Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 434/2013
PDF · 154.23 KB
No categories available
I. ÚS 434/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. P., R., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., K., vo
veci namietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Rožňava v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 246/2012 a jeho uznesením
č. k. 9 Er 246/2012-81 z 20. marca 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. P. o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2013
doručená sťažnosť Ing. J. P., R. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M.
S., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 9 Er 246/2012 a jeho uznesením č. k. 9 Er 246/2012-81 z 20. marca
2013 (ďalej len „uznesenie okresného súdu z 20. marca 2013“).
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:
«Sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Rožňava, č. k. 9 C/54/2010-106, zo dňa
27. 08. 2010 zaviazaný prispievať na výživu maloletej dcéry S. po 200,- Eur mesačne a na
maloletého syna Samuela po 200,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do
rúk matky. Z dôvodu omeškania sťažovateľa s úhradou výživného v mesiaci február 2012,
kedy sťažovateľ vopred informoval matku maloletých detí, že výživné uhradí s omeškaním (s
omeškaním dvoch až siedmych dní). V mesiaci február 2012 sťažovateľ uhradil výživné v
celkovej výške 400,- Eur v dvoch splátkach, dňa 17. februára 2012 sťažovateľ uhradil sumu
150,- Eur a dňa 22. februára 2012 sumu 250,- Eur.
Porušovateľ vydal dňa 14. 03. 2012 poverenie na vykonanie exekúcie... na vymoženie
uloženej povinnosti sťažovateľa zaplatiť bežné výživné v celkovej výške 400,- Eur na výživu
oprávnených počnúc od 15. 02. 2012 do budúcna, poverenému exekútorovi JUDr. M. Z...
Sťažovateľ podal u súdneho exekútora dňa 13. 04. 2012 námietky proti trovám
exekúcie a dňa 23. 04. 2012 námietky proti exekúcii. V oboch podaniach sťažovateľ
akcentoval neprípustnosť exekúcie, z dôvodu, že sťažovateľ uspokojil všetky nároky
oprávnených ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a nemožnosť vzniku trov
exekúcie, z dôvodu, že súdny exekútor v čase do vydania poverenia na vykonanie exekúcie
nevykonával exekučnú činnosť.
Porušovateľ uznesením, vydaným pod č. k. 9 Er/246/2012-81, zo dňa 20. 03. 2013...
rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, námietky povinného
proti trovám exekúcie zamietol...
Prvým výrokom Napadnutého rozhodnutia porušovateľ rozhodol o neprípustnosti
exekúcie a jej zastavení a druhým výrokom o zamietnutí námietok proti trovám exekúcie.
Výrok o trovách exekúcie však v Napadnutom rozhodnutí absentuje.
Podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činností (Exekučný poriadok)... „ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.“. V odôvodnení Napadnutého rozhodnutia (strana 5)
porušovateľ uvádza, „O trovách exekúcie rozhodne súd v zmysle § 151 ods. 3 OSP
samostatným uznesením.“. Rozhodnutie porušovateľa o tom, že o trovách konania rozhodne
po právoplatnosti Napadnutého rozhodnutia, sa vo výrokovej časti Napadnutého
rozhodnutia nenachádza. Porušovateľ sa o rozhodovaní po právoplatnosti Napadnutého
rozhodnutia zmieňuje len v odôvodnení Napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho možno
prijať záver, že o trovách konania nebolo rozhodnuté a nebolo ani... rozhodnuté,
že sa o nich rozhodne po právoplatnosti Napadnutého rozhodnutia. Sťažovateľ má ta to,
že v Napadnutom rozhodnutí chýba akýkoľvek výrok o trovách exekučného konania.
Skutočnosť, že v Napadnutom rozhodnutí chýba výrok o trovách exekúcie v zmysle
ustanovenia § 200 ods. 2, prípadne výrok o tom, že o trovách exekúcie sa rozhodne
po právoplatnosti Napadnutého rozhodnutia, je podľa názoru sťažovateľa, možné napraviť
len príkazom Ústavného sudu rozhodnúť o trovách exekúcie v konaní vedenom
pod sp. zn. 9Er/246/2012.
Bez ohľadu na vyššie uvedené, sťažovateľ namieta aj výrok Napadnutého
rozhodnutia, ktorým porušovateľ rozhodol o zamietnutí námietok proti trovám exekúcie.
Takéto rozhodnutie popiera podstatu a účel ustanovení § 47 ods. 3 druhá veta Exekučného
poriadku, podľa ktorých ,,do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však
exekútor nárok iba na odmenu sa spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok
na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov“...
V odôvodnení Napadnutého rozhodnutia porušovateľ neposkytol jedinú relevantnú
odpoveď na sťažovateľom nastolené otázky týkajúce sa nedôvodnosti vyčíslenia trov
exekúcie, zo strany súdneho exekútora...»
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo Ing. J. P. na súdnu a inú právnu ochranu, zaručeného čl. 46 ods. 1
Ústavy, právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a
základné právo zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy, postupom a rozhodnutím Okresného súdu
Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 9Er/246/2012, porušené bolo.
Okresnému súdu Rožňava prikazuje rozhodnúť o trovách exekúcie vedenej
pod sp. zn. 9Er/246/2012.
Uznesenie Okresného súdu Rožňava, č. k. 9Er/246/2012-81, zo dňa 20. 03. 2013,
v časti výroku ktorým boli námietky povinného proti trovám exekúcie zamietnuté, zrušuje
a vec vracia Okresnému súdu Rožňava na ďalšie konanie.
Ing. J. P., priznáva náhradu trov právneho zastúpenia advokátom, ktorú je Okresný
súd Rožňava povinný zaplatiť, na účet právneho zástupcu Ing. Juraja Pápaya, do jedného
mesiaca od právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na ochranu vlastníctva podľa
čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 246/2012 a jeho uznesením
z 20. marca 2013.
Sťažovateľ je účastníkom exekučného konania vedeného okresným súdom pod
sp. zn. 9 Er 246/2012 v postavení povinného. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie
podal námietky proti exekúcii i trovám exekúcie a namietal, že v exekúcii vymáhané
pohľadávky titulom výživného na maloleté deti boli uhradené ešte pred vydaním poverenia
súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Okresný súd posúdil námietky sťažovateľa
proti exekúcii ako návrh na zastavenie exekúcie a uznesením z 20. marca 2013 rozhodol, že
takto „exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje“, a vo svojom druhom
výroku rozhodol o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii.
Sťažovateľ vidí porušenie ním označených práv v tom, že okresný súd žiadnym
spôsobom nerozhodol o trovách exekúcie, resp. nerozhodol ani o tom, že o trovách exekúcie
rozhodne samostatným uznesením. Ďalšia sťažnostná námietka sťažovateľa smeruje proti
výroku uznesenia okresného súdu z 20. marca 2013 o zamietnutí námietok sťažovateľa
proti exekúcii.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,
že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto
je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc
všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže
domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným
(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci
na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Ústavný súd konštatuje, že proti uzneseniu okresného súdu z 20. marca 2013 v časti
jeho výroku o zamietnutí námietok sťažovateľa proti trovám exekúcie bol prípustný riadny
opravný prostriedok – odvolanie. Pokiaľ sťažovateľ vidí porušenie ním označených práv
aj v absencii výroku v uznesení okresného súdu z 20. marca 2013 o trovách exekučného
konania (či už v podobe meritórneho rozhodnutia o trovách, resp. rozhodnutia, že o trovách
rozhodne okresný súd samostatným uznesením), takýto ním tvrdený nedostatok
namietaného uznesenia patrí prioritne do prieskumnej právomoci odvolacieho súdu
a sťažovateľ mal možnosť tieto svoje výhrady proti postupu a uzneseniu okresného súdu
namietať v prípustnom odvolaní.
Sťažovateľ teda mal v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný
prostriedok na ochranu svojich práv, ktoré mali byť napadnutým uznesením okresného súdu
a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu podľa jeho názoru porušené. Vzhľadom
na uvedené je vylúčená právomoc ústavného súdu na preskúmanie sťažovateľom
namietaného porušenia jeho práv týmto uznesením okresného súdu.
Ústavný súd preto už pri ich predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej
prerokovanie.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa v celosti sa ústavný súd ďalšími
nárokmi sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. júla 2013