Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 524/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2013 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka

prerokoval prijatú sťažnosť K. D., O., zastúpeného advokátom JUDr. A. K., Č., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

1. Základné právo K. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

3. K. D. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom

štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. K. D. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,13 € (slovom

tristotridsaťjeden eur a trinásť centov), ktorú j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť

na účet JUDr. A. K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

č. k. -12 zo 7. augusta 2013 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť K. D.

(ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Predmetom konania pred okresným súdom je od roku 2004 zvýšenie výživného

na sťažovateľa, ktorého sa tento domáha od svojho otca I. A., žijúceho v meste K. v G.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: ,,V čase podania návrhu bola navrhovateľkou moja matka...

a v súčasnej dobe vstúpil ako plnoletý do konania sťažovateľ...“ Sťažovateľ podal 5. júna

2012 sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú odpovedal listom z 5. júla 2012 podpredseda

okresného súdu. V odpovedi podpredseda súdu oznámil, že jeho sťažnosť je dôvodná,

a poukázal na to, že vec má v súčasnosti pridelenú už štvrtý zákonný sudca, zvýraznil cudzí

prvok v konaní a v závere uviedol:

,,Aj napriek tomu, že ide o skutkové zložité a procesné náročné konanie, musím

konštatovať, že jeho neprimeraná dĺžka však bola čiastočne znásobená aj samotným

postupom súdu (najmä pri vypracovaní a predkladaní rozsudku vo veci samej odvolaciemu

súdu a následnom zrušení rozsudku prvostupňového súdu). Vašu sťažnosť v tomto smere

považujem za dôvodnú.

Vzhľadom na samotnú dĺžku konania, charakter konania (vyživovacia povinnosť)

som nariadil v danej veci dohľad (mesačné podávanie správ), aj napriek tomu, poslední

sudcovia Mgr. J. M. a Mgr. R. G. sa snažili vo veci konať plynule s tým, že pokiaľ aj došlo

v priebehu konania k zrušeniu vytýčených termínov pojednávaní, išlo o objektívne dôvody

na strane sudcov (dlhodobá PN).“

3. Ďalej sťažovateľ uviedol, že ,,... pravdepodobne nekonaním súdu v predmetnej

veci počas doby od podania návrhu v roku 2004 do súčasnej doby a keďže do dnešného

dňa nie je predpoklad právoplatného skončenia veci v najbližšom období, boli porušené

jeho základné práva podľa a dohovoru postupom okresného

súdu“.

4. V petite sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že postupom okresného súdu v predmetnom konaní bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej

žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu ďalej konať bez zbytočných

prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € a náhradu trov

konania v sume 331,13 €. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

odôvodnil sťažovateľ takto: ,,... pocitom neistoty, márnosti, rozhorčenia, bezmocnosti

a nespravodlivosti, pričom tieto negatívne pocity vyvolané postupom súdu spôsobujú

sťažovateľovi stres, a to z dôvodu, že napriek sťažovateľom produkovaným dôkazom

v konaní bez akéhokoľvek dôvodu spočívajúceho vo výskyte prekážky postupu konania

nerozhodol v samotnej veci.“

II.

5. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil,

či trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu chronológiu procesných úkonov

realizovaných konajúcim súdom v predmetnej veci od roku 2004. Okresný súd v liste

doručenom ústavnému súdu 9. septembra 2013 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní,

a predložil chronológiu procesných úkonov, ktoré boli v konaní realizované:

,,5. 10. 2004 – návrh A. Z. rod. D. na zvýšenie výživného na syna K. D. voči otcovi I.

A., bytom G.

16. 2. 2005 – zápisnica spísaná s matkou - bola poučená o náležitostiach riadneho

návrhu

17. 2. 2005 – doručený riadny návrh

8. 3. 2005 – referát sudcu (nariadil zistiť tlmočníka, žiadať správy)

6. 4. 2005 – uznesenie (ustanovenie tlmočníka M. H., K.)

13. 6. 2005 – doručená posledná žiadaná správa

30. 6. 2005 – sudca vytýčil termín pojednávania na deň 12. 12. 2005

30. 9. 2005 – uznesenie (priznaná odmena tlmočníčke)

28. 11. 2005 – doručené listy od otca

1. 12. 2005 – termín pojednávania zrušený z dôvodu PN konajúceho sudcu

1. 12. 2005 – vyššia súdna úradníčka nariadila zaslať listy od otca tlmočníčke

na pretlmočenie

27. 12. 2005 – doručené pretlmočené listy

2. 1. 2006 – sudca vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 23. 6. 2006 a 15. 12.

2006, zároveň nariadil zaslať písomnosti na pretlmočenie

16. 3. 2006 – vrátená závada v doručení od tlmočníčky, neprevzala v odbernej lehote

23. 6. 2006 – tlmočníčka ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní

23. 6. 2006 – pojednávanie, odročené na 15. 12. 2006, žiadaná správa

od zamestnávateľa matky, žiadosť o pretlmočenie listín

6. 8. 2006 – tlmočníčka doručila súdu pretlmočené predvolanie a žiadosť

o doručenie písomností, potvrdenie prijatia dožiadania, sudca nariadil zaslať písomnosti

dožiadanému súdu

11. 12. 2006 – vyjadrenie tlmočníčky k prekladom listín

15. 12. 2006 – pojednávanie, odročené na neurčito za účelom urgovania tlmočníčky

(nebolo súdu doručené pretlmočené dožiadanie, záznam kancelárie o tom, že referát

o urgovaní tlmočníčky nebol realizovaný z dôvodu, že dožiadanie už bolo súdu vrátené)

20. 2. 2007 – vrátené dožiadanie z dožiadaného súdu

27. 2. 2007 – sudca nariadil zaslať dožiadanie na pretlmočenie

29. 3. 2007 – JUDr. V., právny zástupca odporcu doručil súdu daňové priznanie otca

za rok 2006, lekárske nálezy syna G. A., rozhodnutie o pridelení ekonomickej pomoci

pri starostlivosti o chorého pre p. A., zoznam liekov a mesačné náklady na lieky

26. 6. 2007 – sudca nariadil zaslať doklady na pretlmočenie a vytýčil termín

na 13. 8. 2007

13. 8. 2007 – pojednávanie, dostavila sa matka, kolízny opatrovník a právny

zástupca odporcu, pojednávanie odročené na 19. 9. 2007 za účelom uzatvorenia dohody

medzi účastníkmi konania

7. 9. 2007 – doručené pretlmočené doklady predložené právnym zástupcom

19. 9. 2007 – pojednávanie – vo veci vyhlásený rozsudok

12. 11. 2007 – odvolanie K. D. (stal sa plnoletým)

16. 11. 2007 – výzva pre právneho zástupcu odporcu a matku na vyjadrenie

k odvolaniu

14. 1. 2008 – vyjadrenie matky, právny zástupca sa nevyjadril

12. 2. 2008 – predkladacia správa pre krajský súd

14. 4. 2008 – vrátený spis bez meritórneho rozhodnutia (rozsudok, ktorý

sa doručoval účastníkom konania neobsahoval posledné dva výroky vyhláseného rozsudku)

16. 4. 2008 – sudca nariadil spis predložiť vyššej súdnej úradníčke

7. 5. 2008 – opravné uznesenie, právoplatné dňa 4. 6. 2008, spis zaslaný na krajský

súd

19. 3. 2009 – návrat spisu, krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie

28. 1. 2009 – spis opatrením predsedu súdu pridelený na konanie JUDr. Š. M.

z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti sudcu Mgr. M. Š.

24. 3. 2009 – výzva pre A. Z., právneho zástupcu odporcu, kolízneho opatrovníka

aby oznámili súdu, aké sú ich ďalšie návrhy na dokazovanie

20. 4. 2009 – vytýčený termín pojednávania na deň 18. 5. 2009

18. 5. 2009 – pojednávanie (nedostavil sa K. D., prítomná jeho práv. zástupkyňa,

odporca a jeho právny zástupca neboli prítomní, títo svoju neúčasť na pojednávaní

ospravedlnili), pojednávanie odročené na 5. 6. 2009

26. 5. 2009 – právny zástupca odporcu požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu,

že nemá telefonický kontakt na svojho klienta

5. 6. 2009 – pojednávanie – odročené na neurčito s tým, že bude zabezpečené

vypočutie otca dieťaťa dožiadaným súdom

15. 6. 2009 – vyššia súdna úradníčka vyhotovila dožiadanie a požiadala o jeho

pretlmočenie

2. 7. 2009 – uznesenie – ustanovený nový tlmočník (pôvodná tlmočníčka sa vydala

a žije vo F.)

2. 7. 2009 – zaslané dožiadanie na pretlmočenie

25. 8. 2009 – vrátené pretlmočené dožiadanie

7. 9. 2009 – zaslané dožiadanie

6. 11. 2009 – uznesenie – priznaná odmena za preklad

22. 12. 2009 – vrátené dožiadanie

21. 1. 2010 – žiadosť o pretlmočenie

18. 3. 2010 – súdu doručené podanie od dožiadaného súdu

25. 3. 2010 – zaslané tlmočníčke

5. 5. 2010 – vrátené pretlmočené dožiadanie

18. 5. 2010 – spis opatrením predsedu súdu pridelený na konanie JUDr. J. M.

z dôvodu odchodu JUDr. M. na. výkon trestu odňatia slobody

24. 5. 2010 – žiadosť tlmočníčky o predĺženie termínu na pretlmočenie, 4. 6. 2010

termín predĺžený do 30. 6. 2010

1. 7. 2010 – tlmočníčka telefonicky oznámila, že nie je schopná dodržať termín

z dôvodu nadmernej pracovnej zaťaženosti a osobných dôvodov, zomrel jej otec, následné

zdravotné problémy, oslovení ďalší dvaja prekladatelia

2. 8. 2010 – sudkyňa nariadila vyhľadať ďalších tlmočníkov

25. 10. 2010 – tlmočníčka vyzvaná na vrátenie dokladov

25. 10. 2010 – tlmočníci oznámili, že sú pracovne zaťažení

10. 11. 2010 – tlmočníčka vyzvaná na vrátenie dokladov

9. 11. 2010 – podanie tlmočníčky

21. 12. 2010 – vrátené doklady od tlmočníčky pretlmočené

10. 1. 2011 – referát sudkyne (výzva pre účastníkov konania na predloženie ďalších

návrhov na vykonanie dokazovania)

14. 1. 2011 – návrhy právneho zástupcu otca

17. 1. 2011 – referát sudkyne (výzva pre práv. zást. otca na predloženie daňového

priznania otca)

4. 2. 2011 – právny zástupca oznámil súdu, že telefonicky oznámil svoju klientovi

uloženú povinnosť predložiť daňové priznanie za roky 2009 až 2010

11. 3. 2011 – urgencia

16. 3. 2011 – odpoveď na urgenciu, oznámil súdu, že sa klient na telefónnom čísle

neozýva, požiadal súd, aby daňové priznanie vyžiadal prostredníctvom dožiadaného súdu

11. 4. 2011 – urgencia pre tlmočníčku

27. 4. 2011 – zaslané pretlmočené daňové priznanie za roky 2004 až 2008

5. 5. 2011 – tlmočníčka oznámila, že nedokáže pretlmočiť notársku zápisnicu –

zmluvu o prevode vlastníctva bytu, časti pozemku a ostatných spoločných nebytových

priestorov v obytnom dome, ktorá bola spísaná v minulom storočí, hoci obsahu porozumela,

nedokázala by ju presne preložiť, žiadala o ďalšie pokyny

10. 5. 2011 – odpoveď pre tlmočníčku, súd žiadal o preloženie aspoň podstatných

náležitostí zmluvy

14. 6. 2011 – doručený preklad zmluvy

15. 6. 2011 – sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na deň 17. 8. 2011, tento

termín bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti sudkyne

22. 8. 2011 spis bol opatrením predsedníčky súdu pridelený na konanie Mgr. R. G.

13. 9. 2011 – uznesenie – priznaná odmena tlmočníčke

18. 1. 2011 – sudca vytýčil termín pojednávania na deň 7. 2. 2011, odročené

na neurčito

14. 2. 2012 – centrum právnej pomoci ako zástupca K. D. doručil súdu dôkazy

a úpravu návrhu

15. 3. 2012 – výzva pre K. D., výzva pre Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu

detí a mládeže B.

26. 3. 2012 – odpoveď centra

3. 4. 2012 – JUDr. V. oznámil súdu, že dňa 19. 3. 2012 odstúpil od zmluvy

o poskytovaní právnych služieb

19. 4. 2012 spis predložený sudcovi

Spr 140/2012 – sťažnosť K. D., sťažnosť vyhodnotená ako dôvodná, vo veci bol

nariadený dohľad.“

6. Predsedníčka okresného súdu v doručenom vyjadrení opäť zvýraznila,

že ide o konanie s medzinárodným prvkom, kde otec – odporca je štátnym príslušníkom G.

Tento síce na zastupovanie v konaní splnomocnil slovenského advokáta, ktorý však

v priebehu konania často nedisponoval príslušnými dokladmi na preukázanie pomerov

svojho klienta, v určitom období ani jeho adresou bydliska. Písomné vyjadrenie uzavrela

predsedníčka okresného súdu takto:

,,Na neprimeranú dĺžku konania okrem opakovaných dožiadaní do cudziny

nepriaznivo vplýva aj opakovaná zmena zákonných sudcov (od 5. 10. 2004 do 18. 1. 2009

Mgr. Š., od 19. 1. 2009 do 17. 5. 2010 JUDr. M., od 18. 5. 2010 do 21. 8. 2011 JUDr. M.

a od 22. 8. 2011 Mgr. G.). Dĺžka konania je neprimeraná najmä z dôvodu, že ide o skutkovo

zložité a procesné náročné konanie.“

7. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania právny zástupca

sťažovateľa v prípise doručenom 28. augusta 2013 uviedol, že súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

8. Po posúdení sťažnosti, vyjadrenia k nej a chronológie procesných úkonov

v predmetnom konaní dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru,

že sťažnosť je dôvodná.

III.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil

ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre takto: ,,Účelom práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára

právna istota.“ (). Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre

zdôraznil, že každé namietané porušenie základného práva podľa ,

resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu, pričom tri základné kritériá sú zložitosť veci, správanie účastníkov konania

a postup súdu (napr. , alebo ). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež

prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam

konania pre sťažovateľa (napr. , alebo ). Štrasburská

judikatúra z hľadiska významnosti veci z pohľadu sťažovateľa rozlišuje konania vyžadujúce

primeranú rýchlosť, osobitnú rýchlosť a výnimočnú rýchlosť. Osobitnú rýchlosť vyžadujú

štrasburské orgány ochrany práva od vnútroštátnych súdov, napr. pri konaniach spojených

s osobným statusom, výnimočnú rýchlosť vyžadujú od vnútroštátnych súdov aj v prípade

rozhodovania vecí týkajúcich sa rodičovských práv a povinností (teda aj rozhodovanie

o výživnom).

11. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu,

či postupom okresného súdu v predmetnom konaní došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

resp. v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

12. Po posúdení priebehu konania z hľadiska základných kritérií, na ktoré

sa prihliada, ústavný súd konštatuje:

Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje,

že predmetná vec je bežnou občianskoprávnou vecou, ktorá za štandardných okolností

nevykazuje zvýšenú náročnosť. Zvýšené nároky na procesnú činnosť vyvolal medzinárodný

prvok, keďže otcom sťažovateľa a odporcom v konaní je osoba žijúca v G. V tejto súvislosti

vyvstala v konaní objektívna potreba ustanovovania viacerých prekladateľov (ktorí nie vždy

reagovali na požiadavky prekladu v určených lehotách), následného prekladania súdnych

písomností, ich doručovania príslušným orgánom do cudziny, náročného zisťovania

príjmových a majetkových pomerov odporcu. Všetky tieto skutočnosti ovplyvnili dĺžku

konania na okresnom súde, avšak vzhľadom na charakter sporu ich v zásade nemožno

pripísať na ťarchu okresného súdu.

Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd nezistil

(a to ani z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu) žiadne okolnosti, ktoré by mohli

byť zohľadnené v jeho neprospech, a teda nemožno mu pričítať žiadny podiel

na zodpovednosti za dĺžku konania.

V postupe okresného súdu v predmetnej veci ústavný súd zistil viaceré obdobia,

ktoré z ústavného hľadiska možno považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Na ťarchu

okresného súdu možno vymedziť tieto obdobia:

(i) od 19. septembra 2007 do 4. júna 2008; teda obdobie od vyhlásenia rozsudku

okresného súdu až po nadobudnutie právoplatnosti opravného uznesenia v dôsledku

nezhody medzi vyhláseným rozsudkom a jeho písomným vyhotovením,

(ii) od apríla 2012, keď bol spis predložený konajúcemu sudcovi po doručení

oznámenia právneho zástupcu odporcu o odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnej

pomoci až po podanie sťažnosti ústavnému súdu 24. apríla 2013 (z vyjadrenia predsedníčky

okresného súdu nevyplývajú žiadne úkony, ktoré by v tomto čase okresný súd vykonal

smerom k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa).

13. Za významnejšie zo záveru o porušení označených práv sťažovateľa však ústavný

súd považuje, že konanie o tak významnej veci, akou je zvýšenie výživného, kde

sa vyžaduje výnimočná rýchlosť konania, nie je ani po takmer deviatich (!) rokoch

od podania návrhu (ešte matkou v tom čase maloletého sťažovateľa) právoplatne skončené,

nehovoriac o tom, že stále nie je vyhlásený ani rozsudok okresného súdu. Celková dĺžka

stále neukončeného konania bola preto primárnym dôvodom, pre ktorý ústavný súd

vyslovil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu práv sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a dohovoru. Nemožno akceptovať obranu okresného súdu, podľa

ktorého „Na neprimeranú dĺžku konania okrem opakovaných dožiadaní do cudziny

nepriaznivo vplýva aj opakovaná zmena zákonných sudcov“. V tejto súvislosti už ústavný

súd zdôraznil (napr. ), že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval ústavný súd postup

súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené (ne)činnosťou alebo postupom konkrétneho

sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno

prihliadať na skutočnosti uvedené vo vyjadrení podpredsedníčky okresného súdu. Ústavný

súd v obdobnej súvislosti uviedol (pozri napr. , , ,

, ), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné

množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne

ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas

adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí

bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu vo vzťahu k napadnutému konaniu nevyplýva

prijatie účinných opatrení.

14. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru a prikázal okresnému súdu, aby vo veci

ďalej konal bez zbytočných prieťahov. Konať bez zbytočných prieťahov v tomto prípade

znamená zvoliť efektívne právne prostriedky, ktoré budú skutočne viesť k právoplatnému

rozhodnutiu o návrhu sťažovateľa na zvýšenie výživného. Voľba prostriedkov je pritom

na okresnom súde, tento však musí mať na zreteli, že výklad a uplatňovanie všetkých

vnútroštátnych, európskych, ako aj medzinárodných procesných noriem z jeho strany musí

byť ústavne súladný ( ), in concreto nesmie byť prekážkou

pre uplatnenie práva sťažovateľa na rozhodnutie veci v primeranej lehote, resp.

bez zbytočných prieťahov. Je totiž celkom zrejmé, že doterajšia činnosť okresného súdu

a ním zvolené postupy v konaní neviedli k želanému výsledku a jeho objektívna

zodpovednosť za porušenie označených práv sťažovateľa je teda preukázaná.

IV.

15. Sťažovateľ v sťažnosti uplatnil a odôvodnil aj svoj návrh na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 6 000 €. Z doterajšej rozhodovacej činnosti

ústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla

prizná vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) už

nemožno napraviť či odstrániť (napr. , ). Ústavný súd preto

výrokom nálezu priznal sťažovateľovi vychádzajúc z princípov spravodlivosti, z potreby

zavŕšenia ochrany jeho práv a zo zodpovednosti okresného súdu za zistenú celkovú dĺžku

konania primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €. Táto výška podľa ústavného

súdu primerane vyjadruje jeho ujmu spôsobenú právnou neistotou v takej právnej veci, kde

sa vyžaduje výnimočná rýchlosť konania.

16. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa.

S poukazom na

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb mu bola priznaná náhrada trov konania pred ústavným súdom v sume 331,13 €

(2 úkony právnej pomoci po 130,16 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť podanú

ústavnému súdu, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 7,81 €, DPH v sume 55,19 €).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2013