Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 655/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., Ž., zastúpeného advokátom Mgr. V. Š., B.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra

2013 doručená sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že predmetom namietaného konania

je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa proti odporcom v 1. rade: R., a. s., K., v 2. rade: S.,

s r. o., Ž., a v 3. rade: S., s. r. o., Ž. (ďalej len „odporcovia“), ktorým sa domáha zaplatenia

sumy 25 292,11 € s príslušenstvom.

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na postup okresného súdu v namietanom konaní,

pričom argumentuje, že v dôsledku nečinnosti a neefektívneho postupu okresného súdu bolo

porušené jeho základné právo podľa a právo podľa

dohovoru. V tejto súvislosti v sťažnosti ďalej uvádza:

„Výzvou zo dňa 5. 1. 2006 okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie

nedostatkov podania. Na to reagoval sťažovateľ podaním zo dňa 28. 2. 2006, pričom súd

až uznesením zo dňa 2. 8. 2006 doručeným sťažovateľovi dňa 15. 8. 2006, t. j.

po 6 mesiacoch od reakcia navrhovateľa, odmietol žalobu navrhovateľa. Toto obdobie

predstavuje zrejmú nečinnosť okresného súdu a nemožno takýto postup súdu hodnotiť inak

ako konanie bez zbytočných prieťahov.

Následne Krajský súd v Žiline na základe odvolania sťažovateľa zrušil uznesením

č. k. -40 zo dňa 23. 10. 2006 vyššie uvedené uznesenie okresného súdu a vrátil

mu vec na ďalšie konanie. Potom okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku výzvou zo dňa 23. 1. 2007.

Prvé pojednávanie vo veci nariadil okresný súd na deň 17. 4. 2007 teda po takmer

14 mesiacoch od podania žaloby. Vzhľadom na to, že súd po tomto pojednávaní bol

dlhú dobu nečinný, sťažovateľ podal dňa 8. 7. 2008 predsedovi súdu sťažnosť

na prieťahy v konaní a žiadal o vytýčenie pojednávania. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo

až dňa 9. 2. 2009, teda takmer po 2 rokoch od prvého pojednávania, pričom medzi

pojednávaniami nebol vykonaný žiadny iný úkon. Podľa názoru sťažovateľa vyššie opísaný

postup okresného súdu v konaní spĺňa charakter zbytočných prieťahov v konaní.

Okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci dňa 30. 11. 2009, ktorým žalobu

zamietol. Na základe odvolania sťažovateľa však Krajský súd v Žiline uznesením

č. k. -442 zo dňa 6. 10. 2010 rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec

na ďalšie konanie. Tu zdôrazňujem, že odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu,

pretože zhliadol právne posúdenie veci zo strany okresného súdu ako nesprávne.

Vyššie uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo doručené na okresný súd dňa

3. 3. 2011, pričom okresný súd nariadil ďalšie pojednávanie až na 16. 1. 2012,

čo sťažovateľ považuje za zbytočné prieťahy v konaní. Ďalej súd ustanovil znalca z odboru

stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, uznesením -507 zo dňa

19. 7. 2012, ktorého úlohou bolo určiť všeobecnú hodnotu ceny pozemku a nájmu obvyklého

v danom čase a mieste. Upriamujem pozornosť na to, že toto ustanovenie znalca súd

vykonal po viac ako 14 mesiacoch od doručenia rozsudku krajského súdu na okresný súd.

Pričom okresný súd mohol a mal tak urobiť bezprostredne po doručení spisu z krajského

súd prihliadnuc k záverom prijatým v rozhodnutím krajského súdu. Vyššie uvedené nemožno

charakterizovať inak ako nečinnosť súdu, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní.

Následne súd vyhlásil rozsudok č. k. -711 zo dňa 30. 5. 2013, ktorým

rozhodol, že odporca v rade 1) je povinný uhradiť sťažovateľovi istinu 850,03 Eur

s príslušenstvom. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie zo dňa...

19. 7. 2013.“

Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie poukazuje na príslušné ustanovenia

(ďalej len „OSP“) [, , , ,

ods. 1, pozn.] a tiež na judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“). Ďalej v sťažnosti uvádza:

„Okresný súd nekonal v predmetnom konaní v súlade s týmito ustanoveniami ,

preto vznikli vo vyššie popísaných úsekoch súdneho konania ako aj v konaní ako celku

zbytočné prieťahy.

Sťažovateľ poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania sp. zn.

(7 rokov a 10 mesiacov) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané... Podľa názoru

sťažovateľa konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho, ako to je v tejto veci, možno už len

na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným

v SR.

Predmetné súdne konanie v súčasnosti trvá takmer 8 rokov, pričom podľa názoru

sťažovateľa nejde o právne a fakticky zložité konanie a stav, v ktorom sa konanie

v súčasnosti nachádza nekorešponduje s takto dlhotrvajúcim konaním.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo sťažovateľa J. K... podľa Slovenskej

republiky a jeho právo... podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu v Žiline

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

... Sťažovateľovi J. K. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000 Eur, ktoré

mu je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

... Okresný súd v Žiline je povinný nahradiť sťažovateľovi J. K. trovy konania na účet

jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje

takto:

„Podľa sťažovateľa tým, že bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote a nebolo

doposiaľ v predmetnej veci vydané právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej, nachádza

sa sťažovateľ neprimerane dlhú dobu v stave právnej neistoty. V tejto súvislosti sťažovateľ

zdôrazňuje, že predmetné súdne konanie už trvá takmer 8 rokov, pričom jeho súčasný stav

nezodpovedá takejto dĺžke konania. Sťažovateľ sa tak nepriemerne dlhú dobu nemôže

domôcť právoplatného rozhodnutia a ochrany svojich práv v konaní pred všeobecným

súdom, čo považuje za nespravodlivé.

Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ požaduje o priznanie finančného

zadosťučinenia vo výške 6.000,- Eur.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

, , ). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, , , ).

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto

na naplnenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony

bez ohľadu na ich počet (napr. , ).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

sa ochrana základnému právu podľa (a tiež právu podľa

dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto

ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto

prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená

ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako

zjavne neopodstatnenú ( ). Navyše, zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto

základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom

už príslušný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127

ods. 1 (m. m. ).

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov, ústavný súd konštatuje, že v čase

doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu (16. septembra 2013) už nemohlo

postupom okresného súdu v namietanom konaní dochádzať k porušovaniu jeho základného

práva podľa a práva podľa dohovoru z dôvodu, že okresný

súd o návrhu sťažovateľa rozhodol rozsudkom č. k. -711 z 30. mája 2013.

Tento rozsudok napadol sťažovateľ odvolaním z 19. júla 2013. V čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už teda okresný súd vo veci meritórne rozhodol a spis bol už mimo jeho

dispozície, pretože ho 12. septembra 2013 predložil Krajskému súdu v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa. Na tomto závere nič nemení

skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu predmetné konanie nebolo právoplatne

skončené, keďže krajský súd ešte nerozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013