Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 14/2013

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. novembra 2013

v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Milana Ľalíka, Marianny Mochnáčovej,

Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o návrhu Okresného súdu Bratislava I na začatie

konania o vyslovenie nesúladu ustanovenia a

o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) účinného od 15. apríla

2005 do 31. marca 2008 a ustanovenia § 2 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 v časti v oblasti

pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov,

o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) účinného od 1. apríla

2008 s čl. 2 Dohovoru o diskriminácii (zamestnaní a povolaní) č. 111 uverejneného

v Zbierke takto

rozhodol:

Návrh Okresného súdu Bratislava I o d m i e t a ako podaný zjavne neoprávnenou

osobou.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 11. februára

2013 doručený návrh Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo

„navrhovateľ“), zastúpeného JUDr. H. H., sudkyňou vo veci vedenej pod sp. zn.

, na začatie konania o nesúlade ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 písm. b) zákona

č. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred

diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) (ďalej

len „antidiskriminačný zákon“) účinného od 15. apríla 2005 do 31. marca 2008

a ustanovenia § 2 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 v časti v oblasti pracovnoprávnych

a obdobných právnych vzťahov, o rovnakom

zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) účinného od 1. apríla 2008 s čl. 2 Dohovoru

o diskriminácii (zamestnaní a povolaní) č. 111 uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky pod č. (ďalej len „dohovor č. 111“).

2. Z návrhu vyplýva, že pred okresným súdom sa pod sp. zn.

na základe žaloby žalobkyne JUDr. M. J. podanej 30. decembra 2008, vedie konanie proti

Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné

námestie 13, Bratislava (ďalej aj „žalovaná“) a Krajskému súdu v Bratislave, Záhradnícka

10, Bratislava (ďalej aj „žalovaný“), kde sa žalobkyňa po pripustení zmeny návrhu domáha

určenia, že „... odmeňovanie žalobkyne uskutočňované podľa § 66 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov, v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa

citovaného je v rozpore so zásadou

rovnakého zaobchádzania...“, a súčasne požaduje, aby súd zaviazal žalovanú a žalovaného

,,... zaplatiť žalobkyni sumu 199 524 EUR s úrokom z omeškania 0,28 EUR denne

od 20. mája 2009 do zaplatenia a náhradu trov konania, všetko do troch dní od

právoplatnosti rozsudku“.

3. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa je sudkyňou Krajského súdu v Bratislave,

pričom sudcovia Špeciálneho súdu od účinnosti , ktorým sa mení

a dopĺňa o trestnom konaní súdnom () v znení

neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým došlo k novelizácii

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, poberajú funkčný príplatok za výkon funkcie sudcu

Špeciálneho súdu, ktorého výška zodpovedá šesťnásobku priemernej nominálnej mesačnej

mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Žalobkyňa namieta, že rozdiel

v odmeňovaní sudcov je protiústavný, keďže rovnaké ústavné postavenie sudcov

neodôvodňuje ich diferencované odmeňovanie, v dôsledku čoho má predmetný príplatok

pre sudcov Špeciálneho súdu diskriminačný charakter. Ďalej namieta, že ,,... v príčinnej

súvislosti s nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania v rámci odmeňovania (§ 9 ods. 2

antidiskriminačného zákona) sa v spoločnosti znížila moja vážnosť a dôstojnosť, lebo

vo všeobecnosti vzniká dojem, ako keby sudcovia špeciálneho súdu boli odborne kvalitnejší,

ako keby mali iné výnimočnejšie vzdelania a prax ako mám ja. Na druhej strane tiež vzniká

dojem, ako keby veci, na rozhodovaní ktorých som sa podieľala, neboli rozhodnuté

s dostatočnou odbornosťou.“.

4. Okresný súd uznesením z 27. júla 2012 v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby

zastavil konanie proti Slovenskej republike, zastúpenej Národnou radou Slovenskej

republiky, pripustil zmenu návrhu (bod 2 odôvodnenia tohto uznesenia) a zároveň podľa

druhej vety (ďalej aj „OSP“) prerušil

konanie a vec postúpil ústavnému súdu s odôvodnením, že rozhodnutie súdu závisí

od otázky, ktorú nie je oprávnený riešiť, pretože všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka

veci, je v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

5. Okresný súd namieta nesúlad týchto ustanovení antidiskriminačného zákona

s dohovorom č. 111:

,,Podľa § 6 ods. 1 antidiskriminačného zákona účinného od 15.6.2005 do 31.3.2008

v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch,

obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje

diskriminácia osôb z dôvodu ich pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového

pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo

sexuálnej orientácie.

Podľa § 6 ods. 2 písm. b) antidiskriminačného zákona účinného od 15.6.2005

do 31.3.2008 zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení

s právami fyzických osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach výkonu

zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania.

Podľa § 2 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona účinného

od 1.4.2008 dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie

z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti

alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského

stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného

alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Každý je povinný

dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných

právnych vzťahov.

Podľa § 6 ods. 1 antidiskriminačného zákona účinného od 1.4.2008 v súlade

so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných

právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb

z dôvodov podľa § 2 ods. 1.

Podľa Dohovoru č. 111 uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom

každý členský štát, pre ktorý je tento Dohovor v účinnosti, sa zaväzuje vyhlásiť a vykonávať

vnútroštátnu politiku zameranú na presadzovanie rovnosti príležitosti a zaobchádzania

v zamestnaní a povolaní metódami primeranými vnútroštátnym podmienkam a zvyklostiam

tak, aby sa odstránila akákoľvek diskriminácia v tomto smere.“

6. Návrh na začatie konania okresný súd v podstatnom odôvodnil takto:

,,V prejednávanej veci je potrebné aplikovať § 6 ods.1, § 6 ods. 2 písm. b)

o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane

pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (antidiskriminačný zákon)

účinný od 15.6.2005 do 31.3.2008 (v iných veciach od 15.4.2005) a § 2 ods. 1 v spojení

s § 3 ods. 1 v časti v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, § 6 ods. 1,

o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane

pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)

účinný od 1.4.2008, keďže navrhovateľka v návrhu tvrdí, že bola diskriminovaná

a nemajetkovú ujmu si uplatňuje za rok 2005 až 2008.

Podľa článku 2 Dohovoru č. 111 uverejneného v zbierke

Zb. každý členský štát, pre ktorý je tento Dohovor v účinnosti, sa zaväzuje vyhlásiť

a vykonávať vnútroštátnu politiku zameranú na presadzovanie rovnosti príležitostí

a zaobchádzanie v zamestnanosti a povolaní metódami primeranými vnútroštátnym

podmienkam a zvyklostiam tak, aby sa odstránila akákoľvek diskriminácia v tomto smere.

Ako vyplýva z článku 3 vyššie cit. Dohovoru č. 111 každý členský štát, pre ktorý je

tento Dohovor v účinnosti sa zaväzuje

a) usilovať o spoluprácu s organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov a s inými

príslušnými orgánmi pri presadzovaní prijatia a uskutočňovania tejto politiky;

b) vydávať zákony a podporovať výchovné programy spôsobilé zabezpečiť prijatie

a uskutočňovanie tejto politiky;

c) zrušiť akékoľvek zákonodarné ustanovenia a zmeniť akékoľvek správne opatrenie

alebo prax, ktoré sú nezlučiteľné s touto politikou...

Pojem diskriminácie konzistentne interpretuje Súd (Európsky súd pre ľudské práva,

pozn.) vo svojej súdnej praxi v súvislosti s čl. 14 Európskeho dohovoru (Dohovor o ochrane

ľudských práv a základných slobôd). V jednom rozhodnutí uviedol, že rozdiel

v zaobchádzaní je diskriminačný, ak preň nie je objektívne a primerane odôvodnené, t. j. ak

neumožňuje sledovať legitímny cieľ alebo ak nie je primeraný vzťah proporcionálnosti

medzi použitými prostriedkami a cieľom, ktorým sa mal dosiahnuť (rozsudok v prípade

Abdulaziz, Cabales a Balkandali c. Spojené kráľovstvo). Pri posudzovaní existencie

porušenia zákazu diskriminácie v rozhodovacej činností je možné povedať, že pôvodne jeho

využívanie malo byť spojené len s porušením konkrétneho hmotného alebo procesného

práva výslovne zaručeného v Európskom dohovore, takže nebolo možné konštatovať jeho

porušenie bez toho, aby rovnako nebolo porušené aj príslušné namietané právo. Takéto

striktné obmedzenie zákazu diskriminácie bolo rozhodovacou praxou štrasburských

orgánov ochrany práv prekonávané rozširovaním samotného obsahu ľudských práv a

autonómnym uplatňovaním čl. 14 Dohovoru, keďže štrasburské orgány preskúmavajú, či

nedošlo aj samostatne k porušeniu č. 14 a nielen v spojitosti s ďalším článkom Európskeho

dohovoru.“

7. Okresný súd v petite návrhu na začatie konania navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Ustanovenia , o rovnakom

zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, (antidiskriminačný zákon) účinný od 15.4.2005

do 31.3.2008 a ustanovenia § 2 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 v častí v oblasti

pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, ,

o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) účinný od 1.4.2008

nie je v súlade s čl. 2 Dohovoru č. 111 uverejneného v Zbierke zákonov pod číslom

“

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny

predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,

odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,

konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor

ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

na začatie konania súd.

Podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd začne konanie, ak návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou

činnosťou.

Podľa sa súdom podľa zákona

o ústavnom súde rozumie príslušný senát alebo samosudca.

Podľa ak je účastníkom konania súd, zastupuje

senát jeho predseda.

Podľa ak osoby uvedené v

až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym

predpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

9. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, pričom skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (,

) vyplýva, že okrem iných procesných náležitostí aj samotné prerušenie

konania je procesným predpokladom na podanie návrhu na začatie konania o súlade

právnych predpisov všeobecným súdom. Tento procesný predpoklad všeobecný súd

v danom prípade preukázal uznesením sp. zn. z 27. júla 2012 o prerušení

konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. októbra 2012.

11. Predmetom konania podľa návrhu okresného súdu je posúdenie, či ustanovenia

antidiskriminačného zákona nie sú nesúladné s čl. 2 dohovoru č. 111.

Podľa § 6 ods. 1 antidiskriminačného zákona účinného do 31. marca 2008 v súlade

so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných

právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb

z dôvodu ich pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu,

národnostného alebo etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej

orientácie.

Podľa § 6 ods. 2 písm. b) antidiskriminačného zákona účinného do 31. marca 2008

zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami

fyzických osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach výkonu zamestnania

a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania.

Podľa § 2 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona účinného

od 1. apríla 2008 dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze

diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti

k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie,

manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného

zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych

a obdobných právnych vzťahov.

Podľa § 6 ods. 1 antidiskriminačného zákona účinného od 1. apríla 2008 v súlade

so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných

právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb

z dôvodov podľa § 2 ods. 1.

Podľa čl. 2 dohovoru č. 111 uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

pod č. každý členský štát, pre ktorý je tento Dohovor v účinnosti, sa zaväzuje

vyhlásiť a vykonávať vnútroštátnu politiku zameranú na presadzovanie rovnosti príležitosti

a zaobchádzania v zamestnaní a povolaní metódami primeranými vnútroštátnym

podmienkam a zvyklostiam tak, aby sa odstránila akákoľvek diskriminácia v tomto smere.

12. V rámci predbežného prerokovania návrhu na začatie konania o súlade právnych

predpisov musí ústavný súd predovšetkým preskúmať aplikovateľnosť napadnutého

ustanovenia v konaní pred všeobecným súdom. Všeobecný súd totiž nemôže napadnúť

akýkoľvek zákon alebo ustanovenie zákona, o ktorom by teoreticky mohol mať pochybnosti

o jeho protiústavnosti, ale na rozdiel od iných procesne legitimovaných subjektov podľa

môže napadnúť len taký zákon, ktorého aplikácia pripadá do úvahy

vo veci, ktorú prerokúva. Ústavný súd sa k aplikácii napadnutej normy vyjadril vo veci

sp. zn. tak, že „... legitimácia všeobecného súdu na podanie návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom teda predpokladá spojitosť konania pred všeobecným súdom

vyjadrenú tak, že podaniu návrhu musí predchádzať rozhodovacia činnosť takého súdu.

V tejto rozhodovacej činnosti ako zákonom upravenom postupe je potrebné podľa úsudku

všeobecného súdu vyložiť a použiť všeobecne záväzný právny predpis, ktorého nesúlad

s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika

viazaná, všeobecný súd mieni uplatniť v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Rozhodovaciu činnosť všeobecného súdu v zmysle § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom

súde ústavný súd preto chápe ako postup, v ktorom po začatí konania všeobecný súd

smeruje k rozhodnutiu vo veci samej, t. j. k výroku o tom, čo je požadované v návrhu

na začatie konania (v žalobe) a v jeho odôvodnení. Ak v tomto postupe nemá miesto

interpretácia a aplikácia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorého vyslovenie

nesúladu všeobecný súd mieni uplatniť v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom,

potom nie je splnený základný predpoklad na ochranu ústavnosti poskytovanú ústavným

súdom v konaní podľa , za ktorý treba považovať len také konanie o súlade

právnych predpisov začaté všeobecným súdom, ktorému predchádza konanie pred

všeobecným súdom, v ktorom má materiálne dôjsť (podľa obsahu prítomného návrhu)

k použitiu napadnutého ustanovenia zákona, t. j. k subsumpcii skutkového stavu

pod napádanú právnu normu (právne normy). Tento predpoklad nie je splnený, ak k takému

použitiu napadnutého ustanovenia nielenže nedochádza, ale pre nedostatok procesných

podmienok alebo zjavnú neopodstatnenosť žaloby ani nemôže dôjsť. Ak všeobecný súd

napriek tomu, že nie sú splnené tieto dva kumulatívne predpoklady jeho aktívnej legitimácie

na podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov,

podá návrh na také konanie, je návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou [§ 25 ods. 2

v spojení s ].“. Uvedený prístup potvrdil

ústavný súd aj vo veciach sp. zn. a sp. zn. .

13. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu teda vyplýva, že predpokladom uplatnenia

právomoci ústavného súdu posúdiť súlad právnych predpisov podľa na návrh

všeobecného súdu podaný podľa je aj splnenie

procesných podmienok konania v tej právnej veci, kde má dôjsť k použitiu napadnutého

ustanovenia; ich označuje ako podmienky konania. Procesné

podmienky je možné vymedziť ako predpoklady prípustnosti vydania meritórneho

rozhodnutia (vyhovujúceho alebo zamietajúceho).

14. Tak občianskoprávna teória, ako aj rozhodovacia prax všeobecných súdov pritom

zhodne medzi procesné podmienky konania zaraďujú aj zaplatenie súdneho poplatku tam,

kde je konanie spoplatnené. K procesným podmienkam približuje splnenie poplatkovej

povinnosti to, že nezaplatenie súdneho poplatku ani dodatočne na výzvu súdu vedie

za určitých podmienok [ o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“)] k zastaveniu konania. Inak povedané, zabraňuje

v niektorých prípadoch vydanie meritórneho rozhodnutia.

Z pripojeného spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že súdny poplatok z návrhu

nebol zaplatený ani pri podaní žaloby a ani v neskoršom priebehu konania. Výzvou

z 25. júla 2011 doručenou žalobkyni 2. augusta 2011 ju okresný súd vyzval, aby do 10 dní

od doručenia výzvy zaplatila súdny poplatok za návrh, ktorý je 11 971 eur. Zároveň okresný

súd žalobkyňu poučil, že ak nebude poplatok zaplatený, súd konanie zastaví, pričom

pred zaplatením poplatku v správnej výške nemôže súd vo veci konať.

15. V pripojenom spise okresného súdu však nie je žiadna zmienka o tom, že

žalobkyňa následne súdny poplatok zaplatila, a ani o tom, že by okresný súd prípadne na jej

žiadosť rozhodol o oslobodení od súdnych poplatkov. Nedostatok splnenia procesnej

podmienky zaplatenia súdneho poplatku je prekážkou v konaní, ktorá súdu neumožňuje

ďalej vo veci konať. Okresný súd však v rozhodovanej veci nekonal spôsobom

predpokladaným ( zákona o súdnych

poplatkoch), ale po približne jednom roku (27. júla 2012) konanie prerušil podľa § 109

ods. 1 písm. b) a postúpil návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov

ústavnému súdu. V zhode s uvedenou judikatúrou preto ústavný súd konštatuje, že okresný

súd nepreukázal splnenie kumulatívnych predpokladov jeho aktívnej legitimácie na podanie

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov s ,

ktoré majú byť pri meritórnom riešení veci použité, návrh je preto zatiaľ podaný zjavne

neoprávnenou osobou. Ak totiž sudca dôjde k záveru vyplývajúcemu z výzvy z 25. júla

2011 (zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh), nepoužije ním

namietaný „protiústavný“ zákon podstatný len pre meritórne riešenie sporu.

16. Z uvedených dôvodov bol návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov

odmietnutý ako podaný zjavne neoprávnenou osobou ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2013