Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 350/2013
PDF · 174.2 KB
No categories available
I. ÚS 350/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. septembra 2013
v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudov Marianny Mochnáčovej a Petra
Brňáka prerokoval sťažnosť Mgr. P. P. a D. P., L., zastúpených advokátom JUDr. P. E., B.,
vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Bratislave a Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. PK 25 C 95/04
a takto
rozhodol:
1. Základné právo Mgr. P. P. a D. P. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom
pod sp. zn. PK 25 C 95/04 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e vo veci vedenej pod
sp. zn. PK 25 C 95/04 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Mgr. P. P. a D. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom
päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý im zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mgr. P. P. a D. P. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 323,50 € (slovom
tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov), na účet ich právneho zástupcu JUDr. P. E., B.,
do dvoch mesiacov.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
6. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2013
doručená sťažnosť Mgr. P. P. a D. P. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. PK 25 C 95/04.
7. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 21. mája 2004 bola Okresnému súdu
Pezinok podaná žaloba o určenie neplatnosti zmluvy a vrátenie plnenia z nej, ktorá
z dôvodu zrušenia tohto súdu bola postúpená Okresnému súdu Bratislava III (ďalej
len „okresný súd“).
8. Sťažovatelia sa ochrany svojich práv domáhali aj podaním sťažnosti na prieťahy
v uvedenom konaní doručenej predsedovi okresného súdu 25. februára 2011, ktorý
ju v odpovedi z 2. januára 2012 vyhodnotil ako dôvodnú.
Podľa názoru sťažovateľov okresný súd, ale aj krajský súd v predmetnej veci svojou
nečinnosťou a neefektívnou činnosťou porušili ich základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
9. Na základe uvedeného sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby v predmetnej
veci rozhodol týmto nálezom:
„... Základné právo Mgr. P. P... a D. P... na prerokovanie a rozhodnutie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III a Krajského
súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. PK 25 C 95/04 boli porušené.
... Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava III,
aby vo veci vedenej pod sp. zn. PK 25 C 95/04 konal bez zbytočných prieťahov.
... Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom Mgr. P. P... a D. P...
finančné zadosťučinenie každému vo výške 8.000,- €, ktoré je Okresný súd Bratislava III
povinný vyplatiť sťažovateľom v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
... Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom Mgr. P. P... a D. P...
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 349,92,- € (2 x 2 úkony v hodnote 65,09 €,
2 x 2 režijný paušál 7,81,- € za prevzatie a prípravu zastúpenia a vypracovanie ústavnej
sťažnosti), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť sťažovateľom na účet ich
právneho zástupcu sťažovateľov v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
10. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 21. mája 2004 bol príslušnému
okresnému súdu doručený návrh sťažovateľov na určenie neplatnosti zmluvy a na vrátenie
plnenia, o ktorom okresný (krajský) súd doteraz nerozhodol; vec teda od uvedeného
dňa nie je právoplatne skončená, v dôsledku čoho sa právo sťažovateľov na súdnu ochranu
stalo iluzórnym.
11. Predseda okresného súdu vo vyjadrení z 15. júla 2013 konštatoval, že v priebehu
konania bolo nariadených celkovo deväť pojednávaní, z ktorých sedem bolo odročených
pre neúčasť niektorého z účastníkov konania, takže aj ich zavinením došlo k doterajším
prieťahom. Predseda krajského súdu uviedol, že vec bola odvolaciemu súdu predložená
19. marca 2013 a o napadnutom rozhodnutí bude rozhodnuté v priebehu augusta (stalo
sa tak 23. augusta 2013); obaja súhlasili s upustením od ústneho pojednávania, ku ktorému
sa pripojili aj sťažovatelia.
12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
orgánu verejnej moci. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby,
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza
spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej.
13. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práv podľa ústavy a práva
podľa dohovoru ústavný súd v prvom rade konštatuje, že pri výklade základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si osvojil
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto
práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 257/08, I. ÚS 203/2013). Ako
ďalej z judikatúry ústavného súdu vyplýva, nemožno primeranosť dĺžky civilného konania
vyjadriť numericky, v zmysle určenia lehoty jej trvania, ktorú je vždy potrebné považovať
za primeranú a ktorej prekročenie by bez ďalšieho značilo neprimeranosť doby občianskeho
konania s následkami v podobe porušenia označených základných práv. Primeranosť dĺžky
civilného konania je potrebné skúmať a preverovať v každom prípade jednotlivo vo svetle
konkrétnych okolností prerokovávanej veci. V tejto súvislosti už bol v judikatúre ústavného
súdu i v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva pomenovaný celý rad kritérií, podľa
ktorých možno posudzovať primeranosť dĺžky konania s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti prípadu. Ide o charakter prerokovávanej veci, teda hlavne o jej skutkovú a právnu
zložitosť, závažnosť, rozsiahlosť či obťažnosť dokazovania, ďalej o spôsob správania
účastníkov a súdu v priebehu konania, o posúdenie prípadných osobitných okolností, ktoré
môžu spôsobiť prieťahy v konaní, a tiež o to, čo bolo pri prerokovávaní veci pre sťažovateľa
v hre, resp. aký malo konanie pre neho význam (porov. napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva Philis proti Grécku, 1997, Pélissier a Sassi proti Francúzsku, 1999,
I. ÚS 257/08, I. ÚS 413/08 alebo I. ÚS 322/2010). Pri zvážení už uvedených kritérií
je ústavný súd toho názoru, že sporná záležitosť sťažovateľov nebola v primeranej lehote
prerokovaná a najmä právoplatne skončená.
14. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd síce konštatuje, že predmetná
vec sa po právnej a skutkovej stránke javí zložitejšou, avšak zároveň podotýka, že ani
charakter prerokovávanej veci neodôvodňoval nutnosť konať bez meritórneho rozhodnutia
tak neprimerane dlhú dobu. Nemožno tolerovať, aby zatiaľ len v jednom štádiu konania
pred okresným súdom bola dĺžka konania takmer 10 rokov, a to bez ohľadu na celkový
rozsah nevybavenej súdnej agendy na okresnom súde zapríčinenej hoci aj nižším
či nedostatočným počtom sudcov alebo vysokým počtom nevybavených vecí a podobne,
tieto skutočnosti nemôžu ísť na ťarchu občanov, ktorí od súdu právom očakávajú ochranu
svojich práv v „primeranej lehote“.
15. Ústavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho
právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako to je v danej veci, možno už len na základe
celkovej dĺžky jeho trvania považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Po preskúmaní napadnutého konania ústavný súd
ďalej konštatuje, že okresný súd v priebehu celého konania nepostupoval dôsledne,
neorganizoval svoju prácu tak, aby v čo najkratšej dobe zadovážil dostatok relevantných
dôkazov potrebných na rozhodnutie vo veci samej. V Občianskom súdnom poriadku (ďalej
len „OSP“) je dosť procesných inštitútov, ktorých správne použitie zabezpečí, aby bolo
rozhodnuté bez zbytočných prieťahov či v primeranej lehote (porov. § 6, § 100, § 114,
§ 117, § 119 a pod. OSP). Totiž požiadavku, aby ochrana práv bola poskytnutá v primeranej
dobe, netreba osobitne odôvodňovať. Je zrejmé, že len rýchla ochrana subjektívnych práv
môže byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen účastníkov konania, ale
aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne
na ostatných občanov.
16. Ústavný súd berie do úvahy, že konajúci okresný súd vykonal vo veci niekoľko
potrebných procesných úkonov, avšak ani táto skutočnosť nepostačuje na materiálnu
garanciu ochrany základného práva sťažovateľov na konanie bez zbytočných prieťahov.
K zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť nielen samotným nekonaním
príslušného súdu (senátu), ale aj takou jeho neefektívnou činnosťou, ktorá nesmeruje
k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania, čiže k právoplatnému
rozhodnutiu vo veci. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby súd vec len prerokoval alebo vykonal a vykonával
rôzne procesné úkony (bez ohľadu na ich počet), ale je potrebné, aby vec právoplatne
skončil.
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a predovšetkým na celkovú dĺžku konania
ústavný súd v bode 1 výroku nálezu vyslovil, že okresný súd v prerokovávanej veci porušil
základné právo sťažovateľov konať bez zbytočných prieťahov a skončiť vec v primeranej
dobe v zmysle uvedeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie
sa namieta.
18. V nadväznosti na prvý bod výroku nálezu a v záujme efektívnosti poskytnutej
ochrany sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému
súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
vo veci bez zbytočných prieťahov.
19. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej
práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Keďže
ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde
náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ústavný súd dospel k záveru, že iba
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Vzhľadom
na okolnosti prípadu, povahu veci, celkovú dĺžku konania, ale v neposlednom rade
aj správanie účastníkov konania považuje ústavný súd v danom prípade sumu 5 000 €
za zodpovedajúcu primeranému finančnému zadosťučineniu sťažovateľov za ujmu, ktorú
zatiaľ utrpeli. Riadil sa pritom jednak judikatúrou ústavného súdu i judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ale aj úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia
je len zmiernenie nemajetkovej ujmy, teda určitá satisfakcia za existujúci stav právnej
neistoty v priebehu konania zapríčinenej výlučne súdom, a nie reparácia žalovaného nároku,
o ktorom ešte bude rozhodovať všeobecný súd v tomto konaní alebo v konaní o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Preto žiadosti o priznanie finančného
zadosťučinenia v sume po 8 000 € z titulu nemajetkovej ujmy každému zo sťažovateľov
vyhovel len sčasti, a to 5 000 € spolu pre obidvoch sťažovateľov, lebo ide o manželov,
a tým aj bezpodielových spoluvlastníkov.
20. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.
21. Napokon ústavný súd rozhodol o náhrade trov konania sťažovateľov.
S poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ústavný súd priznal
sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 € (2 úkony právnej pomoci
v roku 2013, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti po 127,16 €,
čo predstavuje sumu 269,58 € plus 20 % DPH). Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia
je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
22. Vo vzťahu ku konaniu pred krajským súdom ústavný súd sťažnosti nevyhovel,
pretože tento o odvolaní proti procesnému uzneseniu rozhodol 23. augusta 2013,
t. j. v primeranej dobe.
23. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. septembra 2013