Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 724/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť J. H., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom

JUDr. J. G., T., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2

a , podľa a Listiny

základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo

16. júla 2013 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra

2013 doručená faxom a podaním doručeným 8. novembra 2013 doplnená sťažnosť J. H., t.

č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T., vo

veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), podľa a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Trnave sp. zn. zo 16. júla 2013 (ďalej len „uznesenie zo 16. júla

2013“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 10. januára 2011 bol sťažovateľ odsúdený pre

zločin útoku na verejného činiteľa podľa a zároveň mu bol

uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 6 mesiacov.

Pri ukladaní trestu okresný súd postupoval podľa § 41 ods. 2 časti vety

za bodkočiarkou a trest mu bol uložený v takto zvýšenej trestnej sadzbe

odňatia slobody.

Nálezom ústavného súdu sp. zn. z 28. novembra 2012 „bola

zrušená veta za bodkočiarkou v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák., ktorou sa prikazovalo súdu

ukladať trest odňatia slobody nad jednu polovicu trestnej sadzby určenej podľa prvej vety

§ 41 ods. 2 Tr. zák.“.

Podľa sťažovateľa strata účinnosti ustanovenia , vety za

bodkočiarkou v spojení s a s zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) je skutočnosťou skôr súdu neznámou podľa , ktorá

napĺňa dôvod obnovy konania v predmetnej veci. Sťažovateľ preto podal v tejto veci

na okresnom súde návrh na obnovu konania v jeho veci vedenej pod sp. zn. .

Okresný súd uznesením sp. zn. z 22. mája 2013 (ďalej len „uznesenie

z 22. mája 2013“) sťažovateľov návrh zamietol. Krajský súd sťažnosť sťažovateľa proti

uzneseniu z 22. mája 2013 zamietol uznesením sp. zn. zo 16. júla 2013.

Uznesením krajského súdu zo 16. júla 2013 a jemu predchádzajúcim postupom došlo

podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1

a 2 ( listiny), práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

( listiny), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru.

Sťažovateľ namietal, že krajský súd „obišiel obranu sťažovateľa vyjadrenú

v sťažnosti zo dňa 18. 6. 2013 a nevysporiadal sa s ňou“ a odôvodnenie uznesenia

krajského súdu zo 16. júla 2013 podľa neho „budí zdanie, že sťažovateľ sťažnosť

neodôvodnil“. V uznesení krajského súdu zo 16. júla 2013 podľa sťažovateľa absentuje

zákonné a ústavne konformné odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom by sa tento súd

vysporiadal s obranou sťažovateľa, čím došlo k porušeniu „ústavného princípu zákazu

ľubovôle v rozhodovaní, preto je potrebné takéto rozhodnutie považovať za stojace

v rozpore s Listiny, ako i s a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

V konaní pred krajským súdom sťažovateľ predložil takúto argumentáciu:

«Neopodstatnenosť skúmania zrejmého nepomeru trestu

Základnou otázkou v predmetnej veci je to, či možno pôvodný trest odňatia slobody,

ktorý bol uložený na základe protiústavného, a teda nezákonného ustanovenia Tr. zák.,

skúmať z pohľadu, či je pre odsúdeného primeraný.

Ak by sme pripustili takýto záver, tak by sme akýkoľvek nezákonný stav, nezákonnú

situáciu alebo nezákonný dôkaz v trestnom konaní mohli v priebehu trestného

konania konvalidovať, čo však súdna prax nepripúšťa (poukazujem na rozhodnutia NS SR

, a , z ktorých je celkom jednoznačné, že sa to

urobiť nedá).

Keďže súd v danej veci preskúmal primeranosť trestu uloženého podľa

protiústavného ustanovenia, v podstate konvalidoval nezákonný stav a „prekryl ho“

posudzovaním trestu v rámci obnovy konania, čo nie je možné (pozri napr. rozhodnutie NS

SR č. k. zo dňa 26. 6. 2012.

Nemôže platiť a neplatí, že z nezákonného možno urobiť zákonné, to je vylúčené.

Okrem toho, trest takto neposudzuje zákonný sudca v trestnej veci odsúdeného, ale iný

sudca ( ), čo je výrazným zásahom do práva odsúdeného na zákonného

sudcu, jedine ktorý môže, podľa súhrnu platných právnych noriem bez prihliadania

na protiústavné ustanovenie, rozhodnúť o treste pre odsúdeného (a to prípadne aj

rovnakom).

O takomto treste nemôže rozhodovať iný sudca alebo senát, ako sa to stalo v danej

veci.

Je porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd ak niekto, okrem zákonného sudcu, posudzuje

primeranosť uloženia trestu v trestnom konaní, ktorý nebol zákonným sudcom uložený

v súlade so zákonnými ustanoveniami Tr. zák..

Jednoducho povedané, z nezákonného uloženia trestu nemožno dospieť k záveru, že

je uložený zákonne, z nezákonného v zásade nemožno urobiť niečo zákonné, vymyká sa to

akýmkoľvek zásadám logického myslenia a uplatňovaným zásadám trestného konania

v súdnej praxi.

Zrejmý nepomer k závažnosti činu a pomerom páchateľa

Podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu, súd nezistil podmienky obnovy konania

s poukazom na závažný charakter trestnej činnosti, pre ktorú odsúdený trest vykonáva

a preto, že neexistujú skutočnosti, ktoré by naznačovali, že pôvodne uložený trest by bol

v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa.

Prvostupňový súd však vôbec neodôvodnil z tohto pohľadu svoje rozhodnutie, hoci

uviedol, že nevyhovel návrhu odsúdeného práve z vyššie uvedeného dôvodu, ktorý len

skonštatoval, so stanoviskom obhajoby sa nezaoberal.

Takýto postup súdu, je možné považovať za postup, v ktorom absentuje zákonné

a ústavne konformné odôvodnenie rozhodnutia v zmysle čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd a .

Ak odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje vysporiadanie sa s obranou

obvineného/odsúdeného, sú právne závery súdu porušením ústavného princípu zákazu

ľubovôle v rozhodovaní, preto je potrebné takéto rozhodnutie považovať za stojace

v rozpore s Listiny, ako i s a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»

Sťažovateľ následne ústavný súd požiadal, aby vydal nález, v ktorom vysloví, že jeho

základné práva podľa a 2 a , a

listiny, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli uznesením krajského súdu zo 16. júla

2013 a jemu predchádzajúcim postupom porušené, zruší uvedené uznesenie a prizná mu

náhradu trov konania v sume 331,12 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania pred ústavným súdom je namietané porušenie základných práv

podľa a 2 a , a listiny, ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu zo 16. júla 2013 a jemu

predchádzajúcim postupom. K porušeniu označených práv malo dôjsť v dôsledku toho, že

mu jeho trest odňatia slobody bol uložený na základe právneho predpisu, resp. jeho časti,

ktorá neskôr stratila v dôsledku nálezu ústavného súdu sp. zn. z 28.

novembra 2012 účinnosť, pričom táto skutočnosť s poukazom na a

znamená naplnenie dôvodu povolenia obnovy konania podľa

ods. 1 . Uvedená argumentácia bola sťažovateľom predložená krajskému

súdu, avšak tento sa s ňou v rámci odôvodnenia uznesenia zo 16. júla 2013 vôbec

nevysporiadal.

Z argumentácie sťažovateľa vyplýva, že strata účinnosti právneho predpisu,

resp. jeho časti v súlade s a v spojení s ,

znamená pre príslušný súd podľa neho povinnosť rozhodnúť o povolení obnovy konania

podľa .

Ústavný súd preskúmal uznesenie krajského súdu zo 16. júla 2013, v ktorom tento

súd v odôvodnení poukázal na správnosť záverov okresného súdu uvedených v jeho

uznesení z 22. mája 2013, obsah sťažovateľovej sťažnosti a následne okrem iného uviedol:

„Krajský súd podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého

uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce tomuto

výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Prvostupňový súd postupoval v súlade so zákonom, keď návrh odsúdeného

na povolenie obnovy konania zamietol. Z ustanovenia vyplýva, že

obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom sa povolí, ak vyjdú najavo

skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu

alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom

trestu.

Z návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania vyplýva, že bola napadnutá

výmera uloženého trestu, pretože bol uložený podľa vety za bodkočiarkou § 41 ods. 2

Tr. zák., teda nad jednou polovicou sadzby určenej podľa tohto zákonného ustanovenia.

Novou skutočnosťou, ktorá v čase rozhodovania nebola súdu známa, je nález Ústavného

súdu SR z 28. 11. 2012 č. k. , ktorým bola zrušená veta za bodkočiarkou

v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák. Ďalej bolo v návrhu na povolenie obnovy konania

poukázané na , z ktorého vyplýva, že strata účinnosti vyššie

citovanej časti § 41 ods. 2 Tr. zák. je dôvodom obnovy konania. V tomto smere však treba

uviesť, že táto nová skutočnosť nie je automaticky dôvodom na povolenie obnovy konania.

Táto skutočnosť súdu skôr neznáma musí byť hodnotená z hľadiska jej vplyvu na prípadný

nepomer uloženého trestu k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, čo vyplýva

z ustanovenia V danom prípade síce bol trest uložený aj s použitím

§ 41 ods. 2 Tr. zák., veta za bodkočiarkou, avšak treba tu uviesť, že trest bol uložený

vo výmere 4 rokov a 6 mesiacov odňatia slobody. Zákonná trestá sadzby § 323 ods. 2

Tr. zák. je od troch do ôsmich rokov odňatia slobody. Teda pri skúmaní nepomeru

uloženého trestu k závažnosti činu a pomerom páchateľa, ktorý sa v minulosti 16-krát dostal

do rozporu so zákonom krajský súd zistil, že ak by aj trest odňatia slobody, ktorý bol

odsúdenému uložený, nebol ukladaný s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. aj tak by bol výmerou

trestu v súlade so zásadami ukladania trestov uvedenými v § 34 Tr. zák.

Skutočnosť súdu skôr neznáma, na ktorú poukazuje návrh odsúdeného, teda spolu

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, neodôvodňuje iné rozhodnutie o uloženom

treste, a preto ani nespĺňa podmienky na povolenie obnovy konania.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj správne dôvody napadnutého

uznesenia krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.“

Ústavný súd sa zaoberal, resp. preskúmal aj uznesenie okresného súdu z 22. mája

2013 v rozsahu, v ktorom na odôvodnenie tohto uznesenia odkázal krajský súd v uznesení

zo 16. júla 2013. Okresný súd v rámci odôvodnenia uznesenia z 22. mája 2013 vo vzťahu

k dôvodom zamietnutia návrhu sťažovateľa na obnovu konania uviedol:

«Súd po oboznámení so spisovým materiálom konštatoval, že pri zločine útoku

na verejného činiteľa podľa , pre ktorý bol J. H. odsúdený

rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo dňa 10. 1. 2011 zákon určuje

trestnú sadzbu vo výške 3 roky až 8 rokov. U odsúdeného prevažuje pomer priťažujúcich

okolností.

Podľa asperačnej zásady uvedenej v bola sadzba

v trestnom konaní upravená na 6 rokov a 10 mesiacov až 10 rokov a 8 mesiacov, ktorá bola

podľa písmeno d), znížená v konaní o dohode

o vine a treste, a v ktorej súd v zmysle dohody o vine a treste schválil trest odňatia

slobody. Po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sa sadzba

zmenila na 3 roky až 10 rokov a 8 mesiacov s tým, že súd nie je povinný trest uložiť

nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby.

Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je novou

skutočnosťou podľa súdu skôr neznámou, avšak tieto

musia mať v zmysle vyššie citovaných ustanovení aj náležitosť, že by

mohli „samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi – navodiť

situáciu, kedy by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Treba zdôrazniť, že J. H. bol odsúdený za závažný násilný zločin útoku na verejného

činiteľa, spáchaný so zbraňou. Zároveň mu bol kladený za vinu trestný čin marenia výkonu

úradného rozhodnutia. Takto závažná protispoločenská činnosť si vyžaduje s ohľadom na

generálnu a individuálnu prevenciu aj náležité potrestanie. Navyše je osobou doposiaľ 16

krát súdne trestanou, za rozmanitú, aj násilnú trestnú činnosť. Ani predchádzajúce a to aj

nepodmienečné tresty odňatia slobody nemali na neho žiaden prevýchovný vplyv.

Trest je právnym následkom trestných činov, a teda musí byť úmerný k spáchanému

trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Je jedným z prostriedkov na dosiahnutie

účelu . Tým je určená jeho funkcia v tom, ako má pôsobiť zákon jednak na

ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje

prvok represie (zabránenie v páchaní trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie

(výchova k riadnemu životu), ako aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči

ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest ale musí obsahovať aj morálne

odsúdenie páchateľa.

Na základe vykonaného dokazovanie dospel súd k záveru, že trest uložený mu

rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. , vzhľadom na závažný charakter

trestnej činnosti, pre ktorú trest vykonáva, je vymeraný v zákonom stanovenej trestnej

sadzbe, neexistujú skutočnosti, ktoré by naznačovali, že pôvodne uložený trest bol

v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh

trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, a preto súd návrh odsúdeného na

povolenie obnovy konania zamietol, pretože nezistil podmienky obnovy konania (§ 399

odsek 2 ).»

Podľa ak súd v trestnom konaní vydal

na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle ,

rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého

právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania

podľa ustanovení .

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo

právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú

najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo

v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine

alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti

činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore

s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie

od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Z obsahu uznesenia krajského súdu zo 16. júla 2013 je zrejmé, že tento súd stratu

účinnosti časti právneho predpisu na základe nálezu ústavného súdu považoval

za skutočnosť súdu skôr neznámu, na základe ktorej zvažoval možnosť povolenia obnovy

konania vo veci sťažovateľa posudzovaním splnenia ďalších podmienok stanovených

v na prijatie takéhoto rozhodnutia. Na základe svojich úvah dospel

k záveru, že hoci je splnená podmienka existencie novej skutočnosti súdu predtým

neznámej, s ohľadom na ďalšie okolnosti predmetnej veci, ktoré podrobne krajský súd

v uznesení zo 16. júla 2013 špecifikoval (závažnosť trestného činu, za ktorý bol sťažovateľ

odsúdený, rozmanitú trestnú minulosť páchateľa a v pôvodnom konaní ustálené priťažujúce

okolnosti, ako aj skutočnosť, že na sťažovateľa nemali doteraz uložené nepodmienečné

tresty odňatia slobody žiadny prevýchovný vplyv), nie je v jeho prípade naplnená druhá

podmienka povolenia obnovy konania, a síce, že konanie prinesie pre neho iné,

priaznivejšie rozhodnutie o treste, a preto jeho sťažnosť zamietol.

Výklad ustanovenia v spojení s

plne rešpektuje požiadavku jednosmerného pôsobenia právnych noriem

a nemožno ho označiť za arbitrárny alebo zjavne neodôvodnený. Naopak, v dôsledku

opačného výkladu, ktorý prezentuje sťažovateľ vo svojej sťažnosti, by došlo

k nadbytočnému, formálnemu a neúčelnému prehodnocovaniu právoplatných rozhodnutí

v trestných veciach, ktoré by boli na základe návrhov odsúdených bez ďalšieho

preskúmavané, napriek tomu, že už v konaní o obnove konania je zo všetkých okolností

zrejmé, že obnovenie konania nemôže pre odsúdeného privodiť iný, resp. priaznivejší

výsledok.

S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že závery krajského súdu vyvodené

v uznesení zo 16. júla 2013 pri aplikácii relevantných právnych noriem korešpondujú

so skutkovými zisteniami, a tieto zistenia nie sú výsledkom svojvôle, ale komplexného

zhodnotenia všetkých skutkových okolností relevantných na rozhodovanie o tejto otázke,

ktorá mala z hľadiska posúdenia dôvodu zamietnutia sťažnosti sťažovateľa rozhodujúci

význam.

S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom

prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013