Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 472/2012
PDF · 233.91 KB
No categories available
II. ÚS 472/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2013
v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu
Lajosa Mészárosa v konaní o sťažnosti JUDr. D. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. J.
B., Advokátska kancelária, Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.
16 CbZm/6/2009 takto
rozhodol:
1. Základné právo JUDr. D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Banská Bystrica
v konaní vedenom pod sp. zn. 16 CbZm/6/2009 p o r u š e n é b o l o .
2. JUDr. D. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €
(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý zaplatiť mu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. JUDr. D. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 404,37 €
(slovom štyristoštyri eur a tridsaťsedem centov), ktorú j e Okresný súd Banská Bystrica
p o v i n n ý zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. B., Advokátska kancelária, Ž.,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna
2012 doručená sťažnosť JUDr. D. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Banská
Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 CbZm/6/2009.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Sťažovateľ, ako odporca na 2 mieste v spore
č. j. 10 Zm/6/2009 podal na Okresný súd Banskej Bystrici dňa 18. 5. 2009 (správne má byť
19. mája 2009, pozn.) námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu vydanému
na základe žalobného návrhu, zo dňa 26. 3. 2009.
Námietky podal z dôvodu, že na zmenke bol pod jeho menom, avalistu, podpis, ktorý
nebol a nie je jeho podpisom.
Okresný súd v Banskej Bystrici na pojednávaní dňa 21. 9. 2009 rozhodol o určení
grafologického znalca z odboru písmoznalectva na preskúmanie pravosti podpisu
na zmenke.
Znalec bol nariadený dňa 6. 10. 2009. Po ôsmich mesiacoch bol znalec dňa
3. 6. 2010 zrušený a nariadený nový po štyroch mesiacoch, dňa 6. 10. 2010, bol znalec opäť
zrušený a ustanovený nový. Od tejto doby, ani tento znalec nevykonal ani jeden úkon, teda
za rok a sedem mesiacov, v pridelenej veci nekonal. Na základe týchto skutočností nekonal
ani Okresný súd v Banskej Bystrici a vo veci za dva a pol roka nerozhodol.
Na žiadosť o prešetrenie prieťahov v konaní predseda Okresného súdu reagoval
listom dňa 6. 6. 2012, kde sťažnosť na prieťahy považoval za bezdôvodnú a za konanie súdu
považoval uloženie pokuty znalcovi.
S týmto stanoviskom nie je možné sa stotožniť, nakoľko ničím nie je zdôvodnená
skutočnosť, prečo Okresný súd po dobu viac, ako dva a pol roka, nedokázal si v spore
zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku a u posledného znalca ponechal
ho v nečinnosti od 6. 10. 2010 do dnes, bez toho, aby ho bol vymenil, keď tento znalec
neurobil žiaden úkon. Prieťahy v súdnom konaní umožnili, že plynutím času odporcovia
na I. a III. mieste zbavili sa majetku, bránia odporcovi na II. mieste podať trestné
oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý na zmenke falšoval jeho podpis a spôsobili
skutočnosť zváženia, či vôbec navrhovateľ ešte existuje, keď licencia mu končila
31. 3. 2009.
Prieťahmi konania je sťažovateľ postihovaný i psychicky, keď ako jediný
v predchádzajúcom inom spore, bol zaviazaný navrhovateľovi uhradiť zmenkový záväzok
a táto čiastka je od neho exekučne vymožená, bez možnosti jej uplatnenia si náhrady,
od odporcov na I. a III. mieste. Práve táto skutočnosť zrejme neznámeho páchateľa
povzbudila v tom, že na ďalšej zmenke falšoval jeho podpis a uplatnil si opäť nárok
na sťažovateľovi.“
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí návrhu na ďalšie konanie rozhodol
týmto nálezom:
„Okresný súd v Banskej Bystrici v konaní 16 CbZm/6/2009, porušuje sťažovateľovo
právo na riadne prorokovanie veci a rozhodnutie sporu, bez zbytočných prieťahov, priznané
mu čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
Titulom porušenia jeho práv, priznáva sa mu odškodné (správne má byť primerané
finančné zadosťučinenie, pozn.) v čiastke 5 000,-€.
Okresný súd v Banskej Bystrici, sa zaväzuje bez ďalších prieťahov konať a rozhodnúť
spor.“
4. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 472/2012-12 zo 7. novembra 2012 prijal
sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.
5. Ústavný súd po prijatí sťažnosti vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril
k prijatej sťažnosti a tiež, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
6. Predseda okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagoval podaním z 22. januára
2013, doručeným ústavnému súdu 28. januára 2013, v ktorom citoval vyjadrenie zákonného
sudcu JUDr. P. T., ktorý k veci uviedol: „Vec pod sp. zn. 16 CbZm/6/2009 napadla na
Okresný súd Banská Bystrica dňa 27. 03. 2009. Okresný súd dňa 05. mája 2009 vydal
zmenkový platobný rozkaz, proti ktorému pisateľ v zákonom stanovenej lehote podal
námietky. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 21. 09. 2009, ktoré pojednávanie
bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru
písmoznalectvo. Rozhodnutím zo dňa 06. 10. 2009 súd nariadil znalecké dokazovanie, kde
za znalca ustanovil Bc. M. N. Dňa 18. 11. 2009 bol spis zaslaný Okresnému súdu Trenčín za
účelom doručenia spisu znalcovi 28. 05. 2010 bol spis z Okresného súdu Trenčín vrátený
tunajšiemu súdu ako nevybavené dožiadanie z dôvodu nesúčinnosti znalca. Ešte pred
vrátením spisu súdu Okresný súd Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 02. 03. 2010
znalcovi Nitrianskemu uložil poriadkovú pokutu vo výške 820 Eur. Rozhodnutím zo dňa 03.
06. 2010 súd zrušil uznesenie o ustanovení znalca N. a vo veci ustanovil znalkyňu Mgr. Ľ.
B. Podaním zo dňa 30. 09. 2010 žiadala znalkyňa zrušiť uznesenie o jej ustanovení za
znalca, nakoľko okolnosti jej neumožňujú vykonať úkon včas. Rozhodnutím zo dňa 06. 10.
2010 súd zrušil uznesenie v časti o ustanovení znalkyne B. a za znalkyňu ustanovil PhDr. R.
J. Znalkyňa spis tunajšieho súdu spolu s originálom zmenky prevzala 06. 12. 2010.
Prípisom zo dňa 09. 03. 2011 súd vyzval znalkyňu na oznámenie termínu vypracovania
posudku. Prípisom zo dňa 28. 04. 2011 bola znalkyňa vyzvaná na predloženie
vypracovaného znaleckého posudku. Podaním zo dňa 27. 04. 2011 znalkyňa súdu oznámila,
že pre mimoriadne pracovné vyťaženie posudok doručí v lehote 20 dní Vypracovanie
znaleckého posudku súd urgoval prípisom zo dňa 13. 06. 2011. Rozhodnutím zo dňa 16. 09.
2011 súd znalkyni uložil poriadkovú pokutu v sume 820 Eur. Prípisom zo dňa 11. 11. 2011
súd vyzval znalkyňu na predloženie znaleckého posudku. Opätovne bola znalkyňa urgovaná
prípisom zo dňa 16. 12. 2011, 21. 02. 2012, 17. 04. 2012. Uznesením zo dňa 25. 06. 2012
súd nariadil predvedenie znalkyne s tým, aby súdu doručila vypracovaný znalecký posudok
a originál zmenky. Dňa 24. 07. 2012 bola znalkyňa predvedená s tým, že posudok odovzdá
vypracovaný v lehote 30 dní. Prípisom zo dňa 22. 08. 2012 požiadala znalkyňa o predĺženie
lehoty do 07. 09. 2012. Znalecký posudok bol znalkyňou predložený 07. 09. 2012. Znalečné
bolo znalkyni priznané rozhodnutím zo dňa 21 09. 2012. Termín pojednávania bol
stanovený na 03. 12. 2012, kedy súd zmenkový platobný rozkaz zrušil. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 03. 01. 2013.
Okresný súd uvádza, že vykonal všetky úkony, ktoré pripúšťa Občiansky súdny
poriadok za účelom ukončenia veci bez zbytočných prieťahov, avšak v súčasnosti je
nedostatok znalcov z odboru písmoznalectvo a z toho dôvodu vypracovanie znaleckého
posudku trvalo tak, ako je uvedené vo vyjadrení.“
7. Predseda okresného súdu v závere podania z 22. januára 2013 uviedol, že netrvá
na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.
8. Sťažovateľ vo vyjadrení z 9. februára 2013, doručenom ústavnému súdu
15. februára 2013, uviedol, že súhlasí s rozhodnutím ústavného súdu bez nariadenia
pojednávania, zotrval na svojich doterajších stanoviskách vo veci a vyčíslil výšku
uplatnených trov právneho zastúpenia.
9. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci,
pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel
k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
13. Podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania môže
ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
14. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
15. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,
v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného
zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.
Podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti
vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou
nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) vychádza zo svojej ustálenej
judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca
sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu. Základnou
povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý
čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd
so žiadosťou o jeho rozhodnutie (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 305/2010). Táto povinnosť
súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom
prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich
práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá.
18. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby
sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,
predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
19. Zo spisu okresného súdu vyplývajú tieto rozhodné skutočnosti:
- 27. marca 2009 – bol podaný návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu proti
sťažovateľovi ako odporcovi v 2. rade vo výške 36 845,25 € s príslušenstvom,
- 5. mája 2009 – bol vydaný zmenkový platobný rozkaz sp. zn. 10 Zm/20/2009,
- 19. mája 2009 – boli podané námietky sťažovateľa proti zmenkovému platobnému
rozkazu sp. zn. 10 Zm/20/2009 z 5. mája 2009,
- 19. júna 2009 – účastníkom konania bola zaslaná výzva na vyjadrenie sa k námietkam
sťažovateľa,
- 21. septembra 2009 – sa uskutočnilo pojednávanie,
- 6. októbra 2009 – bolo vydané uznesenie sp. zn. 16 CbZm/20/2009 o ustanovení znalca
Bc. M. N. v odbore písmoznalectva,
- 18. novembra 2009 – spis bol zaslaný Okresnému súdu Trenčín na účely jeho doručenia
znalcovi (znalec si spis v lehote neprevzal),
- 2. marca 2010 – bolo vydané uznesenie sp. zn. 16 CbZm/6/2009, ktorým bola znalcovi
uložená poriadková pokuta,
- 6. mája 2010 – okresný súd zaslal znalcovi výzvu,
- 3. júna 2010 – bolo vydané uznesenie sp. zn. 16 CbZm/6/2009, ktorým bola ustanovená
znalkyňa Mgr. Ľ. B. (ustanovená znalkyňa zásielku neprevzala, 6. septembra 2010 okresný
súd listom žiadal zamestnávateľa znalkyne o doručenie zásielky),
- 1. októbra 2010 – znalkyňa listom oznámila okresnému súdu odmietnutie vykonania
znaleckého úkonu,
- 6. októbra 2010 – bolo vydané uznesenie sp. zn. 16 CbZm/6/2009, ktorým bola ustanovená
znalkyňa PhDr. R. J.,
- 6. decembra 2010 – znalkyňa prevzala spis a originál zmenky,
- 9. marca 2011 – okresný súd zaslal znalkyni výzvu,
- 28. apríla 2011 – okresný súd zaslal znalkyni výzvu,
- 27. apríla 2011 – znalkyňa požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku
o 20 dní,
- 13. júna 2011 – okresný súd zaslal znalkyni výzvu (keďže si ju neprevzala, bola doručená
prostredníctvom OOPZ Z. 23. augusta 2011),
- 16. septembra 2011 – bolo vydané uznesenie sp. zn. 16 CbZm/6/2009, ktorým bola
znalkyni uložená poriadková pokuta,
- 11. novembra 2011 – okresný súd zaslal znalkyni výzvu,
- 16. decembra 2011 – okresný súd zaslal znalkyni urgenciu,
- 21. februára 2012 – okresný súd zaslal znalkyni urgenciu,
- 17. apríla 2012 – okresný súd zaslal znalkyni urgenciu,
- 25. júna 2012 – uznesením sp. zn. 16 CbZm/6/2009 okresný súd nariadil predvedenie
znalkyne na okresný súd,
- 24. júla 2012 – znalkyňa v zápisnici z výsluchu uviedla, že posudok odovzdá do 30 dní,
- 22. augusta 2012 –znalkyňa požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku,
- 7. septembra 2012 – znalkyňa predložila znalecký posudok,
- 21. septembra 2012 – bolo vydané uznesenie sp. zn. 16 CbZm/6/2009 o priznaní
znalečného,
- 28. septembra 2012 – okresný súd zaslal účastníkom konania výzvu na vyjadrenie
k znaleckému posudku č. 2/2012,
- 3. decembra 2012 – sa uskutočnilo pojednávanie,
- 3. decembra 2012 – okresný súd vydal rozsudok sp. zn. 16 CbZm/6/2009, ktorým zrušil
zmenkový platobný rozkaz okresného súdu č. 10 Zm/20/2009 z 5. mája 2009 v časti
týkajúcej sa sťažovateľa,
- 21. februára 2013 – bolo vydané uznesenie sp. zn. 16 CbZm/6/2009 o vrátení preddavku
na znalecké dokazovanie,
- 6. marca 2013 – bolo vydané uznesenie sp. zn. 16 CbZm/6/2009 o trovách konania.
20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníkov súdneho konania (2) a postup samotného
súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj
sťažnosť sťažovateľa.
20.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, predmetom konania na okresnom súde je
rozhodovanie o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu. Po právnej stránke ide
o vec, ktorá sa nevymyká bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Zo zistení
ústavného súdu vyplýva, že doterajší priebeh konania ovplyvnila faktická zložitosť veci
(potreba znaleckého posudku v odbore písmoznalectva), pričom na tento účel okresný súd
postupne ustanovil viacerých súdnych znalcov.
20.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil významné okolnosti, ktoré by mali byť
osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.
20.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom
konaní.
V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v namietanom konaní ústavný
súd považoval za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej zbytočné
prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu,
ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne
k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Vychádzajúc z obsahu spisu vedeného okresným súdom, ústavný súd konštatuje, že
okresný súd od 6. októbra 2009 až do 7. septembra 2012, teda takmer 3 roky vykonával
v predmetnej veci len úkony na zabezpečenie vyhotovenia znaleckého posudku. Okresný
súd postupoval v predmetnom konaní v zásade plynulo a realizoval najmä vo vzťahu
k ustanoveným znalcom veľký počet procesných úkonov. Nepredloženie znaleckých
posudkov v určenej lehote okresný súd nenechával bez povšimnutia a ich predloženie
písomne urgoval väčšinou aj pod hrozbou možnosti uloženia poriadkovej pokuty, ktorú aj
následne uložil.
I keď v konaní okresného súdu neboli zistené dlhšie obdobia nečinnosti a okresný
súd konal vo veci v zásade plynulo, zisteným nedostatkom v činnosti okresného súdu je
predovšetkým jeho neefektívny postup týkajúci sa zabezpečenia vyhotovenia znaleckého
posudku, keď sa okresnému súdu nepodarilo zabrániť sťažovaniu postupu konania zo strany
ustanovených znalcov a k vypracovaniu znaleckého posudku došlo až takmer 3 roky
po ustanovení prvého znalca na jeho vypracovanie.
Ústavný súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru
(napr. III. ÚS 56/02, IV. ÚS 122/2011), v ktorej vyslovil, že všeobecný súd vzhľadom
na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo najskôr
odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň obrátila fyzická alebo právnická osoba
so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných
prostriedkov, ktoré mu na tento účel zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle § 53
OSP) aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie
zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého
posudku.
Postup súdnych znalcov v predmetnej veci ústavný súd hodnotí ako postup
okresného súdu, ktorý nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa v jeho veci,
a teda ako taký, ktorý spôsobil zbytočné prieťahy v konaní (napr. II. ÚS 292/2011,
II. ÚS 10/01, I. ÚS 235/05, I. ÚS 348/06).
21. Vzhľadom na uvedené ústavný súd, berúc do úvahy celý doterajší priebeh
namietaného konania, konštatuje, že neefektívnym postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 CbZm/6/2009 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
sťažovateľom označeného práva. Ústavný súd preto rozhodol o porušení základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že 3. januára 2013 nadobudol právoplatnosť rozsudok
okresného súdu sp. zn. 16 CbZm/6/2009 z 3. decembra 2012, ktorým bolo rozhodnuté
v merite veci, a 6. marca 2013 okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. 16 CbZm/6/2009
o trovách konania, a teda právna neistota sťažovateľa bola odstránená, ústavný súd
neprikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona
o ústavnom súde ďalej konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
23. Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 5 000 €.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa.
Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie
podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím
na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na dobu zistenej
nečinnosti okresného súdu, celkovo dlhé trvanie napadnutého konania a na povahu veci
považuje za primerané v sume 1 000 €.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
24. Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom
za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti, vyjadrenie)
v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 18 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“). Odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2012 predstavuje sumu 127,16 €
a režijný paušál 7,63 €, odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2013 predstavuje sumu
130,16 € a režijný paušál 7,81 €, t. j. trovy právneho zastúpenia predstavujú celkovú sumu
407,55 €.
Keďže sťažovateľ si uplatnil trovy konania vo výške 404,37 €, ústavný súd priznal
sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v ním uplatnenej výške 404,37 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľom
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.
25. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2013