Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 626/2013
PDF · 85.21 KB
No categories available
II. ÚS 626/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., zastúpenej A., s. r. o., vo veci
namietaného porušenia čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako
aj čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 6 CoE 22/2012-46 z 29. februára 2012
a uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 12 Er 1671/2006-22 z 12. januára 2012
a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája
2012 doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej
komplikovane štruktúrovanom petite navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej
základných práv zaručených v čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a v čl. 1 ods. 1 Dodatkového
protokolu k dohovoru uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k.
6 CoE 22/2012-46 z 29. februára 2012 a jeho postupom v tomto konaní, ako aj uznesením
Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) č. k. 12 Er 1671/2006-22
z 12. januára 2012 a jeho postupom v tomto konaní, aby obidve uznesenia zrušil a aby jej
priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 600 € a náhradu trov konania.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka viedla exekúciu proti
svojej dlžníčke na vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere z 26. januára 2005, a to na
základe exekučne vykonateľnej notárskej zápisnice [§ 41 ods. 2 písm. c) Exekučného
poriadku] spísanej 11. septembra 2005, ktorú za povinnú dlžníčku podpísal advokát, ktorého
splnomocnenie bolo predtlačené v tlačive zmluvy o úvere pripravenom sťažovateľkou
(oprávnenou veriteľkou). Napriek tomu, že okresný súd najskôr poverenie na vykonanie
exekúcie vydal, neskôr exekúciu napadnutým uznesením z 12. januára 2012 vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku], pretože
splnomocnenie udelené týmto spôsobom bolo podľa neho neplatným právnym úkonom pre
rozpor záujmov zastúpenej dlžníčky a advokáta. Tým dlžníčka pri spísaní notárskej
zápisnice (vyhlásení o vykonateľnosti) nebola riadne zastúpená, v dôsledku čoho táto
zápisnica nespĺňa náležitosti exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného
poriadku. Na odvolanie sťažovateľky krajský súd toto uznesenie potvrdil.
2. Proti tomuto uzneseniu smeruje sťažnosť sťažovateľky, v ktorej podstate namieta,
že okresný súd nemal právomoc v exekúcii preskúmať notársku zápisnicu spôsobom, akým
to urobil, že sa tak mohlo stať len prostriedkami upravenými v Notárskom poriadku
a okresný súd bol zápisnicou viazaný. Jeho výklad Exekučného poriadku je podľa
sťažovateľky ústavne nekonformný. Ďalej ju okresný súd diskriminoval, keď preskúmal
notársku zápisnicu ex offo (bez návrhu). Sťažovateľka podľa svojich tvrdení nemala
možnosť vyjadriť sa k príprave rozhodnutia okresného súdu, navrhnúť dôkazy, okresný súd
ani dokazovanie nevykonal. Tým okresný súd konal v rozpore s platnými zákonmi, hoci
nimi bol podľa čl. 144 ods. 1 ústavy viazaný. Krajský súd napriek tomu toto uznesenie
potvrdil.
3. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že táto je z podstatnej
časti takmer doslovne totožná s celým radom sťažností, ktoré sťažovateľka neustále
adresuje ústavnému súdu a o ktorých ústavný súd už nespočetnekrát rozhodol. Z posledného
obdobia možno vybrať uznesenia sp. zn. I. ÚS 500/2013 a sp. zn. I. ÚS 506/2013, ktoré sa
tiež týkali uznesení okresného súdu, a ďalej sp. zn. I. ÚS 434/2013 až sp. zn.
I. ÚS 441/2013, sp. zn. III. ÚS 380/2013, sp. zn. III. ÚS 395/2013, sp. zn. IV. ÚS 538/2013.
Aj II. senát odmietol podobne znejúce sťažnosti, napr. uznesením sp. zn. II. ÚS 39/2013,
v ktorom taktiež odkázal na ďalšiu prejudikatúru v podobných veciach naprieč všetkými
senátmi. Ani v prerokúvanej sťažnosti sťažovateľka nepredstavuje nič, čo by ju zmysluplne
odlišovalo od ostatných sťažností, ktoré ústavný súd citovanými uzneseniami odmietol.
4. Vzhľadom na to ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov sťažnosť, pokiaľ
smerovala proti postupu a uzneseniu okresného súdu, odmietol pre nedostatok právomoci
ústavného súdu. V časti týkajúcej sa postupu a uznesenia krajského súdu ju odmietol ako
zjavne neopodstatnenú.
5. Pokiaľ ide o dôvody odmietnutia, odkazuje ústavný súd na dôvody uvedené
v uzneseniach citovaných v bode 3. Na možnosť neodôvodňovať svoje uznesenia
podrobnejšie pritom sťažovateľku už upozornil (II. ÚS 39/2013).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2013