Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 265/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti L. R., Česká republika, zastúpeného Advokátskou

kanceláriou V. s. r. o., Č., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. J. V.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Čadca, takto

rozhodol:

1. Základné právo L. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. L. R. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom šesťtisíc

eur), ktoré mu j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť L. R. trovy konania v sume 331,13 €

(slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet Advokátskej kancelárie V. s. r. o.,

Č., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára

2013 doručená sťažnosť L. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Dňa 18. 09. 2001 podal sťažovateľ žalobu proti odporcom v 3/ rade A. S. a spol. o

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Okresný súd v Čadci /ďalej len okresný súd/,

ktorý vec prejednáva pod sp. zn. postupuje v konaní s vážnymi prieťahmi a

hoci sa konanie vedie od r. 2001, nie je predpoklad, že bude v dohľadnej dobe skončené.

Posledné pojednávanie vo veci sa konalo dňa 16. 01. 2012, pričom toto pojednávanie bolo

odročené na deň 12. 04. 2012 z dôvodu, že bude rozhodnuté o späťvzatí návrhu voči

všetkým odporcom, okrem odporcu v 35/ rade. Pojednávanie určené na deň 12. 04. 2012

bolo zrušené z dôvodu, že uznesenie o zastavení konania voči všetkým odporcom okrem

odporcu v 35/ rade nenadobudlo právoplatnosť. ...

... občianskoprávna žaloba bola podaná v roku 2001, pričom okresný súd riadne

vo veci nekoná, vo veci spôsobuje vážne prieťahy, v dôsledku čoho sťažovateľ má z postupu

okresného súdu traumu...“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd v Čadca svojou nečinnosťou vo vybavovaní veci sp. zn.

porušil základné právo sťažovateľa uvedené v článku 48 ods. 2 SR, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Čadci, aby vo veci sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10 000 EUR, ktorú sumu je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť sťažovateľovi v lehote do

dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd v Čadci je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastupovania

vo výške 331,13 € /príprava a prevzatie zastupovania, podanie sťažnosti - 2 x 130,16 € + 2

x 7,81 € režijný paušál + 20 % DPH t. j. 55,19 €/ na účet spoločnosti Advokátska

kancelária V. s. r. o...“

Po predchádzajúcej výzve ústavného súdu sa ešte pred predbežným prerokovaním

k sťažnosti v prípise sp. zn. Spr. 591/2013 zo 17. apríla 2013 vyjadrila predsedníčka

okresného súdu s odkazom na priložené vyjadrenie zákonnej sudkyne, v ktorom sa okrem

prehľadu procesných úkonov uvádza: „Prieťahy v konaní spôsobil navrhovateľ a jeho

právny zástupca, ktorí vo veci zbytočne žalovali 71) odporcov, napriek tomu, že na LV bol

zapísaný len odporca v 35) rade až po 11) rokoch zobral navrhovateľ návrh voči všetkým

ostatným odporcom späť. Súd vzhľadom na také veľké množstvo odporcov mal veľmi

sťažený procesný postup, pretože neustále len odstraňoval vady v doručení, nakoľko

zásielky sa mnohokrát vracali s tým, že adresát je na neznámom mieste, odsťahoval sa,

zomrel. Súd z týchto dôvodov neustále zisťoval nové bydlisko odporcov prostredníctvom

obci, miest, polície, CEPA Banská Bystrica, ako aj Ministerstva vnútra ČR, dožiadaniami

adresovanými súdom ČR, nakoľko veľa z týchto odporcov malo pobyt v ČR. Vo veci súd

nariadil termín pojednávania až o niekoľko mesiacov, aby sa v tomto časovom úseku mohli

odstrániť vady v doručených zásielkach, aby súd vo veci mohol vôbec konať. Jediný krát,

kedy súd nemal žiadnu závadu v doručení (okrem toho, že samotný navrhovateľ nenahlásil

súdu zmenu svojej adresy, ale jeho právny zástupca na pojednávaní nenamietal, že súd vo

veci nemôže konať) mohol súd vo veci konať, venovať sa aj hmotnému právu a vo veci

rozhodnúť. Pokiaľ by navrhovateľ hneď od začiatku žaloval len odporcu v 35) rade,

nemusel by v konaní neustále odstraňovať procesné vady a vec by už bola dávno

právoplatne skončená.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -17

z 23. mája 2013 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval

predsedníčku okresného súdu, aby prípadne doplnila svoje vyjadrenie k sťažnosti

zo 17. apríla 2013 a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 1177/2013 doručenom ústavnému

súdu 28. júna 2013 oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie,

a nevyužila možnosť doplniť svoje vyjadrenie k sťažnosti.

Dňa 4. júla 2013 vyzval ústavný súd právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby oznámila,

či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedníčky

okresného súdu sp. zn. Spr 591/2013 zo 17. apríla 2013 a sp. zn. Spr 1177/2013 z 24. júna

2013 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 29. júla 2013

oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom nevyužila možnosť

zaujať stanovisko k vyjadreniam predsedníčky okresného súdu.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z vyžiadaného súdneho spisu, sťažnosti, ako aj vyjadrenia zákonnej sudkyne ústavný

súd zistil o doterajšom priebehu namietaného konania tieto skutočnosti:

Sťažovateľ sa žalobou doručenou okresnému súdu 21. septembra 2001 domáhal

určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; jeho žaloba smerovala proti 37 odporcom.

Dňa 2. októbra 2001 okresný súd ustanovil jednému z odporcov opatrovníka

a 19. decembra 2001 vypracoval dožiadania na uskutočnenie výsluchov odporcov súdmi

v obvodoch, v ktorých majú trvalé bydlisko.

V období od 4. januára 2002 do 8. marca 2002 dožiadané súdy uskutočnili výsluchy

odporcov a 8. marca 2002 okresný súd vec prerokoval na pojednávaní.

Dňa 9. apríla 2002 okresný súd zisťoval pobyt jedného z odporcov a 19. septembra

2002 ustanovil jednému z odporcov opatrovníka.

Dňa 3. decembra 2002 dal zákonný sudca kancelárii pokyn na vyžiadanie dedičských

spisov a dožiadaním z 19. marca 2003 požiadal o vypočutie jedného z odporcov

dožiadaným súdom; vybavené dožiadanie bolo okresnému súdu vrátené 6. mája 2003.

Prípisom z 26. mája 2003 požiadal sudca o zaslanie listinných dokladov príslušnú

správu katastra nehnuteľností.

Pojednávanie nariadené na 14. január 2004 okresný súd odročil na žiadosť

sťažovateľa, pretože jeho právny zástupca oznámil kolíziu pojednávaní.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 26. júla 2004 pripustil vstup ďalších

účastníkov do konania na strane odporcov, čím sa ich počet zvýšil na 61.

Dňa 29. marca 2005 okresný súd zisťoval okruh dedičov po jednom z odporcov

a následne uznesením sp. zn. z 15. augusta 2005 pripustil vstup ďalšieho

účastníka do konania na strane odporcov.

V období od 16. januára 2006 do 31. októbra 2006 okresný súd zisťoval okruh

dedičov po jednotlivých odporcoch a zároveň si vyžiadaval dedičské spisy.

Dňa 26. marca 2007 okresný súd zaslal odporcom žalobu na vyjadrenie a súčasne im

doručil poučenia o ich procesných právach.

Okresný súd uskutočnil 29. mája 2007 ohliadku na mieste samom.

Okresný súd v období od 22. augusta 2007 do 2. júla 2008 zisťoval okruh dedičov po

zomrelých odporcoch a žiadal dedičské spisy.

Pojednávanie nariadené na 2. júl 2008 okresný súd odročil na žiadosť sťažovateľa,

pretože jeho právny zástupca oznámil kolíziu pojednávaní.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 12. decembra 2008 rozhodol, že

písomnosti pre jedného z odporcov sa budú doručovať uložením v spise.

Okresný súd na pojednávaní 19. februára 2009 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu

zamietol (sťažovateľ na tomto pojednávanie nebol prítomný), sťažovateľ proti nemu podal

1. apríla 2009 odvolanie.

Na výzvu okresného súdu z 11. mája 2009 zaplatil sťažovateľ súdny poplatok za

odvolanie, pričom okresný súd následne vydal opravné uznesenie sp. zn.

z 21. septembra 2009 a vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k odvolaniu.

Prípisom z 18. novembra 2009 okresný súd zisťoval okruh dedičov po jednom

z odporcov a následne spis 22. apríla 2010 predložil Krajskému súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd uznesením sp. zn.

z 22. septembra 2010 odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil mu

vec na ďalšie konanie.

Dňa 30. marca 2011 okresný súd zisťoval okruh dedičov po jednom z odporcov

a 9. júna 2011 vec prerokoval na pojednávaní.

V období od 19. septembra 2011 do 12. októbra 2011 okresný súd vyzýval odporcov,

aby sa vyjadrili k spoločnému právnemu zástupcovi.

Dňa 22. novembra 2011 okresný súd zaslal urgenciu notárskemu úradu v súvislosti

s predchádzajúcou žiadosťou o oznámenie okruhu dedičov po jednom z odporcov.

Okresný súd 16. januára 2012 vec prerokoval na pojednávaní a zároveň uznesením

sp. zn. z 25. februára 2012 zastavil konanie z dôvodu späťvzatia navrhovateľa

voči všetkým odporcom, okrem odporcu v 35. rade.

Okresný súd uznesením sp. zn. zo 4. apríla 2013 rozhodol o doručovaní

ukladaním písomností jednému z odporcov v spise.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na

odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na

odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že

predmetom namietaného konania je rozhodovanie o žalobe sťažovateľa, ktorou sa domáha

určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Obdobné spory tvoria štandardnú súčasť

rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje v zásade

ustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľa ústavný súd nepovažuje

z právneho hľadiska za zložitú. Obsah súdneho spisu sp. zn. potvrdzuje

faktickú zložitosť predmetnej veci spočívajúcu vo vysokom počte účastníkov konania na

strane odporcu (71) a s tým spojené problémy s doručovaním súdnych písomností, resp.

so zabezpečením ich účasti na pojednávaní a pod. Tieto skutočnosti ústavný súd zohľadnil

pri určení sumy finančného zadosťučinenia (porovnaj závery v konaní vedenom pod sp. zn.

).

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka

namietaného konania, ústavný súd prihliadol na skutočnosť, že sťažovateľ dvakrát požiadal

okresný súd o odročenie pojednávania a na pojednávanie nariadené na 19. február 2009 sa

bez ospravedlnenia neustanovil, a na tomto základe konštatoval, že aj sťažovateľ má určitý

(negatívny) podiel na doterajšej neprimeranej dĺžke namietaného konania. Uvedené

správanie sťažovateľa ako účastníka konania síce nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku

namietaného konania, ale možno ho primerane zohľadniť pri určení sumy finančného

zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

namietaného konania došlo k obdobiam dlhodobejšej neodôvodnenej nečinnosti (od

26. mája 2003 do 14. januára 2004, od 26. júla 2004 do 29. marca 2005, od 25. februára

2012 do 5. apríla 2013), ako aj k viacerým obdobiam krátkodobej nečinnosti okresného

súdu. Rozhodujúce pochybenie okresného súdu však podľa názoru ústavného súdu spočíva

v tom, že konanie ako celok je poznačené neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou

súvisiacou s posudzovaním pasívnej procesnej legitimácie účastníkov konania (taktiež

úkonov okresného súdu súvisiacich so zisťovaním okruhu dedičov jednotlivých odporcov

a so zabezpečovaním dedičských spisov). Ústavný súd v tejto súvislosti odmietol obranu

okresného súdu založenú na tvrdení, že „Prieťahy v konaní spôsobil navrhovateľ a jeho

právny zástupca, ktorí vo veci zbytočne žalovali 71) odporcov, napriek tomu, že na LV bol

zapísaný len odporca v 35) rade...“, a zdôraznil, že ide o vec, s ktorou sa mohol a mal

efektívne vysporiadať okresný súd.

Zohľadňujúc aj doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania (dvanásť rokov

bez rozhodnutia vo veci samej), ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu

došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené jednak neodôvodnenou nečinnosťou

okresného súdu, ale najmä jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou. Na tomto

základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo

porušené základné právo sťažovateľa podľa (bod 1 výroku tohto

nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

odôvodňuje najmä takto: „... občianskoprávna žaloba bola podaná v roku 2001, pričom

okresný súd riadne vo veci nekoná, vo veci spôsobuje vážne prieťahy, v dôsledku čoho

sťažovateľ má z postupu okresného súdu traumu. Sťažovateľ má vážne zdravotné problémy

a vzhľadom na svoj vek sa obáva, že sa spravodlivosti (rozhodnutia súdu) ani nedožije.

Sťažovateľovi postupom súdu vznikajú aj vážne ekonomické problémy, pretože nemôže

majetok, ktorého je vlastníkom užívať, keďže súd doposiaľ o jeho vlastníckych právach

nerozhodol. Sťažovateľ preto žiada, aby Ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov a aby priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, ktoré

sťažovateľ uplatňuje v rozsahu 10 000 EUR.“

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Pri rozhodovaní o určení výšky finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadňoval

predovšetkým charakter nesústredenej a neefektívnej činnosti okresného súdu v skúmanom

období, stav, v ktorom sa nachádza namietané konanie v čase rozhodovania ústavného súdu,

ako aj jeho doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku, ale aj správanie sťažovateľa, ktorý do istej

miery prispel ku vzniknutým prieťahom v konaní, a predmet sporu (určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti). Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že

v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 6 000 € primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním

Advokátskou kanceláriou V. s. r. o. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania

vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

prvý polrok 2012, ktorá bola 781 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku

2013. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej

len „vyhláška“), a to za každý úkon po 130,16 €, čo predstavuje spolu s režijným paušálom

(§ 16 ods. 3 vyhlášky) odmenu v sume 275,94 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH

podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, keďže právna zástupkyňa sťažovateľa je platkyňou DPH;

celková odmena za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 331,13 € (bod 4 výroku

tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2013