Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 646/2013
PDF · 146.98 KB
No categories available
I. ÚS 646/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť A., s. r. o., P., zastúpenej advokátkou JUDr. Š. U., B.,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 11 C 210/2000 (v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 4 C 52/2008) a postupom
Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom sp. zn. 11 Co 380/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2013
doručená sťažnosť A., s. r. o (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 210/2000 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej
len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 380/2012.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je žalovanou stranou vo veci určenia
vlastníckeho práva a vydania nehnuteľností. Predmetná vec bola prerokovávaná
na okresnom súde od 29. septembra 2000 pod sp. zn. 11 C 210/2000, pričom od 1. januára
2008 bola vec v dôsledku reorganizácie súdnictva vedená opätovne na okresnom súde,
avšak už pod sp. zn. 4 C 52/2008.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že žalobcovia v konaní podali návrh na vydanie
predbežného opatrenia, ktorý okresný súd 28. marca 2003 zamietol z dôvodu nepreukázania
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ako aj potreby dočasnej úpravy pomerov
účastníkov. Okresný súd uznesením 2. júna 2003 pripustil zmenu petitu žaloby
a v prerokovávanej veci po viac ako 3 rokoch nariadil termín pojednávania, ktoré sa konalo
15. januára 2004 a bolo odročené na neurčito s tým, že žalobcovia sa mali v lehote 30 dní
vyjadriť k okolnostiam z pojednávania a predložiť dôkazy preukazujúce ich tvrdenia.
Okresný súd vyzval účastníkov 3. októbra 2007 na splnenie si povinností vyplývajúcich
zo zápisnice o poslednom pojednávaní. Účastníci na túto výzvu reagovali zaslaním svojich
vyjadrení. Okresný súd aj napriek tomu nekonal a ďalšie pojednávanie vo veci nariadil
až po urgenciách sťažovateľky z 19. marca a 24. apríla 2012. Pojednávanie sa konalo
13. júna 2012 a bolo odročené na vyhlásenie rozhodnutia.
Sťažovateľka ďalej uviedla, že okresný súd rozsudkom 29. júna 2012 návrh žalobcov
proti sťažovateľke zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia 11. júla 2012
na krajskom súde odvolanie. K odvolaniu žalobcov sa sťažovateľka písomne vyjadrila
24. augusta 2012, pričom krajský súd od 18. septembra 2012 vo veci nerozhodol.
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd na základe posúdenia sťažnosti takto
rozhodol:
„1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod spis zn. 4 C 52/2008 a Krajský súd
Trnava v konaní vedenom pod spis. zn. 11 Co 380/2012 porušil základné právo spoločnosti
A., s. r. o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa zaručené v Čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené
v Čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Krajskému súdu v Trnave v konaní vedenom pod spis. zn. 11 Co 380/2012
sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi A., s. r. o. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 €,
ktoré mu sú Okresný súd Piešťany a Krajský súd Trnava povinní spoločne a nerozdielne
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany a Krajský súd Trnava sú povinní spoločne a nerozdielne
uhradiť trovy právneho zastúpenia spoločnosti A., s. r. o. vo výške 254,88 € na účet
jej advokátky JUDr. Š. U., so sídlom... B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky, v ktorej namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11C 210/2000
(v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 4 C 52/2008) a postupom krajského súdu v konaní
vedenom sp. zn. 11 Co 380/2012.
Okresný súd v namietanej veci rozhodol rozsudkom č. k. 4 C 52/2008-259 z 29. júna
2012. Vyhlásením prvostupňového rozsudku a jeho doručením (ako aj úkonmi, ktoré musel
okresný súd vykonať v spojitosti s podaním odvolania podľa § 209 a § 209a Občianskeho
súdneho poriadku v platnom znení) vykonal okresný súd všetky zákonom predpokladané
a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky. Ďalšie úkony
alebo postupy už okresný súd nemohol vykonávať, a preto je možné posudzovať záležitosť
so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu
pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľky skončila rozhodnutím vo veci samej
pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (28. júna 2013).
Ústavný súd vychádzal aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd
poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu uplatnená v čase,
keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte dochádza alebo porušenie v tom čase
ešte trvá (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05). Sťažovateľka
namietala prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý o veci v okamihu podania sťažnosti
už nekonal, pričom v tom čase prebiehalo vo veci sťažovateľky odvolacie konanie vedené
na krajskom súde pod sp. zn. 11 Co 380/2012.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti už nemohol žiadnym
ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom. Tento
stav viedol ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov k záveru, že sťažnosť podaná proti okresnému súdu
je v tejto časti zjavne neopodstatnená, preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
po jej predbežnom prerokovaní z tohto dôvodu odmietol (podobne napr. IV. ÚS 219/03,
Sťažnosť podanú proti krajskému súdu posudzoval ústavný súd s ohľadom na dĺžku
konania pred krajským súdom samostatne. Vec bola krajskému súdu predložená
18. septembra 2012. Sťažovateľka podala 20. mája 2013 predsedovi krajského súdu
sťažnosť na prieťahy v konaní, od ktorého dostala odpoveď 14. júna 2013 v tom zmysle,
že v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia súdu nie je možné vopred určiť,
kedy senát pristúpi k vybaveniu veci.
Ústavný súd na krajskom súde zistil, že vo veci bolo rozhodnuté 26. júna 2013
rozsudkom č. k. 11 Co 380/2012-312, ktorý nadobudol právoplatnosť 22. augusta 2013,
takže týmto dňom sa skončila „právna neistota“ sťažovateľky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola v primeranej
lehote prejednaná.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným
zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd
nezistí relevantnú súvislosť (príčinná súvislosť) medzi namietaným postupom orgánu
štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta,
vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01,
Ústavný súd v danom prípade zistil, že takáto príčinná súvislosť neexistuje,
a to znamená, že namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu
práv označených sťažovateľkou, pretože doterajšia dĺžka konania krajského súdu (približne
jeden rok) s prihliadnutím na charakter súdneho sporu nepredstavovala takú intenzitu, ktorá
by mohla zasiahnuť do základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd hodnotí postup krajského súdu od doručenia odvolania za taký,
ktorý nie je poznamenaný zbytočnými prieťahmi tak, ako to vo svojej sťažnosti tvrdí
sťažovateľka, keďže dva dni po podaní sťažnosti ústavnému súdu krajský súd o veci
rozhodol a táto je právoplatne skončená. Na základe týchto záverov, ako aj s prihliadnutím
na zmysel a účel ustanovenia čl. 48 ods. 2 ústavy považuje ústavný súd sťažnosť aj proti
krajskému súdu za zjavne neopodstatnenú, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. októbra 2013