Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 420/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. C., L., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., S., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky a na spravodlivé súdne konanie podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. zo 6. júna 2012

a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 21. marca 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. C. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2013

doručená sťažnosť M. C. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich

základných práv vlastniť majetok podľa (ďalej len

„ústava“) a na spravodlivé súdne konanie podľa a práva podľa ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 6. júna 2012 a

rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 21.

marca 2013.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Navrhovateľka podala dňa 31. 1.

2001... žalobu o vyslovenie absolútnej neplatnosti časti kúpnych zmlúv o prevode

vlastníctva pozemku...

Dôvodom podania takéhoto návrhu bola tá skutočnosť, že na základe rozhodnutia...

M. zo dňa 7. 7. 1964 bol sťažovateľke neoprávnene vyvlastnený majetok , ktorý bol v jej

vlastníctve na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 30. 6. 1949. Vzhľadom k tomu, že do

podania žaloby boli sťažovateľke vydané neprávom zamietavé rozhodnutia v reštitučných

konaniach v zmysle .., ako aj v zmysle o

úprave vlastníckych vzťahov k pôde..., bola prinútená k podaniu vyššie uvedenej žaloby.

Aj rozhodnutie Okresného súdu Poprad č. k. v spojitosti s

rozhodnutím Krajského súdu Prešov č. k. uprelo sťažovateľke právo

vlastniť majetok podľa článku 20 SR a právo na spravodlivý súdny proces v zmysle

článku 46 SR, keďže aj tieto súdy nenapravili krivdy spáchané štátom voči

sťažovateľke v roku 1964, kedy došlo k neoprávnenému vyvlastneniu majetku sťažovateľky,

pričom jej nikdy doposiaľ nebola poskytnutá žiadna právna ochrana ani primeraná

náhrada od rôznych inštitúcií ako aj súdov.

Sťažovateľka sa dožadovala ochrany vlastníckeho práva pred všeobecnými súdmi a

teda podaným návrhom sa domáhala absolútnej neplatnosti časti kúpnych zmlúv o prevode

vlastníctva pozemku podľa ustanovenia , pretože uzatvorenie jednotlivých kúpnych

zmlúv medzi odporcom v 12. rade a ostatnými odporcami je v rozpore s ustanovením § 39

, pretože tieto právne úkony obchádzajú ustanovenia

ako aj ustanovenia Na tieto zákonné ustanovenia

upozornila sťažovateľka už vo svojom žalobnom návrhu, hoci na absolútnu neplatnosť

právneho úkonu musí prihliadať súd ex offo.

Právne účinky absolútnej neplatnosti zasahujú aj do vecnoprávneho (vlastníckeho)

vzťahu, ktorý vznikol na základe neplatného právneho úkonu. Na to, aby nastali právne

účinky absolútnej neplatnosti, nie je v zásade potrebný súdny výrok o neplatnosti právneho

úkonu. Rozhodnutie súdu je však potrebné, ak v súvislosti s neplatným právnym úkonom

treba urobiť ešte ďalší úkon (napr. výmaz práva z katastra nehnuteľností). Z tohto dôvodu

bola nútená sťažovateľka podať takúto žalobu a v žiadnom prípade nemožno konštatovať;,

že by sťažovateľka nemala naliehavý právny záujem dožadovať sa neplatnosti uvedených

kúpnych zmlúv tak, ako to uviedol prvostupňový súd na 6. strane odôvodnenia rozsudku.

Sťažovateľka práve naopak mala mimoriadne naliehavý právny záujem na vyslovenie

absolútnej neplatnosti uvedených kúpnych zmlúv, pretože bola nepochybne vlastníčkou

nehnuteľností prevádzaných v kúpnych zmluvách a teda jej právne postavenie vo vzťahu k

uvedeným nehnuteľnostiam by sa samozrejme zmenilo, keďže v prípade kladného

rozhodnutia súdu by sa jej tieto nehnuteľnosti vrátili.

Pre úspešnosť v spore v danom prípade bolo zo strany sťažovateľky nutné preukázať

splnenie predovšetkým týchto podmienok:

1. vecnú aktívnu legitimáciu

2. aké zákony sú v rozpore s právnym úkonom

3. či si sťažovateľka uplatnila svoje právne nároky v zmysle ,

resp. iných na vec sa vzťahujúcich právnych noriem

Z vykonaného dokazovania a z predložených listinných dôkazov bolo nepochybné, že

vyššie uvedené podmienky boli splnené, preto je nepochopiteľné, že súdy žalobu zamietli.

Ad 1) Čo sa týka vecnej aktívnej legitimácie je absolútne neprijateľný právny názor

súdov, že sťažovateľka má nedostatok vecnej aktívnej legitimácie na podanie tejto žaloby,

keďže sťažovateľka so svojim teraz už nebohým manželom spoločne nadobudli dňa 30. 6.

1949 kúpnou zmluvou nehnuteľnosti, ktoré následne právny predchodca odporcu v 12. rade

previedol na ostatných odporcov v rozpore so o mimosúdnych

rehabilitáciách. Je nepochybné, že sťažovateľka bola vlastníčkou uvedených nehnuteľností

až do nezákonného vyvlastnenia štátom v 60. rokoch 20. storočia. Vzhľadom k tejto

skutočnosti a predovšetkým právneho titulu (kúpnej zmluvy zo dňa 30. 6. 1949) je

sťažovateľka oprávnená domáhať sa neplatnosti kúpnych zmlúv uvedených v žalobnom

návrhu.

Ad 2) Sťažovateľka nepochybné poukázala vo svojom návrhu, aké ustanovenia

zákona obišiel právny predchodca odporcu v 12. rade, keď prevádzal ostatným odporcom

nehnuteľnosti uvedené v kúpnopredajných zmluvách.

Ad 3) Sťažovateľka osvedčila aj túto podmienku, keďže je nepochybné, že sa svojho

vlastníckeho práva na vydanie nehnuteľností domáhala v rámci reštitučného zákona, avšak

neúspešne, preto sa oprávnene domáhala svojich práv cestou všeobecných súdov...

Sťažovateľka je presvedčená, že došlo k závažnému zásahu do jej práva na

spravodlivý súdny proces ako aj do práva vlastniť majetok. Bezprecedentným spôsobom bol

sťažovateľke vyvlastnení majetok, t.j. nebol daný na to žiadny verejný záujem, nebolo to

vykonané v nevyhnutnej miere a v konečnom dôsledku jej nebola poskytnutá ani žiadna

primeraná náhrada...“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:

„1. Základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru... a SR a základné právo sťažovateľky vlastniť majetok

podľa SR rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa

21. 03. 2013 a rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. zo dňa 06. 06 2012

porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa 21. 03. 2013 a

rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. zo dňa 06. 06 2012 sa zrušujú a vec

sa Okresnému súdu Poprad vracia na ďalšia konanie.

3. Ústavný súd...priznáva navrhovateľke finančné zadosťučinenie v sume 30.000 Eur.

4. Krajský súd Prešov a Okresný súd Poprad sú povinní uhradiť sťažovateľke

spoločne a nerozdielne doterajšie trovy konania vo výške 331,13 Eur... do 15 dní od

doručenia tohto nálezu na účet jej právnemu zástupcovi.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa ,

ktorú poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení až , má v ústave

a v presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané

na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127

ods. 1 , a ).

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa

a , ale v odôvodnení riadne neodôvodnila a vôbec

nekonkretizovala, v čom vidí porušenie svojho základného práva vlastniť majetok

zakotveného v a základného práva podľa , ktoré je

v systematike označené ako právo na súdnu a inú právnu ochranu (sťažovateľka

navyše označuje základné právo zakotvené v ako „právo na spravodlivý

súdny proces“ a v petite ako „právo na spravodlivé súdne konanie“, ktoré je zakotvené

v čl. 6 ods. 1 dohovoru), a tiež nekonkretizovala ani to, v čom vidí porušenie svojho práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vo svojej veci (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde).

Odôvodnenie sťažnosti je teda nezrozumiteľné a neurčité a sťažovateľka iba tvrdí,

že „došlo k závažnému zásahu do jej práva na spravodlivý súdny proces ako aj do práva

vlastniť majetok. Bezprecedentným spôsobom bol sťažovateľke vyvlastnený majetok, t.j.

nebol daný na to žiadny verejný záujem, nebolo to vykonané v nevyhnutnej miere

a v konečnom dôsledku jej nebola poskytnutá ani žiadna primeraná náhrada...“.

Keďže sťažovateľka, ktorá je v konaní zastúpená kvalifikovaným odborníkom

v oblasti práva (advokátom), v petite svojej sťažnosti namieta porušenie svojich základných

práv vlastniť majetok podľa (toto právo je zakotvené v )

a na spravodlivé súdne konanie podľa , ako aj práva podľa

dohovoru označenými rozsudkami okresného súdu a krajského súdu, ale v samotnej

sťažnosti iba opisuje skutkový stav pred vydaním rozhodnutí všeobecných súdov v jej veci

a uvádza svoje právne úvahy, ktoré všeobecné súdy neakceptovali najmä v súvislosti s

požiadavkou, že mala mať „mimoriadne naliehavý právny záujem na vyslovenie absolútnej

neplatnosti... kúpnych zmlúv“, a s jej tvrdením, že „splnila všetky zákonné podmienky“, aby

jej žalobe všeobecné súdny vyhoveli, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2

(bez toho, aby preskúmaval namietané rozsudky okresného súdu

a krajského súdu) odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne

napr. , , ).

Nad rámec ústavný súd k tomu uvádza, že takýto rozsah nedostatkov zákonom

predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať

z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , a ).

V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája

2005 uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“ Aj vzhľadom na to naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2013