Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 696/2013
PDF · 284.2 KB
No categories available
IV. ÚS 696/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F.,
s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn.
Rvp 16064/2013, sp. zn. Rvp 16065/2013, sp. zn. Rvp 16066/2013, sp. zn. Rvp 16067/2013,
sp. zn. Rvp 16068/2013, sp. zn. Rvp 16069/2013, sp. zn. Rvp 16070/2013, sp. zn.
Rvp 16071/2013, sp. zn. Rvp 16072/2013, sp. zn. Rvp 16073/2013, sp. zn. Rvp 16074/2013,
sp. zn. Rvp 16075/2013, sp. zn. Rvp 16076/2013, sp. zn. Rvp 16077/2013, sp. zn.
Rvp 16078/2013, sp. zn. Rvp 16079/2013, sp. zn. Rvp 16080/2013, sp. zn. Rvp 16081/2013,
sp. zn. Rvp 16082/2013, sp. zn. Rvp 16083/2013, sp. zn. Rvp 16084/2013, sp. zn.
Rvp 16085/2013, sp. zn. Rvp 16086/2013, sp. zn. Rvp 16087/2013, sp. zn. Rvp 16088/2013,
sp. zn. Rvp 16089/2013, sp. zn. Rvp 16090/2013, sp. zn. Rvp 16091/2013, sp. zn.
Rvp 16092/2013, sp. zn. Rvp 16093/2013, sp. zn. Rvp 16094/2013, sp. zn. Rvp 16095/2013,
sp. zn. Rvp 16096/2013, sp. zn. Rvp 16097/2013, sp. zn. Rvp 16098/2013, sp. zn.
Rvp 16099/2013, sp. zn. Rvp 16100/2013, sp. zn. Rvp 16101/2013, sp. zn. Rvp 16102/2013,
sp. zn. Rvp 16103/2013, sp. zn. Rvp 16104/2013, sp. zn. Rvp 16105/2013, sp. zn.
Rvp 16106/2013, sp. zn. Rvp 16107/2013, sp. zn. Rvp 16108/2013, sp. zn. Rvp 16109/2013,
sp. zn. Rvp 16110/2013, sp. zn. Rvp 16111/2013, sp. zn. Rvp 16112/2013, sp. zn.
Rvp 16113/2013, sp. zn. Rvp 16114/2013, sp. zn. Rvp 16115/2013, sp. zn. Rvp 16116/2013,
sp. zn. Rvp 16117/2013, sp. zn. Rvp 16118/2013, sp. zn. Rvp 16119/2013, sp. zn.
Rvp 16120/2013, sp. zn. Rvp 16121/2013, sp. zn. Rvp 16122/2013 a sp. zn.
Rvp 16123/2013, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 4 Co/541/2012 z 19. decembra 2012, sp. zn. 2 Co/398/2012
z 29. novembra 2012, sp. zn. 8 Co/399/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 8 Co/392/2012
z 18. decembra 2012, sp. zn. 4 Co/502/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 4 Co/508/2012
z 28. novembra 2012, sp. zn. 8 Co/421/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 2 Co/432/2012
z 18. decembra 2012, sp. zn. 4 Co/564/2012 z 19. decembra 2012, sp. zn. 2 Co/358/2012
z 29. novembra 2012, sp. zn. 2 Co/400/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 3 Co/576/2012
z 20. decembra 2012, sp. zn. 6 Co/523/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 14 Co/17/2013
z 11. februára 2013, sp. zn. 6 Co/529/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/426/2012
z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/432/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/43/2013
z 31. januára 2013, sp. zn. 5 Co/7/2013 z 19. februára 2013, sp. zn. 2 Co/411/2012
z 29. novembra 2012, sp. zn. 4 Co/499/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 8 Co/513/2012
z 31. januára 2013, sp. zn. 2 Co/396/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 4 Co/528/2012
z 28. novembra 2012, sp. zn. 8 Co/423/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 8 Co/429/2012
z 18. decembra 2012, sp. zn. 4 Co/488/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 8 Co/471/2012
z 18. decembra 2012, sp. zn. 14 Co/577/2012 zo 17. decembra 2012, sp. zn. 3 Co/581/2012
z 30. novembra 2012, sp. zn. 4 Co/497/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 2 o/367/2012
z 29. novembra 2012, sp. zn. 4 Co/509/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 2 Co/382/2012
z 29. novembra 2012, sp. zn. 4 Co/514/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 2 Co/401/2012
z 29. novembra 2012, sp. zn. 2 Co/402/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 4 Co/493/2012
z 28. novembra 2012, sp. zn. 2 Co/361/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 6 Co/613/2012
z 30. januára 2013, sp. zn. 8 Co/378/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/379/2012
z 29. novembra 2012, sp. zn. 8 Co/386/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/385/2012
z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 Co/378/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 4 Co/498/2012
z 28. novembra 2012, sp. zn. 8 Co/507/2012 z 31. januára 2013, sp. zn. 5 Co/544/2012
z 31. januára 2013, sp. zn. 5 Co/564/2012 z 31. januára 2013, sp. zn. 5 Co/584/2012
z 31. januára 2013, sp. zn. 8 Co/374/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/424/2012
z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/431/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 Co/442/2012
z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/438/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/406/2012
z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/418/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 Co/467/2012
z 23. januára 2013, sp. zn. 8 Co/394/2012 z 18. decembra 2012 a sp. zn. 8 Co/456/2012
z 18. decembra 2012, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 16064/2013,
sp. zn. Rvp 16065/2013, sp. zn. Rvp 16066/2013, sp. zn. Rvp 16067/2013, sp. zn.
Rvp 16068/2013, sp. zn. Rvp 16069/2013, sp. zn. Rvp 16070/2013, sp. zn. Rvp 16071/2013,
sp. zn. Rvp 16072/2013, sp. zn. Rvp 16073/2013, sp. zn. Rvp 16074/2013, sp. zn.
Rvp 16075/2013, sp. zn. Rvp 16076/2013, sp. zn. Rvp 16077/2013, sp. zn. Rvp 16078/2013,
sp. zn. Rvp 16079/2013, sp. zn. Rvp 16080/2013, sp. zn. Rvp 16081/2013, sp. zn.
Rvp 16082/2013, sp. zn. Rvp 16083/2013, sp. zn. Rvp 16084/2013, sp. zn. Rvp 16085/2013,
sp. zn. Rvp 16086/2013, sp. zn. Rvp 16087/2013, sp. zn. Rvp 16088/2013, sp. zn.
Rvp 16089/2013, sp. zn. Rvp 16090/2013, sp. zn. Rvp 16091/2013, sp. zn. Rvp 16092/2013,
sp. zn. Rvp 16093/2013, sp. zn. Rvp 16094/2013, sp. zn. Rvp 16095/2013, sp. zn.
Rvp 16096/2013, sp. zn. Rvp 16097/2013, sp. zn. Rvp 16098/2013, sp. zn. Rvp 16099/2013,
sp. zn. Rvp 16100/2013, sp. zn. Rvp 16101/2013, sp. zn. Rvp 16102/2013, sp. zn.
Rvp 16103/2013, sp. zn. Rvp 16104/2013, sp. zn. Rvp 16105/2013, sp. zn. Rvp 16106/2013,
sp. zn. Rvp 16107/2013, sp. zn. Rvp 16108/2013, sp. zn. Rvp 16109/2013, sp. zn.
Rvp 16110/2013, sp. zn. Rvp 16111/2013, sp. zn. Rvp 16112/2013, sp. zn. Rvp 16113/2013,
sp. zn. Rvp 16114/2013, sp. zn. Rvp 16115/2013, sp. zn. Rvp 16116/2013, sp. zn.
Rvp 16117/2013, sp. zn. Rvp 16118/2013, sp. zn. Rvp 16119/2013, sp. zn. Rvp 16120/2013,
sp. zn. Rvp 16121/2013, sp. zn. Rvp 16122/2013 a sp. zn. Rvp 16123/2013 s p á j a
na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 16064/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 13. mája 2013
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
4 Co/541/2012 z 19. decembra 2012, sp. zn. 2 Co/398/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn.
8 Co/399/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 8 Co/392/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn.
4 Co/502/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 4 Co/508/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn.
8 Co/421/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 2 Co/432/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn.
4 Co/564/2012 z 19. decembra 2012, sp. zn. 2 Co/358/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn.
2 Co/400/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 3 Co/576/2012 z 20. decembra 2012, sp. zn.
6 Co/523/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 14 Co/17/2013 z 11. februára 2013, sp. zn.
6 Co/529/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/426/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn.
8 Co/432/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/43/2013 z 31. januára 2013, sp. zn.
5 Co/7/2013 z 19. februára 2013, sp. zn. 2 Co/411/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn.
4 Co/499/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 8 Co/513/2012 z 31. januára 2013, sp. zn.
2 Co/396/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 4 Co/528/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn.
8 Co/423/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 8 Co/429/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn.
4 Co/488/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 8 Co/471/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn.
14 Co/577/2012 zo 17. decembra 2012, sp. zn. 3 Co/581/2012 z 30. novembra 2012, sp. zn.
4 Co/497/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 2 Co/367/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn.
4 Co/509/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 2 Co/382/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn.
4 Co/514/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 2 Co/401/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn.
2 Co/402/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 4 Co/493/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn.
2 Co/361/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 6 Co/613/2012 z 30. januára 2013, sp. zn.
8 Co/378/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/379/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn.
8 Co/386/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/385/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn.
2 Co/378/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 4 Co/498/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn.
8 Co/507/2012 z 31. januára 2013, sp. zn. 5 Co/544/2012 z 31. januára 2013, sp. zn.
5 Co/564/2012 z 31. januára 2013, sp. zn. 5 Co/584/2012 z 31. januára 2013, sp. zn.
8 Co/374/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/424/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn.
8 Co/431/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 Co/442/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn.
8 Co/438/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/406/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn.
8 Co/418/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 Co/467/2012 z 23. januára 2013, sp. zn.
8 Co/394/2012 z 18. decembra 2012 a sp. zn. 8 Co/456/2012 z 18. decembra 2012
(ďalej spolu aj „napadnuté uznesenia“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka je ako žalobkyňa v konaniach
vedených Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“), predmetom ktorých
je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
resp. nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ktorý je teda súčasne súdom,
ktorý sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu spôsobil. Na základe uvedeného
sťažovateľka očakávala, že dôjde k vylúčeniu okresného súdu a spory budú prikázané
inému vecne príslušnému súdu v obvode krajského súdu.
Na základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresný súd
svojimi uzneseniami sp. zn. 15 C/205/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 52 C/197/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 15 C/207/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 15 C/206/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 15 C/195/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 15 C/208/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 15 C/209/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 12 C/123/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 51 C/198/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 51 C/209/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 9 C/38/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 52 C/193/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 52 C/205/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 52 C/192/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 52 C/194/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 52 C/196/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 12 C/122/2012 z 5. októbra 2012, sp. zn. 9 C/39/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 8 C/143/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 8 C/155/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 7 C/192/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 7 C/203/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 11 C/193/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 11 C/194/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 10 C/209/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 9 C/31/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 7 C/198/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 9 C/36/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 52 C/201/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 52 C/195/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 10 C/198/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 10 C/206/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 14 C/151/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 14 C/147/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 14 C/150/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 19 C/195/2012
z 5. októbra 2012, sp. zn. 19 C/199/2012 z 5. októbra 2012, sp. zn. 19 C/209/2012
z 5. októbra 2012, sp. zn. 19 C/208/2012 z 5. októbra 2012, sp. zn. 19 C/204/2012
z 5. októbra 2012, sp. zn. 19 C/198/2012 z 5. októbra 2012, sp. zn. 19 C/202/2012
z 5. októbra 2012, sp. zn. 17 C/197/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 17 C/192/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 17 C/191/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 17 C/196/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 17 C/200/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 7 C/196/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 9 C/45/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 9 C/41/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 11 C/203/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 10 C/207/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 12 C/115/2012 z 5. októbra 2012, sp. zn. 50 C/107/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 14 C/160/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 14 C/148/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 58 C/200/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 58 C/197/2012
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 19 C/207/2012 z 5. októbra 2012 a sp. zn. 11 C/209/2012
zo 4. októbra 2012 (ďalej len „uznesenia okresného súdu“) zaviazal sťažovateľku
na zaplatenie súdneho poplatku za vznesené námietky zaujatosti. Na základe odvolaní
podaných sťažovateľkou, podstatou ktorých bolo jej tvrdenie o nepodaní námietky
zaujatosti, krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdil prvostupňové rozhodnutia
ako vecne správne.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii uviedla, že napadnutými uzneseniami
krajský súd porušil ňou označené práva, keď:
„a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;
b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;
c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;
d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci
a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva...“
Podľa sťažovateľky krajský súd napadnuté uznesenia založil na nesprávnom
právnom posúdení návrhov podaných sťažovateľkou ako námietok zaujatosti, hoci tieto
podania neboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v § 15a
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „OSP“). Napriek uvedenému okresný súd aj krajský súd prejavy vôle sťažovateľky
obsiahnuté v podaných žalobách vyhodnotili ako námietky zaujatosti.
Sťažovateľka v sťažnostiach tiež poukázala na rozhodnutia iných všeobecných
súdov, ktoré v skutkovo a právne zhodných veciach rozhodli o zrušení uznesenia súdu
prvého stupňa.
Rovnako tak sťažovateľka nesúhlasí s tým, ako krajský súd v namietaných
uzneseniach vymedzil rozsah vecného oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 4 zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).
Namietané porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1
dodatkového protokolu odôvodňuje sťažovateľka tým, že okresný súd jej uložil povinnosť
poskytnúť finančné plnenie štátu bez práva štátu na takéto plnenie, čím došlo
k nedôvodnému zníženiu jej majetku, pričom krajský súd toto pochybenie nenapravil.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,
v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,
práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami,
zruší napadnuté uznesenia krajského súdu a veci vráti na ďalšie konanie a prizná
jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Sťažovateľka tiež navrhuje,
aby ústavný súd rozhodol o „odklade vykonateľnosti“ namietaných uznesení krajského
súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K bodu 1 výroku tohto uznesenia
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné
konanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 16064/2013, sp. zn. Rvp 16065/2013, sp. zn. Rvp 16066/2013, sp. zn. Rvp 16067/2013,
sp. zn. Rvp 16068/2013, sp. zn. Rvp 16069/2013, sp. zn. Rvp 16070/2013, sp. zn.
Rvp 16071/2013, sp. zn. Rvp 16072/2013, sp. zn. Rvp 16073/2013, sp. zn. Rvp 16074/2013,
sp. zn. Rvp 16075/2013, sp. zn. Rvp 16076/2013, sp. zn. Rvp 16077/2013, sp. zn.
Rvp 16078/2013, sp. zn. Rvp 16079/2013, sp. zn. Rvp 16080/2013, sp. zn. Rvp 16081/2013,
sp. zn. Rvp 16082/2013, sp. zn. Rvp 16083/2013, sp. zn. Rvp 16084/2013, sp. zn.
Rvp 16085/2013, sp. zn. Rvp 16086/2013, sp. zn. Rvp 16087/2013, sp. zn. Rvp 16088/2013,
sp. zn. Rvp 16089/2013, sp. zn. Rvp 16090/2013, sp. zn. Rvp 16091/2013, sp. zn.
Rvp 16092/2013, sp. zn. Rvp 16093/2013, sp. zn. Rvp 16094/2013, sp. zn. Rvp 16095/2013,
sp. zn. Rvp 16096/2013, sp. zn. Rvp 16097/2013, sp. zn. Rvp 16098/2013, sp. zn.
Rvp 16099/2013, sp. zn. Rvp 16100/2013, sp. zn. Rvp 16101/2013, sp. zn. Rvp 16102/2013,
sp. zn. Rvp 16103/2013, sp. zn. Rvp 16104/2013, sp. zn. Rvp 16105/2013, sp. zn.
Rvp 16106/2013, sp. zn. Rvp 16107/2013, sp. zn. Rvp 16108/2013, sp. zn. Rvp 16109/2013,
sp. zn. Rvp 16110/2013, sp. zn. Rvp 16111/2013, sp. zn. Rvp 16112/2013, sp. zn.
Rvp 16113/2013, sp. zn. Rvp 16114/2013, sp. zn. Rvp 16115/2013, sp. zn. Rvp 16116/2013,
sp. zn. Rvp 16117/2013, sp. zn. Rvp 16118/2013, sp. zn. Rvp 16119/2013, sp. zn.
Rvp 16120/2013, sp. zn. Rvp 16121/2013, sp. zn. Rvp 16122/2013 a sp. zn.
Rvp 16123/2013, z ktorých vyplýva ich právna a skutková súvislosť, a prihliadajúc taktiež
na totožnosť v osobe sťažovateľky a rozhodnutia krajského súdu, proti ktorým tieto
sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc § 31a zákona o ústavnom súde v spojení
s § 112 ods. 1 OSP, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K bodu 2 výroku tohto uznesenia
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno
považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je
zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia
zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).
Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou
garantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný
súd o namietaných zásahoch do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade,
že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto
právomoci všeobecným súdom neboli zlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený
preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade
a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní
pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery
zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu
môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené
závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného
práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).
Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom
nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť
ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd
a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach
patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).
Sťažovateľka zastáva názor, že krajský súd napadnutými uzneseniami, ktorými
potvrdil uznesenia okresného súdu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané
námietky zaujatosti, porušil ňou označené práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru, pretože, ako vyplýva z jej písomných podaní v konaniach pred okresným súdom,
ako aj z odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam, sťažovateľka námietku zaujatosti
nevzniesla.
Okresný súd svojimi rozhodnutiami uložil sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok
za námietku zaujatosti v sume 66 € podľa položky č. 17 písm. a) „sadzobníka súdnych
poplatkov zákona, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb.“. Proti týmto uzneseniam
podala sťažovateľka odvolania, v ktorých poukázala na to, že námietky zaujatosti nepodala,
pričom okrem iného uviedla: „.... v úvode svojej žaloby uviedol skutočnosti preukazujúce
fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho
sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania
a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 OSP).“ Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala zrušiť
uznesenia okresného súdu v celom rozsahu.
Sťažovateľka svoje sťažnosti založila v podstatnom najmä na skutočnosti, že okresný
súd nesprávne posúdil jej žalobné návrhy, ktorých súčasťou boli aj upovedomenia
o skutočnostiach týkajúcich sa okresného súdu, ktorý má v jej právnych veciach rozhodovať
a súčasne je orgánom, ktorý svojím nesprávnym úradným postupom spôsobil sťažovateľke
škodu, pričom jej upovedomenia nemožno posúdiť ako námietky zaujatosti pre nesplnenie
náležitostí vyplývajúcich z § 15a OSP.
Podľa § 14 ods. 1 OSP sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno
mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 15 OSP ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi
to neodkladne predsedovi súdu...
Podľa § 15a ods. 1 OSP účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť
námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
Odôvodnenia napadnutých uznesení krajského súdu sú podľa názoru ústavného súdu
jasné a zrozumiteľné a krajský súd v napadnutých uzneseniach primerane reagoval
na námietky sťažovateľky uvedené v odvolaniach proti uzneseniam okresného súdu.
Okresné súdy určili výšku súdneho poplatku podľa položky č. 17a „Sadzobníka súdnych
poplatkov“ a tiež vec správne právne posúdili podľa príslušných ustanovení zákona
o súdnych poplatkoch.
Takisto v zásade nie je žiadny dôvod na prehodnocovanie námietok sťažovateľky,
ktoré súvisia s tým, že nemal byť vyrubený súdny poplatok za námietku zaujatosti v tomto
konaní, pretože vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku
podľa § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje na jej zákonnú povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti.
Také vymedzenie rozsahu vecného oslobodenia od súdnych poplatkov podľa
§ 4 zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého sa nevzťahuje na podanie námietky
zaujatosti v konaní vecne oslobodenom od súdnych poplatkov, predstavuje jeden z možných
výkladov príslušného ustanovenia zákona o súdnych poplatkov. Tento právny záver nie je
arbitrárny, možno k nemu dospieť výkladom príslušného ustanovenia zákona o súdnych
poplatkoch, je preto ústavne udržateľný (m. m. II. ÚS 124/2011).
Sťažovateľka v sťažnostiach tiež poukázala aj na rozdielnosť prístupu krajského súdu
k rozhodovaniu v obdobných veciach.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoj právny názor, podľa ktorého právne
závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter
precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval
rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických
prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere
v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).
Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Beian v. Rumunsko (č. 1)
zo 6. decembra 2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne
podobných veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade
každého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva).
K rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj na úrovni najvyššej súdnej inštancie.
Z hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila
ako regulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí
rozdielne právne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach.
Ústavný súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľky považuje za potrebné
zopakovať svoj ustálený právny názor, podľa ktorého mu neprislúcha zjednocovať
in abstracto judikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré zákon
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje práve
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu okrem iných
priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05). Práve
plénum a kolégiá Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú oprávnené odstraňovať
nejednotnosť výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov tak,
aby sa chránili okrem iného aj legitímne očakávania účastníkov súdnych konaní. Ústavný
súd však vzhľadom na to, že nie je súčasťou systému všeobecného súdnictva, môže
zasahovať do výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov
všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ich výklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou
neodôvodnenosťou do tej miery, že to má za následok porušenie základného práva alebo
slobody. Keďže ústavný súd v prípade napadnutých uznesení prejav svojvôle, resp. zjavnej
neodôvodnenosti nezistil, nepovažoval v danom prípade argumentáciu sťažovateľky
za spôsobilú na to, aby len na jej základe bolo možné toto rozhodnutie hodnotiť ako ústavne
neakceptovateľné a neudržateľné.
Sťažovateľka v sťažnosti tiež namieta, že predmetnými uzneseniami krajského súdu
bolo porušené jej základné právo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 1 dodatkového
protokolu.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba
má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré
považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom
alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu absencia porušenia ústavnoprocesných
princípov vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných súdov za porušenie
základných práv a slobôd sťažovateľa hmotnoprávneho charakteru, medzi ktoré patrí
aj vlastnícke právo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právo na pokojné užívanie svojho majetku
podľa čl. 1 dodatkového protokolu (m. m. IV. ÚS 116/05). Ústavný súd v súlade so svojou
skoršou judikatúrou (napr. II. ÚS 78/05) aj naďalej zastáva názor, že všeobecný súd zásadne
nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv, práv a slobôd hmotného
charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil
ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, prípadne čl. 6 dohovoru.
V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným súdom,
a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1
ústavy. Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery
v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré
je základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných
súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy.
Keďže ústavný súd s prihliadnutím na námietky sťažovateľky nepovažoval
namietané uznesenia krajského súdu za arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené, nemohlo
namietanými uzneseniami krajského súdu dôjsť ani k porušeniu základného práva podľa
čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.
Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú
skutočnosti, ktoré by signalizovali možnosť vyslovenia porušenia základných práv
sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
ako aj práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu uzneseniami krajského súdu sp. zn.
4 Co/541/2012 z 19. decembra 2012, sp. zn. 2 Co/398/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn.
8 Co/399/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 8 Co/392/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn.
4 Co/502/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 4 Co/508/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn.
8 Co/421/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 2 Co/432/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn.
4 Co/564/2012 z 19. decembra 2012, sp. zn. 2 Co/358/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn.
2 Co/400/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 3 Co/576/2012 z 20. decembra 2012, sp. zn.
6 Co/523/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 14 Co/17/2013 z 11. februára 2013, sp. zn.
6 Co/529/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/426/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn.
8 Co/432/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/43/2013 z 31. januára 2013, sp. zn.
5 Co/7/2013 z 19. februára 2013, sp. zn. 2 Co/411/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn.
4 Co/499/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 8 Co/513/2012 z 31. januára 2013, sp. zn.
2 Co/396/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 4 Co/528/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn.
8 Co/423/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 8 Co/429/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn.
4 Co/488/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 8 Co/471/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn.
14 Co/577/2012 zo 17. decembra 2012, sp. zn. 3 Co/581/2012 z 30. novembra 2012, sp. zn.
4 Co/497/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 2 Co/367/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn.
4 Co/509/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 2 Co/382/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn.
4 Co/514/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 2 Co/401/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn.
2 Co/402/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 4 Co/493/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn.
2 Co/361/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 6 Co/613/2012 z 30. januára 2013, sp. zn.
8 o/378/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/379/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn.
8 Co/386/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/385/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn.
2 Co/378/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 4 Co/498/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn.
8 Co/507/2012 z 31. januára 2013, sp. zn. 5 Co/544/2012 z 31. januára 2013, sp. zn.
5 Co/564/2012 z 31. januára 2013, sp. zn. 5 Co/584/2012 z 31. januára 2013, sp. zn.
8 Co/374/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/424/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn.
8 Co/431/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 Co/442/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn.
8 Co/438/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 8 Co/406/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn.
8 Co/418/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 Co/467/2012 z 23. januára 2013, sp. zn.
8 Co/394/2012 z 18. decembra 2012 a sp. zn. 8 Co/456/2012 z 18. decembra 2012
po prípadnom prijatí sťažností na ďalšie konanie, a preto ich pri predbežnom prerokovaní
odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky
uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2013