Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 646/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť A., s. r. o., P., zastúpenej advokátkou JUDr. Š. U., B.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. (v súčasnosti vedenom pod sp. zn. ) a postupom

Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2013

doručená sťažnosť A., s. r. o (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je žalovanou stranou vo veci určenia

vlastníckeho práva a vydania nehnuteľností. Predmetná vec bola prerokovávaná

na okresnom súde od 29. septembra 2000 pod sp. zn. , pričom od 1. januára

2008 bola vec v dôsledku reorganizácie súdnictva vedená opätovne na okresnom súde,

avšak už pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že žalobcovia v konaní podali návrh na vydanie

predbežného opatrenia, ktorý okresný súd 28. marca 2003 zamietol z dôvodu nepreukázania

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ako aj potreby dočasnej úpravy pomerov

účastníkov. Okresný súd uznesením 2. júna 2003 pripustil zmenu petitu žaloby

a v prerokovávanej veci po viac ako 3 rokoch nariadil termín pojednávania, ktoré sa konalo

15. januára 2004 a bolo odročené na neurčito s tým, že žalobcovia sa mali v lehote 30 dní

vyjadriť k okolnostiam z pojednávania a predložiť dôkazy preukazujúce ich tvrdenia.

Okresný súd vyzval účastníkov 3. októbra 2007 na splnenie si povinností vyplývajúcich

zo zápisnice o poslednom pojednávaní. Účastníci na túto výzvu reagovali zaslaním svojich

vyjadrení. Okresný súd aj napriek tomu nekonal a ďalšie pojednávanie vo veci nariadil

až po urgenciách sťažovateľky z 19. marca a 24. apríla 2012. Pojednávanie sa konalo

13. júna 2012 a bolo odročené na vyhlásenie rozhodnutia.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že okresný súd rozsudkom 29. júna 2012 návrh žalobcov

proti sťažovateľke zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia 11. júla 2012

na krajskom súde odvolanie. K odvolaniu žalobcov sa sťažovateľka písomne vyjadrila

24. augusta 2012, pričom krajský súd od 18. septembra 2012 vo veci nerozhodol.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd na základe posúdenia sťažnosti takto

rozhodol:

„1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod spis zn. a Krajský súd

Trnava v konaní vedenom pod spis. zn. porušil základné právo spoločnosti

A., s. r. o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa zaručené v Čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené

v Čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajskému súdu v Trnave v konaní vedenom pod spis. zn.

sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi A., s. r. o. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 €,

ktoré mu sú Okresný súd Piešťany a Krajský súd Trnava povinní spoločne a nerozdielne

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany a Krajský súd Trnava sú povinní spoločne a nerozdielne

uhradiť trovy právneho zastúpenia spoločnosti A., s. r. o. vo výške 254,88 € na účet

jej advokátky JUDr. Š. U., so sídlom... B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky, v ktorej namieta

porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(v súčasnosti vedenom pod sp. zn. ) a postupom krajského súdu v konaní

vedenom sp. zn. .

Okresný súd v namietanej veci rozhodol rozsudkom č. k. -259 z 29. júna

2012. Vyhlásením prvostupňového rozsudku a jeho doručením (ako aj úkonmi, ktoré musel

okresný súd vykonať v spojitosti s podaním odvolania podľa § 209 a § 209a Občianskeho

súdneho poriadku v platnom znení) vykonal okresný súd všetky zákonom predpokladané

a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky. Ďalšie úkony

alebo postupy už okresný súd nemohol vykonávať, a preto je možné posudzovať záležitosť

so zreteľom na ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu

pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľky skončila rozhodnutím vo veci samej

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (28. júna 2013).

Ústavný súd vychádzal aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd

poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu uplatnená v čase,

keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte dochádza alebo porušenie v tom čase

ešte trvá (, , , ). Sťažovateľka

namietala prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý o veci v okamihu podania sťažnosti

už nekonal, pričom v tom čase prebiehalo vo veci sťažovateľky odvolacie konanie vedené

na krajskom súde pod sp. zn. .

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti už nemohol žiadnym

ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom. Tento

stav viedol ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov k záveru, že sťažnosť podaná proti okresnému súdu

je v tejto časti zjavne neopodstatnená, preto ju podľa

po jej predbežnom prerokovaní z tohto dôvodu odmietol (podobne napr. ,

, ).

Sťažnosť podanú proti krajskému súdu posudzoval ústavný súd s ohľadom na dĺžku

konania pred krajským súdom samostatne. Vec bola krajskému súdu predložená

18. septembra 2012. Sťažovateľka podala 20. mája 2013 predsedovi krajského súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní, od ktorého dostala odpoveď 14. júna 2013 v tom zmysle,

že v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia súdu nie je možné vopred určiť,

kedy senát pristúpi k vybaveniu veci.

Ústavný súd na krajskom súde zistil, že vo veci bolo rozhodnuté 26. júna 2013

rozsudkom č. k. -312, ktorý nadobudol právoplatnosť 22. augusta 2013,

takže týmto dňom sa skončila „právna neistota“ sťažovateľky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola v primeranej

lehote prejednaná.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd

nezistí relevantnú súvislosť (príčinná súvislosť) medzi namietaným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta,

vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis ,

).

Ústavný súd v danom prípade zistil, že takáto príčinná súvislosť neexistuje,

a to znamená, že namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu

práv označených sťažovateľkou, pretože doterajšia dĺžka konania krajského súdu (približne

jeden rok) s prihliadnutím na charakter súdneho sporu nepredstavovala takú intenzitu, ktorá

by mohla zasiahnuť do základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru.

Ústavný súd hodnotí postup krajského súdu od doručenia odvolania za taký,

ktorý nie je poznamenaný zbytočnými prieťahmi tak, ako to vo svojej sťažnosti tvrdí

sťažovateľka, keďže dva dni po podaní sťažnosti ústavnému súdu krajský súd o veci

rozhodol a táto je právoplatne skončená. Na základe týchto záverov, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia považuje ústavný súd sťažnosť aj proti

krajskému súdu za zjavne neopodstatnenú, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2013