Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 350/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. septembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudov Marianny Mochnáčovej a Petra

Brňáka prerokoval sťažnosť Mgr. P. P. a D. P., L., zastúpených advokátom JUDr. P. E., B.,

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave a Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. PK

a takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. P. P. a D. P. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. PK p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e vo veci vedenej pod

sp. zn. PK konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. P. P. a D. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom

päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý im zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mgr. P. P. a D. P. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 323,50 € (slovom

tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov), na účet ich právneho zástupcu JUDr. P. E., B.,

do dvoch mesiacov.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

6. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2013

doručená sťažnosť Mgr. P. P. a D. P. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. PK .

7. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 21. mája 2004 bola Okresnému súdu

Pezinok podaná žaloba o určenie neplatnosti zmluvy a vrátenie plnenia z nej, ktorá

z dôvodu zrušenia tohto súdu bola postúpená Okresnému súdu Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“).

8. Sťažovatelia sa ochrany svojich práv domáhali aj podaním sťažnosti na prieťahy

v uvedenom konaní doručenej predsedovi okresného súdu 25. februára 2011, ktorý

ju v odpovedi z 2. januára 2012 vyhodnotil ako dôvodnú.

Podľa názoru sťažovateľov okresný súd, ale aj krajský súd v predmetnej veci svojou

nečinnosťou a neefektívnou činnosťou porušili ich základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo podľa dohovoru.

9. Na základe uvedeného sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby v predmetnej

veci rozhodol týmto nálezom:

„... Základné právo Mgr. P. P... a D. P... na prerokovanie a rozhodnutie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III a Krajského

súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. PK boli porušené.

... Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava III,

aby vo veci vedenej pod sp. zn. PK konal bez zbytočných prieťahov.

... Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom Mgr. P. P... a D. P...

finančné zadosťučinenie každému vo výške 8.000,- €, ktoré je Okresný súd Bratislava III

povinný vyplatiť sťažovateľom v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

... Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom Mgr. P. P... a D. P...

náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 349,92,- € (2 x 2 úkony v hodnote 65,09 €,

2 x 2 režijný paušál 7,81,- € za prevzatie a prípravu zastúpenia a vypracovanie ústavnej

sťažnosti), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť sťažovateľom na účet ich

právneho zástupcu sťažovateľov v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

10. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 21. mája 2004 bol príslušnému

okresnému súdu doručený návrh sťažovateľov na určenie neplatnosti zmluvy a na vrátenie

plnenia, o ktorom okresný (krajský) súd doteraz nerozhodol; vec teda od uvedeného

dňa nie je právoplatne skončená, v dôsledku čoho sa právo sťažovateľov na súdnu ochranu

stalo iluzórnym.

11. Predseda okresného súdu vo vyjadrení z 15. júla 2013 konštatoval, že v priebehu

konania bolo nariadených celkovo deväť pojednávaní, z ktorých sedem bolo odročených

pre neúčasť niektorého z účastníkov konania, takže aj ich zavinením došlo k doterajším

prieťahom. Predseda krajského súdu uviedol, že vec bola odvolaciemu súdu predložená

19. marca 2013 a o napadnutom rozhodnutí bude rozhodnuté v priebehu augusta (stalo

sa tak 23. augusta 2013); obaja súhlasili s upustením od ústneho pojednávania, ku ktorému

sa pripojili aj sťažovatelia.

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

orgánu verejnej moci. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby,

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza

spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej.

13. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práv podľa a práva

podľa dohovoru ústavný súd v prvom rade konštatuje, že pri výklade základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa si osvojil

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto

práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. , ). Ako

ďalej z judikatúry ústavného súdu vyplýva, nemožno primeranosť dĺžky civilného konania

vyjadriť numericky, v zmysle určenia lehoty jej trvania, ktorú je vždy potrebné považovať

za primeranú a ktorej prekročenie by bez ďalšieho značilo neprimeranosť doby občianskeho

konania s následkami v podobe porušenia označených základných práv. Primeranosť dĺžky

civilného konania je potrebné skúmať a preverovať v každom prípade jednotlivo vo svetle

konkrétnych okolností prerokovávanej veci. V tejto súvislosti už bol v judikatúre ústavného

súdu i v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva pomenovaný celý rad kritérií, podľa

ktorých možno posudzovať primeranosť dĺžky konania s prihliadnutím na konkrétne

okolnosti prípadu. Ide o charakter prerokovávanej veci, teda hlavne o jej skutkovú a právnu

zložitosť, závažnosť, rozsiahlosť či obťažnosť dokazovania, ďalej o spôsob správania

účastníkov a súdu v priebehu konania, o posúdenie prípadných osobitných okolností, ktoré

môžu spôsobiť prieťahy v konaní, a tiež o to, čo bolo pri prerokovávaní veci pre sťažovateľa

v hre, resp. aký malo konanie pre neho význam (porov. napr. rozhodnutie Európskeho

súdu pre ľudské práva Philis proti Grécku, 1997, Pélissier a Sassi proti Francúzsku, 1999,

, alebo ). Pri zvážení už uvedených kritérií

je ústavný súd toho názoru, že sporná záležitosť sťažovateľov nebola v primeranej lehote

prerokovaná a najmä právoplatne skončená.

14. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd síce konštatuje, že predmetná

vec sa po právnej a skutkovej stránke javí zložitejšou, avšak zároveň podotýka, že ani

charakter prerokovávanej veci neodôvodňoval nutnosť konať bez meritórneho rozhodnutia

tak neprimerane dlhú dobu. Nemožno tolerovať, aby zatiaľ len v jednom štádiu konania

pred okresným súdom bola dĺžka konania takmer 10 rokov, a to bez ohľadu na celkový

rozsah nevybavenej súdnej agendy na okresnom súde zapríčinenej hoci aj nižším

či nedostatočným počtom sudcov alebo vysokým počtom nevybavených vecí a podobne,

tieto skutočnosti nemôžu ísť na ťarchu občanov, ktorí od súdu právom očakávajú ochranu

svojich práv v „primeranej lehote“.

15. Ústavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho

právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako to je v danej veci, možno už len na základe

celkovej dĺžky jeho trvania považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48

ods. 2 a dohovoru. Po preskúmaní napadnutého konania ústavný súd

ďalej konštatuje, že okresný súd v priebehu celého konania nepostupoval dôsledne,

neorganizoval svoju prácu tak, aby v čo najkratšej dobe zadovážil dostatok relevantných

dôkazov potrebných na rozhodnutie vo veci samej. V (ďalej

len „OSP“) je dosť procesných inštitútov, ktorých správne použitie zabezpečí, aby bolo

rozhodnuté bez zbytočných prieťahov či v primeranej lehote (porov. § 6, § 100, § 114,

, a pod. ). Totiž požiadavku, aby ochrana práv bola poskytnutá v primeranej

dobe, netreba osobitne odôvodňovať. Je zrejmé, že len rýchla ochrana subjektívnych práv

môže byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen účastníkov konania, ale

aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne

na ostatných občanov.

16. Ústavný súd berie do úvahy, že konajúci okresný súd vykonal vo veci niekoľko

potrebných procesných úkonov, avšak ani táto skutočnosť nepostačuje na materiálnu

garanciu ochrany základného práva sťažovateľov na konanie bez zbytočných prieťahov.

K zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť nielen samotným nekonaním

príslušného súdu (senátu), ale aj takou jeho neefektívnou činnosťou, ktorá nesmeruje

k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania, čiže k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci. Preto na splnenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby súd vec len prerokoval alebo vykonal a vykonával

rôzne procesné úkony (bez ohľadu na ich počet), ale je potrebné, aby vec právoplatne

skončil.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a predovšetkým na celkovú dĺžku konania

ústavný súd v bode 1 výroku nálezu vyslovil, že okresný súd v prerokovávanej veci porušil

základné právo sťažovateľov konať bez zbytočných prieťahov a skončiť vec v primeranej

dobe v zmysle uvedeného a dohovoru, ktorých porušenie

sa namieta.

18. V nadväznosti na prvý bod výroku nálezu a v záujme efektívnosti poskytnutej

ochrany sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému

súdu podľa a konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

19. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej

práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Keďže

ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa

náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ústavný súd dospel k záveru, že iba

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Vzhľadom

na okolnosti prípadu, povahu veci, celkovú dĺžku konania, ale v neposlednom rade

aj správanie účastníkov konania považuje ústavný súd v danom prípade sumu 5 000 €

za zodpovedajúcu primeranému finančnému zadosťučineniu sťažovateľov za ujmu, ktorú

zatiaľ utrpeli. Riadil sa pritom jednak judikatúrou ústavného súdu i judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, ale aj úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia

je len zmiernenie nemajetkovej ujmy, teda určitá satisfakcia za existujúci stav právnej

neistoty v priebehu konania zapríčinenej výlučne súdom, a nie reparácia žalovaného nároku,

o ktorom ešte bude rozhodovať všeobecný súd v tomto konaní alebo v konaní o náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Preto žiadosti o priznanie finančného

zadosťučinenia v sume po 8 000 € z titulu nemajetkovej ujmy každému zo sťažovateľov

vyhovel len sčasti, a to 5 000 € spolu pre obidvoch sťažovateľov, lebo ide o manželov,

a tým aj bezpodielových spoluvlastníkov.

20. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

21. Napokon ústavný súd rozhodol o náhrade trov konania sťažovateľov.

S poukazom na a vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ústavný súd priznal

sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 € (2 úkony právnej pomoci

v roku 2013, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti po 127,16 €,

čo predstavuje sumu 269,58 € plus 20 % DPH). Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia

je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

22. Vo vzťahu ku konaniu pred krajským súdom ústavný súd sťažnosti nevyhovel,

pretože tento o odvolaní proti procesnému uzneseniu rozhodol 23. augusta 2013,

t. j. v primeranej dobe.

23. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2013