Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 437/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti V., s. r. o., P., zastúpenej advokátskou

kanceláriou J., s. r. o., P., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. R. K., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti V., s. r. o., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

o návrhu na zmenu účastníka konania z 12. septembra 2011 vedenom pod sp. zn. 39 Er

587/99 p o r u š e n é b o l o .

2. Obchodnej spoločnosti V., s. r. o., finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti V.,

s. r. o., trovy konania v sume 331,12 € (slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov) na

účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. R. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. z 10. septembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti V., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 39

Er 587/99, ktorým nerozhodol viac ako 22 mesiacov o návrhu sťažovateľky na „pripustenie

zmeny účastníkov konania na strane oprávneného“.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. Spr. 3755/2013 zo 16. októbra 2013 doručeným ústavnému súdu

28. októbra 2013, v ktorom uviedol: „Skutkové okolnosti uvedené v ústavnej sťažnosti

sťažovateľa nenamietame. Dňa 03. 10. 2011 bol Okresnému súdu Bratislava III doručený

návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania na strane oprávneného, keď namiesto

oprávneného S., a. s... má ďalej vystupovať na strane oprávneného obchodná spoločnosť V.,

s. r. o. O tomto procesnom návrhu bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 09. 09. 2013. Okresný

súd Bratislava III t. č. eviduje cca 60 000 živých exekučných konaní, ktoré je potrebné

rozhodnúť rádovo asi o 5 000 procesných rozhodnutí. Vzhľadom na množstvo evidovaných

exekučných vecí ako i množstvo vydávaných procesných rozhodnutí došlo v tomto smere k

prieťahom v konaní, keď o návrhu na zámenu účastníkov bolo rozhodnuté cca 23 mesiacov

po podaní návrhu. Prieťah v konaní bol odstránený vydaním procesného rozhodnutia.

Napriek tejto skutočnosti mám za to, že postavenie sťažovateľa v tomto konaní vo vzťahu k

reálnemu výkonu exekúcie nebolo neistým a to z pohľadu dĺžky rozhodovania o zmene

účastníkov na strane oprávneného, nakoľko do právoplatného rozhodnutia o tejto zmene

táto skutočnosť nebráni pokračovaniu exekučného konania a v prípade, že by bez vydania

tohto procesného rozhodnutia došlo k uspokojeniu nároku oprávneného, ktorým bola S.,

a. s., tak zároveň je uspokojený aj nárok oprávneného V., s. r. o. na základe zmluvy o

postúpení pohľadávky. Z uvedeného dôvodu namietam priznanie finančného

zadosťučinenia, keď napriek vzniknutým prieťahom priznanie takéhoto finančného

zadosťučinenia v tomto prípade nie je odôvodnené. Požadovaný nárok z titulu morálneho

zadosťučinenia viac ako trojnásobne prekračuje vymáhanú istinu.“

Rovnakú skutočnosť, čo sa týka rozhodnutia okresného súdu, zistil aj ústavný súd

z obsahu sťažnosti a jej príloh, súdneho spisu a z vyjadrení účastníkov.

Právny zástupca sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním

doručeným ústavnému súdu 11. novembra 2013, v ktorom okrem iného uviedol:

„Najmä konštatujeme, že prieťah v konaní do dnešného dňa nebol odstránený.

Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09. 09. 2013, č. k. -35,

síce došlo k pripusteniu zmeny účastníka konania na strane oprávneného, toto uznesenie

však doposiaľ nie je právoplatné, teda stále nie sme účastníkmi exekučného konania

(právoplatnosť uznesenia bola zisťovaná telefonicky na Okresnom súde Bratislava III dňa

06. 11. 2013). Nemôžeme teda doposiaľ vykonávať procesné práva oprávneného

v exekučnom konaní.

Nemožnosť realizácie týchto práv pritom nie je zanedbateľná. Oprávnený totiž svojou

procesnou aktivitou môže do značnej miery prispieť k včasnejšiemu uspokojeniu právneho

nároku vyplývajúceho z exekučného titulu. Napríklad realizáciou práva nahliadať do spisov

môže oprávnený reálne kontrolovať tak činnosť súdneho exekútora ako aj exekučného súdu

a pri ich nečinnosti voliť právne dostupné prostriedky nápravy (napríklad podať návrh

na zmenu exekútora).

V posudzovanej veci sme v dôsledku nemožnosti realizácie našich procesných práv

okrem iného nemohli zistiť, čo je príčinou, že počas viac ako 14 rokov od začatia

exekučného konania nedošlo k vymoženiu pohľadávky a nemohli sme na tieto príčiny

reagovať zodpovedajúcim spôsobom, či už procesnými úkonmi, hmotnoprávnymi úkonmi

alebo iným konaním smerujúcim k uspokojeniu našej pohľadávky.

Najmä sme nemohli zistiť, že súdny exekútor od počiatku nemôže vo veci plne

realizovať všetky oprávnenia vyplývajúce z Exekučného poriadku, pretože povinný v 4. rade

podal dňa 16. 08. 1999 námietky proti exekúcii, o ktorých porušovateľ rozhodol až

uznesením zo dňa 16. 09. 2013, č. k. -36, teda po viac ako 14 rokoch od ich

podania. Ani v súčasnosti nemôže exekútor vo veci riadne konať, keď uznesenie o

zamietnutí námietok nie je doposiaľ právoplatné.

Naše právne postavenie bolo počas rozhodovania o návrhu na zmenu účastníka

konania neisté a je neisté doposiaľ, keďže nie sme účastníkom exekučného konania

(uznesenie o pripustení zmeny nie je doposiaľ právoplatné). Porušovateľ totiž pri

rozhodovaní o podanom návrhu na zmenu účastníka konania musel z úradnej povinnosti

posudzovať splnenie zákonných podmienok na pripustenie zmeny a teoreticky prichádzalo

do úvahy i rozhodnutie o nepripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného.

V súčasnosti povinní môžu predmetné uznesenie napadnúť odvolaním, teda stav právnej

neistoty naďalej pretrváva.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva zaručeného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a práva podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety

dohovoru, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote

prejednaná súdom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a podľa dohovoru vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom

a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno

dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis ,

, ).

Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou už vyslovil, že právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon

rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. ), keďže nútený

výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je

súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa (,

), pričom v takéto konania z povinnosti súdov konať bez

zbytočných prieťahov nevyníma.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k namietanému porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Tieto tri

kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva.

1. Pri posúdení veci podľa prvého kritéria ústavný súd z priebehu posudzovaného

konania nezistil také osobité okolnosti prípadu, ktoré by poukazovali na právnu alebo

skutkovú zložitosť namietaného exekučného konania, v ktorom okresný súd nerozhodol

o návrhu na pristúpenie zmeny účastníka na strane oprávneného.

2. Správanie sťažovateľky je druhým kritériom, pomocou ktorého ústavný súd

zisťuje existenciu zbytočných prieťahov v konaní. Sťažovateľka sa domáha v exekučnom

konaní vstupu do konania namiesto súčasného oprávneného, ktorý jej postúpil pohľadávku

na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky. Ústavný súd konštatoval, že správanie

sťažovateľky nebolo príčinou namietanej dĺžky konania.

3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v namietanom konaní, bol postup okresného súdu.

V postupe okresného súdu ústavný súd zistil jeho nečinnosť od podania návrhu

sťažovateľky „na zmenu účastníka konania“, t. j. od 3. októbra 2011 až do 9. septembra

2013, keď pripustil zmenu oprávneného.

Na základe toho ústavný súd konštatuje existenciu zbytočných prieťahov v konaní

okresného súdu počas uvedeného obdobia.

Tvrdenie predsedu okresného súdu o jeho personálnom poddimenzovaní nie je

možné vziať do úvahy. V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru

platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho

nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (). Námietka

nedostatočného personálneho obsadenia súdu a vo väzbe na to neprimeraného zaťaženia

sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované

inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka,

ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov podľa .

Uvedené skutočnosti vyúsťujú do záveru, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli.

III.

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa

ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo

slobody porušil, vo veci konal. V zmysle ak

ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu

porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

Keďže okresný súd 9. septembra 2013 rozhodol o návrhu sťažovateľky, stratila jej

sťažnosť opodstatnenosť. Z toho dôvodu neprikázal konať okresnému súdu, ako to

požadovala v petite svojej sťažnosti.

Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

1 000 €.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa má primerané finančné zadosťučinenie

povahu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu ( ).

Ústavný súd vzal pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia do úvahy

najmä to, že okresný súd o jej návrhu na zmenu oprávneného rozhodol 9. septembra 2013,

teda v čase konania pred ústavným súdom, čo považoval vzhľadom na intenzitu porušenia

jej základného práva podľa a dohovoru za dostatočný

prostriedok nápravy v danej veci.

Ústavný súd preto sťažovateľke finančné zadosťučinenie nepriznal.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľky trovy konania vyčíslil sumou

331,12 € za dva úkony právnej služby a vo vyjadrení k stanovisku okresného súdu si

uplatnil trovy za tri úkony právnej služby v celkovej sume 496, 69 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená suma za dva

úkony je totožná so sumou vypočítanou ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto trovy právneho

zastúpenia boli priznané v požadovanej sume (bod 3 výroku nálezu) za dva úkony právnej

služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti), 2 x režijný paušál a k tomu

20 % DPH.

Za tretí úkon - vyjadrenie sťažovateľky zo 7. novembra 2013 ústavný súd trovy

konania nepriznal, pretože v ňom neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by prispeli

k objasneniu veci.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2013