Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 457/2013
PDF · 239.62 KB
No categories available
I. ÚS 457/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. októbra 2013
v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny
Mochnáčovej prerokoval sťažnosť spoločnosti B. s. r. o., K,, zastúpenej advokátom JUDr.
M. V., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom
pod sp. zn. 38 Cb/11/2012 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 38 Cb/77/2008) a takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti B. s. r. o., K., na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38
Cb/11/2012 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 38 Cb/77/2008) p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb/11/2012
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti B. s. r. o., K., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v
sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť
jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Spoločnosti B. s. r. o., K., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v
sume 323,48 € (slovom tristodvadsaťtri eur a štyridsaťosem centov), ktorú j e Okresný súd
Košice II p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. V., K., do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 457/2013-19 z 3. júla 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti B. s. r. o., K. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 od. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru vidí sťažovateľka v tom, že „... Spoločnosť B. s. r. o... ako žalobca podala dňa 28.
08. 2007 na Okresnom súde... proti B., s. r. o... K... V., s. r. o... K.... a proti Ľ. M., K. ako
žalovaným v 1., 2. a 3. rade žalobu o zaplatenie 15.906,46 EUR s prísl...
Dňa 21. 11. 2007 došlo k vydaniu platobného rozkazu č. k. 36 Rob/303/2007-24...
Voči uvedenému platobnému rozkazu podal každý zo žalovaných odpor...
Žiadosťou zo dňa 02. 02. 2009 sa právny zástupca žalobcu dotazoval o informáciu
o stave konania kvôli nevytýčeniu termínu pojednávania...
Právny zástupca žalobcu sa žiadosťou zo dňa 06. 05. 2009 opätovne informoval
o stave konania a následne žiadosťou zo dňa 26. 06. 2009 žalobca zaslal urgenciu. Okresný
súd si dožiadaním zo dňa 13. 10. 2009 vyžiadal od OR PZ SR spis ČVS: ORP – 969/4 – OJP
– KE – 2007. Výzvami zo dňa 13. 10. 2009 boli žalovaní vyzvaní, aby predložili potrebné
doklady a bolo im zároveň zaslané vyjadrenie žalobcu k odporu...
Okresný súd vo veci v dlhšom časovom úseku, a to od vydania platobného rozkazu,
t. j. od 21. 11. 2007 do nariadenia pojednávania, ktoré sa konalo dňa 10. 05. 2010, t. j. vyše
dva a pol roka nevykonal takmer žiaden úkon (okrem vykonania jednoduchých úkonov).
V dôsledku neustáleho odročovania pojednávaní bolo uznesenie č. k. 38 Cb/77/2008-411
zo dňa 15. 11. 2011, ktorým sa rozhodlo o zastavení konania voči žalovanému v 2. rade
a o vylúčení nároku žalobcu proti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 3. rade
na samostatné konanie, vydané až po roku a pol od konania prvého pojednávania.
V čase od konania posledného pojednávania, ktoré sa konalo dňa 15. 11. 2011, t. j.
od vydania uznesenia č. k. 38 Cb/77/2008-411, okresný súd neuskutočnil žiadny úkon okrem
vrátenia spisu OR PZ SR ČVS: ORP – 969/4 – OJP – KE – 2007 a pridelenia veci sudcovi
JUDr. P. B. dňa 11. 10. 2012...
Sťažovateľ sa domnieva, že konanie vedené pod sp. zn. 38 Cb/77/2008 na Okresnom
súde... prebieha neprimerane dlho, t. j. viac ako 5 rokov, a to hlavne v dôsledku neefektívnej
práce a nečinnosti súdu, čo možno už len na základe týchto skutočností považovať
za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy...“.
3. Na základe už uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci
vydal tento nález:
„1. Základné právo B. s. r. o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38
Cb/77/2008 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Košice II prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb/77/2008
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. B. s. r. o. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 EUR...
ktoré mu je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. B. s. r. o. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia...“
3. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka
zdôvodnila „... ujmou, ktorá mu vznikla v dôsledku konania Okresného súdu... ktorý svojím
postupom mu vytvoril právnu neistotu a ani po viac ako 5 rokoch trvania súdneho sporu nie
je zrejmý výsledok tohto súdneho konania“.
4. Na základe žiadosti ústavného súdu predseda okresného súdu v písomnom podaní
(sp. zn. 1 SprV/309/2013 z 5. júna 2013) uviedol stručnú chronológiu procesných úkonov
vo veci a tiež uviedol: „... možno konštatovať, že v konaní došlo v určitom období
k prieťahom...
V tejto súvislosti pokladám za dôležité uviesť, že pojednávanie bolo dvakrát odročené
z dôvodu neospravedlnenej neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní, raz
bolo pojednávanie odročené z dôvodu mimoriadnej udalosti - nahlásenej bomby.
Zároveň, okrem už uvedeného obdobia dlhodobej neprítomnosti zákonného sudcu,
ktorému bola vec pridelená, prevyšujúcej šesť týždňov, zákonný sudca od pridelenia vecí
v roku 2008 vykazoval ďalšie obdobia neprítomnosti zo zákonných dôvodov...“
5. Sťažovateľka sa k vyjadreniu okresného súdu nevyjadrila (výzvu prevzal právny
zástupca 28. augusta 2013).
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených
článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu
predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje
ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných
na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).
II.
7. Z obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu
sp. zn. 38 Cb/77/2008 a v súčasnosti vedeného pod sp. zn. 38 Cb/11/2012 ústavný súd zistil,
že sťažovateľka podala 28. augusta 2007 žalobný návrh proti trom odporcom na zaplatenie
sumy 15 906,46 € (479 197,90 Sk) s príslušenstvom. Následne vo veci boli vykonané tieto
úkony:
- 21. novembra 2007 okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. 36 Rob/313/2007-24,
ktorým zaviazal odporcov na zaplatenie istiny s prísl.,
- 6. decembra 2007 odporca v 1. rade a 3. rade podali odpor proti platobnému
rozkazu,
- 4. januára 2008 odporca v 2. rade podal odpor proti platobnému rozkazu,
- 8. januára 2008 okresný súd vydal uznesenie č. k. 36 Rob/313/2007-36-38, ktorým
uložil odporcom zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor,
- 15. januára 2008 odporca v 1. rade požiadal okresný súd o oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov,
- 11. februára 2008 odporca v 3. rade požiadal okresný súd o oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov,
- 8. apríla 2008 sa sťažovateľka vyjadrila k podaným odporom,
- 9. apríla 2008 okresný súd vyzval odporcu v 1. a 3. rade, aby predložili dôkazy
na posúdenie žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,
- 29. apríla 2008 odporca v 1. rade a 9. mája 2008 odporca v 3. rade predložili
požadované doklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,
- 2. septembra 2008 okresný súd vydal uznesenie sp. zn. 36 Rob/313/2007, ktorým
oslobodil odporcov v 1. rade a 3. rade od platenia súdnych poplatkov,
- vec bola preradená do registra pod sp. zn. 38 Cb/77/2008 a 3. decembra 2008
pridelená zákonnému sudcovi JUDr. L. H.,
- opatrením predsedu okresného súdu č. 4/09 z 26. januára 2009 bola vec pridelená
2. februára 2009 na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. G. F.,
- 6. mája 2009 sťažovateľka žiadala okresný súd o podanie informácie, v akom štádiu
je konanie vo veci, lebo od podania odporu sa ešte neuskutočnilo pojednávanie,
- 18. mája 2009 sťažovateľka okresnému súdu oznámila, že nesúhlasí s prerokovaním
veci bez nariadenia súdneho pojednávania,
- 26. júna 2009 a 12. októbra 2009 sťažovateľka na okresnom súde urgovala
nariadenie súdneho pojednávania,
- 13. októbra 2009 okresný súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru,
Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície K. o zapožičanie spisu ČVS:
ORP-969-OJP-KE-2007 a zároveň vyzval sporové strany na predloženie listinných
dôkazov,
- 10. novembra 2009 odporca v 1. rade predložil listinné dôkazy,
- 18. novembra 2009 sa vyjadrila sťažovateľka a 22. decembra 2009 odporca
v 3. rade,
- 10. mája 2010 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, boli vypočutí účastníci
sporu; pojednávanie bolo odročené na 2. júl 2010,
- 25. mája 2010 odporca v 1. rade a 15. júna 2010 odporca v 3. rade predložili
listinné dôkazy,
- 30. júna 2010 právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil svoju neúčasť
na nariadenom pojednávaní a požiadal o odročenie pojednávania na druhú polovicu augusta
2010. Zároveň navrhol vykonanie ďalšieho dokazovania.
- 2. júla 2010 bolo pojednávanie odročené na 15. november 2010,
- 15. novembra 2010 úradným záznamom do súdneho spisu bolo zaznamenané, že
súdne pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu mimoriadnej bezpečnostnej udalosti,
- 2. februára 2011 bolo pojednávanie odročené pre neúčasť sťažovateľky (bez
ospravedlnenia) a odporcov v 1. a 2. rade; pojednávanie bolo odročené na 2. máj 2011,
- 2. mája 2011 sa pojednávanie neuskutočnilo z dôvodu ošetrenia sudcu u lekára;
pojednávanie bolo odročené na 7. júl 2011,
- 13. mája 2011 okresný súd nariadené pojednávanie na 7. júl 2011 odročil
na 26. september 2011,
- 26. septembra 2011 sa pojednávanie neuskutočnilo z dôvodu práceneschopnosti
sudcu; toto bolo odročené na 15. november 2011,
- 15. novembra 2011 okresný súd na pojednávaní vypočul účastníkov konania, vydal
uznesenie, ktorým zastavil konanie vedené proti odporcovi v 2. rade a konanie vedené proti
odporcom v 1. a 3. rade vylúčil na samostatné konanie,
- opatrením predsedu okresného súdu č. 7/2012-1Spr R/1/2012 z 3. októbra 2012 bol
spis pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. P. B.,
- opatrením predsedu okresného súdu č. 10/2012 z 31. októbra 2012 bol spis
pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. G. F.,
- okresný súd vylúčený návrh proti odporcom v 1. a 3. rade zaevidoval pod sp. zn.
- 18. februára 2013 bol okresnému súd doručený návrh sťažovateľky, ktorým vzala
späť žalobný návrh proti odporcovi v 1. rade.
III.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
9. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6
ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu
nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,
10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť
taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,
kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť
súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej
z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne
bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je
podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu
pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva
z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov,
ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi
deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (i), správanie účastníka súdneho
konania (ii) a postup samotného súdu (iii). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd
aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom
prípade.
12. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že
predmetom konania je rozhodovanie o žalobe o zaplatenie bližšie identifikovanej istiny
s príslušenstvom, teda po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu
do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.
13. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní veci zistil okolnosti, na základe ktorých
sťažovateľka čiastočne prispela k celkovej dĺžke súdneho konania. Napriek tomu, že sa
opakovane domáhala nariadenia termínu pojednávania, predsa sa dvakrát (raz
ospravedlnene a raz bez ospravedlnenia) neustanovila na nariadené súdne pojednávanie
vo veci (2. júla 2010 a 2. februára 2011).
14. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho okresného súdu
v predmetnej veci. Sťažovateľka v sťažnosti nekonkretizovala obdobia, počas ktorých malo
dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázala na celkovú dĺžku
konania. Okresný súd v tomto ohľade nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané
mu procesnoprávnymi predpismi (predovšetkým Občianskym súdnym poriadkom). Konanie
na okresnom súde je poznačené ako celok neprimeranou dĺžkou konania, neefektívnosťou
a nesústredenosťou. Okresný súd bol napr. nečinný v čase od 9. mája 2008 do 2. septembra
2008 v trvaní tri a pol mesiaca, od 3. septembra 2008 do 30. apríla 2009 v trvaní takmer
8 mesiacov. Ďalej bol okresný súd nečinný od 1. mája 2009 do 13. októbra 2009 v trvaní
takmer päť a pol mesiaca a od 14. októbra 2009 do 10. mája 2010 v trvaní takmer
7 mesiacov. Nečinnosť okresného súdu pokračovala aj po 16. novembri 2011, pretože i keď
zastavil konanie vedené proti odporcovi v 2. rade a konanie vedené proti odporcovi
v 1. a 3. rade vylúčil na samostatné konanie, predsa ďalšie úkony vo veci nevykonal.
15. Aj vzhľadom na uvedené (pozri body 7, 11 až 14) ústavný súd z hľadiska
prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu ako celok. Napriek tomu, že okresný
súd ojedinele vykonával procesné úkony spojené s prípravou pojednávania, uskutočnil
pojednávanie a doručoval písomnosti, v posudzovanej veci konal nekoncentrovane
a neefektívne a so značnými prieťahmi vo svojej činnosti.
16. Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 38 Cb/11/2012 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 38 Cb/77/2008) už len
z dôvodu celkového trvania tohto konania (viac ako 6 rokov), keď v posudzovanej veci
nebolo ani raz meritórne rozhodnuté na okresnom súde, došlo u sťažovateľky k porušeniu
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva aby jej záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná súdom podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru. V konečnom dôsledku okresný súd uznal prieťahy v posudzovanom
súdnom konaní.
17. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 1.
18. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
v aktuálnom súdnom konaní bez zbytočných prieťahov.
19. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
38 Cb/11/2012 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 38 Cb/77/2008) konal bez zbytočných
prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci
za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto dospel k záveru, že
treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľky priznať jej primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
10 000 € z dôvodov pretrvávajúcej dlhodobej právnej neistoty, ktorá u nej trvá naďalej.
20. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
(IV. ÚS 210/04). Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti
aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
21. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 38 Cb/112012 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 38 Cb/77/2008), ako aj naplnenie
princípu spravodlivosti, zohľadniac tiež výšku požadovanej istiny (čo je v hre) a správanie
sťažovateľky (bod 13) považoval ústavný súd priznanie sumy vo výške 2 000 €
za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný
súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy, t. j. primerané finančné
zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu,
alebo za ušlý zisk. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.
22. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania trovy. Úspešnej sťažovateľke vznikli
trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal dva úkony
právnej pomoci, a to prevzatie veci a príprava zastupovania, písomné spracovanie a podanie
sťažnosti ústavnému súdu 15. februára 2013. Odmena za jeden úkon právnych služieb
v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden
právny úkon vykonaný v roku 2013 prináleží odmena z výpočtového základu, ktorý je
781 €, t. j. 130,16 €, a režijný paušál 7,81 €, teda spolu 137,97 €. Odmena advokátovi
za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb
a 2 x paušálna náhrada) predstavujú sumu 275,94 € plus 20 % DPH (advokát je platcom
dane z pridanej hodnoty), teda celkovo predstavuje sumu 331,12 €. Priznanú úhradu trov
právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).
23. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné
zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 2 000 €. Z uvedených dôvodov
ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
23. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. októbra 2013