Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 214/2013
PDF · 269.62 KB
No categories available
II. ÚS 214/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2013 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. O. F., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. B., K., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 199/98 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 199/98 p o r u š i l
základné právo Mgr. O. F., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. 18 C 199/98
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Mgr. O. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 500 € (slovom
päťtisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mgr. O. F. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 410,73 € (slovom
štyristodesať eur a sedemdesiattri centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý
vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. R. B., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 214/2013-26 zo 4. apríla 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. O. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný
súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 199/98 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
1.1 Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo najmä, že
«(...) Sťažovateľ je fyzická osoba a občan SR. Porušovateľ je všeobecným súdom
Slovenskej republiky. V predmetnej právnej veci je porušovateľ súdom prvostupňovým a to
v konaní, v ktorom je sťažovateľ účastníkom na strane žalobcu. Sťažovateľ poukazuje na to,
že postupom porušovateľa v predmetnom konaní došlo k porušeniu jeho základného
práva(...). Porušeniu základných práv sťažovateľa predchádzalo nasledovné konanie:
Dňa 02. apríla 1992 V. F., otec sťažovateľa, uplatnil ex lege nárok na prevod bytu
č. 21 v B. do osobného vlastníctva podľa špeciálneho zákona č. 42/1992 Zb. o vysporiadaní
majetkových vzťahov v družstvách voči S. B. (...)
Uvedené družstvo, ktoré malo ex lege povinnosť mu vydať byt, na ktorý si uplatnil
nárok, jeho žiadosť obišlo a do jeho smrti v roku 1996 mu predmetný byt nevydalo:
v rozpore s citovaným zákonom si uvedený byt v roku 2005 previedlo do vlastníctva
žiadosťou č. R-396/05 LV č. 4355, napriek právam dedičov alebo vydržaniu vlastníckeho
práva sťažovateľom. (...)
V zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 citovaného zákona, pokiaľ uvedené družstvo
nevykonalo prispôsobenie svojich právnych pomerov Obchodnému zákonníku najneskôr do
12 mesiacov od účinnosti tohto zákona, t. j. do 21. decembra 1992, a nepretransformovalo
sa na družstvo vlastníkov bytov, vstúpilo priamo zo zákona do likvidácie.
Družstvo ale nevydalo ani iné byty a do likvidácie nevstúpilo.
Z dôvodu, že družstvo so sťažovateľom, ktorý byt užíval po smrti jeho otca,
neuzavrelo ani nájomnú zmluvu, ku ktorej bolo družstvo povinné zo zákona podľa § 24 a 25
citovaného zákona súčasne s vydaním bytu do osobného vlastníctva, sťažovateľ v roku 1998
podal žalobu na Okresnom súde Bratislava II o určenie vlastníctva k bytu vydržaním sp. zn.
Napriek tomu, že od podania žaloby uplynulo spolu 14 rokov, a od žiadosti o prevod
bytu do osobného vlastníctva spolu 20 rokov, porušovateľ vo veci sp. zn. 18C 199/98
doteraz nekonal.
Sťažovateľ preto žiadal 13. 03. 2012 sťažnosťou predsedu Okresného súdu
Bratislava II o vyjadrenie k prieťahom konania a o ich odstránenie. (...)
Dňa 19. 03. 2012 predsedníčka Okresného súdu Bratislava II sťažovateľovi
oznámila, že konanie nemôže zabezpečiť z organizačných dôvodov, ktoré nie sú prieťahmi
konania. (...)
Sťažovateľ preto 18. 04. 2012 podal sťažnosť na prieťahy konania Okresného súdu
Bratislava II vo veci sp. zn. 18C 199/98 predsedovi Krajského súdu v Bratislave. (...)
Dňa 23. 04. 2012 Okresný súd Bratislava II dodatočne adresoval sťažovateľovi
ospravedlnenie za prieťahy konania vo veci sp. zn. 18C 199/98. (...)
Porušovateľ tým potvrdil, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie žaloby
na Okresnom súde Bratislava II vo veci sp. zn. 18C 199/98 bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru(...), porušené boli.
Za Krajský súd v Bratislave namiesto predsedu súdu v rozpore s § 49 písm. d) a § 63
ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch rozhodol však o prieťahoch konania podpredseda
Krajského súdu v Bratislave, ktorý vyrubil sťažovateľovi poplatok za sťažnosť, a neplatne
z dôvodu nedostatku právomoci, čím sťažnosť nebola na druhom stupni vybavená v súlade
so zákonom. Treba spomenúť, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky už
precedentným spôsobom rozhodlo, že ak o sťažnosti na prieťahy konania rozhodne
podpredseda Krajského súdu v Bratislave, také rozhodnutie nebude považovať za
preskúmateľné. (...)
Okresný súd Bratislava II, ktorý vôbec nerešpektuje právo sťažovateľa,
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože prieťahy v tomto súdnom konaní
nie sú spôsobené konaním, resp. nekonaním účastníkov predmetného súdneho konania, ani
právnou zložitosťou veci(...), ale sú spôsobené subjektívnou nečinnosťou súdu,
neodbornosťou a vôbec neochotou, sa sťažovateľovi ospravedlnil za to, čo je v konaní
prieťahmi konania, majúc stále povahu v organizačnej nepripravenosti.
Preto je objektívnym dôvodom ústavnej sťažnosti procesná disciplína porušovateľa
v rozsahu celého konania, na právnom základe, aby Ústavný súd Slovenskej republiky
svojím nálezom zastavil neúmernú dĺžku trvania predmetného konania. Podľa názoru
sťažovateľa, porušovateľ svojím konaním nevie dospieť k takej povinnosti súdu. Porušovateľ
sám od sťažnosti na prieťahy konania z 13. 03. 2012 neodstránil nedostatky konania, čím je
ústavný nález nevyhnutný.
Skutkový stav v súdenej veci nie je komplikovaný, a pri porovnaní rozhodujúcich
listinných dôkazov s príslušnými právnymi normami, je možné dospieť vo veľmi krátkom
čase k relevantnému výsledku zo strany súdu a v danom prípade taktiež nie je
ospravedlniteľným dôvodom neúmernej dĺžky trvania súdneho konania, pretože „zložitosť
veci zbavuje súd zodpovednosti za pretrvávanie právnej neistoty účastníka vtedy, ak súd
priebežne robí úkony prispievajúce k odstráneniu príčin zložitosti veci“ (II. ÚS 41/1997).
Súd preto nemôže ospravedlniť neplnenie jeho zákonom uloženej povinnosti vo veci konať:
prieťahy v predmetnom súdnom konaní sú zbytočné a trvajú naďalej.
Vzhľadom na prieťahy konania zo strany Okresného súdu Bratislava II v konaní
sp. zn. 18C 199/98 podal sťažovateľ v zmysle § 62 zák. č. 757/2004 sťažnosť na prieťahy
konania s odozvou ospravedlnenia, čo nebráni Ústavnému súdu Slovenskej republiky
v rozhodnutí prikazujúcim nálezom, aby Okresný súd Bratislava II v konaní sp. zn.
18C 199/98 teda bez zbytočných prieťahov konal a tým zastavil prieťahy konania.
Do dňa podania tejto sťažnosti teda porušovateľ nevytýčil pojednávanie, čím podľa
sťažovateľa v konaní porušovateľ nerozhodol vo veci prieťahov konania.
(...) Pokiaľ ide o konanie, napriek tomu, že zákon neustanovuje lehotu, ktorá by dĺžku
konania striktne ohraničovala, sťažovateľ má za to, že obdobie od 1998, kedy sťažovateľ
podal žalobný návrh, a po ňom následná nečinnosť, ktorú uznal aj Okresný súd
Bratislava II za prieťahy konania, je tak podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, ako aj Ústavného súdu SR de facto de iure prieťahmi konania a zakladá nárok
sťažovateľa: odloženie sťažnosti na prieťahy konania vyrubením súdneho poplatku
podpredsedom krajského súdu za sťažnosť, bolo tak ako prieťahy konania podľa čl. 46 až
48 ods. 2 Ústavy(...) a tiež čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...), tiež porušením práva sťažovateľa
na súdnu ochranu a nebránia nároku sťažovateľa na podanie ústavnej sťažnosti na prieťahy
konania, najmä ak si prieťahy konania priznal aj sám porušovateľ!
Sťažovateľ zároveň poukazuje na to, že v dôsledku pretrvávajúcich prieťahov vo veci
samej, dochádza k tomu, že ak je sťažovateľovi dlhodobo odopierané poskytnutie právnej
ochrany jeho zákonného nároku, dôsledkom toho je, že porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie bez zbytočných prieťahov už nie je možné napraviť. V priamej
súvislosti s odopieraním poskytnutia spravodlivosti sťažovateľovi vzniká tiež nemajetková
ujma spočívajúca najmä v pocitoch neistoty a bezmocnosti za stavu, keď príslušný súd
na konanie vo veci za obdobie od roku 1998 nerozhodol, čo sťažovateľa okrem iného núti
ohľadom svojho práva a tiež reálneho termínu konečného rozhodnutia vo veci sp. zn.
18 C 199/98 zotrvávať v stave právnej neistoty.
Preto je navrhovateľ toho názoru, že deklarovanie porušenia zo strany Okresného
súdu Bratislava II a imperatívny príkaz konať ďalej bez zbytočných prieťahov vo veci už
nemožno v tomto prípade považovať za dostatočné. Sťažovateľ za účinné opatrenie
na zabezpečenie riadneho konania považuje možnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky
priznať primerané finančné zadosťučinenia za prieťahy konania v zmysle ust. čl. 127 ods. 3
Ústavy(...) a § 56 ods. 4 a ods. 5 zák. č. 38/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov, a tým
aktivovať porušovateľa v danom smere. (...)
Nakoľko príčinná súvislosť medzi porušením základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a vznikom nemajetkovej ujmy na strane
sťažovateľa je naďalej bez pochýb daná, sťažovateľ požaduje priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 10.000,- EUR. (...)»
1.2 Na základe uvedených skutočností a po doplnení sťažnosti sťažovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti
nálezom takto rozhodol:
1. Základné právo sťažovateľa Mgr. O. F. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy(...), ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresnému súdu
Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18C 199/98 porušené boli.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava II, aby
v konaní vedenom pod sp. zn. 18C 199/98 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Mgr. O. F. finančné zadosťučinenie
v sume 10.000,- EUR, ktoré mu je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 2059/2013
z 25. júna 2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu z 2. júla 2013.
2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom
v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Odo dňa doručenia návrhu na súd do 01. 10. 2003 súd vo veci vykonával
procesné úkony smerujúce najskôr k odstráneniu vád návrhu a určenia okruhu účastníkov.
V ďalšom sa súd musel zaoberať návrhom navrhovateľa na postúpenie veci inému súdu,
návrhu na oslobodenie navrhovateľa od súdnych poplatkov, návrhom a odstraňovaním vád
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tunajší súd rozhodol uznesením
zo dňa 24. 10. 2002, ktoré Krajský súd v Bratislave dňa 31. 03. 2003 potvrdil.
Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 17. 09. 2003 bola vznesená námietka zaujatosti voči
konajúcemu sudcovi bola vec dňa 01. 10. 2003 opatrením predsedu súdu prikázaná na
vybavenie a rozhodnutie inému sudcovi.
Musím konštatovať, že v období od roku 2003 do roku 2008 a v období od roku 2008
do roku 2013 bol súd nečinný a v tejto časti sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal prieťahy
v konaní považujem za opodstatnenú.
Zároveň uvádzam, že dňa 20. 06. 2013 bolo o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia rozhodnuté.
S poukazom na zistené prieťahy bola vec zaradená do režimu vecí sledovaných
predsedom súdu. (...)
Uvádzam, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.(...)“
2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu zaujal toto stanovisko:
„(...) Sťažovateľ zastúpený svojím právnym zástupcom týmto v prvom rade oznamuje
ústavnému súdu, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania
o prijatom návrhu.
Vo vzťahu k vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zastúpený svojím právnym
zástupcom uvádza, že zotrváva v plnom rozsahu na okolnostiach a dôvodoch porušenia jeho
základných práv, pričom nepovažuje za potrebné zaujímať stanovisko k vyjadreniu
porušovateľa nakoľko tento po takmer šestnástich rokoch od začatia konania sám priznáva
bezdôvodné prieťahy v namietanom konaní.
Právny zástupca sťažovateľa po podaní stanoviska ako posledného úkonu právnej
služby si dovoľuje ústavnému súdu predložiť vyčíslenie trov právneho zastúpenia
sťažovateľa podľa ustanovení Vyhlášky Ministerstva Spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších právnych predpisov(...). Spolu trovy právneho zastúpenia: 413,91
Eur(...)“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 199/98:
Dňa 7. júla 1998 podal sťažovateľ okresnému súdu návrh na určenie o prevod
vlastníctva k bytu a vydanie predbežného opatrenia proti S. B. a O. ú. B.
Dňa 9. júla 1998 súd vyzval sťažovateľa na doplnenie návrhu na začatie konania a na
odstránenie jeho nedostatkov.
Dňa 4. augusta 1998 sťažovateľ doplnil návrh na začatie konania.
Dňa 5. augusta 1998 súd zastavil konanie o návrhu na určenie spoluvlastníctva bytu
a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia pre nedostatky podania.
Dňa 3. septembra 1998 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o zastavení
konania.
Dňa 24. septembra 1998 súd predložil spis s opravným prostriedkom odvolaciemu
súdu.
Dňa 29. decembra 1998 odvolací súd uznesením zrušil napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 9. marca 1999 súd vyzval sťažovateľa na doplnenie návrhu na začatie konania
a predloženie listinných dôkazov.
Dňa 14. júna 1999 sťažovateľ požiadal súd o predĺženie lehoty na predloženie
požadovaných listín.
Dňa 22. júna 1999 súd predĺžil lehotu na predloženie dôkazov na základe žiadosti
sťažovateľa.
Dňa 15. júla 1999 sťažovateľ doplnil svoj návrh na začatie konania.
Dňa 1. októbra 1999 súd vyzval príslušný notársky úrad na oznámenie dedičov.
Dňa 14. októbra 1999 notársky úrad oznámil súdu dedičov a stav súvisiaceho
dedičského konania.
Dňa 23. februára 2000 sťažovateľ opätovne požiadal súd o vydanie predbežného
opatrenia, rozšíril žalobný návrh a zároveň požiadal o postúpenie veci súdu v Rakúsku.
Dňa 9. marca 2000 súd uznesením pripustil vstup J. F., B., ako nového účastníka do
konania na strane odporcu.
Dňa 9. marca 2000 súd uznesením zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia
a návrh na postúpenie veci príslušnému súdu v Rakúskej republike.
Dňa 21. marca 2000 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za
podanie návrhu na začatie konania.
Dňa 14. apríla 2000 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí
predbežného opatrenia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na postúpenie veci
príslušnému súdu v Rakúskej republike.
Dňa 19. apríla 2000 súd zaslal odvolanie na vyjadrenie ostatným účastníkom
konania.
Dňa 6. októbra 2000 súd predložil spis s opravným prostriedkom odvolaciemu súdu.
Dňa 30. októbra 2000 odvolací súd uznesením potvrdil napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa.
Dňa 15. januára 2001 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 8. marca 2001 súd opätovne požiadal sťažovateľa o oznámenie, či žiada
o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 9. marca 2001 sťažovateľ podal dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu
z 30. októbra 2000 a uzneseniu súdu prvého stupňa z 9. marca 2000.
Dňa 14. marca 2001 sťažovateľ doplnil svoje dovolanie.
Dňa 19. marca 2001 sťažovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 10. júla 2001 sťažovateľ predložil diplom o právnickom vzdelaní na základe
žiadosti súdu.
Dňa 27. augusta 2001 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní.
Dňa 28. januára 2002 najvyšší súd uznesením odmietol dovolanie sťažovateľa.
Dňa 11. marca 2002 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 11. apríla 2002 súd požiadal notársky úrad o oznámenie stavu dedičského
konania.
Dňa 10. mája 2002 notársky úrad oznámil súdu stav dedičského konania.
Dňa 31. mája 2002 súd vyzval sťažovateľa na oznámenie, či došlo k zmene jeho
zárobkových pomerov.
Dňa 17. júna 2002 sťažovateľ oznámil súdu, že k zmene jeho zárobkových pomerov
nedošlo, a požiadal o nariadenie ústneho pojednávania.
Dňa 20. júna 2002 súd vyzval katastrálny úrad a dopravný inšpektorát na oznámenie
skutočností na účely prešetrenia majetkových pomerov sťažovateľa.
Dňa 13. augusta 2002 súd uznesením rozhodol o úplnom oslobodení sťažovateľa od
súdnych poplatkov.
Dňa 6. septembra 2002 sťažovateľ podal návrh na vydanie predbežného opatrenia.
Dňa 17. októbra 2002 sťažovateľ doplnil návrh na vydanie predbežného opatrenia.
Dňa 6. septembra 2002 sťažovateľ podal podnet na protest prokurátora proti
uzneseniu súdu prvého stupňa z 9. marca 2000, ktorým zamietol návrh na vydanie
predbežného opatrenia.
Dňa 24. októbra 2002 súd uznesením zamietol návrh sťažovateľa na vydanie
predbežného opatrenia.
Dňa 15. novembra 2002 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd
zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia.
Dňa 14. januára 2003 súd predložil spis s opravným prostriedkom odvolaciemu súdu.
Dňa 31. marca 2003 odvolací súd uznesením potvrdil napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa.
Dňa 17. septembra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo uznesením
odročené na neurčito z dôvodu vznesenia námietky zaujatosti sťažovateľom proti
zákonnému sudcovi.
Dňa 22. septembra 2003 sťažovateľ špecifikoval námietku zaujatosti.
Dňa 1. októbra 2003 súd prikázal vec na ďalšie konanie inému zákonnému sudcovi.
Dňa 2. júna 2005 sťažovateľ podal návrh na vydanie predbežného opatrenia.
Dňa 26. februára 2008 súd vyzval sťažovateľa na doplnenie a opravu neúplného
podania o vydanie predbežného opatrenia.
Dňa 8. apríla 2008 sťažovateľ doplnil návrh na vydanie predbežného opatrenia.
Dňa 18. apríla 2012 súd prikázal vec na ďalšie konanie inému zákonnému sudcovi.
Dňa 28. mája 2012 súd vrátil vec na ďalšie konanie pôvodnému zákonnému sudcovi
z dôvodu ukončenia jeho práceneschopnosti.
Dňa 20. júna 2013 súd uznesením zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 199/98 dochádza k porušovaniu jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný
súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto
občianskoprávneho konania, podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.
Napokon, skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, netvrdila ani
predsedníčka okresného súdu.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, treba poukázať predovšetkým na to, že ako to z chronológie úkonov vykonaných
v napadnutom konaní vyplýva (pozri II. bod tohto nálezu), k predĺženiu napadnutého
konania prispel aj samotný sťažovateľ najmä tým, že podal nekvalifikovaný návrh, preto
musel doplňovať a spresňovať predmet žalobného návrhu. V týchto súvislostiach už ústavný
súd konštatoval, že požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy a rovnako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže mať svoju plnú relevanciu len pri
takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané obsahové
a formálne náležitosti (napr. II. ÚS 10/01, I. ÚS 41/02). Na uvedené správanie sťažovateľa
nemohol teda ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že
okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov
nečinný od 1. októbra 2003 do 26. februára 2008 (viac ako štyri roky) a od 8. apríla 2008 do
20. júna 2013 (viac ako päť rokov). Okresný súd teda viac ako deväť rokov vo veci
nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ
ako žalobca počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva
zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02).
K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov konania,
ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým
súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie
vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na
prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €,
s odôvodnením, že „odopieraním poskytnutia spravodlivosti sťažovateľovi vzniká tiež
nemajetková ujma spočívajúca najmä v pocitoch neistoty a bezmocnosti za stavu, keď
príslušný súd na konanie vo veci za obdobie od roku 1998 nerozhodol, čo sťažovateľa
okrem iného núti ohľadom svojho práva a tiež reálneho termínu konečného rozhodnutia
vo veci sp. zn. 18 C 199/98 zotrvávať v stave právnej neistoty“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa a vzhľadom aj na povahu veci a správanie
sťažovateľa považuje za primerané vo výške 5 500 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
účelne vykonané úkony právnej služby [prevzatie a príprava zastúpenia 5. decembra 2012,
doplnenie (spresnenie) sťažnosti z 11. januára 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu
okresného súdu z 2. júla 2013]. Za jeden úkon vykonaný v roku 2012 prislúcha odmena
v sume 127,16 € a režijný paušál 7,63 €, za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena
v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11
ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu
410,73 €.
Ústavný súd v okolnostiach danej veci neuznal za účelne vykonané úkony právnej
služby náhradu za použitie motorového vozidla v súvislosti s cestou advokáta Košice –
Bratislava, ako aj náhradu za stratu času v súvislosti s touto cestou 18. decembra 2012,
pretože advokát nekonkretizoval a vôbec neodôvodnil, prečo muselo vôbec k tejto ceste
dôjsť.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o trovách konania sťažovateľa rozhodol tak, ako
to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. októbra 2013