Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 29/2015

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 18. marca 2015

predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Bratislava I, zastúpeného sudkyňou

JUDr. Gabrielou Buľubašovou, na začatie konania o súlade

v znení neskorších predpisov s

a takto

rozhodol:

Návrh Okresného súdu Bratislava I na začatie konania o súlade právnych predpisov

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 13. októbra

2014 prostredníctvom poštovej prepravy doručený návrh Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“ alebo „navrhovateľ“), zastúpeného sudkyňou JUDr. Gabrielou

Buľubašovou, na začatie konania o súlade Obchodný

zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s

(ďalej len „“).

2. Z návrhu vyplýva, že pred okresným súdom sa pod sp. zn.

na základe žaloby (ďalej len „žalobca“) podanej 28. apríla 2008 vedie

konanie proti spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s. (ďalej aj „žalovaný“), v rámci

ktorej sa žalobca domáha, aby okresný súd určil, že žalobca má „voči odporcovi právo na

peňažný doplatok na každú jednu akciu odporcu vlastnenú navrhovateľom vo výške rozdielu

medzi hodnotou jednej akcie Slovenskej poisťovne, a.s. stanovenej na účel zlúčenia ku dňu

31. 12. 2002 znaleckým dokazovaním na základe dokladov predložených odporcom,

a sumou 2.156,55 Sk, ktorá predstavuje nesprávne určenú hodnotu jednej akcie Slovenskej

poisťovne, a.s. pri jej zlúčení s Allianz poisťovňou, a.s. eventuálne v prípade, ak súd

nevyhovie návrhu navrhovateľa na doplnenie dokazovania ... právo na peňažný doplatok

vo výške 2020,45 Sk na každú jednu akciu odporcu vlastnenú navrhovateľom. Výška

peňažného doplatku vyplýva z rozdielu priemeru piatich verzií ocenenia akcií Slovenskej

poisťovne, a.s. ku dňu 31. 12. 2002 podľa Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline..., t.j. 4177,

Sk na každú 1 akciu Slovenskej poisťovne, a.s. a hodnoty akcie Slovenskej poisťovne, a.s.

nesprávne stanovenej pri zlúčení vo výške 2.156,55 Sk na každú 1 akciu Slovenskej

poisťovne, a.s., z čoho vyplýva nárok na doplatok vo výške 2020,45 Sk na každú 1 akciu

Slovenskej poisťovne, a.s. resp. po zlúčení a zmene názvu na doplatok vo výške 2020,45 Sk

na každú 1 akciu Allianz – Slovenskej poisťovne, a.s. vlastnenú navrhovateľom.“.

3. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca svoj nárok opiera o § 218i ods. 8 v spojení

s , pričom ho odvodzuje od tej skutočnosti, že pri zlúčení

spoločnosti Allianz poisťovne, a. s., a spoločnosti Slovenská poisťovňa, a. s., ktoré sa udialo

13. decembra 2002, bol výmenný pomer akcií určený predstavenstvami oboch spoločností

zúčastňujúcich sa na zlúčení stanovený nesprávne, a to s poukazom na zložitosť správneho

určenia tohto výmenného pomeru, na čo sa vyžadujú rozsiahle odborné znalosti: „Podľa

názoru navrhovateľa nebol výmenný pomer akcií určený zmluvou o zlúčení spoločností...

primeraný, nakoľko stanovené hodnoty oboch zlučujúcich spoločností, z ktorých vychádzali

výpočty výmenného pomeru predstavenstiev oboch zlučujúcich sa spoločností,

nezodpovedajú reálnej hodnote týchto spoločností. Odhady predstavenstiev oboch

zlučujúcich sa spoločností o hodnote spoločností neboli správne, nakoľko vychádzali len

z úsudku predstavenstiev nemajúcich potrebné odborné vedomosti pre správne vyriešenie

tohto komplikovaného odborného problému. Predstavenstvá oboch spoločností si mali

na určenie reálnej hodnoty podnikov... na účely ich zlúčenia vyžiadať znalecký posudok

k tomuto spôsobilého znaleckého ústavu, čo však neurobili.“

4. Okresný súd uznesením č. k. 236 z 15. novembra 2012, ktoré sa

stalo právoplatným 12. júla 2013, podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“) rozhodol o prerušení konania a vec postúpil ústavnému súdu

na konanie o súlade právnych predpisov podľa v spojení s

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

prepisov (ďalej len „“) s odôvodnením, že jeho rozhodnutie závisí

od otázky, ktorú nie je oprávnený riešiť, pretože všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka

veci, v tomto prípade , je v rozpore s .

5. Navrhovateľ namieta nesúlad nasledujúcich ustanovení § 768db Obchodného

zákonníka s :

„(1) Akcionár nástupníckej spoločnosti, na ktorú pri zlúčení spoločností podľa

doterajších predpisov prešlo alebo prechádza imanie zanikajúcich spoločností, má právo

uplatniť si právo na vyrovnanie podľa § 218i ods. 1, ak a) bol akcionárom niektorej

zo spoločností podieľajúcej sa na zlúčení v čase konania valného zhromaždenia, ktoré

rozhodlo o zlúčení spoločností a do podania návrhu na súd nepreviedol žiadne akcie

nástupníckej spoločnosti, z b) nevzdal sa práva na vyrovnanie.

(2) Návrh na začatie konania podľa odseku 1 možno podať najneskôr do jedného

roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(3) Rozhodnutie súdu, ktorým sa akcionárovi priznalo alebo prizná právo na peňažný

doplatok, je pre nástupnícku spoločnosť v určení priznaného práva akcionára záväzné aj

voči ostatným akcionárom a nástupnícka spoločnosť je povinná vyplatiť akcionárom

rovnaký peňažný doplatok.“

6. Návrh na začatie konania okresný súd odôvodnil takto:

„ s účinnosťou od 01.01.2008 zmenil okrem iného aj pravidlá

ochrany akcionárov zakotvené v ustanovení Obchodného

zákonníka takým spôsobom, že práva, ktoré pôvodne priznal len akcionárom zanikajúcich

spoločností, nadobudli aj akcionári nástupníckej spoločnosti v prípade zlúčenia akciových

spoločnosti.

...

Od 01.01.2008 preto platí, že ak nie sú výmenný pomer akcií a prípadné doplatky

v peniazoch určené zmluvou o zlúčení primerané, má každý akcionár, ktorý bol akcionárom

niektorej zo spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení, právo na doplatenie primeraného

peňažného doplatku od nástupníckej spoločnosti za kumulatívneho splnenia podmienok

stanovených v ustanovení .

...

Uvedená novela tak právo na primeraný peňažný doplatok

priznala aj akcionárom spoločnosti zúčastnenej na zlúčení, ktorá samotným zlúčením

nezanikla. Tieto práva boli do nadobudnutia účinnosti , t j. do

01.01.2008 priznávané len akcionárom zanikajúcich spoločností. Uvedené prechodné

ustanovenie však garantuje akcionárom nástupníckej spoločnosti právo, aj v prípade

zlúčenia, ktoré už bolo riadne zapísané do obchodného registra a nadobudlo právne účinky,

aby mohli uplatňovať svoje práva podľa ustanovenia

v lehote jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti predmetného zákona, t j do 01. 01.

2009. Inými slovami takíto akcionári mohli uplatniť práva na podľa ustanovenia § 218i

ods. 1 Obchodníka spätne, vo vzťahu k procesom zlúčenia, ktoré boli právoplatne ukončené

pred nadobudnutím účinnosti § 768db ods. 1 Obchodníka.

...

Z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že účelom

ustanovení je zásah do práv nadobudnutých pred

účinnosťou Akcionári nástupníckych spoločností môžu (mohli)

dodatočne uplatniť práva podľa ustanovenia § 218i ods. 1 Obchodníka spätne, vo vzťahu

k procesom zlúčenia obchodných spoločností, ktoré boli právoplatne ukončené pred

nadobudnutím účinnosti § 768db ods. 1 Obchodníka. Je teda zrejmé, že zákon dodatočne

pozmeňujúco zasahuje do už právoplatne uzavretých procesov zlúčenia obchodných

spoločností, kedy dodatočne vytvára možnosť akcionárom nástupníckych spoločností získať

plnenie, ktorého sa počas procesu zlúčenia, resp. po jeho skončení domáhať nemohli. Tým

zavádza pravú retroaktivitu a dostáva sa do rozporu so zákazom pravej spätnej pôsobnosti

zákona, ktorý je obsahom princípov právneho štátu podľa SR.

...

Retroaktívny charakter ustanovení nie je

odôvodnený dôvodmi naliehavého všeobecného záujmu. Odôvodnenie, ktoré Národná rada

Slovenskej republiky použila, môže obstáť len vo vzťahu k zakotveniu práva všetkých

akcionárov na vyrovnanie, ale nie na jeho zavedenie s retroaktívnym účinkom.

...

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že: (1) zavádza pravú

retroaktivitu, ktorá je v právnom štáte neprípustná; (2)

nemôže obstáť z hľadiska ani z hľadiska

požiadaviek, ktoré sú kladené na výnimočnú prípustnosť nepravej retroaktivity; a je preto

v rozpore s .“

7. Okresný súd v petite návrhu navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„... ustanovenia v znení neskorších

predpisov nie sú v súlade s .“

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny

predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,

odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,

konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor

ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

na začatie konania súd.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak

návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou.

Podľa sa súdom podľa zákona

o ústavnom súde rozumie príslušný senát alebo samosudca.

Podľa ak je účastníkom konania súd, zastupuje

senát jeho predseda.

Podľa ak osoby uvedené v

až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym

predpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

9. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, pričom skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (,

) vyplýva, že okrem iných procesných náležitostí aj samotné prerušenie

konania je procesným predpokladom na podanie návrhu na začatie konania o súlade

právnych predpisov všeobecným súdom. Tento procesný predpoklad všeobecný súd

v danom prípade preukázal uznesením o prerušení konania č. k. 236

z 15. novembra 2012, ktoré sa stalo právoplatným 12. júla 2013. Ústavný súd poukazuje

na to, že navrhovateľ sa v identickej veci už na ústavný súd obrátil návrhom z 29. marca

2012, ktorý bol rozhodnutím ústavného súdu () odmietnutý pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

11. Predmetom konania podľa návrhu okresného súdu je posúdenie, či ustanovenia

nie sú nesúladné s .

12. Podľa § Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

13. V rámci predbežného prerokovania návrhu na začatie konania o súlade právnych

predpisov musí ústavný súd predovšetkým preskúmať aplikovateľnosť napadnutého

ustanovenia v konaní pred všeobecným súdom. Všeobecný súd totiž nemôže napadnúť

akýkoľvek zákon alebo ustanovenie zákona, o ktorom by teoreticky mohol mať pochybnosti

o jeho protiústavnosti, ale na rozdiel od iných procesne legitimovaných subjektov podľa

môže napadnúť len taký zákon, ktorého aplikácia pripadá do úvahy

vo veci, ktorú prerokúva. Ústavný súd sa k aplikácii napadnutej normy vyjadril vo veci

sp. zn. tak, že „... legitimácia všeobecného súdu na podanie návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom teda predpokladá spojitosť konania pred všeobecným súdom

vyjadrenú tak, že podaniu návrhu musí predchádzať rozhodovacia činnosť takého súdu.

V tejto rozhodovacej činnosti ako zákonom upravenom postupe je potrebné podľa úsudku

všeobecného súdu vyložiť a použiť všeobecne záväzný právny predpis, ktorého nesúlad

s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika

viazaná, všeobecný súd mieni uplatniť v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Rozhodovaciu činnosť všeobecného súdu v zmysle § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom

súde ústavný súd preto chápe ako postup, v ktorom po začatí konania všeobecný súd

smeruje k rozhodnutiu vo veci samej, t. j. k výroku o tom, čo je požadované v návrhu na

začatie konania (v žalobe) a v jeho odôvodnení. Ak v tomto postupe nemá miesto

interpretácia a aplikácia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorého vyslovenie

nesúladu všeobecný súd mieni uplatniť v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom,

potom nie je splnený základný predpoklad na ochranu ústavnosti poskytovanú ústavným

súdom v konaní podľa , za ktorý treba považovať len také konanie o súlade

právnych predpisov začaté všeobecným súdom, ktorému predchádza konanie pred

všeobecným súdom, v ktorom má materiálne dôjsť (podľa obsahu prítomného návrhu)

k použitiu napadnutého ustanovenia zákona, t. j. k subsumpcii skutkového stavu pod

napádanú právnu normu (právne normy). Tento predpoklad nie je splnený, ak k takému

použitiu napadnutého ustanovenia nielenže nedochádza, ale pre nedostatok procesných

podmienok alebo zjavnú neopodstatnenosť žaloby ani nemôže dôjsť. Ak všeobecný súd

napriek tomu, že nie sú splnené tieto dva kumulatívne predpoklady jeho aktívnej legitimácie

na podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov,

podá návrh na také konanie, je návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou [§ 25 ods. 2

v spojení s ].“. Uvedený prístup potvrdil

ústavný súd aj vo veciach sp. zn. a sp. zn. .

14. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu teda vyplýva, že predpokladom uplatnenia

právomoci ústavného súdu posúdiť súlad právnych predpisov podľa na návrh

všeobecného súdu podaný podľa je aj splnenie

procesných podmienok konania v tej právnej veci, kde má dôjsť k použitiu napadnutého

ustanovenia; ich označuje ako podmienky konania. Procesné

podmienky je možné vymedziť ako predpoklady prípustnosti vydania meritórneho

rozhodnutia (vyhovujúceho alebo zamietajúceho).

15. Občianskoprávna teória, ako aj rozhodovacia prax všeobecných súdov pritom

zhodne medzi procesné podmienky konania zaraďujú tak prekážku prv začatého súdneho

konania (litispendencia), ak aj zaplatenie súdneho poplatku tam, kde je konanie spoplatnené.

Zatiaľ čo existencia litispendencie ako procesnej podmienky konania je priamo upravená

v , v zmysle ktorého: „Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo

na súde iné konanie.“, nezaplatenie súdneho poplatku ani dodatočne na výzvu súdu vedie

za určitých podmienok [ o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“)] k zastaveniu konania. Inak povedané, zabraňuje

v niektorých prípadoch vydaniu meritórneho rozhodnutia.

Z pripojeného súdneho spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že podaním

žalovaného z 8. septembra 2008 bola v konaní sp. zn. vznesená námietka

skôr začatého konania, ktorá sa vzťahovala na konanie vedené na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. (pôvodná sp. zn. ). Z obsahu súdneho

spisu ďalej vyplýva, že konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

bolo začaté už 10. júla 2003, bolo iniciované žalobcom a smerovalo proti

žalovanému. Z obsahu žaloby (strana 98 až 106 súdneho spisu) podanej na Krajskom súde

v Bratislave vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáha priznania práva na vyrovnanie

vo forme peňažného doplatku podľa , a to na rovnakom

skutkovom základe, ako v prípade neskôr podanej žaloby na okresnom súde v konaní

vedenom pod sp. zn. . Vzhľadom na to, že neskôr začaté konanie vedené na

okresnom súde pod sp. zn. sa týka totožných subjektov (žalobca a žalovaný)

a totožného predmetu konania (skutkovo totožný základ, resp. dej súvisiaci so zlúčením

spoločností Allianz poisťovne, a. s., a Slovenskej poisťovne, a. s., následne ústiaci do návrhu

žalobcu na priznanie vyrovnania vo forme peňažného doplatku podľa § 218i Obchodného

zákonníka), ako skôr začaté konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7 Cbs

9/2006, ako aj skutočnosť, že zo strany žalovaného bola takáto námietka litispendencie

v konaní sp. zn. vznesená, ústavný súd zastáva názor, že okresný súd bol

predovšetkým povinný sa s toto námietkou vysporiadať a až následne, za predpokladu

neexistencie procesnej prekážky, podať na ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade

s . Z obsahu súdneho spisu však nie je

zrejmé, ako sa okresný súd po oboznámení sa s obsahom žaloby podanej žalobcom na

Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. s touto možnou prekážkou konania

vysporiadal, a to napriek tomu, že fotokópia žaloby bola okresnému súdu doručená

z Krajského súdu v Bratislave a uznesenie o prerušení konania bolo okresným súdom

vydané až 15. novembra 2012 (prvé uznesenie o prerušení konania bolo vydané 26. marca

2012).

Ústavný súd z obsahu súdneho spisu zároveň zistil, že súdny poplatok za podanú

žalobu nebol zaplatený ani pri jej podaní a ani v neskoršom, takmer sedemročnom priebehu

konania vedeného pod sp. zn. . Okrem potvrdenia o podaní žaloby (strana 75

súdneho spisu), v ktorom je konštatované nezaplatenie súdneho poplatku, sa v súdnom spise

nenachádza ani žiadna výzva okresného súdu na jeho zaplatenie, ani prípadné rozhodnutie

o oslobodení od súdnych poplatkov. Ústavný súd v obdobnej veci sp. zn.

konštatoval, že: „Nedostatok splnenia procesnej podmienky zaplatenia súdneho poplatku je

prekážkou v konaní, ktorá súdu neumožňuje ďalej vo veci konať. Okresný súd však

v rozhodovanej veci nekonal spôsobom predpokladaným

( ), ale po približne jednom roku (27. júla 2012)

konanie prerušil podľa a postúpil návrh na začatie konania

o súlade právnych predpisov ústavnému súdu. V zhode s uvedenou judikatúrou preto

ústavný súd konštatuje, že okresný súd nepreukázal splnenie kumulatívnych predpokladov

jeho aktívnej legitimácie na podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom

o súlade právnych predpisov s , ktoré majú byť pri meritórnom riešení veci použité,

návrh je preto zatiaľ podaný zjavne neoprávnenou osobou.“ Ústavný súd tak zastáva názor,

že nezaplatenie súdneho poplatku žalobcom v konaní, ktoré nie je od poplatkovej povinnosti

oslobodené v zmysle , má za následok nenaplnenie

kumulatívnych podmienok aktívnej legitimácie okresného súdu na podanie návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov s .

16. Z uvedených dôvodov bol návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov

odmietnutý ako podaný zjavne neoprávnenou osobou a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015