mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a úpadcom boli realizované viaceré bezhotovostné platby, vrátane platby úpadcu žalobcovi z 21. februára 2011 v sume 70.000,- eur v prospech účtu, č.ú. G.. Predmetný bankový účet patrí žalobcovi, čo mal súd za preukázané aj z výpisov z účtu, ktoré predložil žalobca súdu ako prílohy prihlášky, keď niektoré z platieb úpadcovi realizoval žalobca z predmetného čísla účtu (vrátane vyššie posudzovanej spornej pohľadávky žalobcu vo výške 16.815,35 eur). Nad rámec uvedeného poukázal súd na obsah zápisnice z pojednávania z 26. novembra 2020, v ktorej právny zástupca žalobcu výslovne potvrdil, že účet č.ú. G. patrí žalobcovi.

14. Z uvedeného mal súd za to, že platba žalobcu úpadcovi z 2. novembra 2011 predstavuje vrátenie platby úpadcu z 21. februára 2011 tak, ako to uviedol žalovaný v popieracom prejave.

15. Súd mal za to, že žalovaný v konaní v prípade platby 70.000,- eur dostatočným spôsobom preukázal opodstatnenosť dôvodu, pre ktorý poprel pohľadávku žalobcu v tejto časti, a preto bolo dôkazné bremeno na žalobcovi, aby preukázal, že sa v skutočnosti v prípade platby z 2. novembra 2011 malo jednať o poskytnutie pôžičky úpadcovi. Súd v tejto súvislosti odmietol, ako nesprávnu, argumentáciu žalobcu prezentovanú napríklad v jeho podaní z 23. novembra 2020, že bolo povinnosťou žalovaného predložiť výpis z podsúvahového účtu 365, na ktorý sa účtujú všetky finančné výpomoci v rámci kapitálových spoločností, keďže tvrdenie žalovaného v popieracom prejave správcu bolo v dostatočnej miere v konaní preukázané ako hodnoverné.

16. V tomto smere bol súd toho názoru, že bolo povinnosťou žalobcu navrhnúť a predložiť dôkazy, ktoré by mali preukazovať jeho tvrdenie, že platba z 2. novembra 2011 predstavuje pôžičku úpadcovi vo výške 70.000,- eur, keďže samotný výpis z účtu žalobcu z 2. novembra 2011 na preukázanie tvrdenia, že sa malo jednať o pôžičku, nepostačuje.

17. Uviedol, že žalobca v konaní žiadne relevantné dôkazné návrhy na preukázanie toho, že medzi žalobcom a úpadcom malo dôjsť dňa 2. novembra 2011 k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, neprodukoval. V skoršom štádiu konania síce žalobca navrhol výsluch jeho štatutárneho zástupcu (t.j. výsluch strany sporu), avšak počas dlhoročného sporu sa žalobca (jeho štatutár) žiadneho z pojednávaní (napr. pojednávaní uskutočnených dňa 19. apríla 2018, na ktoré súd dokonca zabezpečil prítomnosť tlmočníka; dňa 4. septembra 2018; dňa 1. októbra 2020; dňa 26. novembra 2020 a dňa 23. marca 2023) nezúčastnil, čo znamená, že žalobca svojím pasívnym konaním dal súdu jednoznačne najavo, že nechce, aby súd v rámci dokazovania vykonal jeho výsluch. V danom spore si žalobca (jeho právny zástupca) vyhodnotil dôkaznú povinnosť nesprávne, a napriek dôkaznej núdzi nesprávne ostal pasívny. K požiadavke žalobcu na to, aby žalovaný predložil výpis z podsúvahového účtu 365, súd uviedol, že žalovaný nemá čo preukazovať nárok žalobcu, a navyše ani predloženie podsúvahového účtu žalovaným by nemenilo nič na závere, že žalobca nepreukázal uzatvorenie zmluvy o pôžičke s úpadcom dňa 2. novembra 2011.

18. V časti pohľadávky žalobcu 70.000,- eur žalovaný správca poprel prihlásenú pohľadávku dôvodne, keďže žalobca nepreukázal právny dôvod prihlásenej pohľadávky, t.j. že by sa malo jednať o pôžičku úpadcovi. Vzhľadom na vyššie vyslovené právne závery súd vo výroku rozsudku určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená súhrnnou prihláškou do konkurzu vedeného na majetok úpadcu Medina Tours, s.r.o., so sídlom Hlavná 918/2, 924 02 Galanta, IČO: 35 766 085, na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , v celkovej výške 16.815,35 eur, je nesporná čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti (výrok I.).

19. V prevyšujúcej časti súd incidenčnú žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok II). O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením , v spojení s ustanovením a ustanovením tak, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca bol v konaní úspešný (zaokrúhlene) v časti 19 % uplatneného nároku (v pohľadávke vo výške 16.815,35 eur z celkovej pohľadávky 86.815,35 eur) a žalovaný bol úspešný (zaokrúhlene) v časti 81 % uplatneného nároku (v pohľadávke 70.000,- eur). Preto súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 62 % (81 % - 19 %) [výrok III.].

20. Súd zároveň má za to, že žalobca je povinný nahradiť štátu trovy konania, ktoré štátu vznikli a ktorých vznik zavinil žalobca s poukazom na znenie ustanovenia , upravujúceho náhradu separátnych trov konania. Súd poukázal na to, že na základe výslovnej žiadosti žalobcu za účelom výsluchu jeho štatutára na pojednávaní dňa 19. apríla 2018 zabezpečil účasť tlmočníčky Z.. J. D., žalobca (jeho štatutár) sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť vopred neospravedlnil. Keďže súdom ustanovená tlmočníčka sa na pojednávanie dostavila, musel jej súd zo štátnych finančných prostriedkov vyplatiť sumu 37,65 eur za poskytnutie tlmočníckych služieb na základe uznesenia z 30. apríla 2018, č.k. -110. Je zjavné, že žalobca zavinil štátu vznik trov, ktoré - keby postupoval správne - by inak neboli vznikli. Bolo povinnosťou žalobcu buď vopred oznámiť súdu, že sa pojednávania nezúčastní, aby súd oznámil tlmočníčke, nech sa na pojednávanie nedostaví, alebo si zariadiť svoje povinnosti tak, aby sa jeho výsluch mohol uskutočniť, a aby boli účelne využité služby súdom ustanovenej tlmočníčky, ktoré by tak boli financované zo štátneho rozpočtu (podľa ). Vzhľadom na vyššie uvedené súd podľa ustanovenia , v spojení s článkom 4 ods. 2 Základných princípov uložil žalobcovi povinnosť nahradiť štátu zavinené trovy konania vo výške 37,65 eur (výrok IV.).

21. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie podáva voči výroku II. a III. z odvolacích dôvodov podľa ,, a .

22. Odvolanie podal najmä z dôvodu, že súd vo vzťahu k časti žalobného nároku (pohľadávka v sume 70.000,00 eur), nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie, čím znemožnil žalobcovi preukázať časť žalovaného nároku, a súčasne v tejto časti svoje rozhodnutie ani presvedčivo nezdôvodnil. Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej pohľadávke v sume 70.000,- eur (zamietavý výrok II. rozsudku), vykonal skutkové a právne zhodnotenie veci v bodoch 16. až 18.3. odôvodnenia rozsudku, z ktorých je možné vyvodiť, že súdu postačovali listiny založené v súdnom spise predložené žalovaným SKP, najmä teda časti výpisov z účtu úpadcu a výňatok účtovného denníka úpadcu. Mal za to, že takto vykonané dokazovanie nie je postačujúce na prijatie záveru o nedôvodnosti žalovaného nároku, v odvolaním napadnutom rozsahu, nakoľko v spore, a ani medzi stranami sporu, nebolo sporné, že medzi žalobcom a úpadcom prebiehali viaceré platby a transakcie za účelom finančných výpomocí úpadcovi, prostredníctvom bankových účtov, keď žalobca je osoba spriaznená s úpadcom, a v podnikateľskej činnosti úpadcu bolo bežným, že žalobca za účelom úhrady záväzkov úpadcu mu preposielal finančné prostriedky, a tieto nie vždy boli úpadcom vrátené (čo vyplýva aj z obsahu súhrnnej prihlášky žalobcu do konkurzného konania, kde boli predmetom prihlásenia viaceré pôžičky).

Žalobca poukazoval v spore na to, že žalovaný SKP len skratkovito, bez vykonania riadneho šetrenia, poprel pohľadávku žalobcu iba z dôvodu zhody sumy v platbách medzi žalobcom a úpadcom, pričom však za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností bolo potrebné, aby sa súd oboznámil s výpismi z účtu úpadcu za celý rok 2011 a nie iba za 2 mesiace, z ktorých vyplývajú „zhodné“ platby tak, ako to žiadal žalobca od žalovaného SKP počas celého konania, a navrhoval opakovane vykonať dokazovanie. Rovnako tak, ak SKP tvrdil (a súd sa s takýmto tvrdením stotožnil), že platby zo dňa 21.02.2011 a

02.11.2011 predstavujú vrátanie platby za letenky, a nejde o pôžičku, potom nie je zrejmé, prečo SKP počas celého konania nepredložil súdu na žiadosť žalobcu aj prehľad všetkých pôžičiek ako výpis z podsúvahového účtu 365, na ktorom sú a musia myť účtovné všetky platby medzi stranami sporu ako pôžičky, aby sa preukázalo, či skutočne suma 70.000,- eur (len s ohľadom na zhodu v jej výške) naozaj predstavuje pôžičku alebo ide o platbu za vrátenie leteniek. Podľa žalobcu z uvedených transakcií nevyplýva, že by práve suma - platba zo dňa 21.02.2011 ako mínus (-) 70.000,- eur a suma 02.11.2011 ako plus (+) 70.000,- eur, spolu súviseli. Iba samotná zhoda vo výške sumy ešte nepreukazuje tvrdenie žalovaného SKP, že suma 70.000,- eur je suma za vrátenie leteniek, nakoľko časový rozostup platieb je 9 mesiacov, za obdobie, ktorých ale žalovaný výpisy nepredložil, a preto nie je zrejmé, či v tomto období neboli ďalšie platby v rovnakej výške, účele a pod..

Podľa tvrdení žalobcu nemôže obstáť názor súdu, že sa konateľ žalobcu mal dostaviť na pojednávanie, a objasniť dôvod vzniku záväzku, nakoľko tento vyplýval už z podanej prihlášky a žaloby. Pôžička je reálny kontrakt a vyžaduje sa, aby veriteľ poukázal dlžníkovi finančné prostriedky ako pôžičku. Táto podmienka bola splnená už v samotnej prihláške, z ktorej vyplýva skutkové vymedzenie záväzkového vzťahu, suma záväzku, splatnosť záväzku, ako aj potvrdenie o reálnom plnení pôžičky. Žalobca si teba dôkazne splnil všetky povinnosti na preukázanie existencie záväzkového vzťahu, už v prihláške aj podanej žalobe. Neunesenie dôkazného bremena v tomto smere tvrdené súdom, nie je správne. Predmetom žaloby tak bolo skúmanie toho, či obsah popieracieho prejavu žalovaného SKP obstojí, alebo nie (rozhodnutie NS SR sp. zn. ako R 63/2017). Spornosť teda nastolil žalovaný SKP, ktorý tvrdil, že záväzok v sume 70.000,- eur nepredstavuje pôžičku, ale ide o vrátenie platby za letenky, čo vyvodil iba zo zhodnosti sumy týchto dvoch platieb, ktoré však boli realizované so značným časovým odstupom (dňa 21.02.2011 a 02.11.2011, čo je 9 mesiacov). Podľa žalobcu preto nie je ani správny záver súdu, že „žalovaný nemá čo preukazovať nárok žalobcu“, keď súd v rámci hodnotenia dokazovania vykonal iba dôkazy predložené žalovaným, a tie ktorých vykonanie žiadal žalobca (dokonca opakovane dňa 23.11.2020, dňa 22.03.2023) nevykonal, hoci mohli objektívne prispieť k zisteniu skutkového stavu veci, a ich nevykonanie relevantne a presvedčivo ani nezdôvodnil.

Zdôraznil, že predmetom sporu nie je, ako to uvádza súd prvej inštancie, preukazovanie existencie pohľadávky žalobcu, teda existencia záväzkového vzťahu titulom pôžičky medzi žalobcom a úpadcom (táto vyplýva z prihlášky a žaloby), ale preukazovanie existencie dôvodov popretia pohľadávky žalobcu žalovaným, a za tým účelom malo byť vykonané dokazovanie, či listiny, z ktorých SKP pri popretí vychádzal, sú dôvodné a postačujúce na prijatie záveru o existencii spornosti pohľadávky, čo podľa žalobcu nie je možné bez toho, aby boli zabezpečené listiny, ktoré žalobca žiadal zabezpečiť v spore opakovane.

Pre žalobcu je zvláštne, že žalovaný SKP napriek zákonnej povinnosti podľa ust. , sa počas celej doby konania bránil tomu, aby boli predložené dôkazy žiadané žalobcom, súdu predkladal len selektívne údaje z účtovníctva úpadcu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2017, sp. zn. . Podľa žalobcu tak súd nesprávne posúdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii tvrdeného záväzkového vzťahu, nakoľko predmetom sporu nebolo dokazovanie existencie záväzkového vzťahu titulom pôžičky (to žalobca tvrdil a preukázal už v prihláške), ale preukazovanie oprávnenosti popretia pohľadávky žalovaným, a preto žalobca nemohol objektívne predložiť listiny z účtovníctva, ktorými disponuje žalovaný, a preto ich v rámci svojej procesnej povinnosti, ako návrhy na dôkazy žiadal opakovane predložiť, nakoľko mal za to, že v spore mala nastúpiť „vysvetľovacia povinnosť“ žalovaného, a tento aj s poukazom na ust. mal procesnú povinnosť žalobcom žiadané listiny súdu predložiť a umožniť tak súdu zistiť skutočný stav veci. Ak súd prvej inštancie dôkazy v tomto rozsahu nevykonal, pochybil a rozhodol predčasne.

Reagoval aj na názor súdu v bode 22. odôvodnenia rozsudku, pričom rovnaká reakcia smeruje zo strany žalobcu aj na súd, ktorý zjavne porušil práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keď vec je vedená na súde od 16.06.2014, a rozsudok bol vyhlásený až dňa 23.03.2023 (čo je viac ako 8 rokov), ako zmeny v osobách zákonných sudcov spôsobili neprimerane dlhé konanie, ktoré ale žalobca nezavinil (žalobca prieťahy v spore nespôsoboval). Súčasne žalobca nezavinil vznik trov na jeho strane za úradné overenie (preklad) rozhodného práva z jazyka maďarského do jazyka slovenského, na ktorého predloženie nebol v spore povinným (nejde o dôkaz) a bolo povinnosťou súdu tento si zabezpečiť, čo sa nestalo od roku 2019, kedy odvolací súd vytkol túto skutočnosť súdu prvej inštancie, ale napriek tomu reagoval na výzvu súdu zo dňa 29.11.2022, aby bolo možné vo veci súdom konať. Ak teda bol povinný

sám súd si zabezpečiť rozhodné právo a jeho preklad, potom je súd povinný nahradiť žalobcovi trovy, ktoré mu vznikli jeho zabezpečením, a tieto si zhodne voči súdu uplatňuje v sume 120,00 eur a žiada ich náhradu v celom rozsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody, žalobca žiada odvolací súd, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.03.2023, č.k. -324 v časti výroku II. a výroku III., postupom podľa ust. , zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, keď vytýkané porušenia zákona nie je možné odstrániť odvolacím súdom v odvolacom konaní.

23. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

24. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vo výroku vecne správny.

25. Odvolací súd sa v zmysle v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.

26. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci.

27. Odvolací súd v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či popierajúci prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popierajúcom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí a pod.). Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by správcovi ukladalo povinnosť jednoznačne formulovať dôvod a rozsah popretia pohľadávky, ale kladie správcovi za úlohu preskúmať pohľadávku a v prípade, že existujú pochybnosti, ukladá mu povinnosť takú pohľadávku poprieť. Teda zákon predpokladá, že pokiaľ existuje pochybnosť o prihlásenej pohľadávke, správca má nielen možnosť, ale naopak, povinnosť takú pohľadávku poprieť. Dôsledné preskúmanie každej prihlásenej pohľadávky a výsledok tohto prieskumu, ktorý sa odrazí buď v zistení alebo naopak, v popretí pohľadávky správcom, patrí v zmysle k jeho základným povinnostiam. V prípade popretia pohľadávky správcom je potom na veriteľovi, aby sa určenia pohľadávky domáhal súdnou cestou, v zákonnej lehote. Dôkazné bremeno leží na žalobcovi, t.j. veriteľovi pohľadávky, ktorý má pred súdom preukázať, že pohľadávka je nesporná. V tomto kontexte je dokonca nepodstatné, či dôvody, pre ktoré bola pohľadávka popretá boli správne alebo nie.

28. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

29. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

30. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie a v ňom založeného popieracieho prejavu správcu (č.l. 20) vyplýva, že správca popretie pohľadávky vo výške 16.815,35 eur založil na skutočnosti, že veriteľ nepreukázal písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke, ani iný doklad o dohode veriteľa a úpadcu na termíne splatnosti (dátume vrátenia pôžičky veriteľovi). Z dôvodu, že pôžička peňazí bola reálne odovzdaná dňa 28.04.2009, preukázateľne došlo k premlčaniu nároku veriteľa na vrátenie sumy pôžičky. Pohľadávku vo výške 70.000 eur správca poprel z dôvodu, že veriteľ nepreukázal písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke, ani iný doklad o dohode veriteľa a úpadcu na termíne splatnosti (dátume vrátenia pôžičky veriteľovi). Správca mal za to, že pohľadávka vo výške 70.000 eur je vrátením sumy, ktorú

uhradil, úpadca ako zálohu za letenky dňa 21.02.2011, v prospech veriteľa pohľadávky. Zhrnul preto, že nárok veriteľa na vrátenie sumy je nepreukázaný a poskytnutá suma je vrátením skôr poskytnutej totožnej sumy 70.000 eur úpadcom v prospech veriteľa, ako úhrada za letenky, a teda právny dôvod tvrdený veriteľom, nebol preukázaný. 31. V zmysle ust. má správca povinnosť dôkladne preskúmať každú prihlásenú pohľadávku. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým a právnym hodnotením súdu prvej inštancie. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že súd sa zaoberal otázkou, či včas uplatnené dôvody správcu obsiahnuté v jeho popieracom prejave vylučujú uspokojenie prihlásených pohľadávok žalobcu z uspokojenia v konkurze, pričom dospel k záveru, že dôvod uvedený v popieracom prejave správcu z 2. mája 2014 obstojí len v prípade pohľadávky žalobcu vo výške 70.000 eur.

32. Žalovaný sa nestotožnil s právnym názorom súdu uvedeným vo výroku II. a III. odvolaním zaťaženého rozsudku, teda právne posúdenie pohľadávky žalobcu vo výške 70.000 eur a s ním súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania.

33. Podľa ustanovenia , každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

34. Podľa ustanovenia , prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

35. Podľa ustanovenia , ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

36. Podľa ustanovenia , popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

37. Podľa ustanovenia , veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

38. Podľa ustanovenia , v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

39. Podľa ustanovenia , rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.

40. Podľa ustanovenia , pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

41. Žalobca namietal, že konkurzný súd nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie, čím znemožnil žalobcovi preukázať časť žalovaného nároku, a súčasne v tejto časti svoje rozhodnutie ani presvedčivo nezdôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom konkurzného súdu, ktorý uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu, navrhnúť a predložiť dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenie, že platba z 2.11.2011

predstavuje pôžičku úpadcovi vo výške 70.000 eur, keďže samotný výpis z účtu žalobcu z 2.11.2011 na preukázanie tvrdenia, že sa malo jednať o pôžičku, nepostačuje. S poukazom na uvedené odvolací súd považuje názor žalobcu, že konkurzný súd mal za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností sa oboznámiť s výpismi z účtu úpadcu za celý rok 2011, a nie iba za 2 mesiace, za irelevantný, pretože v konaní súd neposúdil právny stav na základe pochybností vo vykonanom dokazovaní, ale na základe neunesenia dôkazného bremena svojich tvrdení žalobcom. Rovnako tak odvolací súd považuje za právne rozporné, aby žalobca prenášal svoju dôkaznú núdzu na súd, ktorý by mal nahrádzať dôkazy, ktoré nevie alebo nie je schopný, či ochotný zabezpečiť sám žalobca. Odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax v podobných veciach, v zmysle ktorej účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.

42. Rovnako tak žalobca namietal, že nemôže obstáť názor súdu, že sa konateľ žalobcu mal dostaviť na pojednávanie a objasniť dôvod vzniku záväzku, nakoľko tento vyplýval už z podanej prihlášky a žaloby. Mal za to, že žalobca si dôkazne splnil všetky povinnosti na preukázanie existencie záväzkového vzťahu už v prihláške aj v podanej žalobe. Zastáva právny názor, že neunesenie dôkazného bremena tvrdené súdom v tomto smere nie je správne. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že si splnil všetky povinnosti na preukázanie existencie záväzkového vzťahu už v podanej prihláške, či žalobe. Konkurzný súd, podľa názoru odvolacieho súdu, správne poukázal na skutočnosť, že v posudzovanom prípade sa jedná o dlhoročný spor a žiadneho z pojednávaní sa nezúčastnil štatutár žalobcu, čo svedči o jeho pasivite k pojednávanej veci. Je možné sa preto stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že napriek dôkaznej núdzi, žalobca ostal pasívny. Aj z tohto správania sa žalobcu je možné posúdiť, že riadne nepreukázal uzatvorenie zmluvy o pôžičke s úpadcom dňa 2.11.2011.

43. K odvolacej námietke žalobcu, že súd nevykonal dokazovanie skutočností, ktoré mohli prispieť k zisteniu skutkového stavu veci, má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie riadne a relevantne zdôvodnil, prečo nepristúpil k dokazovaniu žalobcom navrhovaných skutočností a rovnako tak je možné konštatovať, že myšlienkový postup konkurzného súdu má logické i právne závery, ktoré je možné preskúmať odvolacím súdom, čím neobstojí odvolacia námietka žalobcu, spočívajúca v nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia.

44. Odvolací súd pripomína, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi ().

45. Žalobca ďalej tvrdil, že predmetom žaloby bolo preukazovanie existencie dôvodov popretia pohľadávky žalobcu žalovaným, a za tým účelom malo byť vykonané dokazovanie, či listiny, z ktorých správca pri popretí vychádzal, sú dôvodné a postačujú na prijatie záveru o existencii spornosti pohľadávky.

46. Odvolací súd zdôrazňuje správnosť a odôvodnenosť citácie ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít, z ktorých je zrejmé, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 konkurzného zákona je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy. Nie je preto zrejmé, prečo by mal byť incidenčný súd povolaný nahrádzať, resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý zákonom ustanoveným postupom urobil prejav k uznaniu pohľadávky konkurzného veriteľa, s ktorým zákon spája

účinky konečného a v procesnom rámci samotného konkurzného konania nenapadnuteľného zaradenia danej pohľadávky medzi uspokojované pohľadávky (k tomu viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. septembra 2014, sp. zn. ).

47. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2017, sp. zn. , ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017).

48. Z ustálenej judikatúry je zrejmé, že súd postupoval správne, keď konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Odvolací súd má za to, že konkurzný súd sa správne zaoberal otázkou, či včas uplatnené dôvody správcu, obsiahnuté v jeho popieracom prejave, vylučujú uspokojenie prihlásených pohľadávok žalobcu z uspokojenia v konkurze. Je preto možné uzavrieť, že bolo povinnosťou žalobcu navrhnúť a predložiť dôkazy, ktoré by mali preukazovať jeho tvrdenie, že platba z 2.11.2011, predstavuje pôžičku úpadcovi vo výške 70.000 eur. Preto odvolací súd zastáva právny názor, že žalovaný správca dôvodne poprel prihlásenú pohľadávku vo výške 70.000 eur, s poukazom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal právny dôvod prihlásenej pohľadávky, ani to, že by sa malo jednať o pôžičku poskytnutú úpadcovi.

49. Odvolací súd, s poukazom na zistený skutkový stav konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a napadnutý rozsudok konkurzného súdu v súlade s potvrdil v napadnutej časti ako vecne správny.

50. K tvrdeniam obsiahnutým v záverečnej časti odvolania odvolací súd konštatuje, že na tieto nebude prihliadať s poukazom na skutočnosť, že žalobca sa mohol odvolať aj voči výroku IV., avšak tak neurobil, preto jeho tvrdenia uvedené v odvolaní k tejto časti považuje za irelevantné pre posudzovanú právnu vec.

51. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že úspešnému žalovanému nárok na náhradu nepriznal, nakoľko si tento nárok neuplatnil a v odvolacom konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

52. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).