Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 326/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa

Mészárosa o prijatej sťažnosti Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., P.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. Ing. J. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €

(slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mgr. Ing. J. S. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €

(slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd

Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. E. K., P., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -17 z 5. júna 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L. (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou okresnému súdu 21. augusta

2009 v konaní vedenom pod sp. zn. domáha voči žalovanej (Slovenskej

republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, pozn.)

náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť z titulu nesprávneho úradného postupu

spočívajúceho v prieťahoch v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Pezinok

pod sp. zn. , ako aj tým, že v označenom exekučnom konaní mala poverená

súdna exekútorka konať nad rámec svojho poverenia, čo malo byť konštatované

aj Okresnou prokuratúrou N. Podľa tvrdenia sťažovateľa okresný súd aj napriek ním

podanej sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu,

ktorá tieto prieťahy aj sama konštatovala, nekoná v danej veci plynulo a efektívne,

v dôsledku čoho sa prehlbuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné

skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Po podaní žaloby sťažovateľ požiadal súd o vytýčenie termínu pojednávania

a to podaním elektronicky dňa 24. mája 2012, do podateľne súdu 28. 05. 2012... Súdu

poskytol primeranú lehotu na zjednanie nápravy a odstránenie prieťahov.

Keďže zákonná sudkyňa vo veci bola naďalej nečinná, úkony súdu nesmerovali

k zákonnému rozhodnutiu vo veci samej ani len na prvom stupni, vo veci nebolo vytýčené

za viac ako 3 roky ani len jedno pojednávanie aj napriek žiadosti sťažovateľa,

tak sťažovateľ podal dňa 24. 10. 2012 na Okresnom súde Bratislava I listom zo dňa

22. 10. 2012 sťažnosť na prieťahy v danej veci...

Sťažnosť na prieťahy bola predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I v Bratislave

listom Spr. 2256/2012 zo dňa 19. 11. 2012, doručený 17. 12. 2012 vyhodnotená

ako dôvodná. Predsedníčka súdu skonštatovala, že predmetné konanie je poznačené

prieťahmi... Súd je aj naďalej nečinný.

Ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti porušovateľ vo veci nerozhodol za viac

ako 3 a 1/4 roka, hoc dľa ustálenej judikatúry ESĽP porušovateľ mal vec prejednať

a rozhodnúť v lehote max. do 11-ich mesiacov od podania žaloby sťažovateľom (do tejto

doby sa započítava aj 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku – podané 16. 2.

2009).“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené podľa veta prvá a právo prerokovanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v Bratislave v kompenzačnom konaní

č. k. porušené bolo

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje konať a rozhodnúť bez zbytočných

prieťahov

3. Mgr. Ing. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- €...,

ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu

4. Mgr. Ing. J. S. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €..., ktoré

je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. E. K. do dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho podpredsedníčka listom sp. zn. Spr. 3495/2013 z 25. júna 2013

a právna zástupkyňa sťažovateľa listom z 12. júla 2013.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu

procesných úkonov vykonaných okresným súdom v danej veci uviedla:

„... netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. ...

Vzhľadom na vyššie uvedené jednotlivé úkony súdu vykonané vo veci konštatujem,

že predmetné konanie je poznačené prieťahmi. Musím však zároveň uviesť, že vzniknuté

prieťahy sú dôsledkom veľkého počtu vecí v súdnom oddelení zákonného sudcu,

spôsobeného nedostatočným personálnym obsadením sudcov na občianskoprávnom úseku

Okresného súdu Bratislava I. Subjektívne zavinenie zákonného sudcu, vyššieho súdneho

úradníka, pripadne iných zamestnancov súdu som nezistila. Dôvodom, pre ktorý

sa procesná príprava veci sp. zn. pred vytýčením pojednávania vo veci

predĺžila je i skutočnosť, že súd skúma splnenie procesných podmienok konania

(res iudicata, litispendenciu), po preskúmaní ktorých bude môcť ďalej pokračovať

v úkonoch smerujúcich k príprave pojednávania.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení bez meritórneho vyjadrenia

sa k veci iba uviedla:

„... uvádzam, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom

na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný

súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie

skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom,

či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (, , ).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. :

- 21. august 2009 – okresnému súdu bola doručená žaloba, ktorou sa sťažovateľ

proti žalovanej domáhal zaplatenia škody, ktorá mu mala vzniknúť z titulu nesprávneho

úradného postupu v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Pezinok

pod sp. zn. v dôsledku prieťahov v tomto exekučnom konaní

a tiež v dôsledku toho, že poverená súdna exekútorka konala nad rámec svojho poverenia,

- 23. november 2009 – sťažovateľ doplnil svoju žalobu,

- 14. december 2010 – okresný súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe,

- 7. február 2012 – žalovaná sa vyjadrila k žalobe,

- 10. október 2012 – okresný súd žiadal pripojiť iné súvisiace súdne spisy,

- 26. október 2012 – okresný súd urgoval zaslanie vyžiadaných súvisiacich súdnych spisov,

- 15. november 2012 – okresnému súdu bol doručený vyžiadaný exekučný spis

sp. zn. EX 53/08,

- 9. máj 2013 – okresný súd zistil, že ďalší údajne s vecou súvisiaci spis sp. zn. ,

ktorý chcel pripojiť k nahliadnutiu, sa nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky,

- 17. máj 2013 – zákonná sudkyňa dala pokyn vyššiemu súdnemu úradníkovi, aby zisťoval,

či v danej veci nejde o litispendenciu alebo res iudicata, a tiež na vypracovanie uznesenia

o prerušení konania (predmetný pokyn nebol do rozhodnutia ústavného súdu realizovaný,

pozn.),

- 29. máj 2013 – 4. jún 2013 – spis sa nachádzal na ústavnom súde.

Podľa zistenia ústavného súdu vo veci neboli vykonané žiadne ďalšie procesné

úkony.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o žalobe sťažovateľa o náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu

pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že, súdiac

z celkovej dĺžky posudzovaného konania (okresný súd danú vec prerokúva viac ako 4 roky,

pričom vo veci nenariadil ešte ani jedno pojednávanie, pozn.), ako aj z hľadiska hodnotenia

plynulosti a efektívnosti postupu okresného súdu v interakcii s predmetom konania, v danej

veci ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov,

ktorú tak po právnej, ako ani po skutkovej stránke nemožno hodnotiť ako náročnú.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka posudzovaného konania

v procesnom postavení žalobcu, podľa ústavného súdu sťažovateľ žiadnym spôsobom

neprispel k predĺženiu tohto konania, napokon v predmetnom konaní sa sťažovateľ

ani nemal možnosť „prejaviť“, pretože vo vzťahu k nemu okresný súd dosiaľ nevykonal

žiadny procesný úkon (pozri ďalej, pozn.).

3. Napokon sa ústavný súd s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, zaoberal aj postupom

okresného súdu.

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že od podania žaloby sťažovateľom

21. augusta 2009 okresný súd v tejto veci nevyvíja v podstate žiadnu relevantnú procesnú

aktivitu, výsledkom ktorej by bolo objasnenie skutočností podstatných pre rozhodnutie

vo veci samej.

Okresný súd bol v podstate nečinný takmer celú dobu trvania sporu, pretože okrem

výzvy zo 14. decembra 2010 adresovanej žalovanej na vyjadrenie sa k žalobe, ktorú okresný

súd, mimochodom, realizoval po viac ako 1 roku a 3 mesiacoch po podaní žaloby a navyše

neurgoval odpoveď, keďže žalovaná sa k žalobe vyjadrila až 7. februára 2012, t. j. po viac

ako 1 roku a 1 mesiaci od zaslania jej výzvy, a okrem výzvy z 10. októbra 2012, ktorú

okresný súd realizoval po viac ako 8 mesiacoch od vyjadrenia sa žalovanej k žalobe

a ktorou žiadal pripojiť súvisiace súdne spisy, nevykonal vo veci žiadny iný procesný úkon.

V uvedenej súvislosti podľa ústavného súdu neobstojí ani obranná argumentácia

okresného súdu, podľa ktorej sa jeho postup spomalil kvôli tomu, že okresný súd

„... skúmal splnenie procesných podmienok konania (res iudicata, litispendencia)...“,

pretože zistenie naplnenia týchto procesných podmienok konania, t. j. zistenie, či v danom

prípade nejde o vec už rozhodnutú alebo o vec, o ktorej okresný súd už koná, je vecou

jednorázovej lustrácie v elektronickom registri okresného súdu a táto činnosť si v žiadnom

prípade nemôže vyžiadať tak dlhý časový úsek, ako to v tomto prípade proklamuje okresný

súd. Okrem toho podľa zistenia ústavného súdu zákonná sudkyňa okresného súdu dala

pokyn na zistenie, či v danom prípade nejde o res iudicata alebo o litispendenciu až 17. mája

2013, t. j. po viac ako 3 rokoch a 8 mesiacoch od podania žaloby.

Okrem toho ústavný súd konštatuje, že v kontexte danej veci neobstojí ani obranná

argumentácia okresného súdu o „nadmernej zaťaženosti sudcov občianskoprávneho úseku“,

pretože podľa judikatúry ústavného súdu ani prípadné nadmerné množstvo vecí, v ktorých

štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy

v súdnom konaní. Námietka neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy

nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované inak než technické a organizačné

problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom

očakáva ochranu svojich práv bez zbytočných prieťahov podľa

(m. m. ).

Napokon ústavný súd podotýka, že postup okresného súdu nemohlo ovplyvniť

ani zapožičanie spisu ústavnému súdu, kde sa nachádzal iba 7 dní (vrátane víkendu, pozn.),

a to od 29. mája 2013 do 4. júna 2013.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd

v nadväznosti na zistenie porušenia jeho základného práva zaručeného v

a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal

okresnému súdu podľa a

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

4 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa

dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať

sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu

považuje za primerané v sume 2 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto

rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok

na ich úhradu v sume 269,58 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 2

vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2013 je 130,17 € a hodnota režijného

paušálu je 7,81 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva

úkony právnej služby uskutočnené v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie

sťažnosti ústavnému súdu, pričom za vyjadrenie sa k stanovisku okresného súdu ústavný

súd nárok na úhradu trov nepriznal, pretože v ňom právna zástupkyňa žiadne vecné

stanovisko nezaujala, pozn.) v celkovej sume 275,96 € vrátane režijného paušálu.

Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa si uplatnila nárok na náhradu trov v sume 269,58 €,

ústavný súd jej túto náhradu priznal iba vo výške uplatneného nároku tak, ako to je uvedené

v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2013