Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 436/2013
PDF · 196 KB
No categories available
III. ÚS 436/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti G., a. s., B., zastúpenej obchodnou
spoločnosťou H., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. J. G., vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 12 CoE/299/2012 z 21. marca 2013 a postupom, ktorý mu predchádzal, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti G., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2013
faxom a 17. júla 2013 poštou doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti G., a. s. (ďalej len
„sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), ako aj práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v
Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 12 CoE/299/2012 z 21. marca 2013 (ďalej aj
„napadnuté uznesenie“) a postupom, ktorý mu predchádzal (ďalej aj „napadnutý postup“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný
súd“) sp. zn. 37 Er/693/2003 z 11. júna 2012 vyhovel námietkam povinnej a exekúciu
vykonávanú súdnym exekútorom v prospech oprávneného (sťažovateľky) zastavil z dôvodu
nespôsobilého exekučného titulu (notárskej zápisnice). Krajský súd ako súd odvolací
napadnutým uznesením prvostupňové rozhodnutie okresného súdu potvrdil.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že krajský súd, ako aj okresný súd porušili základné
právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, „nakoľko v rozpore s princípom právneho štátu,
ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, tie isté skutkové okolnosti vyhodnotili
odlišným spôsobom.
Okresný súd Košice II pri preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v roku 2003 nezistil žiaden rozpor týchto dokumentov so zákonom, keď dňa 21. 07.
2003 udelil exekútorovi JUDr. P. M... poverenie na vykonanie exekúcie č. 37 Er/693/2003.
Po takmer 9 rokoch prebiehajúcej exekúcie ten istý exekučný súd - Okresný súd Košice II -
uznesením zo dňa 11. 06. 2012, spis. zn.: 37 Er/693/2003 zastavil exekúciu z dôvodu, že je
neprípustná, nakoľko je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a to nespôsobilý
exekučný titul. Uvedené potvrdil následne aj Krajský súd v Košiciach, napriek odvolaniu
sťažovateľa proti nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a proti nesprávne zistenému
skutkovému stavu prvostupňovým súdom...
Následkom odlišných rozhodnutí exekučného súdu, ovplyvnených aktuálnou
rozhodovacou praxou súdov, bolo neoprávnené vedenie takmer deväť ročnej exekúcie na
podklade nespôsobilého exekučného titulu, čo spôsobilo vytvorenie protiprávneho stavu a
porušenie základných princípov právneho štátu spočívajúceho v nedostatočnom zistení
skutkového stavu, ktoré je pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (nález
Ústavného súdu SR. sp. zn. I. ÚS 236/06)...
V nadväznosti na uvedené poukazujeme aj na skutočnosť, že námietka nespôsobilosti
exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica bola v danom konaní Povinnou namietnutá
po takmer deviatich rokoch od začatia exekučného konania, a nie skôr napríklad v rámci
konania o námietkach proti exekúcii, v čom sťažovateľ zo strany povinnej vidí jednoznačné
využitie momentálnej rozhodovacej praxe súdov pri posudzovaní notárskych zápisníc ako
exekučných titulov, keď musela predpokladať, že jej návrhu na zastavenie exekúcie bude
vyhovené.
V tejto súvislosti musíme uviesť tiež skutočnosť, že rozdielnym posúdením
spôsobilosti notárskej zápisnice v roku 2003 a v roku 2012 tým istým exekučným súdom sa
vytvoril priestor pre zvýhodnenie právneho postavenia jednej strany, t. j. povinnej na úkor
druhej strany, t. j. sťažovateľa, nakoľko povinná nielenže mala prospech spočívajúci
v poskytnutí peňažných prostriedkov, ktorých časť už Sťažovateľ nikdy nezískal späť, ale
v dôsledku aktuálnej rozhodovacej praxe exekučný súd v jej prospech zastavil exekúciu,
napriek skutočnosti, že pred takmer deviatimi rokmi rozhodol vo veci inak...“.
Sťažovateľka tiež poukazuje na to, že 15. júla 2013 podala „proti právoplatnému
uznesenie Krajského súdu... podnet generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho
dovolania, za podmienok ustanovených v § 243e ods. 1 OSP v spojení s § 243f ods. 1
písm. b) a c) OSP, nakoľko týmto súdnym rozhodnutím bol porušený zákon…
O uvedenom podnete dosiaľ nebolo rozhodnuté“.
Vzhľadom na už uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1, Ústavy
SR a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd bolo porušené Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
12 CoE/299/2012-132 zo dňa 21. 03. 2013 a postupom, ktorý mu predchádzal.
II. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12 CoE/299/2012-132 zo dňa
21. 03. 2013 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
III. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi spoločnosti G., a. s.
náhradu trov právneho zastúpenia, vrátane DPH, v sume 1.146,12 EUR... ktorý žiadame
poukázať na účet právneho zástupcu poškodeného - spoločnosti H., s. r. o... do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podstatou námietok sťažovateľky v sťažnosti bolo tvrdenie o porušení označených
práv napadnutým uznesením krajského súdu z dôvodu, že krajský súd ako súd odvolací
v rámci exekučného konania sa stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým bola
exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne bola zastavená, a to z dôvodu „rozdielnych
rozhodnutiach súdov v rámci vyššie uvedeného exekučného konania, svojvoľné a arbitrárne
rozhodovanie o podmienkach splnenia náležitostí notárskej zápisnice, ktorá má byť
vykonateľným exekučným titulom v medziach aktuálnej rozhodovacej praxe súdov bez
ohľadu na rozhodovaciu súdnu prax v čase vydania poverenia súdnemu exekútorovi, čím sa
dopustili porušenia základného princípu právneho štátu, a to princípu právnej istoty
a dôvery občana v právo“.
Okrem toho sťažovateľka tvrdila, že krajský súd toto svoje rozhodnutie náležite
nezdôvodnil a toto rozhodnutie je arbitrárne a podľa nej „notárska zápisnica obsahuje
všetky náležitosti v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku“.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa odseku 4 tohto článku ústavy podmienky
a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho
zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 299/07).
Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie
preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený
skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu súd vyvodil (II. ÚS 21/96,
III. ÚS 151/05). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným
súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi súdov, ale chrániť
ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd
a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach
patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať
všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha
ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy
Z uvedeného vychádzal ústavný súd aj v rámci ústavnej kontroly, ktorej bolo
podrobené napadnuté uznesenie krajského súdu, a tiež predchádzajúci postup všeobecných
súdov, a to z hľadiska námietok nastolených sťažovateľkou.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že v relevantnej časti odôvodnenia
napadnutého uznesenia krajský súd (potvrdil ním rozhodnutie okresného súdu o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú, zastavení exekúcie a povolení odkladu exekúcie do právoplatného
rozhodnutia o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie z 30. januára 2012) okrem iného
opísal skutkové a právne závery z rozhodnutia okresného súdu, odvolacie námietky
sťažovateľky a citoval ustanovenie „§ 41 ods. 2 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)...“, z ktorého podľa krajského súdu
«... vyplýva, že notárska zápisnica je titulom pre súdny výkon rozhodnutia vtedy, ak spĺňa
formálne náležitosti stanovené pre spisovanie notárskych zápisníc o právnych úkonoch
uvedených v zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
a ak obsahuje dohodu osoby oprávnenej zo záväzkového právneho vzťahu s osobou
zo záväzkového právneho vzťahu povinnou, v ktorej je presne individualizovaná oprávnená
a povinná osoba, vyznačený právny dôvod plnenia, predmet plnenia (presný obsah a rozsah
plnenia) a doba plnenia (presne a určite určená doba, do ktorej sa povinná osoba zaväzuje
predmet plnenia poskytnúť oprávnenej osobe), a ak osoba povinná v nej súhlasila
s vykonateľnosťou (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
21 Cdo 2020/98)...
Pre posúdenie materiálnej vykonateľnosti má význam aj záver, že ak notár spíše
zápisnicu súčasne o právnom úkone aj o súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou záväzku
z neho plynúceho, ide o exekučný titul aj vtedy, ak v prejave vôle, ktorou dlžník súhlasí
s vykonateľnosťou, sú záväzok, oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a doba
plnenia označené len odkazom na vlastný právny úkon. Predpokladom toho, aby takúto
zápisnicu bolo možné súdne vykonať je, aby samotný hmotnoprávny úkon náležitosti
požadované ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku obsahoval a aby sa súhlas
s vykonateľnosťou vzťahoval práve k povinnostiam z tohto úkonu vyplývajúcich. Inak
povedané, nepresné a neurčité vymedzenie predmetu (obsahu a rozsahu) plnenia a doby
plnenia v právnom úkone sa v dôsledku zmieneného odkazu prenáša do časti vzťahujúcej
sa na súhlas s vykonateľnosťou a spôsobuje, že notárskej zápisnici z materiálneho hľadiska
chýbajú vlastnosti priamej vykonateľnosti.
Z hľadiska skúmania materiálnych predpokladov vykonateľnosti exekučného titulu,
ktorým je v danom prípade notárska zápisnica sp. zn. N 461/2001, Nz 456/2001 spísaná dňa
23. 10. 2001 na Notárskom úrade JUDr. D. K., medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
kto je osoba oprávnená (P., a. s.) a povinná (A. P.) z notárskej zápisnice, ako ani právny
dôvod plnenia (Zmluva o mimoriadnom medzi úvere a stavebnom úvere).
Spornými medzi účastníkmi ostal predmet a čas plnenia. V čl. I notárskej zápisnice je
uvedené, že predmetom zmluvy je poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č.
1980929302 vo výške 600 000,- Sk (19 916,35 eur) s. na preklenutie obdobia do pridelenia
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Mimoriadny medziúver sa zmení na stavebný
úver pod č. 1980929601 vo výške 300 000,- Sk (9 958,18 eur) po pridelení cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení súčasne pri dodržaní zmluvných podmienok a „Všeobecných
podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení“. Presná výška stavebného úveru sa bude
rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o
stavebnom sporení. V čl. III je ďalej len špecifikovaný spôsob hradenia úveru v splátkach.
Prílohu notárskej zápisnice tvorí Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo
dňa 22. 10. 2001, kde v čl. II je uvedené, že mimoriadny medziúver sa poskytuje do
pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o
stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zúčtuje bez zvláštneho prehlásenia s
nahotovenými prostriedkami zmluvy o stavebnom sporení (nasporená suma a stavebný
úver). Podľa čl. II ods. 1 Všeobecných obchodných podmienok pre zmluvy o stavebnom
sporení (znenie január 2003), ktoré pôvodný oprávnený predložil spolu s návrhom na
vykonanie exekúcie a ktoré neboli súčasťou notárskej zápisnice, zmluva o stavebnom
sporení sa uzatvára na určitú cieľovú sumu, ktorú tvoria vklady stavebného sporenia a
stavebný úver.
Z uvedeného vyplýva, že poskytnutie medziúveru vo výške 19 916,35 eur s úrokovou
sadzbou 8,5 % p. a. bolo len mimoriadnym opatrením na preklenutie obdobia do pridelenia
cieľovej sumy (zohľadňujúcej výšku dovtedy nasporených vkladov stavebného sporenia),
kedy sa tento medziúver zmenil na stavebný úver vo výške 9 958,18 eur, pričom presná
výška stavebného úveru nebola v zmluve ani uvedená, nakoľko sa mala následne vypočítať
ako rozdiel cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd podobne ako súd prvého stupňa musí
konštatovať, že ide o nepresné a neurčité vymedzenie predmetu plnenia, ktoré plynie z toho,
že do notárskej zápisnice je prevzatá len časť záväzku obsiahnutého v Zmluve
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a vo všeobecných obchodných
podmienkach. Bez oboznámenia sa s inými listinami nemožno zistiť sumu plnenia, ktorú
povinná uznala. Notárska zápisnica neobsahuje právny záväzok tak, ako je tento uvedený
v návrhu na vykonanie exekúcie, či v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
(t. j. povinnosť zaplatiť 16 267,23 eur s prísl.). Notárska zápisnica iba deklaruje obsah
(vzájomné práva a povinnosti) skôr uzavretého záväzkového vzťahu, ktorým je úverová
zmluva. Právny úkon (zmluva), na základe ktorého môžu vznikať konkrétne právne záväzky,
však sama osebe nie je určitým predmetom právneho záväzku, ktorý na jej základe môže
v budúcnosti vzniknúť, ak nastanú konkrétne právne skutočnosti, keďže až existencia
konkrétnych právnych skutočností môže založiť ich vznik.
Ak v notárskej zápisnice chýba určenie právnej povinnosti, resp. určenie pohľadávky
(právneho záväzku), je potrebné mať za to, že táto nemôže spĺňať ani náležitosti súhlasu
povinnej osoby s jej vykonateľnosťou.
Okrem toho odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že v zmysle ust.
§ 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku musí byť v notárskej zápisnici o. i. uvedený aj
právny dôvod plnenia, predmet a čas plnenia a pokiaľ notárska zápisnica v tomto smere
odkazuje na právny úkon, z ktorého záväzok vznikol s tým, že tento je neoddeliteľnou
súčasťou notárskej zápisnice, zhodne so záverom okresného súdu má aj odvolací sú za to,
že ide o notársku listinu, ktorá musí zodpovedať ust. § 44 ods. 3 Notárskeho poriadku.
Ak okresný súd v danom prípade teda dospel k záveru, že notárska zápisnica nespĺňa
formálne náležitosti z hľadiska tohto ustanovenia, pretože súčasťou notárskej zápisnice
neboli všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa úverová zmluva odvoláva, považuje
odvolací súd tento záver za správny. V čl. V tejto zmluvy je síce uvedené prehlásenie strán
zmluvy, že sa zaväzujú plniť všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo všeobecných
obchodných podmienok ;tieto však k úverovej zmluve ani k notárskej zápisnici pripojené
neboli a oprávnený ich predložil až podaním návrhu v predmetnej exekučnej veci Za takejto
situácie, pokiaľ v notárskej zápisnici ako aj v zmluve o úvere je Jen odkaz na všeobecné
obchodné podmienky bez uvedenia ich dátumu (označenia ich účinnosti), sú tieto naviac
spochybniteľné, keďže všeobecné obchodné podmienky sa v tom ktorom období môžu meniť.
Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že notárska zápisnica, ktorá je
exekučným titulom v predmetnej veci, nespĺňa náležitosti exekučného titulu v zmysle ust.
§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, a preto súd prvého stupňa správne exekúciu
vedenú na jej podklade zastavil, z ktorého dôvodu odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p...
Nakoľko odvolací súd nezistil dôvody pre zrušenie napadnutého uznesenia vo výroku
o zastavení exekúcie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1
O. s. p.) potvrdil napadnuté uznesenie aj vo výroku o povolení odkladu exekúcie.»
Vychádzajúc z uvedeného jasného a zrozumiteľného rozhodnutia ústavný súd zastáva
názor, že krajský súd dostatočne sťažovateľke ozrejmil okolnosti, ktoré boli podkladom
na záver o tom, že exekúciu nie je možné ďalej vykonať a že exekúcia sa na základe
notárskej zápisnice vôbec nemala začať. Ústavný súd bez toho, aby považoval za potrebné
podrobnejšie argumentovať, konštatuje, že závery oboch konajúcich súdov sú správne
a celkom logicky a rozumne reflektujú právnu úpravu obsiahnutú v relevantných právnych
predpisoch. Za rovnako správny a v žiadnom prípade nie svojvoľný alebo arbitrárny treba
považovať záver krajského súdu prezentovaný v odôvodnení jeho rozhodnutia, že notárska
zápisnica „sp. zn. N 461/2001, Nz 456/2001 spísaná dňa 23. 10. 2001“ nemohla byť
exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné vykonať exekúciu.
V tejto súvislosti ústavný súd upriamuje svoju pozornosť aj na § 58 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z ktorého vyplýva, že exekúciu možno zastaviť
na návrh alebo aj bez návrhu. Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný
poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné,
že súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí,
že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení
exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný
titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. Ak teda krajský súd dospel
k záveru, že neexistuje relevantné rozhodnutie v zmysle § 41 Exekučného poriadku, ktoré
by bolo spôsobilé byť exekučným titulom, správne rozhodol, ak sa stotožnil so závermi
okresného súdu o neprípustnosti exekúcie a zastavení exekučného konania.
V nadväznosti na uvedené, a to pokiaľ ide o námietky sťažovateľky, že v obdobných
veciach rozhodli súdy odlišne, ako to bolo v minulosti, čím bol porušený princíp právnej
istoty, ústavný súd konštatuje, že nie je úlohou ústavného súdu zjednocovať rozhodovaciu
prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej praxe je vecou odvolacích
súdov, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (obdobne napr. I. ÚS 199/07,
S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov, na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to,
že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie
v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní
(obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd
sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej
zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky z nej vyplývajúcimi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2013