Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 624/2013
PDF · 249.71 KB
No categories available
IV. ÚS 624/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2013
predbežne prerokoval návrh Ing. G. S., B., zastúpenej advokátom Mgr. A. V., B,
na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcií č. VP/22/13-K z 25. júna 2013 a takto
rozhodol:
Návrh Ing. G. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. septembra
2013 doručený návrh Ing. G. S. (ďalej len „navrhovateľka“), ktorým sa podľa čl. 10 ods. 2
ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií
verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný
zákon o ochrane verejného záujmu“) domáha preskúmania rozhodnutia Výboru Národnej
rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor pre nezlučiteľnosť
funkcií“ alebo „výbor“) č. VP/22/13-K z 25. júna 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
Z návrhu a priloženej dokumentácie vyplýva, že napadnutým rozhodnutím výbor pre
nezlučiteľnosť funkcií podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu uložil navrhovateľke, ktorá v relevantnom období vykonávala funkciu členky
Bankovej rady Národnej banky Slovenska, pokutu v sume 1 383,08 € z dôvodu porušenia
povinnosti podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov
verejných funkcionárov (ďalej len „oznámenie“) v lehote podľa čl. 7 ods. 1 ústavného
zákona o ochrane verejného záujmu.
Navrhovateľka vo svojom návrhu okrem iného uvádza:
„Listom zo dňa 23. 05 2013, ktorý mi bol doručený 5. 6. 2013 mi Výbor NR SR pre
nezlučiteľnosť funkcií zaslal Oznámenie o začatí konania vo veci ochrany verejného
záujmu. V prílohe listu mi bolo zaslané aj Uznesenie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť
funkcií o začatí konania z dôvodu porušenia povinnosti podať oznámenie funkcií,
zamestnaní, činností a majetkových pomerov do 31. 03. za rok 2012. Súčasne bol predseda
výboru požiadaný, aby zabezpečil vyžiadanie môjho stanoviska k návrhu na začatie konania
a určila poslanca A. P. za spravodajcu výboru v predmetnom konaní...
V stanovenej lehote do 15 dní od doručenia uznesenia som sa písomne vyjadrila, a to
listom zo dňa 16. 06 2013... V liste som jednoznačne uviedla, že som si zákonné povinnosti
splnila podaním predmetného oznámenia spolu s potvrdením o podaní daňového priznania
za rok 2012. Súčasne som uviedla, že ak neevidujú spomenuté dokumenty, tak ich v kópii
v prílohe zasielam. Záverom som vyjadrila presvedčenie, že došlo k nedorozumeniu
a uznesenia ako aj konanie budú zrušené.
O to viac ma prekvapilo Rozhodnutie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií
o uložení pokuty. Poznamenávam, že v medziobdobí sa zo strany Výboru nikto so mnou
nekontaktoval, či už predseda alebo menovaný spravodajca a teda nikto neprejavil záujem
a objasnenie celej záležitosti. Okrem toho je až zarážajúce, že Rozhodnutie výboru je zo dňa
25. 06. 2013, ale mne bolo doručené až 07. 08. 2013 t. j. po 43 dňoch (na obálke poštová
pečiatka 06. 08. 2013). Na druhej strane však dokázal výbor veľmi rýchlo, bez záujmu
o spravodlivé posúdenie, rozhodnúť za 8 dní od môjho vyjadrenia (moje vyjadrenie
odovzdané 17. 06. 2013 a rozhodnutie výboru zo dňa 25. 06. 2013) a uložiť pokutu.
Dôrazne vznášam námietky voči konaniu a rozhodnutiu Výboru NR SR pre
nezlučiteľnosť funkcií, ktorý absolútne nebral do úvahy moje vyjadrenie ako aj dobrú vôľu
komunikovať a vydokladovať formou kópie už raz zaslané Oznámenie funkcií, zamestnaní,
činností a majetkových pomerov. Žiaľ doklad o podaní na pošte nemám k dispozícii, preto
predkladám prehlásenie s notársky overeným podpisom...“
Na základe argumentácie uvedenej v návrhu sa navrhovateľka domáha, aby ústavný
súd napadnuté rozhodnutie podľa § 73b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) zrušil.
V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania návrhu si ústavný súd vyžiadal
vyjadrenie predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ako aj spisový materiál týkajúci sa
napadnutého rozhodnutia. Predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií sa k návrhu vyjadril
v prípise č. VP/22/13-K z 1. októbra 2013, v ktorom okrem iného uviedol, že výbor pre
nezlučiteľnosť funkcií v predmetnej veci rozhodol na základe úplne zisteného skutkového
stavu, formálno-právne a vecne správne, pričom k jednotlivým námietkam navrhovateľky
uviedol:
„1. K námietke navrhovateľky, že si zákonné povinnosti splnila včasným podaním
oznámenia, uvádzame, že výbor oznámenie, ktoré podľa tvrdenia navrhovateľky zaslala
so skorším dátumom, neeviduje. Navrhovateľka nepredložila žiaden doklad, ktorý by
potvrdzoval jej argument, že oznámenie zaslala včas. Máme za to, že ide o účelovú obranu,
keďže nemá relevantný doklad, ktorý by jej tvrdenie potvrdil.
2. K námietke navrhovateľky, že ju prekvapilo rozhodnutie výboru bez toho, aby ju
výbor kontaktoval, uvádzame, že v konaní výbor uplatňuje zásadu písomnosti, ktorá vyplýva
zo skutočnosti, že vo väčšine prípadov je možné uskutočniť konanie na základe písomných
náležitostí, ktoré sú súčasťou spisu. Keďže dôkazné bremeno bolo na strane navrhovateľky
a táto nevedela dostatočne preukázať, že oznámenie podala včas, mal výbor za to, že
oznámenie bolo navrhovateľkou podané až po stanovenej lehote.
3. K námietke navrhovateľky, že rozhodnutie výboru jej bolo doručené až po
43 dňoch, pričom rozhodol do 8 dní odo dňa zaslania jej vyjadrenia, uvádzame, že výbor
začal konanie uznesením č. 158 z 23. 5. 2013 a následne požiadal navrhovateľku
o vyjadrenie k uzneseniu o začatí konania. Navrhovateľka sa vyjadrila listom zo dňa
16. 6. 20123, doručenom 17. 6. 2013. Výbor zasadá 1x mesačne, spravidla druhý utorok
počas schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, t. z. dátum rokovania je známy vopred.
Tým, že navrhovateľa zaslala vyjadrenie 16. 6. 2013, bolo doručené pred rokovaním
10. schôdze výboru, ktorá sa konala 25. 6. 2013. Z tohto dôvodu bolo konanie VP/22/13-K
zaradené na rokovanie tejto schôdze.
Podľa § 9 ods. 5 ústavného zákona orgán podľa odseku 1 rozhodne vo veci do 60 dní
odo dňa začatia konania s tým, že toto rozhodnutie doručí verejnému funkcionárovi, proti
ktorému konanie smeruje, a tomu na čí podnet sa koná. Máme za to, že stanovený termín
bol zo strany výboru dodržaný. Ústavný zákon neurčuje lehotu, v ktorej má byť rozhodnutie
výboru doručené verejnému funkcionárovi, a aj jej prípadné prekročenie nemá vplyv
na platnosť takéhoto rozhodnutia.“
Predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií poukázal napokon aj na to, že ústavný
súd v obdobnom konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 174/09 odmietol obranu verejného
funkcionára s tvrdením, že je vecou verejného funkcionára dostatočne preukázať, že podal
predmetné oznámenie v zákonnej lehote. Takúto obranu verejného funkcionára –
porovnateľnú ako je to v prípade navrhovateľky, považoval ústavný súd za účelovú a právne
nerelevantnú, a preto by sa mal podľa názoru predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií
pridržiavať svojej doterajšej rozhodovacej praxe aj vo vzťahu k návrhu navrhovateľky.
V nadväznosti na uvedené predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií navrhuje, aby
ústavný súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Keďže vyjadrenie predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií nevnieslo podľa
názoru ústavného súdu do prerokúvanej veci nič, čo by mohlo akokoľvek ovplyvniť jeho
rozhodovanie, nepovažoval ústavný súd za potrebné zasielať ho navrhovateľke na zaujatie
stanoviska.
II.
Z návrhu, dokumentácie predloženej navrhovateľkou, z vyjadrenia predsedu výboru
pre nezlučiteľnosť funkcií, ako aj z ním predloženej spisovej dokumentácie v predmetnej
veci ústavný súd zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka vykonávala do 1. júna 2012 funkciu členky Bankovej rady Národnej
banky Slovenska.
Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií po zistení, že navrhovateľka nepodala
v ustanovenej lehote písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu, uznesením č. 158 z 23. mája 2013 začal proti nej konanie vo veci
ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ods. 2 písm. a)
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií
v oznámení z 23. mája 2013 predložil navrhovateľke označené uznesenie a zároveň ju
vyzval, aby sa podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu k nemu
vyjadrila v lehote 15 dní od jeho doručenia (označené uznesenie si navrhovateľka prevzala
5. júna 2013).
Navrhovateľka na výzvu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií reagovala svojím
vyjadrením zo 16. júna 2013, v ktorom uviedla, že „s mimoriadnym prekvapením som si
prečítala Váš list – oznámenie o začatí konania, ako aj uznesenie Výboru.
Zákonné povinnosti som si splnila, tak ako každý rok, podaním Daňového priznania
fyzických osôb za rok 2012 a Oznámenia funkcií zamestnaní, činností a majetkových
pomerov verejných funkcionárov a to dňa 2. 4. 2013, nakoľko dni 31. 3. 2013 a 1. 4. 2013
boli dňami pracovného pokoja.
Vážený pán predseda, v prípade, ak neevidujete vyššie uvedené dokumenty, zasielam
Vám týmto v prílohe ich kópiu.
Dovoľujem si týmto vyjadriť presvedčenie, že došlo k nedorozumeniu a uznesenie ako
aj konanie budú zrušené.“.
Navrhovateľka k svojmu vyjadreniu priložila fotokópiu oznámenia za rok 2012 a tiež
fotokópiu daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2012, avšak
nepredložila žiaden doklad, napr. fotokópiu podacieho lístka, na základe ktorého by bolo
možné hodnoverne preukázať, že si splnila povinnosť vyplývajúcu pre ňu ako verejnú
funkcionárku z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v lehote v ňom ustanovenej.
Následne výbor pre nezlučiteľnosť funkcií napadnutým rozhodnutím vyslovil, že si
navrhovateľka ako verejná funkcionárka, „bývalá členka Bankovej rady Národnej banka
Slovenska tým, že nepodala oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.
o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného
zákona č. 545/2005 Z. z. v lehote stanovenej v tomto článku, porušila povinnosť ustanovenú
v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone
funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.“, zároveň
konštatujúc, že jej funkčné obdobie uplynulo 1. júna 2012 a za rok 2012 mala podať
predmetné oznámenie do 31. marca 2013, pričom ho podala 17. júna 2013. V nadväznosti
na to výbor pre nezlučiteľnosť funkcií uložil navrhovateľke uvedenú pokutu.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa v súvislosti s obranou navrhovateľky, že
si ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu ustanovenú povinnosť včas splnila,
uvádza:
„Dotknutá verejná funkcionárka sa k uzneseniu o začatí konania vyjadrila listom
zo dňa 16. 6. 2013, v ktorom uviedla, že si zákonné povinnosti splnila tak, ako každý rok,
podaním daňového priznania fyzických osôb za rok 2012 a oznámenia funkcii, zamestnaní,
činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov, a to dňa 2. 4. 2013, nakoľko dni
31. 3. 2013 a 1. 4. 2013 boli dňami pracovného pokoja. Ďalej uviedla, že v prípade, že
výbor neeviduje uvedené dokumenty, zasiela ich v kópii. Vyjadrila presvedčenie, že došlo
k nedorozumeniu a uznesenie aj konanie budú zrušené.
Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona, ak sa v konaní preukázalo, že verejný
funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným
zákonom, výbor má možnosť len konštatovať, v čom je konanie alebo opomenutie verejného
funkcionára v rozpore s ústavným zákonom alebo zákonom a uložiť pokutu podľa čl. 9
ods. 10 ústavného zákona vo výške mesačného platu verejného funkcionára (keďže ide
o porušenie povinnosti podľa čl. 7 ústavného zákona podať oznámenie do 31. marca
za predchádzajúci kalendárny rok).
Podľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona môže výbor rozhodnúť aj o zastavení konania,
ak sa v konaní nepreukáže, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosti
ustanovené týmto ústavným zákonom.
Výbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že vyjadrenie verejnej
funkcionárky má len vysvetľujúci charakter, avšak bez toho, že by výbor mohol na uvádzané
skutočnosti prihliadať, keďže ústavný zákon neumožňuje zbaviť verejnú funkcionárku
zodpovednosti za jeho porušenie z takýchto dôvodov. Výbor neeviduje skoršie podanie
oznámenia menovanej verejnej funkcionárky, a menovaná ani nepredložila žiaden doklad,
ktorý potvrdzoval jej tvrdenie, že oznámenie zaslala včas.
Z tohto dôvodu prijal uznesenie, ktorým sa menovanej Ing. G. S., bývalej členke
Bankovej rady Národnej banky Slovenska ukladá pokuta za porušenie povinnosti uloženej
v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona vo výške jednomesačného platu verejnej funkcionárky podľa
čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona. Uvedené rozhodnutie bolo dňa 25. júna 2013
schválené uznesením č. 221.“
Napadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľke doručené 7. augusta 2013.
III.
Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný
funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata
mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,
ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu
na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto
návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred
ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné
okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona.
Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie o preskúmaní rozhodnutia
vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh
verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie
o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa
ústavného zákona.
Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát
ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
Podľa uznesenia sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona
o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu
na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa
vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
Z § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení s čl. 10 ods. 2 ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu vyplýva, že predmetom konania o preskúmanie rozhodnutia
vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, v rámci ktorého
ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
výboru, je iba posúdenie konania verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti
s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Tomu
zodpovedá aj zákonná úprava rozhodovania ústavného súdu v tomto konaní; ak senát
ústavného súdu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia výboru zistí, že konanie verejného
funkcionára nebolo v rozpore s uvedeným ústavným zákonom, tak ho zruší, a naopak,
ak po jeho preskúmaní dospeje k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore
s ním, tak ho potvrdí.
Z právnej povahy inštitútu predbežného prerokovania návrhu podľa § 25 zákona
o ústavnom súde vyplýva, že obdobné právne dôsledky ako potvrdenie napadnutého
rozhodnutia má aj odmietnutie návrhu pri jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde, ku ktorému môže dôjsť aj vtedy, ak ústavný súd zistí, že dôvody,
pre ktoré navrhovateľ namieta dotknuté rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, sú
zjavne neopodstatnené.
Navrhovateľka sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia výboru pre
nezlučiteľnosť funkcií, argumentujúc predovšetkým tým, že oznámenie podľa čl. 7
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu podala včas, a to 2. apríla 2013, pretože
nedeľa 31. marca 2013 a pondelok 1. apríla 2013 boli dňami pracovného pokoja.
Na preukázanie pravdivosti uvedeného tvrdenia navrhovateľka v konaní pred ústavným
súdom predložila čestné vyhlásenie zo 6. septembra 2013 s notárskym osvedčením pravosti
jej podpisu.
Ústavný súd vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 174/09 na základe porovnateľného
skutkového stavu formuloval právny záver, podľa ktorého „V uvedenom konaní to bol
práve navrhovateľ, ktorý bol zaťažený dôkazným bremenom preukázania podania
oznámenia výboru“, pričom „záver výboru týkajúci sa nesplnenia povinnosti podať
oznámenie navrhovateľom vychádzajúci z toho, že navrhovateľom predložené dôkazy
nemôžu spochybniť tvrdenie výboru o nedoručení uvedeného oznámenia navrhovateľom,
ktoré je podložené evidenciou sekretariátu výboru (podľa tejto evidencie bolo uvedenou
poštovou zásielkou výboru doručené len oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona)
a aj programom 16. schôdze výboru z 3. apríla 2008, do takej miery, aby založilo
odôvodnenú pochybnosť týkajúcu sa porušenia povinnosti navrhovateľa doručiť oznámenie
výboru. Vzhľadom na uvedené záver výboru o nedoručení oznámenia navrhovateľom,
z ktorého v napadnutom rozhodnutí vychádzal, podľa ústavného súdu nemožno označiť
za svojvoľný alebo arbitrárny.“.
Právny záver vyslovený ústavným súdom vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 174/09
(z neho vyplýva obrana výboru pre nezlučiteľnosť funkcií aj v tejto veci, pozn.) založený
na tom, že dôkazné bremeno na preukázaní skutočnosti, že oznámenie podľa príslušných
ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu bolo podané riadne a včas,
spočíva na dotknutom verejnom funkcionárovi, je aplikovateľný aj na vec navrhovateľky
(rovnako aj uznesenie ústavného súdu IV. ÚS 635/2012 zo 14. decembra 2012).
Za týchto okolností záver výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vyjadrený v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého výbor vzhľadom na zistenie, že oznámenie funkcií,
zamestnaní, činností a majetkových pomerov bolo navrhovateľkou doručené do podateľne
Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2013, vyhodnotil jej vyjadrenie len
v tom zmysle, že má „vysvetľujúci charakter“, zároveň konštatujúc, že navrhovateľka
„nepredložila žiaden doklad, ktorý by potvrdzoval jej tvrdenie, že oznámenie zaslala včas“,
ústavný súd ani v posudzovanom prípade nepovažuje za svojvoľný, príp. zjavne
neodôvodnený.
Navrhovateľka svoju argumentáciu týkajúcu sa údajného včasného doručenia
oznámenia uplatnila už v rámci konania pred výborom pre nezlučiteľnosť funkcií.
V uvedenom konaní to bola práve navrhovateľka, ktorá bola zaťažená dôkazným bremenom
preukázania podania predmetného oznámenia výboru. Navrhovateľka sa v rámci konania
pred výborom pre nezlučiteľnosť funkcií dostala do dôkaznej núdze, keď predložila ako
dôkaz doručenia oznámenia iba jeho kópiu (spolu s kópiou daňového priznania k dani
z príjmov fyzickej osoby za rok 2012).
Čestné vyhlásenie navrhovateľky predložené ako príloha jej návrhu doručeného
ústavnému súdu, ktorým sa domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia, a taktiež ani
dodatočne, po lehote ustanovenej ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu výboru
pre nezlučiteľnosť funkcií predložená kópia oznámenia nemôže postačovať podľa názoru
ústavného súdu na preukázanie skutočnosti, že si navrhovateľka splnila povinnosť
ustanovenú v § 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, a týmito dôkazmi
nemožno taktiež relevantným spôsobom vyvrátiť ani spochybniť zistenia výboru pre
nezlučiteľnosť funkcií uvedené v napadnutom rozhodnutí. Ústavný súd považuje
v nadväznosti na uvedené predmetnú argumentáciu navrhovateľky za zjavne účelovú.
Ústavný súd zároveň konštatuje, že postup výboru pre nezlučiteľnosť funkcií
smerujúci k vydaniu napadnutého rozhodnutia bol v súlade s príslušnými ustanoveniami
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, keďže tento vyzval navrhovateľku, aby sa
vyjadrila k začatiu konania (čl. 9 ods. 4), pričom na jej všetky námietky (aj keď stručne)
v odôvodnení napadnutého uznesenia reagoval.
Pokiaľ ide o ďalšiu námietku navrhovateľky založenú na tom, že rozhodnutie výboru
pre nezlučiteľnosť funkcií jej bolo doručené až po 43 dňoch, pričom rozhodol do 8 dní
od zaslania jej vyjadrenia, zo skutkových zistení ústavného súdu nesporne vyplýva, že
výbor síce vyhotovil napadnuté rozhodnutie v rámci lehoty uvedenej v čl. 9 ods. 5
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu [v zmysle ktorej mal výbor rozhodnúť
vo veci navrhovateľky v lehote 60 dní odo dňa začatia konania (konanie začalo 23. mája
2013 a rozhodnutie bolo vydané 25. júna 2013)], avšak navrhovateľke bolo doručené
až 7. augusta 2013, t. j. uvedená lehota v prípade navrhovateľky dodržaná nebola.
Z hľadiska právnych následkov nedodržania uvedenej lehoty však ústavný súd
v zhode so svojou doterajšou judikatúrou (napr. III. ÚS 23/07, III. ÚS 24/07, IV. ÚS 3/07,
IV. ÚS 141/07) konštatuje, že v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu
ani v nijakom inom právnom predpise nie je obsiahnutá právna úprava následkov
prekročenia tejto lehoty, t. j. jej uplynutie sa nespája so žiadnymi právnymi účinkami.
Na základe toho možno dospieť k záveru, že výbor môže ústavne akceptovateľným
spôsobom rozhodnúť aj po uplynutí tejto lehoty, t. j. ide len o poriadkovú lehotu, ktorej
márne uplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia výboru. Bez
ohľadu na tento právny záver ústavný súd považuje aj v tomto prípade za potrebné
zdôrazniť, že je v záujme dodržiavania princípov právneho štátu, najmä právnej istoty
účastníkov konania, aby výbor vydával, ale aj doručoval rozhodnutia v lehote ustanovenej
v čl. 9 ods. 5 prvej vete ústavného zákona o ochrane verejného záujmu aj napriek tomu,
že táto lehota je poriadková.
Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že námietky navrhovateľky voči
napadnutému rozhodnutiu sú zjavne neodôvodnené a nezakladajú také dôvody
na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktoré by
bolo potrebné posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto návrh
navrhovateľky ako celok odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. októbra 2013