Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/380/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľov: 1. U. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, 2. nesvojprávna O. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX, zastúpená opatrovníčkou O. R., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX a 3. O. R., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, proti odporcovi: Agentúra THEMIS, s.r.o., Panenská 6, Piešťany, IČO: 34 101 802, zastúpenému advokátkou JUDr. Danielou Suchánkovou, M. Waltariho 7, Piešťany, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a určenie, že nehnuteľnosť je predmetom dedičského konania, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 29. júna 2012, č.k. -259, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľov o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a určenie, že nehnuteľnosť je predmetom dedičstva. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.9.2000 sa V. R., pôvodný navrhovateľ domáhal určenia vlastníctva k parc. č. XXXX roľa vo výmere 6193 m2 v kat. úz. F. zapísanej na LV č. XXX. Návrh odôvodnil tým, že podľa výpisu LV č. XXX je výlučným vlastníkom uvedenej parcely, pričom dňa 31.8.2000 na Okresnom úrade v Piešťanoch odbor katastrálny zistil, že predmetná nehnuteľnosť má dvojité vlastníctvo. Na základe toho, že Slovenský pozemkový fond dal vyhotoviť geometrický plán na rozdelenie predmetnej parcely, ktorá tým zanikla a vznikli z nej parc. č. XXXX/X,X,XX a XX sú zapísané vo výlučnom vlastníctve odporcu, ktorý ich nadobudol kúpnou zmluvou uzavretou s I. G., ktorá nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva na základe bezodplatného prevodu od SPF podľa § 16 ods. 2 zák. č. 229/91 Zb.. Parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. F.. Pôvodný navrhovateľ zomrel dňa 3.3.2000 a na jeho miesto nastúpili jeho dedičia U. Y., S. R., O. R. a O. R.. Uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 2.6.2003 súd pripustil zmenu petitu tak, že navrhovatelia sa domáhajú určenia, že predmetná nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve V. R., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX a predmetom dedičského konania po ňom. Dňa XX.XX.XXXX zomrel aj odporca S. R.. Jedinou dedičkou po menovanom bola jeho matka O. R., t.j. navrhovateľka v 2. rade, ktorá bola rozsudkom OS Piešťany, č.k. -30 zo dňa 14.5.2012 pozbavená spôsobilosti na právne úkony a za jej opatrovníčku bola súdom ustanovená O. R., nar. XX.XX.XXXX, t.j. navrhovateľka v 3. rade. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa , , , v znení platnom 14.10.1970, podľa , , , v znení platnom do 31.12.1982 a podľa , , , , , , o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Z vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľov A. R. sa v roku 1939 stal podielovým spoluvlastníkom parc. č. XXXX roľa o výmere 6193 m2 v kat. úz. F. a na

základe dedičského rozhodnutia sa následne stal výlučným vlastníkom predmetnej parcely. Uvedené skutočnosti vyplývajú z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 28.2.1939 uzavretej medzi V. R. a S. R. ako odkupiteľmi a V. C. ako odpredávateľom ako aj z výmeru OÚ v Piešťanoch č. 4954/1939 zo dňa 6.3.1939, ktorým bol udelený súhlas k scudzeniu nehnuteľnosti podľa kúpnopredajnej zmluvy a vyplýva to tiež zo zápisov PKV č. 917 pre kat. úz. F.. Rovnako bolo preukázané, že A. R. o vlastníctvo tejto nehnuteľnosti prišiel a to na základe rozsudku Ľudového súdu v Piešťanoch, sp. zn. T 86/53 z 9.4.1953, ktorým bol odsúdený pre trestný čin ohrozenia jednotného hospodárskeho plánu podľa , a bol mu uložený okrem iného aj trest prepadnutia majetku. Na základe uvedeného odsúdenia bolo v PKV č. 917 k predmetnej parcele zapísané vlastnícke právo pre Československý štát v správe MNV v Ratnovciach. Rozsudok Ľudového súdu v Piešťanoch sp. zn. T 86/53 z 9.4.1953 bol v celom rozsahu zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu, sp. zn. zo dňa 18.3.1970. Zrušené boli tiež ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce. Najvyšší súd súčasne okresnému prokurátorovi v Trnave prikázal, aby vec znovu prejednal a rozhodol. Trestné stíhanie proti pôvodnému navrhovateľovi bolo následne uznesením Okresného prokurátora v Trnave zo dňa 31.3.1971, č.k. -8 zastavené. Z odpisu rozhodnutia Okresného súdu Trnava zo dňa 9.7.1969, sp. zn. Nt 7/69 vyplýva, že odsúdenie právneho predchodcu navrhovateliek, ku ktorému došlo rozsudkom Ľudového súdu v Piešťanoch bolo zahladené a súčasne bol zrušený výrok o vedľajšom treste prepadnutia majetku. Z vyjadrenia MS SR č. S-1810/69-P/0 zo dňa 14.10.1970 vyplýva, že podľa boli právnemu predchodcovi žalobkýň vrátené nehnuteľnosti v uvedenej písomnosti špecifikované. Súčasne z vyjadrenia vyplýva, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania t.j. parc. č. XXXX v kat. úz. F. nebola právnemu predchodcovi žalobkýň vydaná, resp. vrátená, nakoľko podľa v tom čase platného nemohla byť v osobnom vlastníctve. V samotnom tomto písomnom vyjadrení MS SSR sa uvádza, že pôvodnému navrhovateľovi nemohli byť vrátené aj ostatné prepadnuté nehnuteľnosti, lebo tieto už netvoria osobné vlastníctvo, ani nemôžu byť v osobnom užívaní. Z uvedených skutočností vyplýva, že pôvodný žalobca bol zbavený vlastníckeho práva k parc. č. XXXX na základe odsúdenia Ľudového súdu v Piešťanoch pre trestný čin ohrozovania jednotného hospodárskeho plánu, t.j. bol vlastníctva zbavený v dobe, ktorá je predmetom úpravy o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Uvedený predpis je všeobecným predpisom vo vzťahu špeciality, čo znamená, že tam, kde sa má určitý právny vzťah riešiť podľa špeciálnej právnej úpravy, nemožno na súde upraviť nárok na ochranu vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov. Podaním určovacej žaloby sa totiž obchádza zmysel a účel reštitučného zákonodarstva. Existencia špeciálnej úpravy v reštitučných predpisoch vylučuje naliehavý právny záujem na určení vlastníctva tam, kde podľa týchto predpisov bolo možné uplatniť nárok na vrátenie veci a nárok uplatnený nebol. Reštitučné predpisy vychádzali z domnienky, že vec prešla v rozhodnom období na štát a to aj v prípadoch jej prevzatia bez právneho dôvodu, pričom oprávnené osoby, ktoré si uplatnili nárok, sa stali vlastníkmi veci až jej vydaním. Nevyužitím možností domáhať sa obnovenia vlastníckeho práva spôsobom a v lehotách upravených reštitučnými predpismi došlo k nezvratnému zániku tohto práva (preklúzii), t.j. k strate domáhať sa tejto hmotnoprávnej i procesnoprávnej ochrany podľa všeobecných predpisov vrátane podania určovacej žaloby. Takže pôvodný navrhovateľ si mal uplatniť nárok na vydanie predmetnej nehnuteľnosti postupom podľa vyššie uvedených reštitučných predpisov. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a v konaní nepreukázali, že sa tak stalo a uvedená skutočnosť nevyplýva ani z listinných dôkazov vykonaných v tomto konaní. Naopak z vyjadrení OÚ v Trnave odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 3.6.1999 ako aj z vyjadrenia OÚ v Piešťanoch zo dňa 18.5.1999 vyplýva, že na predmetnú parcelu nebol uplatnený reštitučný nárok. Súd preto podaný návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že bude o nich rozhodnuté samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom uvedenej lehote podali odvolanie navrhovatelia. Uviedli, že rozpor vidia v tom, že celkový súčet výmer pozemkov, ktoré podľa tvrdenia súdu vznikli z pôvodnej parc. č. XXXX je 19.927 m2, hoci výmera pôvodnej parcely bola 6.193 m2. Pri identifikácii parciel vznikajú rozdiely vo výmerách. Tento rozdiel je však neprimeraný. Na pôvodnú parc. č. XXXX bol vystavený tzv. hluchý LV č. XXX, kde je jednoznačne ako vlastník označený V. R., pôvodný navrhovateľ s titulom nadobudnutia rozsudok . To, že právoplatný rozsudok sp. zn. bol príslušným súdom zaslaný až v roku 1993 na geodéziu š.p. a následne bol tento titul zapísaný v prospech pôvodného navrhovateľa nemôže privodiť pre vlastníka ujmu a nemôže byť na úkor jeho vlastníctva. Pochybenie bolo tiež vykonané pri vyhotovovaní geometrického plánu a identifikácii parciel, kedy mal orgán, ktorý geometrický plán zo dňa 15.11.1999 overoval zistiť, že na tieto parcely je zapísané vlastnícke právo v prospech pôvodného navrhovateľa. Duplicitné vlastníctvo bolo vyznačené na LV č.

XXX až v roku 2012 a nie v roku 2000. V roku 1999 až 2000 bol založený nový LV, na ktorý boli zapísané parc. č. XXXX/X, X, XX, XX, ktoré nadobudol SPF a neskôr titulom reštitúcie I. G.. Poukázali na ust. Katastrálneho , ktoré rieši kolíziu viacerých verejných listín predložených na zápis práv k nehnuteľnostiam s tým, že v danom prípade katastrálny úrad v súlade s týmto ustanovením nepostupoval. SPF sa v rámci lustrácie vlastníctva v roku 1999 vôbec nezaoberal tým, či neexistuje zápis vlastníckeho práva k predmetným parcelám v katastrálnom operáte. Súd sa nezaoberal otázkou legitimity nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech SPF z roku 1999 a neskúmal titul uvedený na LV č. XXX pre kat. zn. F.. List vlastníctva je základným dokladom, ktorý preukazuje vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, keďže bol pôvodný navrhovateľ uvedený na LV a disponoval viacerými titulmi, ktoré jeho vlastníctvo osvedčovali, bol jednoznačne presvedčený o legitimite svojho vlastníctva k parcelám zapísaným pôvodne v PKV č. 917 a 292 a v katastrálnom operáte na LV č. XXXX a LV č. XXXX. Pôvodný navrhovateľ preto nemal dôvod postupovať v súlade s reštitučnými zákonmi, konkrétne Reštitučné zákony ako norma špeciálna riešia vydanie nehnuteľnosti a neexistenciu vlastníctva. S prihliadnutím na vznik vlastníckeho práva k vyššie uvedeným parcelám a jeho genézu je tu naliehavý záujem o určenie vlastníckeho práva. Bolo by neprimerané tvrdé a v rozpore s právnou úpravou vlastníckeho práva, aby bola podradená pod reštitučnú legislatívu. Navrhli preto určiť, že navrhovatelia sú vlastníkmi nehnuteľností a tieto nehnuteľnosti sú predmetom dedičského konania, alebo alternatívne navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v konaní bolo preukázané, že vlastníctvo k parc. č. XXXX nadobudol Československý štát na základe výroku rozsudku Ľudového súdu v Piešťanoch sp. zn. T 86/57 z 9.4.1953 o prepadnutí majetku A. R.. Tento rozsudok bol Najvyšším súdom z 18.3.1970 zrušený, A. R. boli v súlade so vrátené nehnuteľnosti, ktoré mohli tvoriť jeho osobné vlastníctvo, ale parc. č. XXXX ako nehnuteľnosť, ktorá nemohla tvoriť osobné vlastníctvo mu nebola vrátená, že nárok na vrátenie parc. č. XXXX mohol uplatniť podľa , ale svoj nárok v lehotách a spôsobom, ktorý zákon upravoval, neuplatnil. LV č. XXX, na ktorý sa pôvodný navrhovateľ odvoláva nie je listinou, ktorá by jeho vlastnícke právo k parc. č. XXXX preukazovala, pretože vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydaným podľa zák. č. 229/91 Zb. sa na LV mohlo zapísať iba na základe rozhodnutí v zákone vymenovaných a to dohody schválenej pozemkovým úradom formou rozhodnutia alebo rozhodnutím pozemkového úradu o vlastníctve alebo rozhodnutím súdu. Žiadna takáto listina katastrálnemu úradu predložená nebola. Z geometrického plánu zo dňa 15.11.1999 na oddelenie pozemku parc. č. XXXX/X, X, X, X, XX, XX vyplýva z časti výkazu výmer doterajší stav uvedená výmera 20.371 m2, ak sa od nej odpočíta výmera 442 m2 (Váh) zostane 19.927 m2, ktorá predstavuje novoutvorené parcely. Z podrobného výkazu výmer je zrejmé, že novoutvorené parcely v tejto výmere 19.927 m2 nevznikli iba z parc. č. XXXX o výmere 6193 m2, ale z parciel o výmere 20.371 m2 a preto tvrdenie uvedené v odvolaní je nepravdivé. Všetky novoutvorené parcely previedol ich vlastník SPF do vlastníctva E. G. zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva v rámci vyporiadania jej reštitučných nárokov a boli zapísané na LV č. XXXX. Všetky novoutvorené parcely tvoriace vlastníctvo E. G. kúpnou zmluvou odpredala spoločnosti Agentúra TEMIS s.r.o., teda odporcovi. Na LV č. XXXX kataster zapísal i stavby, ktoré odporca vlastnil v kat. úz. F. od roku 1996. Návrh o určenie vlastníctva bol podaný pôvodným navrhovateľom v roku 2000 vzhľadom na to, že právny zástupca navrhovateľov Dr. A. nepredložil súdu doklady, na ktoré sa navrhovateľ odvolával, nastali v konaní prieťahy. Odporca sa preto v roku 2006 rozhodol pozemky vedené pod parc. č. XXXX/X, X, XX, XX vo výmere 6.193 m2, ktoré sa nachádzali na mieste pôvodnej pozemnoknižnej parc. č. XXXX a boli predmetom súdneho konania ponechať vo svojom vlastníctve, parc. č. XXXX/X a X ako pozemky nesporné previesť do novovytvorenej obchodnej spoločnosti SIMET s.r.o.. V geometrickom pláne z roku 1999 je presne uvedená parc. č. XXXX s presnou výmerou 6193 m2 a uvedením pozemnoknižnej vložky č. 917. V tejto pozemnoknižnej vložke bolo i v roku 1999 nezmenene zapísané vlastníctvo štátu a preto SPF ako vlastník bol oprávnený uzavrieť zmluvu o bezodplatnom prevode s E. G.. Tvrdeniu, že rozsudok bol príslušným súdom na Geodéziu š.p. zaslaný až v roku 1993 je potrebné uviesť, že rozsudok nebol takou verejnou listinou, na základe ktorej by vlastníctvo A. R. mohlo byť zapísané. V roku 1999 nebola na LV č. XXX zapísaná v časti A majetková podstata parc. č. XXXX. V predtlači geometrického plánu v doterajšom stave je kolónka, kde sa zapisovali podľa právneho stavu existujúce LV, prázdna, keďže na LV č. XXX v časti A parc. č. XXXX nebola zapísaná, rovnako ako na výpise LV z roku 2000 a 2009. Doklady, na základe ktorých bol vydaný LV č. XXX - položka zmien 12/91 nie sú takými verejnými listinami na základe ktorých mohlo byť vlastníctvo A. R. k parc. č. XXXX zapísané. V údajoch katastra v roku 1999 parc. č. XXXX ako vlastníctvo A. R. zapísaná nebola. Bola zapísaná v PKV 917 a ako vlastník tam bol uvedený Československý štát. Rozsudok bol síce verejnou listinou, ale nie takou, na základe ktorej

by sa mohlo zapísať vlastníctvo A. R. k parc. č. 2324 pôda vo výmere 6.153 m2, pretože podľa sa nehnuteľnosti, ktoré nemohli tvoriť osobné vlastníctvo nevydávali. Takéto nehnuteľnosti pokiaľ išlo o pôdu sa vydávali na základe zák. č. 229/91 Zb. v lehotách a spôsobom, ktoré zákon uvádzal. List vlastníctva preukazuje vlastníctvo k určitej nehnuteľnosti pokiaľ nie je preukázaný opak s tým, že A. R. tvrdil, že na základe LV č. XXX je vlastníkom parc. č. XXXX, súd skúmal pravdivosť tohto tvrdenia. Dokazovaním bolo preukázané, že vlastníkom parc. č. XXXX sa A. R. nemohol v roku 1991 stať na základe dokladov, ktoré boli podkladom pre vznik LV č. XXX. Preto tento LV nepreukazuje vlastníctvo A. R. a súd preto žalobu o určenie vlastníctva k parc. č. XXXX o výmere 6.193 m2 zamietol. Pôvodný navrhovateľ bol vedený ako vlastník na LV č. XXX, nebola však na tomto LV uvedená parc. č. XXXX. Prípady, keď sa niekto domnieval, že má vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré mu boli odňaté v rokoch 1948 až 1989 a preto si nárok na ich vydanie neuplatnil podľa reštitučných zákonov alebo sa v súdnom konaní jeho vlastnícke právo nepreukázalo, neboli ojedinelé. Ak však zápis vlastníckeho práva alebo listina na základe ktorej sa vlastníctvo preukazovalo, neboli v súlade s platnými predpismi, vlastnícke právo nemohlo vzniknúť a súdy určovacie žaloby zamietali. Poukázal na súdnu prax a to na rozhodnutie NS SR č. a rozsudok NS ČR R NsC 336/2001. Odporca nadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy od vlastníčky E. G., na ktorú boli tieto nehnuteľnosti prevedené platným právnym úkonom. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny, v dôsledku čoho vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelom V. R., pôvodnom navrhovateľovi.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Správny bol postup súdu prvého stupňa, keď návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol. Správne súd prvého stupňa vyhodnotil všetky listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise a po ich vyhodnotení dospel k správnym skutkovým zisteniam, teda správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že pôvodný navrhovateľ bol zbavený vlastníckeho práva k parc. č. XXXX v kat. úz. F. na základe odsúdenia Ľudového súdu v Piešťanoch pre trestný čin ohrozovania jednotného hospodárskeho plánu podľa , t.j. bol vlastníctva zbavený v dobe, ktorá je predmetom úpravy o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Správne skonštatoval, že tento reštitučný predpis je k všeobecným predpisom vo vzťahu špeciality, takže právny vzťah sa mal riešiť podľa špeciálnej právnej úpravy a nie je možné uplatniť si nárok na ochranu vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov ( obč. zák. ). Odvolací súd nepovažoval za relevantné tvrdenie pôvodného navrhovateľa, že si bol istý, že je vlastníkom nehnuteľnosti, keďže bol zapísaný na LV č. XXX ako vlastník. Odvolací súd má za to, že z LV č. XXX nevyplýva, že by bol pôvodný navrhovateľ vedený ako vlastník parc. č. XXXX, nakoľko tento list vlastníctva bol bez uvedenia konkrétnej parcely v majetkovej podstate. Navyše pôvodnému navrhovateľovi bolo oznámené Ministerstvom SSR, že predmetná nehnuteľnosť mu nebude vydaná a vrátená napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 18.3.1970 a to z dôvodu, že nemohla byť uvedená parcela v tom čase v osobnom vlastníctve. Neboli mu okrem tejto parcely vrátené aj iné nehnuteľnosti, takže navrhovateľovi nič nebránilo uplatniť si svoj nárok v rámci reštitučného konania, čo však neurobil, v dôsledku čoho nie je možné uplatňovať si v súčasnosti nárok žalobou o určenie vlastníckeho práva. Odvolatelia navyše

v odvolaní neuviedli žiadne nové, relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté podľa súdom prvého stupňa.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.