Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 214/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2013 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. O. F., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. B., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Mgr. O. F., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. O. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 500 € (slovom

päťtisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mgr. O. F. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 410,73 € (slovom

štyristodesať eur a sedemdesiattri centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. R. B., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-26 zo 4. apríla 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. O. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

1.1 Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo najmä, že

«(...) Sťažovateľ je fyzická osoba a občan SR. Porušovateľ je všeobecným súdom

Slovenskej republiky. V predmetnej právnej veci je porušovateľ súdom prvostupňovým a to

v konaní, v ktorom je sťažovateľ účastníkom na strane žalobcu. Sťažovateľ poukazuje na to,

že postupom porušovateľa v predmetnom konaní došlo k porušeniu jeho základného

práva(...). Porušeniu základných práv sťažovateľa predchádzalo nasledovné konanie:

Dňa 02. apríla 1992 V. F., otec sťažovateľa, uplatnil ex lege nárok na prevod bytu

č. 21 v B. do osobného vlastníctva podľa špeciálneho o vysporiadaní

majetkových vzťahov v družstvách voči S. B. (...)

Uvedené družstvo, ktoré malo ex lege povinnosť mu vydať byt, na ktorý si uplatnil

nárok, jeho žiadosť obišlo a do jeho smrti v roku 1996 mu predmetný byt nevydalo:

v rozpore s citovaným zákonom si uvedený byt v roku 2005 previedlo do vlastníctva

žiadosťou č. R-396/05 LV č. 4355, napriek právam dedičov alebo vydržaniu vlastníckeho

práva sťažovateľom. (...)

V zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 citovaného zákona, pokiaľ uvedené družstvo

nevykonalo prispôsobenie svojich právnych pomerov najneskôr do

12 mesiacov od účinnosti tohto zákona, t. j. do 21. decembra 1992, a nepretransformovalo

sa na družstvo vlastníkov bytov, vstúpilo priamo zo zákona do likvidácie.

Družstvo ale nevydalo ani iné byty a do likvidácie nevstúpilo.

Z dôvodu, že družstvo so sťažovateľom, ktorý byt užíval po smrti jeho otca,

neuzavrelo ani nájomnú zmluvu, ku ktorej bolo družstvo povinné zo zákona podľa § 24 a 25

citovaného zákona súčasne s vydaním bytu do osobného vlastníctva, sťažovateľ v roku 1998

podal žalobu na Okresnom súde Bratislava II o určenie vlastníctva k bytu vydržaním sp. zn.

.

Napriek tomu, že od podania žaloby uplynulo spolu 14 rokov, a od žiadosti o prevod

bytu do osobného vlastníctva spolu 20 rokov, porušovateľ vo veci sp. zn.

doteraz nekonal.

Sťažovateľ preto žiadal 13. 03. 2012 sťažnosťou predsedu Okresného súdu

Bratislava II o vyjadrenie k prieťahom konania a o ich odstránenie. (...)

Dňa 19. 03. 2012 predsedníčka Okresného súdu Bratislava II sťažovateľovi

oznámila, že konanie nemôže zabezpečiť z organizačných dôvodov, ktoré nie sú prieťahmi

konania. (...)

Sťažovateľ preto 18. 04. 2012 podal sťažnosť na prieťahy konania Okresného súdu

Bratislava II vo veci sp. zn. predsedovi Krajského súdu v Bratislave. (...)

Dňa 23. 04. 2012 Okresný súd Bratislava II dodatočne adresoval sťažovateľovi

ospravedlnenie za prieťahy konania vo veci sp. zn. . (...)

Porušovateľ tým potvrdil, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie žaloby

na Okresnom súde Bratislava II vo veci sp. zn. bez zbytočných prieťahov podľa

(...) a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru(...), porušené boli.

Za Krajský súd v Bratislave namiesto predsedu súdu v rozpore s § 49 písm. d) a § 63

ods. 1 o súdoch rozhodol však o prieťahoch konania podpredseda

Krajského súdu v Bratislave, ktorý vyrubil sťažovateľovi poplatok za sťažnosť, a neplatne

z dôvodu nedostatku právomoci, čím sťažnosť nebola na druhom stupni vybavená v súlade

so zákonom. Treba spomenúť, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky už

precedentným spôsobom rozhodlo, že ak o sťažnosti na prieťahy konania rozhodne

podpredseda Krajského súdu v Bratislave, také rozhodnutie nebude považovať za

preskúmateľné. (...)

Okresný súd Bratislava II, ktorý vôbec nerešpektuje právo sťažovateľa,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože prieťahy v tomto súdnom konaní

nie sú spôsobené konaním, resp. nekonaním účastníkov predmetného súdneho konania, ani

právnou zložitosťou veci(...), ale sú spôsobené subjektívnou nečinnosťou súdu,

neodbornosťou a vôbec neochotou, sa sťažovateľovi ospravedlnil za to, čo je v konaní

prieťahmi konania, majúc stále povahu v organizačnej nepripravenosti.

Preto je objektívnym dôvodom ústavnej sťažnosti procesná disciplína porušovateľa

v rozsahu celého konania, na právnom základe, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

svojím nálezom zastavil neúmernú dĺžku trvania predmetného konania. Podľa názoru

sťažovateľa, porušovateľ svojím konaním nevie dospieť k takej povinnosti súdu. Porušovateľ

sám od sťažnosti na prieťahy konania z 13. 03. 2012 neodstránil nedostatky konania, čím je

ústavný nález nevyhnutný.

Skutkový stav v súdenej veci nie je komplikovaný, a pri porovnaní rozhodujúcich

listinných dôkazov s príslušnými právnymi normami, je možné dospieť vo veľmi krátkom

čase k relevantnému výsledku zo strany súdu a v danom prípade taktiež nie je

ospravedlniteľným dôvodom neúmernej dĺžky trvania súdneho konania, pretože „zložitosť

veci zbavuje súd zodpovednosti za pretrvávanie právnej neistoty účastníka vtedy, ak súd

priebežne robí úkony prispievajúce k odstráneniu príčin zložitosti veci“ ().

Súd preto nemôže ospravedlniť neplnenie jeho zákonom uloženej povinnosti vo veci konať:

prieťahy v predmetnom súdnom konaní sú zbytočné a trvajú naďalej.

Vzhľadom na prieťahy konania zo strany Okresného súdu Bratislava II v konaní

sp. zn. podal sťažovateľ v zmysle sťažnosť na prieťahy

konania s odozvou ospravedlnenia, čo nebráni Ústavnému súdu Slovenskej republiky

v rozhodnutí prikazujúcim nálezom, aby Okresný súd Bratislava II v konaní sp. zn.

teda bez zbytočných prieťahov konal a tým zastavil prieťahy konania.

Do dňa podania tejto sťažnosti teda porušovateľ nevytýčil pojednávanie, čím podľa

sťažovateľa v konaní porušovateľ nerozhodol vo veci prieťahov konania.

(...) Pokiaľ ide o konanie, napriek tomu, že zákon neustanovuje lehotu, ktorá by dĺžku

konania striktne ohraničovala, sťažovateľ má za to, že obdobie od 1998, kedy sťažovateľ

podal žalobný návrh, a po ňom následná nečinnosť, ktorú uznal aj Okresný súd

Bratislava II za prieťahy konania, je tak podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva, ako aj Ústavného súdu SR de facto de iure prieťahmi konania a zakladá nárok

sťažovateľa: odloženie sťažnosti na prieťahy konania vyrubením súdneho poplatku

podpredsedom krajského súdu za sťažnosť, bolo tak ako prieťahy konania podľa čl. 46 až

48 ods. 2 (...) a tiež Dohovoru(...), tiež porušením práva sťažovateľa

na súdnu ochranu a nebránia nároku sťažovateľa na podanie ústavnej sťažnosti na prieťahy

konania, najmä ak si prieťahy konania priznal aj sám porušovateľ!

Sťažovateľ zároveň poukazuje na to, že v dôsledku pretrvávajúcich prieťahov vo veci

samej, dochádza k tomu, že ak je sťažovateľovi dlhodobo odopierané poskytnutie právnej

ochrany jeho zákonného nároku, dôsledkom toho je, že porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie bez zbytočných prieťahov už nie je možné napraviť. V priamej

súvislosti s odopieraním poskytnutia spravodlivosti sťažovateľovi vzniká tiež nemajetková

ujma spočívajúca najmä v pocitoch neistoty a bezmocnosti za stavu, keď príslušný súd

na konanie vo veci za obdobie od roku 1998 nerozhodol, čo sťažovateľa okrem iného núti

ohľadom svojho práva a tiež reálneho termínu konečného rozhodnutia vo veci sp. zn.

zotrvávať v stave právnej neistoty.

Preto je navrhovateľ toho názoru, že deklarovanie porušenia zo strany Okresného

súdu Bratislava II a imperatívny príkaz konať ďalej bez zbytočných prieťahov vo veci už

nemožno v tomto prípade považovať za dostatočné. Sťažovateľ za účinné opatrenie

na zabezpečenie riadneho konania považuje možnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky

priznať primerané finančné zadosťučinenia za prieťahy konania v zmysle ust. čl. 127 ods. 3

(...) a a v znení neskorších predpisov, a tým

aktivovať porušovateľa v danom smere. (...)

Nakoľko príčinná súvislosť medzi porušením základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a vznikom nemajetkovej ujmy na strane

sťažovateľa je naďalej bez pochýb daná, sťažovateľ požaduje priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia vo výške 10.000,- EUR. (...)»

1.2 Na základe uvedených skutočností a po doplnení sťažnosti sťažovateľ

prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

1. Základné právo sťažovateľa Mgr. O. F. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (...), ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresnému súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava II, aby

v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Mgr. O. F. finančné zadosťučinenie

v sume 10.000,- EUR, ktoré mu je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 2059/2013

z 25. júna 2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 2. júla 2013.

2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom

v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Odo dňa doručenia návrhu na súd do 01. 10. 2003 súd vo veci vykonával

procesné úkony smerujúce najskôr k odstráneniu vád návrhu a určenia okruhu účastníkov.

V ďalšom sa súd musel zaoberať návrhom navrhovateľa na postúpenie veci inému súdu,

návrhu na oslobodenie navrhovateľa od súdnych poplatkov, návrhom a odstraňovaním vád

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tunajší súd rozhodol uznesením

zo dňa 24. 10. 2002, ktoré Krajský súd v Bratislave dňa 31. 03. 2003 potvrdil.

Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 17. 09. 2003 bola vznesená námietka zaujatosti voči

konajúcemu sudcovi bola vec dňa 01. 10. 2003 opatrením predsedu súdu prikázaná na

vybavenie a rozhodnutie inému sudcovi.

Musím konštatovať, že v období od roku 2003 do roku 2008 a v období od roku 2008

do roku 2013 bol súd nečinný a v tejto časti sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal prieťahy

v konaní považujem za opodstatnenú.

Zároveň uvádzam, že dňa 20. 06. 2013 bolo o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia rozhodnuté.

S poukazom na zistené prieťahy bola vec zaradená do režimu vecí sledovaných

predsedom súdu. (...)

Uvádzam, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.(...)“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu zaujal toto stanovisko:

„(...) Sťažovateľ zastúpený svojím právnym zástupcom týmto v prvom rade oznamuje

ústavnému súdu, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania

o prijatom návrhu.

Vo vzťahu k vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zastúpený svojím právnym

zástupcom uvádza, že zotrváva v plnom rozsahu na okolnostiach a dôvodoch porušenia jeho

základných práv, pričom nepovažuje za potrebné zaujímať stanovisko k vyjadreniu

porušovateľa nakoľko tento po takmer šestnástich rokoch od začatia konania sám priznáva

bezdôvodné prieťahy v namietanom konaní.

Právny zástupca sťažovateľa po podaní stanoviska ako posledného úkonu právnej

služby si dovoľuje ústavnému súdu predložiť vyčíslenie trov právneho zastúpenia

sťažovateľa podľa ustanovení Vyhlášky Ministerstva Spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších právnych predpisov(...). Spolu trovy právneho zastúpenia: 413,91

Eur(...)“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 7. júla 1998 podal sťažovateľ okresnému súdu návrh na určenie o prevod

vlastníctva k bytu a vydanie predbežného opatrenia proti S. B. a O. ú. B.

Dňa 9. júla 1998 súd vyzval sťažovateľa na doplnenie návrhu na začatie konania a na

odstránenie jeho nedostatkov.

Dňa 4. augusta 1998 sťažovateľ doplnil návrh na začatie konania.

Dňa 5. augusta 1998 súd zastavil konanie o návrhu na určenie spoluvlastníctva bytu

a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia pre nedostatky podania.

Dňa 3. septembra 1998 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o zastavení

konania.

Dňa 24. septembra 1998 súd predložil spis s opravným prostriedkom odvolaciemu

súdu.

Dňa 29. decembra 1998 odvolací súd uznesením zrušil napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 9. marca 1999 súd vyzval sťažovateľa na doplnenie návrhu na začatie konania

a predloženie listinných dôkazov.

Dňa 14. júna 1999 sťažovateľ požiadal súd o predĺženie lehoty na predloženie

požadovaných listín.

Dňa 22. júna 1999 súd predĺžil lehotu na predloženie dôkazov na základe žiadosti

sťažovateľa.

Dňa 15. júla 1999 sťažovateľ doplnil svoj návrh na začatie konania.

Dňa 1. októbra 1999 súd vyzval príslušný notársky úrad na oznámenie dedičov.

Dňa 14. októbra 1999 notársky úrad oznámil súdu dedičov a stav súvisiaceho

dedičského konania.

Dňa 23. februára 2000 sťažovateľ opätovne požiadal súd o vydanie predbežného

opatrenia, rozšíril žalobný návrh a zároveň požiadal o postúpenie veci súdu v Rakúsku.

Dňa 9. marca 2000 súd uznesením pripustil vstup J. F., B., ako nového účastníka do

konania na strane odporcu.

Dňa 9. marca 2000 súd uznesením zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia

a návrh na postúpenie veci príslušnému súdu v Rakúskej republike.

Dňa 21. marca 2000 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za

podanie návrhu na začatie konania.

Dňa 14. apríla 2000 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí

predbežného opatrenia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na postúpenie veci

príslušnému súdu v Rakúskej republike.

Dňa 19. apríla 2000 súd zaslal odvolanie na vyjadrenie ostatným účastníkom

konania.

Dňa 6. októbra 2000 súd predložil spis s opravným prostriedkom odvolaciemu súdu.

Dňa 30. októbra 2000 odvolací súd uznesením potvrdil napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa.

Dňa 15. januára 2001 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 8. marca 2001 súd opätovne požiadal sťažovateľa o oznámenie, či žiada

o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 9. marca 2001 sťažovateľ podal dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

z 30. októbra 2000 a uzneseniu súdu prvého stupňa z 9. marca 2000.

Dňa 14. marca 2001 sťažovateľ doplnil svoje dovolanie.

Dňa 19. marca 2001 sťažovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 10. júla 2001 sťažovateľ predložil diplom o právnickom vzdelaní na základe

žiadosti súdu.

Dňa 27. augusta 2001 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní.

Dňa 28. januára 2002 najvyšší súd uznesením odmietol dovolanie sťažovateľa.

Dňa 11. marca 2002 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 11. apríla 2002 súd požiadal notársky úrad o oznámenie stavu dedičského

konania.

Dňa 10. mája 2002 notársky úrad oznámil súdu stav dedičského konania.

Dňa 31. mája 2002 súd vyzval sťažovateľa na oznámenie, či došlo k zmene jeho

zárobkových pomerov.

Dňa 17. júna 2002 sťažovateľ oznámil súdu, že k zmene jeho zárobkových pomerov

nedošlo, a požiadal o nariadenie ústneho pojednávania.

Dňa 20. júna 2002 súd vyzval katastrálny úrad a dopravný inšpektorát na oznámenie

skutočností na účely prešetrenia majetkových pomerov sťažovateľa.

Dňa 13. augusta 2002 súd uznesením rozhodol o úplnom oslobodení sťažovateľa od

súdnych poplatkov.

Dňa 6. septembra 2002 sťažovateľ podal návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 17. októbra 2002 sťažovateľ doplnil návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 6. septembra 2002 sťažovateľ podal podnet na protest prokurátora proti

uzneseniu súdu prvého stupňa z 9. marca 2000, ktorým zamietol návrh na vydanie

predbežného opatrenia.

Dňa 24. októbra 2002 súd uznesením zamietol návrh sťažovateľa na vydanie

predbežného opatrenia.

Dňa 15. novembra 2002 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd

zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 14. januára 2003 súd predložil spis s opravným prostriedkom odvolaciemu súdu.

Dňa 31. marca 2003 odvolací súd uznesením potvrdil napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa.

Dňa 17. septembra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo uznesením

odročené na neurčito z dôvodu vznesenia námietky zaujatosti sťažovateľom proti

zákonnému sudcovi.

Dňa 22. septembra 2003 sťažovateľ špecifikoval námietku zaujatosti.

Dňa 1. októbra 2003 súd prikázal vec na ďalšie konanie inému zákonnému sudcovi.

Dňa 2. júna 2005 sťažovateľ podal návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 26. februára 2008 súd vyzval sťažovateľa na doplnenie a opravu neúplného

podania o vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 8. apríla 2008 sťažovateľ doplnil návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 18. apríla 2012 súd prikázal vec na ďalšie konanie inému zákonnému sudcovi.

Dňa 28. mája 2012 súd vrátil vec na ďalšie konanie pôvodnému zákonnému sudcovi

z dôvodu ukončenia jeho práceneschopnosti.

Dňa 20. júna 2013 súd uznesením zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto

občianskoprávneho konania, podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.

Napokon, skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, netvrdila ani

predsedníčka okresného súdu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, treba poukázať predovšetkým na to, že ako to z chronológie úkonov vykonaných

v napadnutom konaní vyplýva (pozri II. bod tohto nálezu), k predĺženiu napadnutého

konania prispel aj samotný sťažovateľ najmä tým, že podal nekvalifikovaný návrh, preto

musel doplňovať a spresňovať predmet žalobného návrhu. V týchto súvislostiach už ústavný

súd konštatoval, že požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2

a rovnako aj podľa dohovoru môže mať svoju plnú relevanciu len pri

takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané obsahové

a formálne náležitosti (napr. , ). Na uvedené správanie sťažovateľa

nemohol teda ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov

nečinný od 1. októbra 2003 do 26. februára 2008 (viac ako štyri roky) a od 8. apríla 2008 do

20. júna 2013 (viac ako päť rokov). Okresný súd teda viac ako deväť rokov vo veci

nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ

ako žalobca počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovaných článkoch a dohovoru (pozri napr. ).

K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov konania,

ale výlučne v dôsledku postupu súdu. v pritom zaväzuje predovšetkým

súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie

vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na

prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €,

s odôvodnením, že „odopieraním poskytnutia spravodlivosti sťažovateľovi vzniká tiež

nemajetková ujma spočívajúca najmä v pocitoch neistoty a bezmocnosti za stavu, keď

príslušný súd na konanie vo veci za obdobie od roku 1998 nerozhodol, čo sťažovateľa

okrem iného núti ohľadom svojho práva a tiež reálneho termínu konečného rozhodnutia

vo veci sp. zn. zotrvávať v stave právnej neistoty“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa a vzhľadom aj na povahu veci a správanie

sťažovateľa považuje za primerané vo výške 5 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

účelne vykonané úkony právnej služby [prevzatie a príprava zastúpenia 5. decembra 2012,

doplnenie (spresnenie) sťažnosti z 11. januára 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu

okresného súdu z 2. júla 2013]. Za jeden úkon vykonaný v roku 2012 prislúcha odmena

v sume 127,16 € a režijný paušál 7,63 €, za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena

v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11

ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu

410,73 €.

Ústavný súd v okolnostiach danej veci neuznal za účelne vykonané úkony právnej

služby náhradu za použitie motorového vozidla v súvislosti s cestou advokáta Košice –

Bratislava, ako aj náhradu za stratu času v súvislosti s touto cestou 18. decembra 2012,

pretože advokát nekonkretizoval a vôbec neodôvodnil, prečo muselo vôbec k tejto ceste

dôjsť.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o trovách konania sťažovateľa rozhodol tak, ako

to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2013