Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 422/2013
PDF · 241.05 KB
No categories available
II. ÚS 422/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., toho času vo výkone trestu odňatia slobody pre
namietané porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2
a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením vyšetrovateľa
Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície vo Z. sp. zn. ČVS:
ORP-477/OEK-ZV-2012 z 8. júna 2012, postupom a uznesením Okresnej prokuratúry Z. č.
k. 3 Pv 347/12-7 z 15. októbra 2012 v spojení s postupom a rozhodnutím Krajskej
prokuratúry v B. sp. zn. 1 KPt 541/12 a postupom a upovedomením Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky sp. zn. IV Pz 230/12 z 5. decembra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
19. decembra 2012 doručená sťažnosť M. B., toho času vo výkone trestu odňatia slobody
(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1,
2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením vyšetrovateľa Okresného
riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície vo Z. (ďalej len „vyšetrovateľ“)
sp. zn. ČVS: ORP-477/OEK-ZV-2012 z 8. júna 2012, postupom a uznesením Okresnej
prokuratúry Z. (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 3 Pv 347/12-7 z 15. októbra 2012
v spojení s postupom a rozhodnutím Krajskej prokuratúry v B. (ďalej len „krajská
prokuratúra“) sp. zn. 1 KPt 541/12 a postupom a upovedomením Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) sp. zn. IV Pz 230/12 z 5.
decembra 2012.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Uvedenú sťažnosť podávam pre konanie vyššie
uvedených OČTK, ktorí svojim konaním a rozhodovaním vo veci porušili moje základné
práva na spravodlivý proces.
- porušenie základného práva na zákonnosť konania
- porušenie základného práva na obhajobu.
Tieto základné práva boli porušené konaním OR PZ OKP ČVS: ORP-477/OEK-ZV-2012
a O.P. Z. sp. zn. 3 Pv 347/12-7 zo dňa 15. 10. 2012 a tiež GP SR sp. zn. IV Pz 230/12-5 zo
dňa 5. 12. 2012 ako aj konaním, ktoré ich rozhodnutiam predchádzalo...
Dôvodom stíhania môže byť len odôvodnené podozrenie zo spáchania tr. činu,
pričom musí byť dodržaný postup ustanovený Tr. poriadkom. Táto zásada procesne dopĺňa
hmotnoprávnu zásadu „Nullum crimen sine lege“, ktorá v tr. práve predstavuje zásadu
zákonnosti. Pokiaľ ide o namietaný rukopisne opravovaný dátum vydania tohto uznesenia,
kde porušenie vyhlášky MS-SR č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku
v znení neskor. zákonov, GP-SR vo svojom upovedomení píše, že sa táto vyhláška na
predmetnú zákonnú úpravu nevzťahuje. Toto ich tvrdenie je v hrubom rozpore
s ustanovením tr. zákona a tr. poriadku, ktoré hovorí, že písomnosti podávané v tr. veci
musia byť riadne označené preberacou pečiatkou s vyznačením dátumu a času podania, aby
si obvinený mohol skontrolovať včasnosť podania dokumentu. Neoznačenie písomnosti,
alebo zásah do opravy dátumu sa zakazuje z titulu zákonnosti.
Tiež sa GP-SR nevysporiadala vo svojom rozhodovaní, že začatie tr. stíhania
a vznesenia obvinenia je vážny zásah do osobnej slobody a nesprávne a protiprávne
vznesenie obvinenia, ktoré je z titulu nesprávnej právnej kvalifikácie, je zásadným
porušením procesného úkonu a javí sa ako hrubá procesná chyba a nezákonným uznesením
obvinenia nemôže byť zo zákona tr. stíhaný.
Vyjadrenie GP-SR vyznieva ako prejav arogancie moci pričom práve prokuratúra
v prípravnom konaní je zo zákona v zmysle § 230 T. P. garantom dodržiavania zákonnosti
a je počudovania hodné a priam výsmešné zdôvodnenie GP-SR a tiež záverečná veta ich
vyjadrení, že skutočnosť že spoločnosť, ktorá predmetný úver riešila si odo mňa nevypýtala
platnú pracovnú zmluvu a ostatné doklady potrebné pre uzatvorenie zmluvy o úvere nie je
podstatná pri posudzovaní trestnoprávnej zodpovednosti za prečin úverového podvodu...
Tiež poukazujem na zásadné porušenie práva na obhajobu pre nezákonné vznesenie
obvinenia a tiež nedodržanie procesného práva rovnosti strán a nedodržiavanie
kontradiktórnosti konania.“
3. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal jeho
sťažnosť na ďalšie konanie a aby vydal tento nález:
«1. OR PZ Z., OP-Z. a GP-SR porušili moje práva ako sťažovateľa podľa čl. 50 ods.
2,3, čl. 17 ods. 1,2,5, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1,3, čl. 5 ods.
1,3,4 „Dohovoru“.
2. Rozhodnutie OR PZ OKP Z. ČVS:ORP-477/OEK-ZV-2012 zo dňa 8. 6. 2012 sa
zrušuje.
3. Rozhodnutie OP-Z. sp. zn. 3 Pv 347/12-7 z 15. 10. 2012 a v náveznosti rozhodnutie
K.P. – B. sp. zn. 1 KPt 541/12 sa zrušuje.
4. Rozhodnutie GP-SR B. sp. zn. IV Pz 230/12-5 z 5. 12. 2012 sa zrušuje.»
4. Keďže sťažnosť sťažovateľa nespĺňala zákonom predpísané náležitosti, ústavný
súd vyzval sťažovateľa na doplnenie sťažnosti o splnomocnenie pre advokáta
na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a na doplnenie kópií právoplatných
rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k porušeniu ním označených práv a ktorých zrušenia sa
sťažovateľ vo svojej sťažnosti domáha.
Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ reagoval doplnením podania, ktoré bolo
ústavnému súdu doručené 23. apríla 2013. Sťažovateľ v ňom uviedol:
„Zároveň týmto doplnením podania je Vaša výzva vo Vami stanovenom čase
naplnená s tým, že právoplatné rozhodnutia ORPZ, OKP ČVS: ORP-477/OEK-ZV-2012
z 8. 6. 2012, rozhodnutie OP Z. sp. zn. 3Pv 347/12-7 z 15.10.2012 a rozhodnutie GP -SR
sp. zn. IV Pz 230/12-5 z 5. 12. 2012 sú prílohou tohto listu.
Splnomocnenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom k tomuto
doplneniu neprikladám, nakoľko som pre krátkosť času nestačil tento úkon dokončiť, tak
som ho len písomne oslovil, aby prišiel za mnou do ÚVTOS a uvedený doklad Vám spoločne
s ním zaslali. V opačnom prípade, Vás žiadam touto cestou o prípadné ustanovenie obhajcu
ústavným súdom.“
5. Z príloh, ktoré sťažovateľ spolu s doplnením podania ústavnému súdu
doručil, vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa bolo voči sťažovateľovi na základe uznesenia
sp. zn. ČVS: ORP-477/OEK-ZV-2012 z 8. júna 2012 začaté trestné stíhanie a bolo mu
vznesené obvinenie pre trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného
zákona. Sťažovateľ prevzal uvedené uznesenie vyšetrovateľa 15. júna 2012 a jeho obhajca
JUDr. V. M. 27. júla 2012. Sťažovateľ predmetné uznesenie vyšetrovateľa napadol
sťažnosťou podanou na poštovú prepravu 9. októbra 2012, v ktorej namietal nesprávnu
právnu kvalifikáciu skutku.
Okresná prokuratúra po preskúmaní sťažnosti rozhodla tak, že sťažnosť
sťažovateľa zamietla ako oneskorene podanú podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku uznesením sp. zn. 3 Pv 347/12 z 15. októbra 2012. Sťažnosť sťažovateľa proti
uzneseniu okresnej prokuratúry, ktorú podal 22. októbra 2012 na generálnej prokuratúre,
bola posúdená ako návrh na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku (zrušenie
právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní). Generálna prokuratúra po preskúmaní veci
podľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku listom sp. zn. IV Pz 230/12 z 5. decembra 2012
upovedomila sťažovateľa, že dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia (uznesenia
okresnej prokuratúry z 15. októbra 2012) neboli zistené.
II.
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
9. Podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne
sťažnosť, ak bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne
vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť.
10. Podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku generálny prokurátor zruší právoplatné
rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému
predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie,
ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.
11. Podľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku ak generálny prokurátor po preskúmaní
veci na základe návrhu oprávnenej osoby uvedenej v § 364 ods. 1 nezistí dôvody
na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo ak uplynula lehota uvedená v § 364 ods. 1
alebo 3, upovedomí o tom osobu, ktorá návrh podala.
12. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.
Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako
z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre
neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený
zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
14. Podľa čl. 50 ods. 2 ústavy každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje
sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť
na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
15. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.
Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane
v súlade s konaním ustanoveným zákonom...
Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody
v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred
sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má
právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môže
podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.
Podľa č. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania
v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto
minimálne práva: a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený
s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu; b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu
svojej obhajoby; c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu,
alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to
záujmy spravodlivosti vyžadujú; d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe
a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako
svedkov proti sebe; e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému
pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí.
17. Podstatou sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho uvedených práv
postupom a uznesením vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-477/OEK-ZV-2012 z 8. júna 2012
o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, postupom a uznesením okresnej
prokuratúry sp. zn. 3 Pv 347/12 z 15. októbra 2012 o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa
a postupom a upovedomením generálnej prokuratúry sp. zn. IV Pz 230/12 z 5. decembra
2012, ktorým bol sťažovateľ upovedomený, že dôvody na zrušenie napadnutého
rozhodnutia okresnej prokuratúry neboli zistené. Sťažovateľ namieta, že obvinenie mu bolo
vznesené nesprávne a protiprávne, že k porušeniu zákonnosti došlo opravou chyby v dátume
vydania uznesenia okresnej prokuratúry a všetky tieto pochybenia a svojvoľné rozhodnutia
nenapravila svojím postupom a rozhodnutím ani generálna prokuratúra. Sťažovateľ v petite
sťažnosti žiada aj zrušenie rozhodnutia krajskej prokuratúry, ktoré však bližšie
nešpecifikoval. Zároveň sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukázal na zásadné porušenie práva
na obhajobu pre nezákonné vznesenie obvinenia a tiež nedodržanie procesného práva
rovnosti strán a nedodržanie kontradiktórnosti konania.
A. K namietanému porušeniu práv uznesením vyšetrovateľa sp. zn.
ČVS: ORP 477/OEK-ZV-2012 z 8. júna 2012 a postupom a uznesením okresnej
prokuratúry sp. zn. 3 Pv 347/12 z 15. októbra 2012
18. Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity
svojej právomoci vo vzťahu ku všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy,
podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
19. Sťažovateľ podal proti uzneseniu vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-477/OEK-ZV-
2012 z 8. júna 2012 sťažnosť, t. j. riadny opravný prostriedok, ktorý mu Trestný poriadok
poskytuje a na ktorého použitie bol sťažovateľ oprávnený. Túto sťažnosť sťažovateľ podal
na poštovnú prepravu 9. októbra 2012. Jeho sťažnosťou sa zaoberala okresná prokuratúra,
ktorá sťažnosť preskúmala a zistila, že bola podaná oprávnenou osobou a na príslušnom
orgáne, avšak nebola podaná v zákonom ustanovenej lehote upravenej v § 187 ods. 1
Trestného poriadku, t. j. do troch dní od oznámenia uznesenia, a preto sťažnosť sťažovateľa
podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zamietla.
Proti uzneseniu okresnej prokuratúry podal sťažovateľ sťažnosť na generálnej
prokuratúre. Jeho sťažnosť bola posúdená ako postup podľa § 363 ods. 1 Trestného
poriadku. Podaním sťažovateľa sa generálna prokuratúra zaoberala a po preskúmaní veci
podľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku listom sp. zn. IV Pz 230/2012 z 5. decembra 2012
sťažovateľa upovedomila, že dôvody na zrušenie napadnutého uznesenia okresnej
prokuratúry neboli zistené.
Pokiaľ ide o namietané uznesenie vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-477/OEK-ZV-
2012 z 8. júna 2012 a postup a uznesenie okresnej prokuratúry sp. zn. 3 Pv 347/12
z 15. októbra 2012, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný
prostriedok nápravy, ktorý aj využil, a z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa
v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.
B. K namietanému porušeniu práv postupom a upovedomením generálnej
prokuratúry sp. zn. IV Pz 230/12 z 5. decembra 2012
20. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou
ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(napr. II. ÚS 399/2010, IV. ÚS 51/2011).
21. Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti neuvádza žiadne argumenty
podporujúce jeho tvrdenia o porušení označených základných práv a slobôd postupom
a rozhodnutím generálnej prokuratúry, ktoré by boli opreté o právne relevantné súvislosti.
Sťažnosť v rozpore s § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde neobsahuje v podstate žiadne
ústavnoprávne odôvodnenie zásahu do sťažovateľom označených práv. Medzi
sťažovateľom tvrdeným nezákonným postupom a rozhodnutím okresnej prokuratúry, ktoré
spočívalo v tom, že bol na vyhotovení uznesenia opravený dátum jeho vydania, a postupom
generálnej prokuratúry, ktorá sa podľa sťažovateľa svojvoľne, neodborne a laxne
vysporiadala s jeho sťažnosťou na jednej strane, a základnými právami, ktorých porušenie
sťažovateľ v sťažnosti namieta, nie je možné identifikovať žiadnu príčinnú súvislosť.
22. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie
od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania
jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov
činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až
po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie
práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu
(napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).
23. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej postup
a upovedomenie generálnej prokuratúry sp. zn. IV Pz 230/12 z 5. decembra 2012 odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
C. K namietanému porušeniu práv postupom a neidentifikovaným rozhodnutím
krajskej prokuratúry sp. zn. 1 Kpt 541/12
24. Ústavný súd vyzval sťažovateľa na doplnenie sťažnosti podľa § 50 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, podľa ktorého sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatného rozhodnutia
alebo dôkaz o inom zásahu. Napriek výzve ústavného súdu sťažovateľ svoju sťažnosť
nedoplnil o namietané rozhodnutie krajskej prokuratúry sp. zn. 1 Kpt 541/12, ktorú
vo svojej sťažnosti ani nijako bližšie neidentifikoval a v súvislosti s ňou porušenie svojich
práv ani nijako neodôvodnil. Vzhľadom na uvedené ústavný súd v časti namietajúcej
neidentifikované rozhodnutie krajskej prokuratúry sp. zn. 1 Kpt 541/12 sťažnosť odmietol
z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
D. K žiadosti sťažovateľa o ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní
pred ústavným súdom
25. Ústavný súd zároveň vyzval sťažovateľa, aby svoju sťažnosť doplnil
o splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom podľa § 20
ods. 2 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ v odpovedi na túto výzvu vo svojom podaní
z 23. apríla 2013 okrem iného požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu ústavným
súdom.
26. Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou ustanovuje fyzickej osobe
uchádzajúcej sa o ústavnú ochranu svojich základných práv v konaní pred ústavným súdom
podľa čl. 127 ústavy právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to požiadala, ak to
odôvodňujú jej pomery (ak vzhľadom na svoje majetkové pomery nedisponuje
dostatočnými zdrojmi na úhradu trov právneho zastúpenia) a ak nejde o zrejme bezúspešné
uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie zástupcu
v konaní pred ústavným súdom musia byť v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu
splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov splnený nie je, ústavný súd
žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu nevyhovie.
27. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd zaoberal sťažnosťou sťažovateľa aj
z pohľadu jej dôvodnosti, aj keď absencia splnomocnenia pre advokáta zakladá dôvod
odmietnutia sťažnosti z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedených záverov ústavného súdu vo vzťahu k sťažovateľom
namietaným postupom a rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní sa ústavný súd
žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom
nezaoberal.
28. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako celok
a o ďalších nárokoch sťažovateľa nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2013