Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 141/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2007

v konaní o návrhu Ing. J. V., L., zastúpeného advokátom JUDr. P. H., B., na preskúmanie

rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn.

VP/93/06-K z 29. januára 2007 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií

sp. zn. z 29. januára 2007 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 7. mája 2007

doručený návrh Ing. J. V., L. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. P. H., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. z 29. januára 2007.

Navrhovateľ svoj návrh upresnil podaním doručeným ústavnému súdu 15. mája 2007.

Podľa návrhu a predloženej dokumentácie sa v napadnutom rozhodnutí výboru

konštatuje, že navrhovateľ ako verejný funkcionár - člen Výkonného výboru Fondu

národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „výkonný výbor fondu“) nepodal

oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov

(ďalej len „oznámenie“) v zákonom ustanovenej lehote, čím porušil povinnosť podľa čl. 7

ods. 1 ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení ústavného (ďalej len „ústavný

“), a bola mu uložená pokuta vo výške 47 500 Sk.

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia

výboru, pričom svoj návrh opiera o nasledovné argumenty:

1. Funkcie člena výkonného výboru fondu sa právne relevantným spôsobom ujal

najskôr až 21. augusta 2006 (navrhovateľ tvrdí, že to bolo až 6. septembra 2006 na základe

Dohody o zmene pracovných podmienok, pozn.), pričom oznámenie adresované výboru

podal na poštovú prepravu 19. septembra 2006, t. j. v zákonom ustanovenej lehote 30 dní

od ujatia sa výkonu verejnej funkcie ( ústavného ).

2. Napadnuté rozhodnutie výboru bolo prijaté po uplynutí zákonnej lehoty (do 60 dní

od začatia konania podľa prvá veta ústavného ), keďže

bolo začaté uznesením zo 16. októbra 2006 a rozhodnutie bolo prijaté až 29. januára 2007,

a preto výbor „mal povinnosť po dni 15. 12. 2006 konštatovať, že nedodržal ústavnú lehotu

pre svoje rozhodnutie vo veci samej... a mal konanie skončiť pre zmeškanie zákonnej lehoty

pre rozhodovanie vo veci“.

V súvislosti so svojím tvrdením, že funkcie člena výkonného výboru fondu sa právne

relevantným spôsobom ujal najskôr až 21. augusta 2006, navrhovateľ nespochybňuje,

že do tejto funkcie bol vymenovaný rozhodnutím Prezídia fondu 18. augusta 2006,

ale zdôrazňuje, že menovací list si prevzal spolu s ďalšími nominantmi až 21. augusta 2006

na pracovnom stretnutí zvolanom viceprezidentom Prezídia fondu a predsedom výkonného

výboru fondu Ing. A. H., „čím vyjadrili súhlas zo svojim menovaním a Výkonný výbor

sa týmto stal uznášaniaschopným“, pričom následne počas rokovania výkonného výboru

fondu sa v bode rôzne „... neformálne dohodlo, že deň nástupu do práce so vznikom

pracovného pomeru a uzavretím príslušnej pracovnej zmluvy s Fondom národného majetku

SR, ktorý mal byť aj dňom riadneho ujatia sa menovanej funkcie bol dohodnutý na neskorší

termín, a to na deň 01. 09. 2006“.

Navrhovateľ ďalej argumentuje, že podľa Štatútu fondu musia byť všetci členovia

výkonného výboru zamestnancami fondu, pričom on už síce bol ku dňu menovania

do funkcie člena výkonného výboru zamestnancom fondu, ale „v inom, nižšom pracovnom

zaradení. Dohoda o zmene pracovných podmienok, v zmysle ktorej som bol zaradený

v pracovnom pomere do funkcie člena Výkonného výboru FNM SR bola uzavretá až dňa

06. 09. 2006, so zmluvne dohodnutou účinnosťou odo dňa 18. 8. 2006“ a uzatvára,

že „Až vznikom pracovného pomeru, resp. v mojom prípade až uzatvorením Dohody

o zmene pracovných podmienok zo dňa 6. 9. 2006 som... nadobudol právnu istotu

(a kompetenciu), že som sa stal riadnym a plnoprávnym členom výboru so všetkými právami

a povinnosťami, ktoré z danej funkcie vyplývajú“. Inak povedané, navrhovateľ tvrdí,

že existujú argumenty na to, aby sa za deň právne relevantného ujatia sa verejnej funkcie

u neho považoval až 6. september 2006, keď s ním fond uzatvoril Dohodu o zmene

pracovných podmienok.

Na základe uvedenej argumentácie sa navrhovateľ domáha, aby ústavný súd

preskúmal a zrušil napadnuté rozhodnutie výboru.

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním návrhu navrhovateľa vyžiadal

vyjadrenie predsedu výboru. Predseda výboru na základe výzvy predložil vyjadrenie

sp. zn. z 23. mája 2007.

Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -18 zo 6. júna 2007 ho podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.

Ústavný súd zaslal označené uznesenie na vedomie predsedovi výboru, vyzval

ho na prípadné doplnenie už predloženého vyjadrenia sp. zn. z 23. mája 2007

a predložil mu dotknutý spis sp. zn. VP/93/06-K. Predseda výboru ústavnému súdu oznámil,

že výbor zotrváva na svojom vyjadrení z 23. mája 2007.

V označenom vyjadrení výboru sa okrem iného uvádza:

«... Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií

v predmetnej veci rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne

a to z týchto dôvodov:

1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií si

v predmetnej veci vyžiadal nielen stanovisko verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 4

ústavného zákona, ale i vyjadrenie a podklady od predsedu Prezídia Fondu národného

majetku Slovenskej republiky P. Š. Súčasťou vyjadrenia menovaného z 19. 12. 2006

je i menovací dekrét z 18. 8. 2006, z ktorého je zrejmé, že Ing. J. V. bol do funkcie člena

Výkonného výboru FNM SR vymenovaný 18. 8. 2006. ...

V tomto rozhodnutí je explicitne uvedené, že „začiatok výkonu funkcie je dňom

18. augusta 2006“. Sme toho názoru, že uvedený dokument je jediným relevantným

dôkazom osvedčujúcim termín „ujatie sa funkcie“. ...

2. Pokiaľ verejný funkcionár namieta, že výbor nerozhodol v lehote 60 dní od začatia

konania, je to výhrada skutkovo opodstatnená, ale právne nerelevantná, keďže ide o lehotu

poriadkovú. Ústavný zákon s jej nesplnením nespája zánik zodpovednosti za sankciu, ani

neplatnosť následného rozhodnutia o uložení sankcie. Je potrebné uviesť, že konanie

v takejto veci je časovo náročné s ohľadom na ustálenie skutkového stavu a preto nebolo

možné túto lehotu dodržať.»

Vzhľadom na uvedené výbor navrhol, aby ústavný súd jeho napadnuté rozhodnutie

potvrdil.

Ústavný súd zaslal označené vyjadrenie výboru právnemu zástupcovi sťažovateľa

na zaujatie stanoviska. Právny zástupca v stanovisku doručenom 21. septembra 2007 okrem

iného uvádza:

«... Výbor NR SR pre NF opakovane nedoceňuje význam tej zásadnej skutočnosti,

že menovací dekrét za člena Výkonného výboru FNM SR mi bol predložený (originálne,

t. j. prvý krát) dňa 21. 08. 2006. Vtedy som až mal možnosť zoznámiť sa s jeho znením

a obsahom, a rozhodnúť sa, či menovanú funkciu prijmem alebo neprijmem. Tým, že som

podpísal prevzatie menovacej listiny som dal originálne najavo osobnú vôľu a učinil som

originálny právny akt prijatia funkcie. Pred týmto gestom a právnym aktom (prevzatia

menovania do funkcie), ktoré sa preukázateľne udialo dňa 21. 08. 2006 som sa nijako

nemohol „ujať výkonu funkcie“ verejného funkcionára.

Je prekvapujúce a pre vykonávanú prax Výboru NR SR pre NF minimálne nevhodné

(a pre zákonodarcu absolútne neadekvátne), ak nedokáže učiniť precíznejší posun

vo svojom právnom názore a naďalej zmiešava dve rôzne veci do veci jednej: menovanie do

funkcie (dňa 18. 08. 2006) orgánom na to oprávneným - rozhodnutím Prezídia FNM SR

a následnou skutkovou udalosťou - ujatím sa výkonu funkcie, ktoré začína prijatím

menovania a ďalším následným konaním osoby z pozície menovanej funkcie (čo sa udialo

až dňa 21. 08. 2006 - a nijako nie pred týmto dátumom!). ...

1.) V zajatí vyššie pomenovaného metodického omylu Výbor NR SR pre NF

prezentuje zásadne nesprávny názor, že podľa neho jediným relevantným dôkazom

osvedčujúcim termín „ujatie sa funkcie“ má byť časť textu menovacieho dekrétu,

že „začiatok výkonu funkcie je dňom 18. augusta 2006“.

Tento názor úplne ignoruje postupnosť a význam ďalších súvisiacich skutočnosti,

a to že:

1., boli privedené priamo relevantné dôkazy, že menovací dekrét za člena VV FNM

SR som prevzal a ako člen VV FNM SR som začal konať dňa 21. 08. 2006 - podobne ako

moji ostatní kolegovia - na prvom spoločnom zasadnutí nového Výkonného výboru FNM SR

(absolútne však nie pred týmto dátumom!).

2., menovací dekrét len založil právny predpoklad - titul (menovanie za člena

VV FNM SR) a dátum (18. 08. 2006), odkedy sa funkcia menovanou osobou pro forma môže

vykonávať, - nie je to však to isté, ako kedy sa reálne začala daná funkcia vykonávať

(čo je zasa preukázateľné až následnými aktami dňa 21. 08. 2006). Dátum a akt, kedy

a ako menovaná osoba začala funkciu reálne vykonávať je možné ale aj dôvodne potrebné

neprotirečivo a v integrálnej (kauzálnej) súvislosti stotožniť s dátumom ujatia sa výkonu

funkcie (prevzatie menovania a konanie v mene funkcie). Iné úvahy, také, aké vyprodukoval

Výbor NR SR pre NF sú mimo tento reálny kontext.

2.) Ak termíny dané ústavným zákonom majú mať rôzny (procesný) význam pre

orgán a verejného funkcionára (Výbor NR SR má rozhodovať do 60 dní, no akoby nemusel

záväzne túto lehotu dodržať, verejný funkcionár však musí záväzne podať majetkové

priznanie najneskôr do 30 dní), takáto legislatíva je pre bežnú prax diferenciačná,

diskriminačná a zmätočná. Takáto praktická nerovnosť pred zákonom rozrušuje dôveru

a úctu k zákonu a dáva impulzy vyvolaniu pochybnosti o legislatívnom prostredí a jeho

kvalite.

Výbor argumentuje pre seba (voľnou) poriadkovou lehotou a časovou náročnosťou

na zistenie skutkového stavu veci. Verejný funkcionár ako pracovné indivíduum

bezprostredne po nástupe do funkcie je však spravidla nemenej pracovne vyťažovaný. Prečo

by jeho postavenie pred zákonom malo byť kvalitatívne horšie (diferencované a prísnejšie

sankcionované) ako orgánu, ktorý v tej istej veci má konať? Porušovanie zásady rovnosti

je poškodzovaním ústavných práv a slobôd a oberá demokraciu o jej výsostný esprit, ktorý

ju činí lepšou než sú iné spoločenské systémy.

Bližšie zdôvodnenia veci a analytické súvislosti obsahuje nami podaný samotný

pôvodný návrh na preskúmanie rozhodnutia Výboru NR SR pre NF.»

II.

Skutkový stav

Ústavný súd z obsahu návrhu vrátane jeho príloh, z vyjadrení účastníkov konania,

ako aj z obsahu predložených listinných dôkazov obsiahnutých v spise týkajúcom

sa konania vedeného výborom proti navrhovateľovi zistil nasledovný skutkový stav

relevantný pre posúdenie veci.

1. Navrhovateľ bol do funkcie člena výkonného výboru fondu vymenovaný

rozhodnutím Prezídia fondu 18. augusta 2006, t. j. týmto dňom bol vymenovaný do verejnej

funkcie, t. j. verejnej funkcie podľa písm. zj) ústavného

2. Navrhovateľ prevzal menovací dekrét, ktorým bol vymenovaný do funkcie člena

výkonného výboru fondu 21. augusta 2006 na pracovnom stretnutí zvolanom

viceprezidentom Prezídia fondu a predsedom výkonného výboru fondu Ing. A. H.

3. Dňa 6. septembra 2006 došlo medzi fondom a navrhovateľom k uzatvoreniu

Dohody o zmene pracovných podmienok, na základe ktorej bol navrhovateľ zaradený

v pracovnom pomere do funkcie člena výkonného výboru fondu s účinnosťou

od 18. augusta 2006.

4. Navrhovateľ podal písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona

č. na poštovú prepravu 19. septembra 2006.

5. Výbor na svojej 4. schôdzi uznesením sp. zn. zo 16. októbra 2006

začal podľa ústavného proti navrhovateľovi

konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov za porušenie

povinnosti podať písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov

v zmysle ústavného do 30 dní od ujatia sa verejnej

funkcie.

6. Uvedenú skutočnosť oznámil navrhovateľovi predseda výboru listom

sp. zn. z 20. októbra 2006 doručeným navrhovateľovi 25. októbra 2006,

v prílohe ktorého mu zaslal predmetné uznesenie a zároveň ho vyzval, aby sa k nemu

vyjadril.

7. Navrhovateľ sa k výzve vyjadril listom zo 7. novembra 2006, v ktorom okrem

iného uviedol, že «moje ujatie sa funkcie... nastalo prevzatím a podpisom „Dohody o zmene

pracovných podmienok“ a to dňa 06. 09. 2006... Mám zato, že 30 dňovú lehotu som dodržal

a preto navrhujem NR SR - Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ukončiť konanie...».

8. Rozhodnutím sp. zn. z 29. januára 2007 výbor konštatoval,

že navrhovateľ ako verejný funkcionár - člen výkonného výboru fondu porušil povinnosť

ustanovenú v ústavného , za čo mu uložil pokutu

v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, a to vo výške 47 500 Sk.

V odôvodnení svojho rozhodnutia výbor okrem iného uviedol:

„Výbor dospel po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obrana verejného

funkcionára nie je právne relevantná, keďže ústavný zákon nepodmieňuje výkon funkcie

výkonom pracovného pomeru a nie je možné počítať začatie lehoty inak, ako je uvedené

v ústavnom zákone. Z tohto dôvodu je výklad verejného funkcionára účelový a je nesporné,

že uvedený verejný funkcionár porušil ústavný zákon a preto prijal uznesenie, ktorým sa

menovanému... ukladá pokuta za porušenie povinnosti uloženej v čl. 7 ods. 1 ústavného

zákona vo výške jednomesačného platu verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. a)

ústavného zákona.“

9. Rozhodnutie výboru sp. zn. z 29. januára 2007 bolo navrhovateľovi

doručené 12. apríla 2007.

III.

Relevantná právna úprava

Podľa relevantnej časti ústavného je verejný

funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie (...) podať

písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie (...).

Podľa písm. zj) v spojení s ústavného

je verejným funkcionárom aj ten, kto vykonáva funkciu člena výkonného výboru fondu.

Tento verejný funkcionár podáva písomné oznámenie určenému výboru.

Podľa ústavného začne výbor konanie

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“)

z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení

podľa čl. 7 (...) uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil

alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo

zákonom (...).

Podľa druhej vety ústavného ak sa konanie

začína z vlastnej iniciatívy orgánu príslušnému podľa odseku 1 (t. j. výboru, pozn.), konanie

je začaté dňom, keď orgán podľa odseku 1 urobil prvý úkon voči verejnému funkcionárovi,

proti ktorému sa vedie konanie.

Podľa ústavného ak sa v konaní preukázalo,

že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto

ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 (...) uviedol neúplné alebo

nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo

opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom,

odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť

zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa ústavného dotknutý verejný funkcionár

môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní

odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo

funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo

rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie

rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní

odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom

upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia

podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Podľa konanie sa začína na návrh verejného

funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).

Podľa citovaného ustanovenia účastníkom konania je navrhovateľ

a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov.

Podľa o podaní návrhu platí . K návrhu

sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1. Podľa citovaného ustanovenia

o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom

zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

IV.

Východiská pre rozhodnutie ústavného súdu

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáha, aby ústavný súd preskúmal a následne

zrušil rozhodnutie výboru sp. zn. z 29. januára 2007. Svoj návrh opiera

o nasledovné tvrdenia:

1. Funkcie člena výkonného výboru fondu sa právne relevantným spôsobom ujal

až 6. septembra 2006, keď došlo k uzatvoreniu Dohody o zmene pracovných podmienok,

na základe ktorej bol zaradený v pracovnom pomere do funkcie člena výkonného výboru

fondu, z čoho vyplýva, že oznámenie podal v zákonom stanovenej lehote 30 dní od ujatia

sa výkonu verejnej funkcie ( ústavného ).

2. Napadnuté rozhodnutie výboru bolo prijaté po uplynutí zákonnej lehoty (do 60 dní

od začatia konania podľa prvá veta ústavného ), keďže

bolo začaté uznesením zo 16. októbra 2006 a rozhodnutie bolo prijaté až 29. januára 2007,

a preto výbor „mal povinnosť po dni 15. 12. 2006 konštatovať, že nedodržal ústavnú lehotu

pre svoje rozhodnutie vo veci samej... a mal konanie skončiť pre zmeškanie zákonnej lehoty

pre rozhodovanie vo veci“.

Vo vzťahu k prvému z uvedených tvrdení navrhovateľa ústavný súd po preskúmaní

dotknutej dokumentácie konštatoval, že z menovacieho dekrétu predloženému výboru

predsedom Prezídia fondu vyplýva, že navrhovateľ bol do funkcie člena výkonného výboru

fondu vymenovaný 18. augusta 2006, pričom v tomto dekréte je explicitne uvedené,

že „Začiatok výkonu funkcie je dňom 18. augusta 2006“. V zhode so stanoviskom výboru,

je ústavný súd toho názoru, že obsah tohto menovacieho dekrétu ústavne relevantným

spôsobom určil termín, ktorým sa navrhovateľ ujal dotknutej verejnej funkcie a ktorý

je podstatný a určujúci z hľadiska plynutia lehoty na podanie oznámenia podľa čl. 7 ods. 1

ústavného Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že Dohoda

o zmene pracovných podmienok medzi fondom a navrhovateľom bola uzatvorená

až 6. septembra 2006, pretože aj v tejto dohode sa výslovne uvádza, že nadobúda účinnosť

18. augusta 2006.

Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že tvrdenia navrhovateľa o začatí plynutia

lehoty na podanie oznámenia od 6. septembra 2006 neobstoja, a to ani s prihliadnutím

na jeden zo základných princípov práva „ignorantia legis non exusat“ (neznalosť

zákona neospravedlňuje). Navrhovateľ ako verejný činiteľ mal poznať ústavný zákon

č. a postupovať podľa neho (m. m. tiež , ).

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ bol povinný podať oznámenie podľa

ústavného v lehote 30 dní od svojho vymenovania

do funkcie, t. j. v lehote 30 dní od 18. augusta 2006. Pretože ústavné právo nemá všeobecné

ustanovenie o počítaní lehôt, v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie generálnej

právnej normy civilného procesu, a teda , podľa

ktorého do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok

lehoty. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi začala plynúť 30-dňová lehota na splnenie

povinnosti uloženej ústavným nasledujúci deň po ustanovení

do funkcie, teda 19. augusta 2006. Požadované oznámenie však navrhovateľ podal

na poštovú prepravu až 19. septembra 2006, hoci lehota na jeho podanie mu uplynula

17. septembra 2006. Z tohto zjavne vyplýva, že navrhovateľ podal oznámenie po ústavným

zákonom ustanovenej 30-dňovej lehote, čím porušil čl. 7 ods. 1 ústavného zákona

č. (m. m. ).

Vo vzťahu k druhému z tvrdení navrhovateľa ústavný súd po tom ako zistil, že lehota

uvedená v ústavného , v zmysle ktorej mal výbor

rozhodnúť vo veci navrhovateľa v lehote 60 dní odo dňa začatia konania, v jeho prípade

nebola dodržaná, v zhode so svojou doterajšou judikatúrou (napr. ,

, ), konštatoval, že v právnom poriadku Slovenskej republiky

absentuje právna úprava následkov prekročenia tejto lehoty, t. j. jej uplynutie sa nespája

so žiadnymi právnymi účinkami. Na základe toho možno dospieť k záveru, že výbor môže

ústavne relevantným spôsobom rozhodnúť aj po uplynutí tejto lehoty, t. j. ide len

o poriadkovú lehotu, ktorej márne uplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie dotknutého

rozhodnutia výboru sp. zn. z 29. januára 2007.

Nad rámec uvedeného ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že je v záujme

dodržiavania princípov právneho štátu, najmä právnej istoty účastníkov konania, aby výbor

vydával rozhodnutia v lehote ustanovenej v čl. 9 ods. 5 prvej vete ústavného zákona

č. aj napriek tomu, že táto lehota je poriadková.

Opierajúc sa o uvedené ústavný súd sumarizujúc svoje závery konštatoval,

že pri preskúmaní rozhodnutia výboru sp. zn. z 29. januára 2007 nezistil žiadne

dôvody na jeho zrušenie, a preto ho podľa potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2007