Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 647/2013
PDF · 105.93 KB
No categories available
I. ÚS 647/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť P. J., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. P., Ž., ktorou
namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 182/2010
a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. J. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2013
doručená sťažnosť P. J. (ďalej len sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 C 182/2010.
Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil tým, že 23. novembra 2010 podal na okresnom
súde žalobu o zaplatenie sumy 9 188,07 € s príslušenstvom proti žalovanej spoločnosti
A., a. s., ktorou sa domáhal zaplatenia denného úrazového odškodného od 28. júla 2009
do 8. júla 2010 z uzatvoreného poistenia.
Predmetný súdny spor trvá viac ako 2,5 roka a do dnešného dňa nebolo vydané
žiadne meritórne rozhodnutie vo veci samej. Preto je sťažovateľ toho názoru, že zo strany
okresného súdu dochádza k neúmerným súdnym prieťahom v prerokovávanej veci a práve
z tohto dôvodu podal ústavnú sťažnosť, ktorou žiada vysloviť, že jeho základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na verejné prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené,
a to aj napriek tomu, že predsedníčke okresného súdu podal na prieťahy v konaní 10. apríla
2013 sťažnosť, na ktorú mu odpovedala listom zo 6. mája 2013. V odpovedi predsedníčka
súdu skonštatovala, že konanie v predmetnej veci je poznačené prieťahmi a že pre účely
zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní pristúpila k priebežnému sledovaniu veci
až do jej právoplatného skončenia.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo
slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných
predpisov.
Sťažovateľ môže na ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
využiť a podať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu v súlade
so zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania,
alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva
na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti
súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy
pri výkone súdnictva.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia sťažnosti
na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.
Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu
a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou
(m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu,
ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa
zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní sťažovateľ doručil
predsedníčke okresného súdu 10. apríla 2013, teda krátky čas pred podaním sťažnosti
na ústavnom súde (3. júla 2013); uvedená skutočnosť bráni sama osebe zabezpečiť
vykonanie účinných prostriedkov nápravy v krátkom čase.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nesplnil podmienku
prípustnosti sťažnosti vyžadovanú § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Z obsahu sťažnosti taktiež vyplýva, že možnosť existencie prieťahov v súdnom
konaní signalizuje predovšetkým obdobie od 24. januára 2012, t. j. od konania prvého
nariadeného pojednávania, do 25. apríla 2013, t. j. do dňa nariadenia znaleckého
dokazovania v konaní, počas ktorého neboli vykonané zo strany súdu žiadne procesné
úkony.
K tejto skutočnosti však ústavný súd v zhode so svojou doterajšou judikatúrou
poznamenáva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02,
III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04). Ak ústavný súd
dospeje k záveru, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné posúdiť ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevysloví porušenie základného
práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03, III. ÚS 52/05)
alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 27/02,
III. ÚS 199/02, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04, III. ÚS 252/05).
Na základe uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde sťažnosť odmietol považujúc ju za zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd však pripomína, že prípadne dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného
súdu, respektíve iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré
by boli v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného
konania a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde. Dlhšie obdobie
(táto otázka závisí od povahy veci) by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania
zbytočných prieťahov v súdnom konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. októbra 2013