Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 734/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť R., L., zastúpeného advokátkou JUDr. J. S., H.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva zaručeného

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v

Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 19. apríla 2012

a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2012

doručená sťažnosť R. (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „žalovaný“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 19. apríla 2012 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ ako predávajúci

uzatvoril s kupujúcim zmluvu o dodaní 150 kusov jahniat, pričom dodal iba

122 z celkového kontrahovaného množstva, z ktorých však väčšina následne uhynula.

Kupujúci si uplatnil nároky vyplývajúce zo zodpovednosti za vady dodaných zvierat,

od kúpnej zmluvy odstúpil a žalobou si nárokoval vrátenie kúpnej ceny a náhradu škody.

Okresný súd Humenné (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. -313

zo 7. septembra 2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) v spojení s opravným

uznesením z 11. októbra 2011 rozhodol o žalobe kupujúceho tak, že sťažovateľ je povinný

zaplatiť mu sumu 7 599,74 € z titulu vrátenia kúpnej ceny a náhrady škody

s príslušenstvom. Podľa okresného súdu boli splnené podmienky nároku vyplývajúceho

zo zodpovednosti za vady, za ktoré zodpovedá sťažovateľ ako predávajúci. Vzhľadom

na skutočnosť, že žalobca vzal čiastočne návrh späť z toho dôvodu, že časť dodaných

zvierat prežila, okresný súd konanie v tomu zodpovedajúcej časti zastavil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti vrátenia kúpnej ceny, náhrady škody

a vo výroku o trovách konania podal sťažovateľ odvolanie. Výrok rozsudku o zastavení

konania v časti 994,78 € s príslušným úrokom z omeškania nebol žalovaným namietaný.

Podľa sťažovateľa súd prvého stupňa nebral do úvahy námietku, že nebola uplatnená

reklamácia v záručnej dobe 6 týždňov, ktorá sa má podľa jeho názoru vzťahovať na živé

zvieratá. Podľa sťažovateľa žalobca nevyužil svoje právo oznámiť vady tovaru a odstúpiť

od zmluvy bez zbytočného odkladu, aj keď mu bola známa skutočnosť, že jahňatá v stáde

nejavia záujem o krmivo, sú apatické, slabé, a nebolo potrebné čakať, až kým uhynú.

Krajský súd rozsudkom č. k. -351 z 19. apríla 2012 rozsudok

okresného súdu v napadnutej časti o povinnosti sťažovateľa zaplatiť žalobcovi sumu

7 599,74 € s príslušenstvom potvrdil ako vecne správny a v záujme zvýšiť presvedčivosť

odôvodnenia doplnil ďalšie dôvody rozhodnutia. Krajský súd ďalej zmenil rozsudok

okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania. Podľa krajského súdu „Žalobca v konaní

uplatnil právo na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny za dodané jahničky, ako aj na náhradu

škody, ktorú utrpel žalobca v dôsledku odstraňovania vád dodaného tovaru – jahničiek.

Na základe uzavretej kúpnej zmluvy mal žalovaný pre žalobcu dodať 150 ks jahničiek, kde

v konečnom dôsledku bolo dodaných len 122 ks jahničiek. Jahničky boli určené na ďalší

chov u žalobcu... Žalobca namietal vady dodaného tovaru podľa § 420 ods. 1 Obchodného

zákonníka, že predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré

určuje zmluva...

Ustanovený znalec... jednoznačne konštatoval, že keď žalobca prejavil záujem

o jahničky na ďalší chov, dodané jahničky... boli predčasne odstavené od matiek a boli

vekovo i váhovo nevyrovnané pre tento predčasný odstav. Z hľadiska účtovanej váhy živých

zvierat a počtu kusov dodaných zvierat je jasné, že priemerná hmotnosť jednej jahničky

bola 12,4 kg. Pre posúdenie vhodnosti jahniat na účely plemenitby alebo na ich zaradenie

na intenzívny výkrm je hmotnosť 17 - 18 kg. Túto zásadu mal predajca ako skúsený chovateľ

vo veci rešpektovať (strana 5 posudku znalca)... Zvieratá nedostatočne prežúvali objemové

krmivo, ktoré v predžalúdkoch a v črevnom trakte podliehalo patologickým rozkladným

procesom, ktoré v konečnom dôsledku spôsobili úhyn zvierat (strana 5 a 6 znaleckého

posudku). Keď žalovaný namietal, že k hromadnému úhynu mohlo dôjsť aj z tzv. prenosnej

nákazy kolcidiózy, ktorá spôsobuje u mladých jahniat vysoký úhyn, a touto chorobou sa

mohli jahňatá nakaziť u žalobcu, znalec v doplnení znaleckého dokazovania (č. l. 202 spisu)

jednoznačne uzavrel, že nie je opodstatnené podozrenie, že vysoký úhyn jahniat

pochádzajúcich z R. bol spôsobený kolcidiózou. V prvých troch týždňoch boli jahňatá

preliečované, vykonávaná liečba je hodnotená ako nadštandardná, zameraná na požívanie

podporných vitamínov a minerálnych podkladov. Užívané lieky boli špecifické a účinné, čo

nemalo dopad na úhyn zvierat, pretože jahňatá boli odstavené predčasne. Ich odstav

neprebiehal štandardným spôsobom...

Podľa znalca R. predčasne odstavilo jahňatá od chovu, o čom svedčí ich priemerná

živá hmotnosť 12,4 kg. Minimálnou hranicou pre posúdenie vhodnosti jahniat na účely

plemenitby alebo na ich zaradenie na intenzívny výkrm je hmotnosť 17 - 18 kg. Táto

skutočnosť mala byť predajcovi všeobecne známa (strana 3 znaleckého posudku). Znalecký

posudok, ako aj správa Regionálnej správy v H. z 23. 6. 2008, konštatuje predčasné

odstavenie jahniat ako príčinu hromadného úhynu. O predčasnom odstavení nemohol

vedieť kupujúci – žalobca. Preto okresný súd správne konštatoval, že dodané jahňatá mali

skryté vady... O tejto vade dodaného tovaru sa mohol žalobca prvýkrát reálne dozvedieť

až na základe úradného záznamu č. 23/06/20008 z 23. 6. 2008, aj keď indikácia vyššieho

úhynu u jatočných zvierat bola žalobcovi známa už v polovici mája 2008. V tom čase

žalobca nemal preukázanú príčinu a identifikovanú vadu tovaru, za ktorú zodpovedá

predávajúci. Keď dochádzalo k úhynu, žalobca sa pokúsil o preliečenie zvierat, o čom

svedčí záznam od ošetrujúceho veterinárneho lekára... Definitívne potvrdenie možných

príčin úhynu vyplýva až z úradného záznamu z 23. 6. 2008. Týmto momentom začala plynúť

žalobcovi lehota na uplatnenie nároku z vád plnenia dodaním vadného tovaru, teda

predčasne odstavených jahniat.

Ak žalobca predpokladal ďalší chov jahniat a dodané jahňatá neboli spôsobilé

na ďalší chov z hľadiska ich predčasného odstavenia a nespôsobilosti prijímať rastlinnú

výživu a následný úhyn, mohol žalobca uplatniť nároky z vadného tovaru v zmysle § 436

aj s možnosťou odstúpenia od zmluvy podľa

. Keď došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, v súvislosti

s odstúpením od zmluvy má žalobca právo na vrátenie kúpnej ceny, pretože došlo

k podstatnému porušeniu zmluvy dodaním predčasne odstavených jahniat nespôsobilých

na ďalší život, o ktorej skutočnosti musel vedieť žalovaný ako predávajúci. Predávajúci

musí vedieť, že druhá strana nebude mať záujem o plnenie povinností pri takomto porušení

zmluvy ( ). Došlo k podstatnému porušeniu zmluvy

dodaním vadného tovaru. Žalobca túto skutočnosť oznámil bez zbytočného odkladu po tom,

čo mal správu od Regionálnej správy v H., a k zániku zmluvy odstúpením (§ 349 ods. 1

) došlo doručením oznámenia žalovanému... Žalobcovi vzniklo právo

na vrátenie časti kúpnej ceny, ako aj na náhradu škody, o čom rozhodol súd prvého stupňa

správne...

Žalobca má nárok na vrátenie časti zaplatenej kúpnej ceny 4.521,75 Eur, ako aj

náhrady škody v čiastke 3.077,98 Eur, t. j. účtovaných 92.727,50 Sk. S nepredpokladanými

nákladmi na ošetrenie zvierat veterinárom v dôsledku vád dodaného tovaru, náhrady

preplatenia cestovných náhrad za dodávku zvierat, z ktorých podstatná časť uhynula,

dodatočných nákladov na prikrmovanie zvierat a zaplatenia náhrad za odvoz uhynutých

zvierat kafilérnej spoločnosti, tieto nároky na náhradu škody sú u žalobcu dôvodné...

V danom prípade sú to dodatočné náklady, ktoré musel vynaložiť žalobca na ošetrovanie

zvierat, ako aj náklady súvisiace s prepravou zvierat, ktoré uhynuli. Podľa § 380

, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla

tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Porušenie

povinnosti zo strany predávajúceho – žalobcu je súdom prvého stupňa preukázané.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ zaviazal žalovaného k náhrade čiastky

7.599,74 Eur titulom vrátenia časti kúpnej ceny a náhrady škody.“.

Sťažovateľ s napadnutým rozsudkom krajského súdu nesúhlasí a tvrdí, že krajský súd

pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy všetky namietané skutočnosti z jeho strany ako

žalovaného, a tieto jeho námietky vo svojom rozhodnutí vôbec neodôvodnil.

Podľa sťažovateľa „Ani prvostupňový a ani odvolací súd sa nevysporiadal

s námietkou žalovaného, že žalobca neuplatnil reklamáciu v záručnej dobe 6 týždňov, ktorá

sa vzťahuje na živé zvieratá, teda že reklamáciu žalobca uplatnil až po skončení záručnej

doby.

Taktiež sa odvolací súd vôbec nezaoberal otázkou nevykonania odčervenia, ktorá

veľmi významnou mierou ovplyvnila stav zvierat, na ktorú žalovaný viackrát poukazoval.

Pokiaľ sa jedná o znalecký posudok vypracovaný v rámci dokazovania, žalovaný

od samého začiatku výsledky znaleckého dokazovania namietal. Námietky žalovaného

prvostupňový súd akceptoval, keď za účelom doplnenia znaleckého dokazovania nariadil

výsluch súdneho znalca, súd uložil účastníkom konania pripraviť otázky pre súdneho

znalca, pričom tento dôkaz nakoniec súd vôbec nevykonal. Odvolací súd sa týmto tiež vôbec

nezaoberal a pri svojom rozhodovaní sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Prvostupňový súd nemal hodnoverne preukázaný úhyn zvierat, na čo sťažovateľ

poukazoval aj vo svojom vyjadrení zo dňa 30. 08. 2011, ktorým sa prvostupňový súd vôbec

nezaoberal a uspokojil sa s tvrdením žalobcu, že žiadny orgán nevedie presnú evidenciu

dátumu úhynu zvierat. Aj napriek tomu, že úhyn zvierat ku dňu odstúpenia od zmluvy bol

hodnoverne preukázaný len čo sa týka 17 kusov z celkového počtu 122 zvierat, súd

považoval odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľa za platné v celom rozsahu.

Taktiež súd nebral do úvahy druhotné príčiny úhynu zvierat, ktoré určil súdny znalec

v znaleckom posudku, za ktoré nezodpovedá žalovaný. Túto skutočnosť aj prvostupňový aj

odvolací súd ignoroval, touto otázkou sa nezaoberal a ani túto skutočnosť nezdôvodnil.

Pokiaľ sa jedná o náhradu škody ani prvostupňový a ani odvolací súd sa nezaoberal

námietkami žalovaného, okrem iného uvedenými vo vyjadrení zo dňa 30. 08. 2011. Napr.

pokiaľ sa jedná o prepravné služby žalovaný poukázal na to, čo je zrejmé aj z predložených

dokladov, že pri preprave predmetných jahničiek jednou cestou sa uskutočnila aj preprava

iných zvierat zakúpených od iných dodávateľov, preto nemôže byť náhrada nákladov na túto

cestu prisúdená žalovanému v celom rozsahu. To isté platí aj pri náhrade nákladov

na veterinárne služby, ktoré nesúviseli len s predmetnými jahničkami, keďže žalobca mal

vo svojom chove aj iné zvieratá.

S poukazom na uvedené sťažovateľ má za to, že odvolací súd sa s jednotlivými

námietkami sťažovateľa uvedenými v jeho odvolaní proti rozsudku okresného súdu zo dňa

20. 10. 2011 nevysporiadal ústavne akceptovateľným spôsobom.“.

Z uvedených dôvodov podal sťažovateľ proti napadnutému rozsudku krajského súdu

sťažnosť podľa , ktorou navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že ním

bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa a

ods. 1 listiny a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby

napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť

skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne

napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov ().

Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ). O zjavnú

neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd

zistí takú interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera jej

účel a význam, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú

zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto

dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti

(, , ).

Podľa a listiny každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Námietky sťažovateľa obsiahnuté v odvolaní, s ktorými sa podľa neho krajský súd

nevysporiadal, sa v prevažujúcej miere týkajú nedostatočne zisteného skutkového stavu

okresným súdom, ktorý podľa sťažovateľa pri posudzovaní splnenia podmienok na náhradu

škody nezohľadnil jeho argumenty (otázka odčervenia jahniat, druhotné príčiny úhynu

zvierat), nesprávne vyhodnotil znalecký posudok a nedodržal procesný postup pri výsluchu

znalca. Okresný súd (a následne aj krajský súd) podľa sťažovateľa nezistil skutočný úhyn

zvierat, ako aj nesprávne zistil rozsah škody na strane žalobcu (náhrada nákladov

za prepravu a za veterinárne služby). Okrem toho sťažovateľ namieta, že sa krajský súd

v napadnutom rozsudku nevysporiadal ani s jeho argumentáciou o potrebe uplatniť si právo

zo záruky v záručnej dobe 6 týždňov, ktorá sa má podľa sťažovateľa vzťahovať na vady

zvierat.

Ústavný súd zdôrazňuje, že mu zásadne neprislúcha hodnotiť vykonané dôkazy

(výsluch svedkov, znalecké dokazovanie a iné) a ich vyhodnotenie všeobecným súdom, tak

ako to požaduje sťažovateľ vo svojej sťažnosti. Ústavný súd v zásade nie je ani oprávnený

preskúmavať vecnú správnosť uvedeného znaleckého posudku (m. m. ).

Takýto postup ústavného súdu by bol nielen v rozpore s jeho už spomínaným postavením,

ale popieral by základné zásady ústnosti a bezprostrednosti súdneho konania, ktoré

vytvárajú najlepšie predpoklady na zistenie materiálnej pravdy (m. m. ).

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že tak judikatúra Komisie pre ľudské práva

(sťažnosť č. 6172/73, X. proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 10000/83, H. proti

Spojenému kráľovstvu), ako aj doterajšia judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva

(napr. v prípade Monnel a Morris proti Spojenému kráľovstvu z 2. marca 1987, séria A,

č. 115) pod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) v žiadnom prípade nechápe

právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd

hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu.

Pokiaľ ide o námietky sťažovateľa k obsahu znaleckého posudku či k iným

výsledkom dokazovania, je potrebné uviesť, že sťažovateľ mal možnosť uplatniť svoje

procesné právo účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa v konaní

vykonali ( ). Súčasťou rozhodovacej činnosti

ústavného súdu je aj právny názor, že ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony

účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade

s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu,

v ktorom účastník uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť

k porušeniu základného práva na spravodlivý proces (napr. , ).

Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že

krajský súd riadne identifikoval námietky sťažovateľa obsiahnuté v odvolaní (a opätovne

rekapitulované v sťažnosti), a to najmä námietky týkajúce sa nedostatočného zistenia

skutkového stavu, a skutkový stav podriadil pod aplikovateľnú právnu úpravu Obchodného

zákonníka. Osobitne vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že sa krajský súd nevysporiadal

s jeho tvrdením, že vady zvierat sa majú vytknúť v šesťtýždňovej lehote (sťažovateľ ale

neuviedol, z čoho uvedenú lehotu odvodil), ústavný súd podotýka, že predmetné pravidlo

upravujúce záručnú dobu bolo upravené v v znení

účinnom do 31. marca 2004. Krajský súd, podobne ako okresný súd založil svoje

rozhodnutie na tom, že uplatnený nárok je nárokom zo zodpovednosti za vady v zmysle

, teda na inom právnom základe, pričom tento záver krajského súdu

sťažovateľ nespochybnil.

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd dostatočným a zrozumiteľným spôsobom

vyhodnotil, prečo považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, osobitne

s ohľadom na námietky uplatnené v odvolaní. Presvedčivo a bez vnútorných rozporov

odôvodnil, prečo považuje podmienky uplatnených nárokov zo zodpovednosti za vady

za splnené, a sťažovateľ neuviedol žiadne relevantné námietky, ktoré by mohol ústavný súd

brať do úvahy pri rozhodovaní o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie a ktoré by tento záver

spochybnili. Z toho dôvodu ústavný súd nepovažuje napadnutý rozsudok krajského súdu

za arbitrárny ani svojvoľný, či porušujúci zmysel a účel aplikovaných právnych noriem.

Ústavný súd preto nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením základného

práva sťažovateľa podľa a listiny a práva podľa

dohovoru a postupom krajského súdu pri rozhodovaní o jeho odvolaní. Z tohto dôvodu

sťažnosť sťažovateľa odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti v celom rozsahu nebolo potrebné zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa v nej uplatnenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013