Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 457/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. októbra 2013

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny

Mochnáčovej prerokoval sťažnosť spoločnosti B. s. r. o., K,, zastúpenej advokátom JUDr.

M. V., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti B. s. r. o., K., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti B. s. r. o., K., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v

sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť

jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti B. s. r. o., K., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v

sume 323,48 € (slovom tristodvadsaťtri eur a štyridsaťosem centov), ktorú j e Okresný súd

Košice II p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. V., K., do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -19 z 3. júla 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti B. s. r. o., K. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

od. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru vidí sťažovateľka v tom, že „... Spoločnosť B. s. r. o... ako žalobca podala dňa 28.

08. 2007 na Okresnom súde... proti B., s. r. o... K... V., s. r. o... K.... a proti Ľ. M., K. ako

žalovaným v 1., 2. a 3. rade žalobu o zaplatenie 15.906,46 EUR s prísl...

Dňa 21. 11. 2007 došlo k vydaniu platobného rozkazu č. k. -24...

Voči uvedenému platobnému rozkazu podal každý zo žalovaných odpor...

Žiadosťou zo dňa 02. 02. 2009 sa právny zástupca žalobcu dotazoval o informáciu

o stave konania kvôli nevytýčeniu termínu pojednávania...

Právny zástupca žalobcu sa žiadosťou zo dňa 06. 05. 2009 opätovne informoval

o stave konania a následne žiadosťou zo dňa 26. 06. 2009 žalobca zaslal urgenciu. Okresný

súd si dožiadaním zo dňa 13. 10. 2009 vyžiadal od OR PZ SR spis ČVS: ORP – 969/4 – OJP

– KE – 2007. Výzvami zo dňa 13. 10. 2009 boli žalovaní vyzvaní, aby predložili potrebné

doklady a bolo im zároveň zaslané vyjadrenie žalobcu k odporu...

Okresný súd vo veci v dlhšom časovom úseku, a to od vydania platobného rozkazu,

t. j. od 21. 11. 2007 do nariadenia pojednávania, ktoré sa konalo dňa 10. 05. 2010, t. j. vyše

dva a pol roka nevykonal takmer žiaden úkon (okrem vykonania jednoduchých úkonov).

V dôsledku neustáleho odročovania pojednávaní bolo uznesenie č. k. -411

zo dňa 15. 11. 2011, ktorým sa rozhodlo o zastavení konania voči žalovanému v 2. rade

a o vylúčení nároku žalobcu proti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 3. rade

na samostatné konanie, vydané až po roku a pol od konania prvého pojednávania.

V čase od konania posledného pojednávania, ktoré sa konalo dňa 15. 11. 2011, t. j.

od vydania uznesenia č. k. -411, okresný súd neuskutočnil žiadny úkon okrem

vrátenia spisu OR PZ SR ČVS: ORP – 969/4 – OJP – KE – 2007 a pridelenia veci sudcovi

JUDr. P. B. dňa 11. 10. 2012...

Sťažovateľ sa domnieva, že konanie vedené pod sp. zn. na Okresnom

súde... prebieha neprimerane dlho, t. j. viac ako 5 rokov, a to hlavne v dôsledku neefektívnej

práce a nečinnosti súdu, čo možno už len na základe týchto skutočností považovať

za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v ...“.

3. Na základe už uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci

vydal tento nález:

„1. Základné právo B. s. r. o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice II prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. B. s. r. o. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 EUR...

ktoré mu je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. B. s. r. o. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia...“

3. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka

zdôvodnila „... ujmou, ktorá mu vznikla v dôsledku konania Okresného súdu... ktorý svojím

postupom mu vytvoril právnu neistotu a ani po viac ako 5 rokoch trvania súdneho sporu nie

je zrejmý výsledok tohto súdneho konania“.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu predseda okresného súdu v písomnom podaní

(sp. zn. z 5. júna 2013) uviedol stručnú chronológiu procesných úkonov

vo veci a tiež uviedol: „... možno konštatovať, že v konaní došlo v určitom období

k prieťahom...

V tejto súvislosti pokladám za dôležité uviesť, že pojednávanie bolo dvakrát odročené

z dôvodu neospravedlnenej neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní, raz

bolo pojednávanie odročené z dôvodu mimoriadnej udalosti - nahlásenej bomby.

Zároveň, okrem už uvedeného obdobia dlhodobej neprítomnosti zákonného sudcu,

ktorému bola vec pridelená, prevyšujúcej šesť týždňov, zákonný sudca od pridelenia vecí

v roku 2008 vykazoval ďalšie obdobia neprítomnosti zo zákonných dôvodov...“

5. Sťažovateľka sa k vyjadreniu okresného súdu nevyjadrila (výzvu prevzal právny

zástupca 28. augusta 2013).

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených

článkov a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. , ).

II.

7. Z obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu

sp. zn. a v súčasnosti vedeného pod sp. zn. ústavný súd zistil,

že sťažovateľka podala 28. augusta 2007 žalobný návrh proti trom odporcom na zaplatenie

sumy 15 906,46 € (479 197,90 Sk) s príslušenstvom. Následne vo veci boli vykonané tieto

úkony:

- 21. novembra 2007 okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. -24,

ktorým zaviazal odporcov na zaplatenie istiny s prísl.,

- 6. decembra 2007 odporca v 1. rade a 3. rade podali odpor proti platobnému

rozkazu,

- 4. januára 2008 odporca v 2. rade podal odpor proti platobnému rozkazu,

- 8. januára 2008 okresný súd vydal uznesenie č. k. -36-38, ktorým

uložil odporcom zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor,

- 15. januára 2008 odporca v 1. rade požiadal okresný súd o oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov,

- 11. februára 2008 odporca v 3. rade požiadal okresný súd o oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov,

- 8. apríla 2008 sa sťažovateľka vyjadrila k podaným odporom,

- 9. apríla 2008 okresný súd vyzval odporcu v 1. a 3. rade, aby predložili dôkazy

na posúdenie žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

- 29. apríla 2008 odporca v 1. rade a 9. mája 2008 odporca v 3. rade predložili

požadované doklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

- 2. septembra 2008 okresný súd vydal uznesenie sp. zn. , ktorým

oslobodil odporcov v 1. rade a 3. rade od platenia súdnych poplatkov,

- vec bola preradená do registra pod sp. zn. a 3. decembra 2008

pridelená zákonnému sudcovi JUDr. L. H.,

- opatrením predsedu okresného súdu č. 4/09 z 26. januára 2009 bola vec pridelená

2. februára 2009 na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. G. F.,

- 6. mája 2009 sťažovateľka žiadala okresný súd o podanie informácie, v akom štádiu

je konanie vo veci, lebo od podania odporu sa ešte neuskutočnilo pojednávanie,

- 18. mája 2009 sťažovateľka okresnému súdu oznámila, že nesúhlasí s prerokovaním

veci bez nariadenia súdneho pojednávania,

- 26. júna 2009 a 12. októbra 2009 sťažovateľka na okresnom súde urgovala

nariadenie súdneho pojednávania,

- 13. októbra 2009 okresný súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru,

Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície K. o zapožičanie spisu ČVS:

ORP-969-OJP-KE-2007 a zároveň vyzval sporové strany na predloženie listinných

dôkazov,

- 10. novembra 2009 odporca v 1. rade predložil listinné dôkazy,

- 18. novembra 2009 sa vyjadrila sťažovateľka a 22. decembra 2009 odporca

v 3. rade,

- 10. mája 2010 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, boli vypočutí účastníci

sporu; pojednávanie bolo odročené na 2. júl 2010,

- 25. mája 2010 odporca v 1. rade a 15. júna 2010 odporca v 3. rade predložili

listinné dôkazy,

- 30. júna 2010 právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil svoju neúčasť

na nariadenom pojednávaní a požiadal o odročenie pojednávania na druhú polovicu augusta

2010. Zároveň navrhol vykonanie ďalšieho dokazovania.

- 2. júla 2010 bolo pojednávanie odročené na 15. november 2010,

- 15. novembra 2010 úradným záznamom do súdneho spisu bolo zaznamenané, že

súdne pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu mimoriadnej bezpečnostnej udalosti,

- 2. februára 2011 bolo pojednávanie odročené pre neúčasť sťažovateľky (bez

ospravedlnenia) a odporcov v 1. a 2. rade; pojednávanie bolo odročené na 2. máj 2011,

- 2. mája 2011 sa pojednávanie neuskutočnilo z dôvodu ošetrenia sudcu u lekára;

pojednávanie bolo odročené na 7. júl 2011,

- 13. mája 2011 okresný súd nariadené pojednávanie na 7. júl 2011 odročil

na 26. september 2011,

- 26. septembra 2011 sa pojednávanie neuskutočnilo z dôvodu práceneschopnosti

sudcu; toto bolo odročené na 15. november 2011,

- 15. novembra 2011 okresný súd na pojednávaní vypočul účastníkov konania, vydal

uznesenie, ktorým zastavil konanie vedené proti odporcovi v 2. rade a konanie vedené proti

odporcom v 1. a 3. rade vylúčil na samostatné konanie,

- opatrením predsedu okresného súdu č. 7/2012-1Spr z 3. októbra 2012 bol

spis pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. P. B.,

- opatrením predsedu okresného súdu č. 10/2012 z 31. októbra 2012 bol spis

pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. G. F.,

- okresný súd vylúčený návrh proti odporcom v 1. a 3. rade zaevidoval pod sp. zn.

.

- 18. februára 2013 bol okresnému súd doručený návrh sťažovateľky, ktorým vzala

späť žalobný návrh proti odporcovi v 1. rade.

III.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

9. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6

ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (m. m. ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť

taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť

súdu a sudcu vychádza z v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne

bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je

podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu

pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva

z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov,

ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi

deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (i), správanie účastníka súdneho

konania (ii) a postup samotného súdu (iii). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd

aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom

prípade.

12. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmetom konania je rozhodovanie o žalobe o zaplatenie bližšie identifikovanej istiny

s príslušenstvom, teda po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu

do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.

13. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní veci zistil okolnosti, na základe ktorých

sťažovateľka čiastočne prispela k celkovej dĺžke súdneho konania. Napriek tomu, že sa

opakovane domáhala nariadenia termínu pojednávania, predsa sa dvakrát (raz

ospravedlnene a raz bez ospravedlnenia) neustanovila na nariadené súdne pojednávanie

vo veci (2. júla 2010 a 2. februára 2011).

14. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho okresného súdu

v predmetnej veci. Sťažovateľka v sťažnosti nekonkretizovala obdobia, počas ktorých malo

dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázala na celkovú dĺžku

konania. Okresný súd v tomto ohľade nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané

mu procesnoprávnymi predpismi (predovšetkým ). Konanie

na okresnom súde je poznačené ako celok neprimeranou dĺžkou konania, neefektívnosťou

a nesústredenosťou. Okresný súd bol napr. nečinný v čase od 9. mája 2008 do 2. septembra

2008 v trvaní tri a pol mesiaca, od 3. septembra 2008 do 30. apríla 2009 v trvaní takmer

8 mesiacov. Ďalej bol okresný súd nečinný od 1. mája 2009 do 13. októbra 2009 v trvaní

takmer päť a pol mesiaca a od 14. októbra 2009 do 10. mája 2010 v trvaní takmer

7 mesiacov. Nečinnosť okresného súdu pokračovala aj po 16. novembri 2011, pretože i keď

zastavil konanie vedené proti odporcovi v 2. rade a konanie vedené proti odporcovi

v 1. a 3. rade vylúčil na samostatné konanie, predsa ďalšie úkony vo veci nevykonal.

15. Aj vzhľadom na uvedené (pozri body 7, 11 až 14) ústavný súd z hľadiska

prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu ako celok. Napriek tomu, že okresný

súd ojedinele vykonával procesné úkony spojené s prípravou pojednávania, uskutočnil

pojednávanie a doručoval písomnosti, v posudzovanej veci konal nekoncentrovane

a neefektívne a so značnými prieťahmi vo svojej činnosti.

16. Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) už len

z dôvodu celkového trvania tohto konania (viac ako 6 rokov), keď v posudzovanej veci

nebolo ani raz meritórne rozhodnuté na okresnom súde, došlo u sťažovateľky k porušeniu

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva aby jej záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná súdom podľa

ods. 1 dohovoru. V konečnom dôsledku okresný súd uznal prieťahy v posudzovanom

súdnom konaní.

17. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

18. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať

v aktuálnom súdnom konaní bez zbytočných prieťahov.

19. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) konal bez zbytočných

prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci

za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto dospel k záveru, že

treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľky priznať jej primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € z dôvodov pretrvávajúcej dlhodobej právnej neistoty, ktorá u nej trvá naďalej.

20. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(). Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

21. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ), ako aj naplnenie

princípu spravodlivosti, zohľadniac tiež výšku požadovanej istiny (čo je v hre) a správanie

sťažovateľky (bod 13) považoval ústavný súd priznanie sumy vo výške 2 000 €

za primerané finančné zadosťučinenie podľa . Ústavný

súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

nepredstavuje realizáciu práva priznaného , t. j. primerané finančné

zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu,

alebo za ušlý zisk. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

22. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania trovy. Úspešnej sťažovateľke vznikli

trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal dva úkony

právnej pomoci, a to prevzatie veci a príprava zastupovania, písomné spracovanie a podanie

sťažnosti ústavnému súdu 15. februára 2013. Odmena za jeden úkon právnych služieb

v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden

právny úkon vykonaný v roku 2013 prináleží odmena z výpočtového základu, ktorý je

781 €, t. j. 130,16 €, a režijný paušál 7,81 €, teda spolu 137,97 €. Odmena advokátovi

za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb

a 2 x paušálna náhrada) predstavujú sumu 275,94 € plus 20 % DPH (advokát je platcom

dane z pridanej hodnoty), teda celkovo predstavuje sumu 331,12 €. Priznanú úhradu trov

právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ) v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( ).

23. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 2 000 €. Z uvedených dôvodov

ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

23. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2013