Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 141/07
PDF · 260.34 KB
No categories available
IV. ÚS 141/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2007
v konaní o návrhu Ing. J. V., L., zastúpeného advokátom JUDr. P. H., B., na preskúmanie
rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn.
VP/93/06-K z 29. januára 2007 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií
sp. zn. VP/93/06-K z 29. januára 2007 p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 7. mája 2007
doručený návrh Ing. J. V., L. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. P. H., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/93/06-K z 29. januára 2007.
Navrhovateľ svoj návrh upresnil podaním doručeným ústavnému súdu 15. mája 2007.
Podľa návrhu a predloženej dokumentácie sa v napadnutom rozhodnutí výboru
konštatuje, že navrhovateľ ako verejný funkcionár - člen Výkonného výboru Fondu
národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „výkonný výbor fondu“) nepodal
oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov
(ďalej len „oznámenie“) v zákonom ustanovenej lehote, čím porušil povinnosť podľa čl. 7
ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií
verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný
zákon č. 357/2004 Z. z.“), a bola mu uložená pokuta vo výške 47 500 Sk.
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia
výboru, pričom svoj návrh opiera o nasledovné argumenty:
1. Funkcie člena výkonného výboru fondu sa právne relevantným spôsobom ujal
najskôr až 21. augusta 2006 (navrhovateľ tvrdí, že to bolo až 6. septembra 2006 na základe
Dohody o zmene pracovných podmienok, pozn.), pričom oznámenie adresované výboru
podal na poštovú prepravu 19. septembra 2006, t. j. v zákonom ustanovenej lehote 30 dní
od ujatia sa výkonu verejnej funkcie (čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.).
2. Napadnuté rozhodnutie výboru bolo prijaté po uplynutí zákonnej lehoty (do 60 dní
od začatia konania podľa čl. 9 ods. 5 prvá veta ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.), keďže
bolo začaté uznesením zo 16. októbra 2006 a rozhodnutie bolo prijaté až 29. januára 2007,
a preto výbor „mal povinnosť po dni 15. 12. 2006 konštatovať, že nedodržal ústavnú lehotu
pre svoje rozhodnutie vo veci samej... a mal konanie skončiť pre zmeškanie zákonnej lehoty
pre rozhodovanie vo veci“.
V súvislosti so svojím tvrdením, že funkcie člena výkonného výboru fondu sa právne
relevantným spôsobom ujal najskôr až 21. augusta 2006, navrhovateľ nespochybňuje,
že do tejto funkcie bol vymenovaný rozhodnutím Prezídia fondu 18. augusta 2006,
ale zdôrazňuje, že menovací list si prevzal spolu s ďalšími nominantmi až 21. augusta 2006
na pracovnom stretnutí zvolanom viceprezidentom Prezídia fondu a predsedom výkonného
výboru fondu Ing. A. H., „čím vyjadrili súhlas zo svojim menovaním a Výkonný výbor
sa týmto stal uznášaniaschopným“, pričom následne počas rokovania výkonného výboru
fondu sa v bode rôzne „... neformálne dohodlo, že deň nástupu do práce so vznikom
pracovného pomeru a uzavretím príslušnej pracovnej zmluvy s Fondom národného majetku
SR, ktorý mal byť aj dňom riadneho ujatia sa menovanej funkcie bol dohodnutý na neskorší
termín, a to na deň 01. 09. 2006“.
Navrhovateľ ďalej argumentuje, že podľa Štatútu fondu musia byť všetci členovia
výkonného výboru zamestnancami fondu, pričom on už síce bol ku dňu menovania
do funkcie člena výkonného výboru zamestnancom fondu, ale „v inom, nižšom pracovnom
zaradení. Dohoda o zmene pracovných podmienok, v zmysle ktorej som bol zaradený
v pracovnom pomere do funkcie člena Výkonného výboru FNM SR bola uzavretá až dňa
06. 09. 2006, so zmluvne dohodnutou účinnosťou odo dňa 18. 8. 2006“ a uzatvára,
že „Až vznikom pracovného pomeru, resp. v mojom prípade až uzatvorením Dohody
o zmene pracovných podmienok zo dňa 6. 9. 2006 som... nadobudol právnu istotu
(a kompetenciu), že som sa stal riadnym a plnoprávnym členom výboru so všetkými právami
a povinnosťami, ktoré z danej funkcie vyplývajú“. Inak povedané, navrhovateľ tvrdí,
že existujú argumenty na to, aby sa za deň právne relevantného ujatia sa verejnej funkcie
u neho považoval až 6. september 2006, keď s ním fond uzatvoril Dohodu o zmene
pracovných podmienok.
Na základe uvedenej argumentácie sa navrhovateľ domáha, aby ústavný súd
preskúmal a zrušil napadnuté rozhodnutie výboru.
Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním návrhu navrhovateľa vyžiadal
vyjadrenie predsedu výboru. Predseda výboru na základe výzvy predložil vyjadrenie
sp. zn. VP/93/06-K z 23. mája 2007.
Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval a uznesením
č. k. IV. ÚS 141/07-18 zo 6. júna 2007 ho podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.
Ústavný súd zaslal označené uznesenie na vedomie predsedovi výboru, vyzval
ho na prípadné doplnenie už predloženého vyjadrenia sp. zn. VP/93/06-K z 23. mája 2007
a predložil mu dotknutý spis sp. zn. VP/93/06-K. Predseda výboru ústavnému súdu oznámil,
že výbor zotrváva na svojom vyjadrení z 23. mája 2007.
V označenom vyjadrení výboru sa okrem iného uvádza:
«... Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií
v predmetnej veci rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne
a to z týchto dôvodov:
1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií si
v predmetnej veci vyžiadal nielen stanovisko verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 4
ústavného zákona, ale i vyjadrenie a podklady od predsedu Prezídia Fondu národného
majetku Slovenskej republiky P. Š. Súčasťou vyjadrenia menovaného z 19. 12. 2006
je i menovací dekrét z 18. 8. 2006, z ktorého je zrejmé, že Ing. J. V. bol do funkcie člena
Výkonného výboru FNM SR vymenovaný 18. 8. 2006. ...
V tomto rozhodnutí je explicitne uvedené, že „začiatok výkonu funkcie je dňom
18. augusta 2006“. Sme toho názoru, že uvedený dokument je jediným relevantným
dôkazom osvedčujúcim termín „ujatie sa funkcie“. ...
2. Pokiaľ verejný funkcionár namieta, že výbor nerozhodol v lehote 60 dní od začatia
konania, je to výhrada skutkovo opodstatnená, ale právne nerelevantná, keďže ide o lehotu
poriadkovú. Ústavný zákon s jej nesplnením nespája zánik zodpovednosti za sankciu, ani
neplatnosť následného rozhodnutia o uložení sankcie. Je potrebné uviesť, že konanie
v takejto veci je časovo náročné s ohľadom na ustálenie skutkového stavu a preto nebolo
možné túto lehotu dodržať.»
Vzhľadom na uvedené výbor navrhol, aby ústavný súd jeho napadnuté rozhodnutie
potvrdil.
Ústavný súd zaslal označené vyjadrenie výboru právnemu zástupcovi sťažovateľa
na zaujatie stanoviska. Právny zástupca v stanovisku doručenom 21. septembra 2007 okrem
iného uvádza:
«... Výbor NR SR pre NF opakovane nedoceňuje význam tej zásadnej skutočnosti,
že menovací dekrét za člena Výkonného výboru FNM SR mi bol predložený (originálne,
t. j. prvý krát) dňa 21. 08. 2006. Vtedy som až mal možnosť zoznámiť sa s jeho znením
a obsahom, a rozhodnúť sa, či menovanú funkciu prijmem alebo neprijmem. Tým, že som
podpísal prevzatie menovacej listiny som dal originálne najavo osobnú vôľu a učinil som
originálny právny akt prijatia funkcie. Pred týmto gestom a právnym aktom (prevzatia
menovania do funkcie), ktoré sa preukázateľne udialo dňa 21. 08. 2006 som sa nijako
nemohol „ujať výkonu funkcie“ verejného funkcionára.
Je prekvapujúce a pre vykonávanú prax Výboru NR SR pre NF minimálne nevhodné
(a pre zákonodarcu absolútne neadekvátne), ak nedokáže učiniť precíznejší posun
vo svojom právnom názore a naďalej zmiešava dve rôzne veci do veci jednej: menovanie do
funkcie (dňa 18. 08. 2006) orgánom na to oprávneným - rozhodnutím Prezídia FNM SR
a následnou skutkovou udalosťou - ujatím sa výkonu funkcie, ktoré začína prijatím
menovania a ďalším následným konaním osoby z pozície menovanej funkcie (čo sa udialo
až dňa 21. 08. 2006 - a nijako nie pred týmto dátumom!). ...
1.) V zajatí vyššie pomenovaného metodického omylu Výbor NR SR pre NF
prezentuje zásadne nesprávny názor, že podľa neho jediným relevantným dôkazom
osvedčujúcim termín „ujatie sa funkcie“ má byť časť textu menovacieho dekrétu,
že „začiatok výkonu funkcie je dňom 18. augusta 2006“.
Tento názor úplne ignoruje postupnosť a význam ďalších súvisiacich skutočnosti,
a to že:
1., boli privedené priamo relevantné dôkazy, že menovací dekrét za člena VV FNM
SR som prevzal a ako člen VV FNM SR som začal konať dňa 21. 08. 2006 - podobne ako
moji ostatní kolegovia - na prvom spoločnom zasadnutí nového Výkonného výboru FNM SR
(absolútne však nie pred týmto dátumom!).
2., menovací dekrét len založil právny predpoklad - titul (menovanie za člena
VV FNM SR) a dátum (18. 08. 2006), odkedy sa funkcia menovanou osobou pro forma môže
vykonávať, - nie je to však to isté, ako kedy sa reálne začala daná funkcia vykonávať
(čo je zasa preukázateľné až následnými aktami dňa 21. 08. 2006). Dátum a akt, kedy
a ako menovaná osoba začala funkciu reálne vykonávať je možné ale aj dôvodne potrebné
neprotirečivo a v integrálnej (kauzálnej) súvislosti stotožniť s dátumom ujatia sa výkonu
funkcie (prevzatie menovania a konanie v mene funkcie). Iné úvahy, také, aké vyprodukoval
Výbor NR SR pre NF sú mimo tento reálny kontext.
2.) Ak termíny dané ústavným zákonom majú mať rôzny (procesný) význam pre
orgán a verejného funkcionára (Výbor NR SR má rozhodovať do 60 dní, no akoby nemusel
záväzne túto lehotu dodržať, verejný funkcionár však musí záväzne podať majetkové
priznanie najneskôr do 30 dní), takáto legislatíva je pre bežnú prax diferenciačná,
diskriminačná a zmätočná. Takáto praktická nerovnosť pred zákonom rozrušuje dôveru
a úctu k zákonu a dáva impulzy vyvolaniu pochybnosti o legislatívnom prostredí a jeho
kvalite.
Výbor argumentuje pre seba (voľnou) poriadkovou lehotou a časovou náročnosťou
na zistenie skutkového stavu veci. Verejný funkcionár ako pracovné indivíduum
bezprostredne po nástupe do funkcie je však spravidla nemenej pracovne vyťažovaný. Prečo
by jeho postavenie pred zákonom malo byť kvalitatívne horšie (diferencované a prísnejšie
sankcionované) ako orgánu, ktorý v tej istej veci má konať? Porušovanie zásady rovnosti
je poškodzovaním ústavných práv a slobôd a oberá demokraciu o jej výsostný esprit, ktorý
ju činí lepšou než sú iné spoločenské systémy.
Bližšie zdôvodnenia veci a analytické súvislosti obsahuje nami podaný samotný
pôvodný návrh na preskúmanie rozhodnutia Výboru NR SR pre NF.»
II.
Skutkový stav
Ústavný súd z obsahu návrhu vrátane jeho príloh, z vyjadrení účastníkov konania,
ako aj z obsahu predložených listinných dôkazov obsiahnutých v spise týkajúcom
sa konania vedeného výborom proti navrhovateľovi zistil nasledovný skutkový stav
relevantný pre posúdenie veci.
1. Navrhovateľ bol do funkcie člena výkonného výboru fondu vymenovaný
rozhodnutím Prezídia fondu 18. augusta 2006, t. j. týmto dňom bol vymenovaný do verejnej
funkcie, t. j. verejnej funkcie podľa čl. 2 ods. 1 písm. zj) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.
2. Navrhovateľ prevzal menovací dekrét, ktorým bol vymenovaný do funkcie člena
výkonného výboru fondu 21. augusta 2006 na pracovnom stretnutí zvolanom
viceprezidentom Prezídia fondu a predsedom výkonného výboru fondu Ing. A. H.
3. Dňa 6. septembra 2006 došlo medzi fondom a navrhovateľom k uzatvoreniu
Dohody o zmene pracovných podmienok, na základe ktorej bol navrhovateľ zaradený
v pracovnom pomere do funkcie člena výkonného výboru fondu s účinnosťou
od 18. augusta 2006.
4. Navrhovateľ podal písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z. na poštovú prepravu 19. septembra 2006.
5. Výbor na svojej 4. schôdzi uznesením sp. zn. VP/93/06-K zo 16. októbra 2006
začal podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. proti navrhovateľovi
konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov za porušenie
povinnosti podať písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov
v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. do 30 dní od ujatia sa verejnej
funkcie.
6. Uvedenú skutočnosť oznámil navrhovateľovi predseda výboru listom
sp. zn. VP/93/06-K z 20. októbra 2006 doručeným navrhovateľovi 25. októbra 2006,
v prílohe ktorého mu zaslal predmetné uznesenie a zároveň ho vyzval, aby sa k nemu
vyjadril.
7. Navrhovateľ sa k výzve vyjadril listom zo 7. novembra 2006, v ktorom okrem
iného uviedol, že «moje ujatie sa funkcie... nastalo prevzatím a podpisom „Dohody o zmene
pracovných podmienok“ a to dňa 06. 09. 2006... Mám zato, že 30 dňovú lehotu som dodržal
a preto navrhujem NR SR - Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ukončiť konanie...».
8. Rozhodnutím sp. zn. VP/93/06-K z 29. januára 2007 výbor konštatoval,
že navrhovateľ ako verejný funkcionár - člen výkonného výboru fondu porušil povinnosť
ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., za čo mu uložil pokutu
v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, a to vo výške 47 500 Sk.
V odôvodnení svojho rozhodnutia výbor okrem iného uviedol:
„Výbor dospel po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obrana verejného
funkcionára nie je právne relevantná, keďže ústavný zákon nepodmieňuje výkon funkcie
výkonom pracovného pomeru a nie je možné počítať začatie lehoty inak, ako je uvedené
v ústavnom zákone. Z tohto dôvodu je výklad verejného funkcionára účelový a je nesporné,
že uvedený verejný funkcionár porušil ústavný zákon a preto prijal uznesenie, ktorým sa
menovanému... ukladá pokuta za porušenie povinnosti uloženej v čl. 7 ods. 1 ústavného
zákona vo výške jednomesačného platu verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. a)
ústavného zákona.“
9. Rozhodnutie výboru sp. zn. VP/93/06-K z 29. januára 2007 bolo navrhovateľovi
doručené 12. apríla 2007.
III.
Relevantná právna úprava
Podľa relevantnej časti čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. je verejný
funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie (...) podať
písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie (...).
Podľa čl. 2 písm. zj) v spojení s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.
je verejným funkcionárom aj ten, kto vykonáva funkciu člena výkonného výboru fondu.
Tento verejný funkcionár podáva písomné oznámenie určenému výboru.
Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. začne výbor konanie
vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“)
z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení
podľa čl. 7 (...) uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil
alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo
zákonom (...).
Podľa druhej vety čl. 9 ods. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ak sa konanie
začína z vlastnej iniciatívy orgánu príslušnému podľa odseku 1 (t. j. výboru, pozn.), konanie
je začaté dňom, keď orgán podľa odseku 1 urobil prvý úkon voči verejnému funkcionárovi,
proti ktorému sa vedie konanie.
Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ak sa v konaní preukázalo,
že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto
ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 (...) uviedol neúplné alebo
nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo
opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom,
odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť
zaplatiť pokutu podľa odseku 10.
Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. dotknutý verejný funkcionár
môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní
odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo
funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo
rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie
rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní
odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom
upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia
podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného
funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci
ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).
Podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ
a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov.
Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu
sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1. Podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom
zasadnutí.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie
verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu
pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.
V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.
IV.
Východiská pre rozhodnutie ústavného súdu
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáha, aby ústavný súd preskúmal a následne
zrušil rozhodnutie výboru sp. zn. VP/93/06-K z 29. januára 2007. Svoj návrh opiera
o nasledovné tvrdenia:
1. Funkcie člena výkonného výboru fondu sa právne relevantným spôsobom ujal
až 6. septembra 2006, keď došlo k uzatvoreniu Dohody o zmene pracovných podmienok,
na základe ktorej bol zaradený v pracovnom pomere do funkcie člena výkonného výboru
fondu, z čoho vyplýva, že oznámenie podal v zákonom stanovenej lehote 30 dní od ujatia
sa výkonu verejnej funkcie (čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.).
2. Napadnuté rozhodnutie výboru bolo prijaté po uplynutí zákonnej lehoty (do 60 dní
od začatia konania podľa čl. 9 ods. 5 prvá veta ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.), keďže
bolo začaté uznesením zo 16. októbra 2006 a rozhodnutie bolo prijaté až 29. januára 2007,
a preto výbor „mal povinnosť po dni 15. 12. 2006 konštatovať, že nedodržal ústavnú lehotu
pre svoje rozhodnutie vo veci samej... a mal konanie skončiť pre zmeškanie zákonnej lehoty
pre rozhodovanie vo veci“.
Vo vzťahu k prvému z uvedených tvrdení navrhovateľa ústavný súd po preskúmaní
dotknutej dokumentácie konštatoval, že z menovacieho dekrétu predloženému výboru
predsedom Prezídia fondu vyplýva, že navrhovateľ bol do funkcie člena výkonného výboru
fondu vymenovaný 18. augusta 2006, pričom v tomto dekréte je explicitne uvedené,
že „Začiatok výkonu funkcie je dňom 18. augusta 2006“. V zhode so stanoviskom výboru,
je ústavný súd toho názoru, že obsah tohto menovacieho dekrétu ústavne relevantným
spôsobom určil termín, ktorým sa navrhovateľ ujal dotknutej verejnej funkcie a ktorý
je podstatný a určujúci z hľadiska plynutia lehoty na podanie oznámenia podľa čl. 7 ods. 1
ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že Dohoda
o zmene pracovných podmienok medzi fondom a navrhovateľom bola uzatvorená
až 6. septembra 2006, pretože aj v tejto dohode sa výslovne uvádza, že nadobúda účinnosť
18. augusta 2006.
Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že tvrdenia navrhovateľa o začatí plynutia
lehoty na podanie oznámenia od 6. septembra 2006 neobstoja, a to ani s prihliadnutím
na jeden zo základných princípov práva „ignorantia legis non exusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje). Navrhovateľ ako verejný činiteľ mal poznať ústavný zákon
č. 357/2004 Z. z. a postupovať podľa neho (m. m. tiež IV. ÚS 3/07, II. ÚS 101/07).
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ bol povinný podať oznámenie podľa
čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v lehote 30 dní od svojho vymenovania
do funkcie, t. j. v lehote 30 dní od 18. augusta 2006. Pretože ústavné právo nemá všeobecné
ustanovenie o počítaní lehôt, v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie generálnej
právnej normy civilného procesu, a teda § 57 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi začala plynúť 30-dňová lehota na splnenie
povinnosti uloženej ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. nasledujúci deň po ustanovení
do funkcie, teda 19. augusta 2006. Požadované oznámenie však navrhovateľ podal
na poštovú prepravu až 19. septembra 2006, hoci lehota na jeho podanie mu uplynula
17. septembra 2006. Z tohto zjavne vyplýva, že navrhovateľ podal oznámenie po ústavným
zákonom ustanovenej 30-dňovej lehote, čím porušil čl. 7 ods. 1 ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z. (m. m. II. ÚS 101/07).
Vo vzťahu k druhému z tvrdení navrhovateľa ústavný súd po tom ako zistil, že lehota
uvedená v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., v zmysle ktorej mal výbor
rozhodnúť vo veci navrhovateľa v lehote 60 dní odo dňa začatia konania, v jeho prípade
nebola dodržaná, v zhode so svojou doterajšou judikatúrou (napr. IV. ÚS 3/07,
III. ÚS 23/07, III. ÚS 24/07), konštatoval, že v právnom poriadku Slovenskej republiky
absentuje právna úprava následkov prekročenia tejto lehoty, t. j. jej uplynutie sa nespája
so žiadnymi právnymi účinkami. Na základe toho možno dospieť k záveru, že výbor môže
ústavne relevantným spôsobom rozhodnúť aj po uplynutí tejto lehoty, t. j. ide len
o poriadkovú lehotu, ktorej márne uplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie dotknutého
rozhodnutia výboru sp. zn. VP/93/06-K z 29. januára 2007.
Nad rámec uvedeného ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že je v záujme
dodržiavania princípov právneho štátu, najmä právnej istoty účastníkov konania, aby výbor
vydával rozhodnutia v lehote ustanovenej v čl. 9 ods. 5 prvej vete ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z. aj napriek tomu, že táto lehota je poriadková.
Opierajúc sa o uvedené ústavný súd sumarizujúc svoje závery konštatoval,
že pri preskúmaní rozhodnutia výboru sp. zn. VP/93/06-K z 29. januára 2007 nezistil žiadne
dôvody na jeho zrušenie, a preto ho podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. októbra 2007