Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 436/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti G., a. s., B., zastúpenej obchodnou

spoločnosťou H., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. J. G., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 21. marca 2013 a postupom, ktorý mu predchádzal, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti G., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2013

faxom a 17. júla 2013 poštou doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti G., a. s. (ďalej len

„sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“), ako aj práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v

Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 21. marca 2013 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“) a postupom, ktorý mu predchádzal (ďalej aj „napadnutý postup“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 11. júna 2012 vyhovel námietkam povinnej a exekúciu

vykonávanú súdnym exekútorom v prospech oprávneného (sťažovateľky) zastavil z dôvodu

nespôsobilého exekučného titulu (notárskej zápisnice). Krajský súd ako súd odvolací

napadnutým uznesením prvostupňové rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že krajský súd, ako aj okresný súd porušili základné

právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa a právo na spravodlivý

súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, „nakoľko v rozpore s princípom právneho štátu,

ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, tie isté skutkové okolnosti vyhodnotili

odlišným spôsobom.

Okresný súd Košice II pri preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku v roku 2003 nezistil žiaden rozpor týchto dokumentov so zákonom, keď dňa 21. 07.

2003 udelil exekútorovi JUDr. P. M... poverenie na vykonanie exekúcie č. .

Po takmer 9 rokoch prebiehajúcej exekúcie ten istý exekučný súd - Okresný súd Košice II -

uznesením zo dňa 11. 06. 2012, spis. zn.: zastavil exekúciu z dôvodu, že je

neprípustná, nakoľko je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a to nespôsobilý

exekučný titul. Uvedené potvrdil následne aj Krajský súd v Košiciach, napriek odvolaniu

sťažovateľa proti nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a proti nesprávne zistenému

skutkovému stavu prvostupňovým súdom...

Následkom odlišných rozhodnutí exekučného súdu, ovplyvnených aktuálnou

rozhodovacou praxou súdov, bolo neoprávnené vedenie takmer deväť ročnej exekúcie na

podklade nespôsobilého exekučného titulu, čo spôsobilo vytvorenie protiprávneho stavu a

porušenie základných princípov právneho štátu spočívajúceho v nedostatočnom zistení

skutkového stavu, ktoré je pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (nález

Ústavného súdu SR. sp. zn. )...

V nadväznosti na uvedené poukazujeme aj na skutočnosť, že námietka nespôsobilosti

exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica bola v danom konaní Povinnou namietnutá

po takmer deviatich rokoch od začatia exekučného konania, a nie skôr napríklad v rámci

konania o námietkach proti exekúcii, v čom sťažovateľ zo strany povinnej vidí jednoznačné

využitie momentálnej rozhodovacej praxe súdov pri posudzovaní notárskych zápisníc ako

exekučných titulov, keď musela predpokladať, že jej návrhu na zastavenie exekúcie bude

vyhovené.

V tejto súvislosti musíme uviesť tiež skutočnosť, že rozdielnym posúdením

spôsobilosti notárskej zápisnice v roku 2003 a v roku 2012 tým istým exekučným súdom sa

vytvoril priestor pre zvýhodnenie právneho postavenia jednej strany, t. j. povinnej na úkor

druhej strany, t. j. sťažovateľa, nakoľko povinná nielenže mala prospech spočívajúci

v poskytnutí peňažných prostriedkov, ktorých časť už Sťažovateľ nikdy nezískal späť, ale

v dôsledku aktuálnej rozhodovacej praxe exekučný súd v jej prospech zastavil exekúciu,

napriek skutočnosti, že pred takmer deviatimi rokmi rozhodol vo veci inak...“.

Sťažovateľka tiež poukazuje na to, že 15. júla 2013 podala „proti právoplatnému

uznesenie Krajského súdu... podnet generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho

dovolania, za podmienok ustanovených v v spojení s

písm. b) a c) , nakoľko týmto súdnym rozhodnutím bol porušený zákon…

O uvedenom podnete dosiaľ nebolo rozhodnuté“.

Vzhľadom na už uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu garantované ,

SR a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd bolo porušené Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

-132 zo dňa 21. 03. 2013 a postupom, ktorý mu predchádzal.

II. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -132 zo dňa

21. 03. 2013 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

III. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi spoločnosti G., a. s.

náhradu trov právneho zastúpenia, vrátane DPH, v sume 1.146,12 EUR... ktorý žiadame

poukázať na účet právneho zástupcu poškodeného - spoločnosti H., s. r. o... do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa

návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou námietok sťažovateľky v sťažnosti bolo tvrdenie o porušení označených

práv napadnutým uznesením krajského súdu z dôvodu, že krajský súd ako súd odvolací

v rámci exekučného konania sa stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým bola

exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne bola zastavená, a to z dôvodu „rozdielnych

rozhodnutiach súdov v rámci vyššie uvedeného exekučného konania, svojvoľné a arbitrárne

rozhodovanie o podmienkach splnenia náležitostí notárskej zápisnice, ktorá má byť

vykonateľným exekučným titulom v medziach aktuálnej rozhodovacej praxe súdov bez

ohľadu na rozhodovaciu súdnu prax v čase vydania poverenia súdnemu exekútorovi, čím sa

dopustili porušenia základného princípu právneho štátu, a to princípu právnej istoty

a dôvery občana v právo“.

Okrem toho sťažovateľka tvrdila, že krajský súd toto svoje rozhodnutie náležite

nezdôvodnil a toto rozhodnutie je arbitrárne a podľa nej „notárska zápisnica obsahuje

všetky náležitosti v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku“.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa odseku 4 tohto článku podmienky

a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho

zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu súd vyvodil (,

). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným

súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi súdov, ale chrániť

ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, ).

Z uvedeného vychádzal ústavný súd aj v rámci ústavnej kontroly, ktorej bolo

podrobené napadnuté uznesenie krajského súdu, a tiež predchádzajúci postup všeobecných

súdov, a to z hľadiska námietok nastolených sťažovateľkou.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že v relevantnej časti odôvodnenia

napadnutého uznesenia krajský súd (potvrdil ním rozhodnutie okresného súdu o vyhlásení

exekúcie za neprípustnú, zastavení exekúcie a povolení odkladu exekúcie do právoplatného

rozhodnutia o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie z 30. januára 2012) okrem iného

opísal skutkové a právne závery z rozhodnutia okresného súdu, odvolacie námietky

sťažovateľky a citoval ustanovenie „ o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)...“, z ktorého podľa krajského súdu

«... vyplýva, že notárska zápisnica je titulom pre súdny výkon rozhodnutia vtedy, ak spĺňa

formálne náležitosti stanovené pre spisovanie notárskych zápisníc o právnych úkonoch

uvedených v o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)

a ak obsahuje dohodu osoby oprávnenej zo záväzkového právneho vzťahu s osobou

zo záväzkového právneho vzťahu povinnou, v ktorej je presne individualizovaná oprávnená

a povinná osoba, vyznačený právny dôvod plnenia, predmet plnenia (presný obsah a rozsah

plnenia) a doba plnenia (presne a určite určená doba, do ktorej sa povinná osoba zaväzuje

predmet plnenia poskytnúť oprávnenej osobe), a ak osoba povinná v nej súhlasila

s vykonateľnosťou (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

)...

Pre posúdenie materiálnej vykonateľnosti má význam aj záver, že ak notár spíše

zápisnicu súčasne o právnom úkone aj o súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou záväzku

z neho plynúceho, ide o exekučný titul aj vtedy, ak v prejave vôle, ktorou dlžník súhlasí

s vykonateľnosťou, sú záväzok, oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a doba

plnenia označené len odkazom na vlastný právny úkon. Predpokladom toho, aby takúto

zápisnicu bolo možné súdne vykonať je, aby samotný hmotnoprávny úkon náležitosti

požadované ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku obsahoval a aby sa súhlas

s vykonateľnosťou vzťahoval práve k povinnostiam z tohto úkonu vyplývajúcich. Inak

povedané, nepresné a neurčité vymedzenie predmetu (obsahu a rozsahu) plnenia a doby

plnenia v právnom úkone sa v dôsledku zmieneného odkazu prenáša do časti vzťahujúcej

sa na súhlas s vykonateľnosťou a spôsobuje, že notárskej zápisnici z materiálneho hľadiska

chýbajú vlastnosti priamej vykonateľnosti.

Z hľadiska skúmania materiálnych predpokladov vykonateľnosti exekučného titulu,

ktorým je v danom prípade notárska zápisnica sp. zn. N 461/2001, Nz 456/2001 spísaná dňa

23. 10. 2001 na Notárskom úrade JUDr. D. K., medzi účastníkmi konania nebolo sporné,

kto je osoba oprávnená (P., a. s.) a povinná (A. P.) z notárskej zápisnice, ako ani právny

dôvod plnenia (Zmluva o mimoriadnom medzi úvere a stavebnom úvere).

Spornými medzi účastníkmi ostal predmet a čas plnenia. V čl. I notárskej zápisnice je

uvedené, že predmetom zmluvy je poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č.

1980929302 vo výške 600 000,- Sk (19 916,35 eur) s. na preklenutie obdobia do pridelenia

cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Mimoriadny medziúver sa zmení na stavebný

úver pod č. 1980929601 vo výške 300 000,- Sk (9 958,18 eur) po pridelení cieľovej sumy

zmluvy o stavebnom sporení súčasne pri dodržaní zmluvných podmienok a „Všeobecných

podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení“. Presná výška stavebného úveru sa bude

rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o

stavebnom sporení. V čl. III je ďalej len špecifikovaný spôsob hradenia úveru v splátkach.

Prílohu notárskej zápisnice tvorí Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo

dňa 22. 10. 2001, kde v čl. II je uvedené, že mimoriadny medziúver sa poskytuje do

pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o

stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zúčtuje bez zvláštneho prehlásenia s

nahotovenými prostriedkami zmluvy o stavebnom sporení (nasporená suma a stavebný

úver). Podľa čl. II ods. 1 Všeobecných obchodných podmienok pre zmluvy o stavebnom

sporení (znenie január 2003), ktoré pôvodný oprávnený predložil spolu s návrhom na

vykonanie exekúcie a ktoré neboli súčasťou notárskej zápisnice, zmluva o stavebnom

sporení sa uzatvára na určitú cieľovú sumu, ktorú tvoria vklady stavebného sporenia a

stavebný úver.

Z uvedeného vyplýva, že poskytnutie medziúveru vo výške 19 916,35 eur s úrokovou

sadzbou 8,5 % p. a. bolo len mimoriadnym opatrením na preklenutie obdobia do pridelenia

cieľovej sumy (zohľadňujúcej výšku dovtedy nasporených vkladov stavebného sporenia),

kedy sa tento medziúver zmenil na stavebný úver vo výške 9 958,18 eur, pričom presná

výška stavebného úveru nebola v zmluve ani uvedená, nakoľko sa mala následne vypočítať

ako rozdiel cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd podobne ako súd prvého stupňa musí

konštatovať, že ide o nepresné a neurčité vymedzenie predmetu plnenia, ktoré plynie z toho,

že do notárskej zápisnice je prevzatá len časť záväzku obsiahnutého v Zmluve

o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a vo všeobecných obchodných

podmienkach. Bez oboznámenia sa s inými listinami nemožno zistiť sumu plnenia, ktorú

povinná uznala. Notárska zápisnica neobsahuje právny záväzok tak, ako je tento uvedený

v návrhu na vykonanie exekúcie, či v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

(t. j. povinnosť zaplatiť 16 267,23 eur s prísl.). Notárska zápisnica iba deklaruje obsah

(vzájomné práva a povinnosti) skôr uzavretého záväzkového vzťahu, ktorým je úverová

zmluva. Právny úkon (zmluva), na základe ktorého môžu vznikať konkrétne právne záväzky,

však sama osebe nie je určitým predmetom právneho záväzku, ktorý na jej základe môže

v budúcnosti vzniknúť, ak nastanú konkrétne právne skutočnosti, keďže až existencia

konkrétnych právnych skutočností môže založiť ich vznik.

Ak v notárskej zápisnice chýba určenie právnej povinnosti, resp. určenie pohľadávky

(právneho záväzku), je potrebné mať za to, že táto nemôže spĺňať ani náležitosti súhlasu

povinnej osoby s jej vykonateľnosťou.

Okrem toho odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že v zmysle ust.

§ 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku musí byť v notárskej zápisnici o. i. uvedený aj

právny dôvod plnenia, predmet a čas plnenia a pokiaľ notárska zápisnica v tomto smere

odkazuje na právny úkon, z ktorého záväzok vznikol s tým, že tento je neoddeliteľnou

súčasťou notárskej zápisnice, zhodne so záverom okresného súdu má aj odvolací sú za to,

že ide o notársku listinu, ktorá musí zodpovedať ust. § 44 ods. 3 Notárskeho poriadku.

Ak okresný súd v danom prípade teda dospel k záveru, že notárska zápisnica nespĺňa

formálne náležitosti z hľadiska tohto ustanovenia, pretože súčasťou notárskej zápisnice

neboli všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa úverová zmluva odvoláva, považuje

odvolací súd tento záver za správny. V čl. V tejto zmluvy je síce uvedené prehlásenie strán

zmluvy, že sa zaväzujú plniť všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo všeobecných

obchodných podmienok ;tieto však k úverovej zmluve ani k notárskej zápisnici pripojené

neboli a oprávnený ich predložil až podaním návrhu v predmetnej exekučnej veci Za takejto

situácie, pokiaľ v notárskej zápisnici ako aj v zmluve o úvere je Jen odkaz na všeobecné

obchodné podmienky bez uvedenia ich dátumu (označenia ich účinnosti), sú tieto naviac

spochybniteľné, keďže všeobecné obchodné podmienky sa v tom ktorom období môžu meniť.

Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že notárska zápisnica, ktorá je

exekučným titulom v predmetnej veci, nespĺňa náležitosti exekučného titulu v zmysle ust.

§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, a preto súd prvého stupňa správne exekúciu

vedenú na jej podklade zastavil, z ktorého dôvodu odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne

správne potvrdil podľa ust. ..

Nakoľko odvolací súd nezistil dôvody pre zrušenie napadnutého uznesenia vo výroku

o zastavení exekúcie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1

) potvrdil napadnuté uznesenie aj vo výroku o povolení odkladu exekúcie.»

Vychádzajúc z uvedeného jasného a zrozumiteľného rozhodnutia ústavný súd zastáva

názor, že krajský súd dostatočne sťažovateľke ozrejmil okolnosti, ktoré boli podkladom

na záver o tom, že exekúciu nie je možné ďalej vykonať a že exekúcia sa na základe

notárskej zápisnice vôbec nemala začať. Ústavný súd bez toho, aby považoval za potrebné

podrobnejšie argumentovať, konštatuje, že závery oboch konajúcich súdov sú správne

a celkom logicky a rozumne reflektujú právnu úpravu obsiahnutú v relevantných právnych

predpisoch. Za rovnako správny a v žiadnom prípade nie svojvoľný alebo arbitrárny treba

považovať záver krajského súdu prezentovaný v odôvodnení jeho rozhodnutia, že notárska

zápisnica „sp. zn. N 461/2001, Nz 456/2001 spísaná dňa 23. 10. 2001“ nemohla byť

exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné vykonať exekúciu.

V tejto súvislosti ústavný súd upriamuje svoju pozornosť aj na § 58 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z ktorého vyplýva, že exekúciu možno zastaviť

na návrh alebo aj bez návrhu. Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný

poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné,

že súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené

všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí,

že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení

exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný

titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. Ak teda krajský súd dospel

k záveru, že neexistuje relevantné rozhodnutie v zmysle § 41 Exekučného poriadku, ktoré

by bolo spôsobilé byť exekučným titulom, správne rozhodol, ak sa stotožnil so závermi

okresného súdu o neprípustnosti exekúcie a zastavení exekučného konania.

V nadväznosti na uvedené, a to pokiaľ ide o námietky sťažovateľky, že v obdobných

veciach rozhodli súdy odlišne, ako to bolo v minulosti, čím bol porušený princíp právnej

istoty, ústavný súd konštatuje, že nie je úlohou ústavného súdu zjednocovať rozhodovaciu

prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej praxe je vecou odvolacích

súdov, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (obdobne napr. ,

).

S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to,

že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie

v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní

(obdobne napr. , , , ), ústavný súd

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky z nej vyplývajúcimi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2013